Rýchlejšie ako prehliadači!
114 vzťahy: Ante Pavelić, Avarský kaganát, Ľubľana, Česko-Slovensko, Balkán, Benátky, Bosna, Bosniaci (Moslimovia), Bosnianske kráľovstvo, Bulharsko, Byzantská ríša, Chorváti, Chorvátske kniežatstvo, Chorvátske kráľovstvo (925 – 1102), Chorvátsko, Dalmácia, Dayton, Daytonská mierová zmluva, Dejiny Juhoslávie, Dubrovnícka republika, Dubrovník, Európska únia, Francúzsko, Franjo Tuđman, Habsburgovci, Ilyrizmus, Istria, Ivo Sanader, Jadranka Kosorová, Josif Vissarionovič Stalin, Josip Broz Tito, Josip Jelačič, Juhoslávia, Juhoslávia (1943 – 1992), Kelti, Londýn, Napoleon, Napoleon Bonaparte, Nemecko, Nezávislý štát Chorvátsko, Organizácia Severoatlantickej zmluvy, Organizácia Spojených národov, Osmanská ríša, Personálna únia (štáty), Prvá svetová vojna, Rada Európy, Rakúsko, Rakúsko-Uhorsko, Rímska ríša, Republika Srbská Krajina, ..., Rijeka, Rumunsko, Slavónsko, Slovania, Slovensko, Srbi, Starovek, Staroveký Rím, Stjepan Mesić, Svetová obchodná organizácia, Talianske kráľovstvo (1861 – 1946), Uhorsko, Východofranská ríša, Viedeň, Vukovar, Zadar, 1. apríl, 1. december, 1. júl, 1. storočie, 10. storočie, 1091, 11. storočie, 1102, 14. storočie, 15. storočie, 16. storočie, 1700, 1797, 1805, 1808, 1814, 1848, 1849, 1867, 1868, 19. máj, 19. storočie, 1918, 1929, 1939, 1941, 1945, 1963, 1980, 1990, 1991, 1992, 1995, 1996, 1997, 1998, 1999, 2000, 2004, 2009, 2013, 25. jún, 29. november, 5. storočie, 6. storočie, 7. storočie, 8. storočie, 9. storočie. Rozbaliť index (64 viac) »
Ante Pavelić
Ante Pavelić (* 14. júl 1889 Bradina, Rakúsko-Uhorsko – † 28. december 1959 Madrid, Španielsko) bol chorvátsky fašistický politik, vodca Nezávislého štátu Chorvátsko (bábkový štát nacistického Nemecka, zakladateľ fašistickej a teroristickej organizácie Ustaša, vojnový zločinec a kolaborant s nacistickým Nemeckom.
Nový!!: Dejiny Chorvátska a Ante Pavelić · Pozrieť viac »
Avarský kaganát
Avarský kaganát bol štátny útvar v strednej Európe (presnejšie v Panónskej panve) existujúci ako samostatný celok zhruba od roku 567 do roku 803 a ďalej ako subjekt franskej moci minimálne do roku 822.
Nový!!: Dejiny Chorvátska a Avarský kaganát · Pozrieť viac »
Ľubľana
Mestské námestie v Ľubľane Panoráma mesta s hradom Pohľad z Ľubľanského hradu smerom k štvrti Vič Ľubľana je hlavné a najväčšie mesto Slovinska.
