Dejiny Grécka a Macedónia (historické územie)

Skratky: Rozdiely, Podobnosti, Jaccard Podobnosť koeficient, Referencie.

Rozdiel medzi Dejiny Grécka a Macedónia (historické územie)

Dejiny Grécka vs. Macedónia (historické územie)

Dejiny Grécka sú najdlhšie zaznamenanými dejinami zo všetkých európskych krajín. Verginske slnko, symbol Macedónie Macedónia (staršie - pred vznikom dnešného štátu Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko - alebo vo vzťahu k balkánskym vojnám aj Macedónsko; zastarano Makedónia; veľmi zastarano - ale pre rímsku provinciu aj dnes po latinsky - Macedonia; gr. Μακεδονία - Makedonía) je historické územie starovekého Grécka.

Albánci

Albánci sú národ žijúci v juhovýchodnej Európe.

Albánci a Dejiny Grécka · Albánci a Macedónia (historické územie) · Pozrieť viac »

Albánsko

Albánsko, dlhý tvar Albánska republika (albán. Republika e Shqipërisë) je národný štát nachádzajúci sa na Balkánskom polostrove v juhovýchodnej Európe, ležiaci na pobreží Jadranského a Iónskeho mora.

Albánsko a Dejiny Grécka · Albánsko a Macedónia (historické územie) · Pozrieť viac »

Alexander Veľký

Britskom múzeu. Alexander Veľký alebo Alexander/Alexandros Macedónsky alebo Alexander III. (resp.) (* medzi 20. júlom a 30. júlom 356 pred Kr., Pella – † 10. jún/11. jún 323 pred Kr., Babylon) bol macedónsky kráľ.

Alexander Veľký a Dejiny Grécka · Alexander Veľký a Macedónia (historické územie) · Pozrieť viac »

Arumuni

Arumuni (červená farba) a Rumuni (zelená farba). Arumuni (iné názvy: Aromuni, Kucovlasi, V(a)lasi; po arumunsky o. i. Armãnj, Makedonji-armanji) je etnická skupina Románov roztrúsená v horských regiónoch Macedónska, v južnom a strednom Albánsku, v severnom Grécku (pozri Grécki Arumuni), v južnom Bulharsku a rumunskej Dobrudži.

Arumuni a Dejiny Grécka · Arumuni a Macedónia (historické územie) · Pozrieť viac »

Atény

Chrám Erechteion Atény sú hlavné a najväčšie mesto Grécka a zároveň hlavné mesto gréckeho regiónu Atika (Attikí).

Atény a Dejiny Grécka · Atény a Macedónia (historické územie) · Pozrieť viac »

Atika

Atika alebo Attiki (po novogrécky)/Attiké (po starogrécky) je.

Atika a Dejiny Grécka · Atika a Macedónia (historické územie) · Pozrieť viac »

Židia

Židia (hebr. יְהוּדִים, Jehudim, sg. יְהוּדִי, Jehudi) sú semitský národ, ktorý pochádza z oblasti Blízkeho východu.

Dejiny Grécka a Židia · Macedónia (historické územie) a Židia · Pozrieť viac »

Boiótia

Boiótia Arachova Arachove. Boiótia (gr. Βοιωτία; po slovensky historicky aj Bojócia alebo Bojótia; po latinsky Boetia), resp.

Boiótia a Dejiny Grécka · Boiótia a Macedónia (historické územie) · Pozrieť viac »

Bulhari

Známi Bulhari Rozdelenie bulharského (žltá) a tureckého obyvateľstva (biela) na území Bulharska Srbsku Bulhari sú južnoslovanský národ, ktorý žije na území Bulharskej republiky, ale aj v Severnom Macedónsku, Moldavsku a na Ukrajine (tzv. besarabskí Bulhari), menej v Rumunsku (tzv. banátski Bulhari), Grécku, Srbsku, Albánsku, Maďarsku, Turecku, Nemecku, Španielsku, Anglicku, Taliansku, Kanade a USA.

Bulhari a Dejiny Grécka · Bulhari a Macedónia (historické územie) · Pozrieť viac »

Bulharsko

Bulharsko (po bulharsky: България), dlhý tvar Bulharská republika (po bulharsky: Република България) je štát v juhovýchodnej Európe na Balkánskom polostrove, z ktorého zaberá 22 %. Nachádza sa v geografickej a geostrategickej zóne, ktorá spája Európu s Áziou a Čiernomorským regiónom.

Bulharsko a Dejiny Grécka · Bulharsko a Macedónia (historické územie) · Pozrieť viac »

Chalkidiki

Poloha v Grécku Kláštor Simonos Petras na polostrove Ajon Oros, 300 m nad morom Chalkidiki alebo pre starovek Chalkidiké (gr. Χαλκιδική - novogr. Chalkidiki, starogr. Chalkidiké) je polostrov na severe Grécka, v Makedonii.