Nový!!: Dejiny Chorvátska a Ľubľana · Pozrieť viac »
Česko-Slovensko
Mapa Česko-Slovenska z roku 1919Česko-Slovensko v rokoch 1920--1938 Národnosti v Česko-Slovensku v roku 1930 (po česky) Česko-Slovensko v rokoch 1969--1990 Dobové predmety Kupónová známka z ČSFR Tomáš Garrigue Masaryk Milan Rastislav Štefánik Edvard Beneš Česko-Slovensko (v rokoch 19181938 a 19451990 písané Československo) bol zvrchovaný štát v strednej Európe, ktorý existoval v rokoch 19181992, s výnimkou obdobia druhej svetovej vojny (19391945), keď však mal svoju exilovú vládu v zahraničí. Česko-Slovensko vzniklo 28. októbra 1918 ako jedna z nástupníckych krajín po rozpade Rakúsko-Uhorska. Následné medzivojnové obdobie je označované ako prvá republika, výraznou politickou osobnosťou tejto doby bol prvý československý prezident Tomáš Garrigue Masaryk. Po mníchovskej dohode v roku 1938 sa pohraničné Sudety stali súčasťou Nemecka a krajina prišla aj o ďalšie územie prvou viedenskou arbitrážou v prospech Maďarska a anexiou Tešínska v prospech Poľska. V marci 1939 sa osamostatnilo Slovensko a Podkarpatská Rus bola obsadená Maďarskom. Na zvyšku českých krajín bol vyhlásený Protektorát Čechy a Morava, formálne autonómna časť nacistického Nemecka. Po vypuknutí druhej svetovej vojny zostavil v októbri 1939 bývalý československý prezident Edvard Beneš exilovú vládu, ktorá bola neskôr uznaná spojencami. Po druhej svetovej vojne bolo Česko-Slovensko v roku 1945 obnovené v hraniciach, ktoré malo pred rokom 1938, s výnimkou Podkarpatskej Rusi, ktorá sa stala súčasťou Sovietskeho zväzu. Česko-Slovensko v rokoch 1948 až 1989 bolo súčasťou Východného bloku s príkazovou ekonomikou, vládla tu komunistická strana. Krajina bola od roku 1949 súčasťou hospodárskeho zoskupenia Rada vzájomnej hospodárskej pomoci a od roku 1955 vojenského paktu Varšavskej zmluvy. Politickú liberalizáciu v roku 1968, známu ako Pražská jar, násilne ukončila v auguste 1968 invázia vojsk Varšavskej zmluvy pod vedením Sovietskeho zväzu. Nasledovala doba tzv. normalizácie, ktorá bola ukončená v novembri 1989 Nežnou revolúciou, ktorá sa uskutočnila v období pádu komunizmu v strednej a východnej Európe. Po zosadení vlády komunistickej strany sa Československo stalo demokratickým štátom, na čele s prezidentom Václavom Havlom. Česko-Slovensko zaniklo 31. decembra 1992 rozdelením na dva suverénne štáty, Česko a Slovensko.
Nový!!: Dejiny Chorvátska a Česko-Slovensko · Pozrieť viac »
Balkán
Balkán (zastarano občas Balkan) môže byť.
Nový!!: Dejiny Chorvátska a Balkán · Pozrieť viac »
Benátky
Benátky (v benátskom nárečí Venezsia) sú hlavné mesto severotalianskeho regiónu Benátsko, ležiace v močaristej Benátskej lagúne, v severnej časti Jadranského mora.
Nový!!: Dejiny Chorvátska a Benátky · Pozrieť viac »
Bosna
Bosna môže byť.
Nový!!: Dejiny Chorvátska a Bosna · Pozrieť viac »
Bosniaci (Moslimovia)
Rozšírenie Bosniakov Bosniaci alebo Moslimovia alebo bosnianski Moslimovia (bosniacky latinkou Bošnjaci, Bošnjaci-muslimani, Muslimani alebo cyrilikou Бошњаци, Бошњаци-муслимани, Муслимани) sú južnoslovanský národ žijúci najmä na území dnešnej Bosny a Hercegoviny.
Nový!!: Dejiny Chorvátska a Bosniaci (Moslimovia) · Pozrieť viac »
Bosnianske kráľovstvo
Bosnianske kráľovstvo (zriedkavejšie: Bosenské kráľovstvo, po bosniansky, resp. srbochorvátsky: Босанско краљевство, Bosansko kraljevstvo) bol stredoveký štátny útvar existujúci v rokoch 13771463.
Nový!!: Dejiny Chorvátska a Bosnianske kráľovstvo · Pozrieť viac »
Bulharsko
Bulharsko (po bulharsky: България), dlhý tvar Bulharská republika (po bulharsky: Република България) je štát v juhovýchodnej Európe na Balkánskom polostrove, z ktorého zaberá 22 %. Nachádza sa v geografickej a geostrategickej zóne, ktorá spája Európu s Áziou a Čiernomorským regiónom.
Nový!!: Dejiny Chorvátska a Bulharsko · Pozrieť viac »
Byzantská ríša
Konštantín Veľký s modelom Konštantínopola (detail mozaiky v Hagia Sofia) Byzantská ríša (iné názvy: Byzancia, Byzant, Byzantsko, pre rané obdobie: Východorímska ríša alebo Východorímske cisárstvo; obyvateľ Byz. ríše sa volá Byzantínec), je umelý názov pre východnú, grécko-orientálnu časť Rímskej ríše a pre nadväzujúci stredoveký štát.
Nový!!: Dejiny Chorvátska a Byzantská ríša · Pozrieť viac »
Chorváti
Znak Chorvátov Oton Iveković: Dolazak Hrvata na Jadran Chorváti (chorv. Hrvati) sú južnoslovanský národ žijúci najmä v Chorvátsku a Bosne a Hercegovine.
Nový!!: Dejiny Chorvátska a Chorváti · Pozrieť viac »
Chorvátske kniežatstvo
Chorvátske kniežatstvo (iné názvy: Dalmátske Chorvátsko, Prímorské Chorvátsko) bol stredoveký štátny útvar Chorvátov na Balkáne.
Nový!!: Dejiny Chorvátska a Chorvátske kniežatstvo · Pozrieť viac »
Chorvátske kráľovstvo (925 – 1102)
Chorvátske kráľovstvo bol stredoveký štátny útvar na Balkáne existujúci v rokoch 924/9251102/1918.
Nový!!: Dejiny Chorvátska a Chorvátske kráľovstvo (925 – 1102) · Pozrieť viac »
Chorvátsko
Chorvátsko, dlhý tvar Chorvátska republika, je juhoeurópsky a stredomorský štát na brehu Jadranského mora.
Nový!!: Dejiny Chorvátska a Chorvátsko · Pozrieť viac »
Dalmácia
Dalmácia Dalmácia Okolie Hvaru Dalmácia alebo Dalmátsko je pobrežné územie Jadranu na sever od Albánska k Zadaru, v širšom zmysle až k Rijeke.
Nový!!: Dejiny Chorvátska a Dalmácia · Pozrieť viac »
Dayton
Dayton je mesto na juhozápade štátu Ohio v okrese Montgomery County (severne od aglomerácie Cincinnati) a má 156 771 obyvateľov (2006).
Nový!!: Dejiny Chorvátska a Dayton · Pozrieť viac »
Daytonská mierová zmluva
Daytonská mierová dohoda bola všeobecná rámcová zmluva o mieri počas občianskej vojny Bosne a Hercegovine.
Nový!!: Dejiny Chorvátska a Daytonská mierová zmluva · Pozrieť viac »
Dejiny Juhoslávie
Vlajka bývalej Juhoslávie Rozsah Juhoslávie Tento článok je o dejinách Juhoslávie.