Chalkidiki a Dejiny Grécka · Chalkidiki a Macedónia (historické územie) · Pozrieť viac »

Dimotiki

Dimotiki (doslova "ľudový jazyk") alebo romaiki je v širšom zmysle ľudový jazyk Grékov používaný od stredoveku, v užšom zmysle forma novogréčtiny, ktorá od roku 1976 (vydanie "Malej gramatiky ľudového jazyka" a vydanie príslušného vládneho nariadenia) slúži ako grécky spisovný a úradný jazyk.

Dejiny Grécka a Dimotiki · Dimotiki a Macedónia (historické územie) · Pozrieť viac »

Epirus

Epirus môže byť.

Dejiny Grécka a Epirus · Epirus a Macedónia (historické územie) · Pozrieť viac »

Florina

Centrum Floriny Florina (gr. Φλώρινα, bulh. Лерин (Lerin), alb. Follorina) je mesto v Grécku, v kraji Makedónia.

Dejiny Grécka a Florina · Florina a Macedónia (historické územie) · Pozrieť viac »

Gréčtina

Gréčtina môže byť.

Dejiny Grécka a Gréčtina · Gréčtina a Macedónia (historické územie) · Pozrieť viac »

Gréci

Grécka revolúcia, Theodoros Vryzakis Gréci sú národ indoeurópskeho pôvodu.

Dejiny Grécka a Gréci · Gréci a Macedónia (historické územie) · Pozrieť viac »

Grécki Arumuni

Grécki Arumuni (gr. Βλάχοι - Vlachi alebo Αρμάνοι - Armáni) sú etnická skupina Arumunov (a tým aj tzv. Valachov), žijúca v Grécku predovšetkým v horských oblastiach Pindu, na hraniciach Tesálie s Epirom, ďalej sa nachádzajú aj v Makedónii, okolo mesta Naousa.

Dejiny Grécka a Grécki Arumuni · Grécki Arumuni a Macedónia (historické územie) · Pozrieť viac »

Grécki Slovania

Grécki Slovania (gr. Σλάβοι της Ελλάδας - Slavi tis Elladas) sú Slovania obývajúci územie dnešného Grécka.

Dejiny Grécka a Grécki Slovania · Grécki Slovania a Macedónia (historické územie) · Pozrieť viac »

Hannibal Barkas

Hannibal Barkas (* 247 pred Kr. – † c. 183 pred Kr.) bol kartáginský politik a štátnik, ktorému sa dostalo uznanie ako jednému z najlepších vojenských stratégov a veliteľov.

Dejiny Grécka a Hannibal Barkas · Hannibal Barkas a Macedónia (historické územie) · Pozrieť viac »

Istanbul

Istanbul (po turecky İstanbul; 324 – 1930 Konštantínopol alebo Carihrad; do 324 Byzantion; podrobnosti o názvoch pozri nižšie) je najväčšie mesto v Turecku.

Dejiny Grécka a Istanbul · Istanbul a Macedónia (historické územie) · Pozrieť viac »

Kapadócki Gréci

Kapadócki Gréci gr. Έλληνες της Καππαδοκίας (Éllines tis Kappadokías), je skupina etnických Grékov, pôvodne zo stredoanatólskeho kraja Kappadokia, avšak po výmene obyvateľstva medzi Gréckom a Tureckom boli usadení v Grécku, hlavne v krajoch Macedónia, Trácia a Atika.

Dejiny Grécka a Kapadócki Gréci · Kapadócki Gréci a Macedónia (historické územie) · Pozrieť viac »

Kartágo

Kartágo bolo staroveké mesto v Severnej Afrike na pobreží Stredozemného mora v dnešnom Tunisku.

Dejiny Grécka a Kartágo · Kartágo a Macedónia (historické územie) · Pozrieť viac »

Kavala

Kavala (gr. Καβάλα - Kavala) je druhé najväčšie mesto v severnom Grécku, leží v kraji Východná Makedónia a Trácia.

Dejiny Grécka a Kavala · Kavala a Macedónia (historické územie) · Pozrieť viac »

Kréta

Kréta (alebo Candia) je najväčší grécky ostrov a súčasne piaty najväčší ostrov v Stredozemnom mori; administratívne je to kraj (perifereia), decentralizovaná správa a oficiálny geografický región v Grécku.

Dejiny Grécka a Kréta · Kréta a Macedónia (historické územie) · Pozrieť viac »

Macedónci (staroveký národ)

Macedónci gr. Μακεδόνες (Makedónes) bol staroveký národ zo severného Grécka (Macedónia).

Dejiny Grécka a Macedónci (staroveký národ) · Macedónci (staroveký národ) a Macedónia (historické územie) · Pozrieť viac »

Macedónia

Macedónia (staršie – pred vznikom dnešného štátu Macedónsko – alebo vo vzťahu k balkánskym vojnám aj Macedónsko; zastarano Makedónia; veľmi zastarano – ale pre rímsku provinciu aj dnes po latinsky – Macedonia; veľmi zastarano Makedonia) je historické (pôvodne staroveké) územie na Balkánskom polostrove do zač.