Nový!!: Dejiny Chorvátska a Dejiny Juhoslávie · Pozrieť viac »
Dubrovnícka republika
Dubrovnícka republika (iné názvy: Ragúska republikaChorvátsky názov Dubrovnik je odvodený od slova dúbrava, dubového hája podľa ľudovej etymológie. Názov Jadranského mesta Dubrovník je prvýkrát spomínaný v zmluve bosnianskeho bána Kulina. Názov Dubrovník sa začal používať už od 14. storočia. Ragusa je latinské, dalmátske a talianske pomenovanie pre Dubrovník. Odvodzuje sa zo slova (grécky ξαυ: xau, skalný zráz alebo strmý kopec). Názov sa menil do rôznych podôb Rausium, Rhagusium, Ragusium alebo Rausia (dokonca aj Lavusa, Labusa, Raugia a Rachusa) a nakoniec na Ragusa. Oficiálna zmena mena z Ragusy na Dubrovník vstúpila do platnosti po prvej svetovej vojne. Pôvodný latinský názov republiky bol Communitas Ragusina, t. j. Ragúska obec alebo komunita, v 14. storočí bola premenovaná na lat. Respublica Ragusina a tal. Repubblica di Ragusa Ragúska republika., Republika svätého Blažeja (Vlaha)) bola aristokratická mestská a námorná republika na juhu Dalmácie s centrom v Dubrovníku.
Nový!!: Dejiny Chorvátska a Dubrovnícka republika · Pozrieť viac »
Dubrovník
Dubrovník (alebo aj Ragusa di Dalmazia, prezývaný aj Perla Jadranu) je mesto v Chorvátsku.
Nový!!: Dejiny Chorvátska a Dubrovník · Pozrieť viac »
Európska únia
Európska únia (skrátene EÚ alebo Únia) je integračné zoskupenie, ktoré od februára 2020 tvorí 27 členských štátov s celkovým počtom 437 miliónov obyvateľov (približne 6 % svetovej populácie).
Nový!!: Dejiny Chorvátska a Európska únia · Pozrieť viac »
Francúzsko
Francúzsko (výslovnosť IPA), dlhý tvar Francúzska republika (výslovnosť IPA) je štát nachádzajúci sa predovšetkým v západnej Európe.
Nový!!: Dejiny Chorvátska a Francúzsko · Pozrieť viac »
Franjo Tuđman
Selca na Brači Franjo Tuđman (* 14. máj 1922, Veliko Trgovišće – † 10. december 1999, Záhreb), bol chorvátsky politik, prvý prezident novodobého nezávislého Chorvátska.
Nový!!: Dejiny Chorvátska a Franjo Tuđman · Pozrieť viac »
Habsburgovci
Habsburgovci sú rakúsky panovnícky rod pôvodom z Alsaska.
Nový!!: Dejiny Chorvátska a Habsburgovci · Pozrieť viac »
Ilyrizmus
Ilyrizmus bolo národnoobrodenecké hnutie južných Slovanov v 30.- 40.
Nový!!: Dejiny Chorvátska a Ilyrizmus · Pozrieť viac »
Istria
Istria Istria (-slov. normovaný názov; a) alebo Istrijský polostrov je polostrov v Chorvátsku (Istrijská a Prímorsko-gorskokotarská župa), Slovinsku (Obalno-kraška regija) a Taliansku (provincia Trieste).
Nový!!: Dejiny Chorvátska a Istria · Pozrieť viac »
Ivo Sanader
Ivo Sanader (* 8. jún 1953, Split) je chorvátsky politik, predstaviteľ strany Chorvátske demokratické spoločenstvo.
Nový!!: Dejiny Chorvátska a Ivo Sanader · Pozrieť viac »
Jadranka Kosorová
Jadranka Kosorová, (* 1. júl 1953, Pakrac) je chorvátska politička, spisovateľka.
Nový!!: Dejiny Chorvátska a Jadranka Kosorová · Pozrieť viac »
Josif Vissarionovič Stalin
Josif Vissarionovič Stalin (rodným menom; * 18. december (6. december podľa juliánskeho kalendára) 1878, Gori – † 5. marec 1953, Moskva) bol sovietsky diktátor, stranícky a štátny činiteľ gruzínskeho pôvodu, vodca Sovietskeho zväzu v rokoch 1924 až 1953.
Nový!!: Dejiny Chorvátska a Josif Vissarionovič Stalin · Pozrieť viac »
Josip Broz Tito
Josip Broz Tito, vlastným menom Josip Broz (* 7. máj 1892, Kumrovec – † 4. máj 1980, Ľubľana), bol juhoslovanský komunistický revolucionár a politik.