Dejiny Grécka a Macedónia · Macedónia a Macedónia (historické územie) · Pozrieť viac »

Malá Ázia

Malá Ázia alebo (ako región) Anatólia (tur. Anadolu, gr. Μικρά Ασία - Mikra Asia alebo Ανατολία - Anatolia, lat. Asia Minor) je polostrov na hranici Európy a Ázie, na ktorom sa dnes nachádza ázijská časť Turecka.

Dejiny Grécka a Malá Ázia · Macedónia (historické územie) a Malá Ázia · Pozrieť viac »

Octavius Augustus

Augustus (* 23. september 63 pred Kr. – † 19. august 14), vl.

Dejiny Grécka a Octavius Augustus · Macedónia (historické územie) a Octavius Augustus · Pozrieť viac »

Peloponéz

Peloponéz môže byť.

Dejiny Grécka a Peloponéz · Macedónia (historické územie) a Peloponéz · Pozrieť viac »

Pontos

Pontos (pontskej gréčtine Πόντος Εύξεινος – Pondos efšinos), je historické územie na severovýchode Turecka pri Čiernom mori.

Dejiny Grécka a Pontos · Macedónia (historické územie) a Pontos · Pozrieť viac »

Pontskí Gréci

Vlajka Pontských Grékov Pontskí Gréci alebo Ponti (gr. Πόντιοι (Póndi), alebo Έλληνες τουΠόντου(Éllines tu Póndu) sú etnickí Gréci pôvodom z čiernomorského anatólskeho kraja Pontos (dnešné východné Turecko), ale aj zo susedného čiernomorského regiónu Gruzínska a z Krymu. Pontskí Gréci z Turecka boli presídlení do Grécka počas grécko-tureckej výmeny obyvateľstva v roku 1923.

Dejiny Grécka a Pontskí Gréci · Macedónia (historické územie) a Pontskí Gréci · Pozrieť viac »

Severné Macedónsko

Severné Macedónsko (do 11. februára 2019: Macedónsko), dlhý tvar Severomacedónska republikaÚrad pre publikácie - Príručka úpravy dokumentov - Príloha A5 Zoznam krajín, území a mien (Situácia z 15. 2. 2019) (od 1991 do 11. februára 2019: Macedónska republika, resp. v medzinárodnej praxi aj Bývalá Juhoslovanská republika Macedónsko či bývalá Juhoslovanská republika Macedónsko), je štát na Balkánskom polostrove.

Dejiny Grécka a Severné Macedónsko · Macedónia (historické územie) a Severné Macedónsko · Pozrieť viac »

Slovania

Významná (10%+) menšinova populácia Slovania (zastarano: Slovani, Slaviani, Slávi, historicky pravdepodobne: Slov(i)eni/Sloväni) sú najpočetnejšia etnická a jazyková skupina v Európe.

Dejiny Grécka a Slovania · Macedónia (historické územie) a Slovania · Pozrieť viac »

Solún

Solún (gr. Θεσσαλονίκη – novogr. Thessaloniki/starogr. Thessaloniké, ľudovo Σαλονίκη – Saloniki) je druhé najväčšie prístavné mesto v Grécku; leží pri Solúnskom zálive, hlavné mesto gréckej Makedonie.

Dejiny Grécka a Solún · Macedónia (historické územie) a Solún · Pozrieť viac »

Staroveký Rím

Staroveký Rím je tradičné slovenské označenie štátneho útvaru, ktorý vznikol v 8. storočí pred Kr. na Apeninskom polostrove v dnešnom Ríme ako mestský štát, postupne ovládol celé Stredomorie a v roku 395 po Kr.

Dejiny Grécka a Staroveký Rím · Macedónia (historické územie) a Staroveký Rím · Pozrieť viac »

Tesália

Tesália (zastarano Thesália, Thesalia; po gr. Thessalia) môže byť.

Dejiny Grécka a Tesália · Macedónia (historické územie) a Tesália · Pozrieť viac »

Turci

Turci (alebo nesprávne Turkovia) môže byť.

Dejiny Grécka a Turci · Macedónia (historické územie) a Turci · Pozrieť viac »

Východná Trácia

Poloha Východná Trácia (iné názvy: Edirnská Trácia, turecká Trácia, Trácia, európske Turecko; po bulharsky: Източна Тракия (Iztočna Trakija) / Одринска Тракия (Odrinska Trakija), po grécky: Ανατολική Θράκη (Anatoliki Thraki), po turecky: Doğu Trakya) je územie dnešnej európskej časti Turecka.

Dejiny Grécka a Východná Trácia · Macedónia (historické územie) a Východná Trácia · Pozrieť viac »

Vizigóti

Migrácia Vizigótov Vizigóti alebo Západní Góti bola časť germánskeho kmeňa Gótov.

Dejiny Grécka a Vizigóti · Macedónia (historické územie) a Vizigóti · Pozrieť viac »