Nový!!: Dejiny Chorvátska a Josip Broz Tito · Pozrieť viac »
Josip Jelačič
Josip Jelačić alebo aj Jozef Jelačič (* 16. október 1801, Petrovaradín – † 19. máj 1859, Záhreb) bol chorvátsko-dalmatínsko-slavónsky bán v rokoch 1848 až 1859.
Nový!!: Dejiny Chorvátska a Josip Jelačič · Pozrieť viac »
Juhoslávia
Juhoslávia (v juhoslovanských jazykoch Jugoslavija - doslova "Juhoslávia") je termín používaný pre tri rôzne politické útvary, ktoré existovali počas väčšiny 20. storočia.
Nový!!: Dejiny Chorvátska a Juhoslávia · Pozrieť viac »
Juhoslávia (1943 – 1992)
Juhoslávia bola mnohonárodnostná federatívna ľudová a od roku 1963 socialistická republika v západnej časti Balkánskeho polostrova v rokoch 1943/1945 až 1992.
Nový!!: Dejiny Chorvátska a Juhoslávia (1943 – 1992) · Pozrieť viac »
Kelti
1500 – 1000 pred Kr., ružovou 400 pred Kr. Kelti alebo (najmä pre oblasť Galie) Galovia alebo Gali boli príbuzné etnické skupiny indoeurópskeho pôvodu, ktoré začali pôsobiť od polovice 2.
Nový!!: Dejiny Chorvátska a Kelti · Pozrieť viac »
Londýn
Londýn je hlavné a najväčšie mesto Anglicka a Spojeného kráľovstva.
Nový!!: Dejiny Chorvátska a Londýn · Pozrieť viac »
Napoleon
Napoleon (po fr.: Napoléon) môže byť.
Nový!!: Dejiny Chorvátska a Napoleon · Pozrieť viac »
Napoleon Bonaparte
Napoleon Bonaparte alebo Napoleon I. (* 15. august 1769, Ajaccio, Korzika – † 5. máj 1821, Longwood, Svätá Helena, južný Atlantik) z rodu Bonaparte bol francúzsky generál a politický vodca.
Nový!!: Dejiny Chorvátska a Napoleon Bonaparte · Pozrieť viac »
Nemecko
Nemecko, dlhý tvar Nemecká spolková republika, skr.
Nový!!: Dejiny Chorvátska a Nemecko · Pozrieť viac »
Nezávislý štát Chorvátsko
Nezávislý štát Chorvátsko alebo Nezávislý chorvátsky štát (skr. NDH) bolo označenie pre chorvátsky štát, existujúci v období druhej svetovej vojny ako bábkový štát nacistického Nemecka a Talianska pod vládou vtedajších ustašovcov.
Nový!!: Dejiny Chorvátska a Nezávislý štát Chorvátsko · Pozrieť viac »
Organizácia Severoatlantickej zmluvy
Organizácia Severoatlantickej zmluvy (skratka: NATO;; skratka: OTAN; najmä v 90. rokoch 20. storočia názov prekladaný ako Severoatlantická aliancia a do roku 1989 ako Severoatlantický pakt) je medzivládna obranná organizácia (aliancia), založená 4. apríla 1949 podpisom tzv.
Nový!!: Dejiny Chorvátska a Organizácia Severoatlantickej zmluvy · Pozrieť viac »
Organizácia Spojených národov
Členské krajiny OSN Organizácia Spojených národov (o názvoch pozri nižšie) je medzinárodná organizácia združujúca väčšinu štátov na Zemi, ktoré sa zaviazali spolupracovať pri podpore zásad a cieľov vytýčených v jej Charte.
Nový!!: Dejiny Chorvátska a Organizácia Spojených národov · Pozrieť viac »
Osmanská ríša
Osmanská ríša (o názvoch pozri nižšie) bola jedna z najväčších ríš v priestore pri Stredozemnom mori.
Nový!!: Dejiny Chorvátska a Osmanská ríša · Pozrieť viac »
Personálna únia (štáty)
Personálna únia je spojenie dvoch alebo viacerých štátov osobou jednej hlavy štátu (panovník, prezident a pod.). Kategória:Politika,, demokratickí zvolený,, profesionálne zameraný,,, v službách národa,,,.
Nový!!: Dejiny Chorvátska a Personálna únia (štáty) · Pozrieť viac »
Prvá svetová vojna
Prvá svetová vojna pred rokom 1939 známa ako Veľká vojna alebo Svetová vojna bol ozbrojený konflikt globálnych rozmerov trvajúci od 28. júla 1914 do 11. novembra 1918, ktorý sa odohrával prevažne na území Európy, ale aj v Afrike, Ázii, na oceánoch, na Blízkom východe.
Nový!!: Dejiny Chorvátska a Prvá svetová vojna · Pozrieť viac »
Rada Európy
Členovia Európskej únie, pôvodne bola používaná Radou Európy a mala reprezentovať celú Európu, nie konkrétnu organizáciu. Rada Európy (po angl. Council of Europe, skratka COE) je medzinárodná (medzivládna) organizácia európskych štátov, ktorej hlavným cieľom je ochrana ľudských práv a posilňovanie pluralitnej demokracie, prispievanie k uvedomovaniu si a rozvoju európskej kultúrnej identity, harmonizácia práva európskych krajín, hľadanie riešenia problémov typu xenofóbia, menšiny, ochrana životného prostredia a podobne, a pomáhanie východoeurópskym krajinám pri ich modernizačných a demokratizačných reformách.
Nový!!: Dejiny Chorvátska a Rada Európy · Pozrieť viac »
Rakúsko
Rakúsko, dlhý tvar Rakúska republika, je vnútrozemský štát v strednej Európe, ležíaci vo východných Alpách.
Nový!!: Dejiny Chorvátska a Rakúsko · Pozrieť viac »
Rakúsko-Uhorsko
Národnosti v Rakúsko-Uhorsku Rakúsko-Uhorsko a nástupnícke štáty Krajiny Rakúsko-Uhorska (t.j. korunné krajiny a krajiny svätoštefanskej koruny a Bosna a Hercegovina) Mapa Rakúsko-Uhorska z roku 1890 Mapa Rakúsko-Uhorska Rakúsko-Uhorsko, plným názvom Rakúsko-uhorská monarchia, bol štátny útvar, reálna únia Kráľovstva a krajín v Ríšskej rade zastúpených alebo '''Predlitavska''' (nepresne Rakúska) a Krajín svätej Štefánskej koruny uhorskej alebo Zalitavska (nepresne Uhorska), existujúci od 8. júna 1867 do 31. októbra 1918.
Nový!!: Dejiny Chorvátska a Rakúsko-Uhorsko · Pozrieť viac »
Rímska ríša
Rímska ríša (začiatočné R je veľké písmeno) môže byť.
Nový!!: Dejiny Chorvátska a Rímska ríša · Pozrieť viac »
Republika Srbská Krajina
Republika Srbská Krajina (srb. Република Српска Крајина / Republika Srpska Krajina) bol štátny útvar, existujúci v rokoch 1991 – 1995 na približne štvrtine územia Chorvátska, obývaného prevažne Srbmi.
Nový!!: Dejiny Chorvátska a Republika Srbská Krajina · Pozrieť viac »
Rijeka
Rijeka (friul. Sant Vît di Flum alebo Flum dal Cjarnâr) je chorvátske prístavné mesto na brehu Jadranského mora.
Nový!!: Dejiny Chorvátska a Rijeka · Pozrieť viac »
Rumunsko
Rumunsko (– toto je krátky a zároveň dlhý tvar názvu; po rumunsky: România) je štát v juhovýchodnej Európe.
Nový!!: Dejiny Chorvátska a Rumunsko · Pozrieť viac »
Slavónsko
Slavónsko v roku 1751 Slavónsko alebo Slavónia (po chorvátsky Slavonija) je geografický a historický región ležiaci v súčasnosti na východe Chorvátska a západe Srbska.
Nový!!: Dejiny Chorvátska a Slavónsko · Pozrieť viac »
Slovania
Významná (10%+) menšinova populácia Slovania (zastarano: Slovani, Slaviani, Slávi, historicky pravdepodobne: Slov(i)eni/Sloväni) sú najpočetnejšia etnická a jazyková skupina v Európe.
Nový!!: Dejiny Chorvátska a Slovania · Pozrieť viac »
Slovensko
Slovensko, dlhý tvar Slovenská republika, je vnútrozemský štát v strednej Európe.
Nový!!: Dejiny Chorvátska a Slovensko · Pozrieť viac »
Srbi
Srbi sú južnoslovanský národ v Srbsku, Čiernej Hore, Bosne a Hercegovine a Chorvátsku, ako aj v iných rozmanitých častiach sveta, spolu asi 12 000 000 – 13 000 000 ľudí.
Nový!!: Dejiny Chorvátska a Srbi · Pozrieť viac »
Starovek
Mykénach Starovek je tradičné označenie obdobia svetových dejín, ktoré sa začína vznikom písomných systémov resp.
Nový!!: Dejiny Chorvátska a Starovek · Pozrieť viac »
Staroveký Rím
Staroveký Rím je tradičné slovenské označenie štátneho útvaru, ktorý vznikol v 8. storočí pred Kr. na Apeninskom polostrove v dnešnom Ríme ako mestský štát, postupne ovládol celé Stredomorie a v roku 395 po Kr.
Nový!!: Dejiny Chorvátska a Staroveký Rím · Pozrieť viac »
Stjepan Mesić
Stjepan „Stipe“ Mesić (* 24. december 1934, Orahovica) je chorvátsky politik.
Nový!!: Dejiny Chorvátska a Stjepan Mesić · Pozrieť viac »
Svetová obchodná organizácia
Svetová obchodná organizácia alebo WTO (z angl. World Trade Organization) je medzinárodná organizácia zaoberajúca sa pravidlami obchodu medzi členskými krajinami za účelom odstraňovania tarifných a netarifných prekážok v obchode.
Nový!!: Dejiny Chorvátska a Svetová obchodná organizácia · Pozrieť viac »
Talianske kráľovstvo (1861 – 1946)
Talianske kráľovstvo bol európsky štát, ktorý vznikol v roku 1861 zjednotením krajín na území dnešného Talianska pod vládou Savojovcov, jedného kráľovského rodu talianskeho pôvodu, ktorí vládli v jednom z rozdrobených talianskych štátov – v Sardínskom kráľovstve.
Nový!!: Dejiny Chorvátska a Talianske kráľovstvo (1861 – 1946) · Pozrieť viac »
Uhorsko
Uhorsko (a) alebo uhorský štát bol multietnický štátny útvar v Karpatskej kotline od roku 895/896 do roku 1918.
Nový!!: Dejiny Chorvátska a Uhorsko · Pozrieť viac »
Východofranská ríša
thumb Východofranská ríša (lat. Regnum Francorum orientalium – doslova "Kráľovstvo východných Frankov") je v historiografii označenie pre štát, ktorý vznikol rozdelením Franskej ríše v roku 843 (a ďalšími zmluvami v roku 870 a 880), a ktorého koniec sa spravidla symbolicky udáva k roku 911 (koniec vlády Karolovcov) či 919 (nástup Saskej dynastie), odkedy už hovoríme o Nemeckom kráľovstve.
Nový!!: Dejiny Chorvátska a Východofranská ríša · Pozrieť viac »
Viedeň
Moderná časť Viedne Komplex budov Organizácie Spojených národov Jazdecká socha cisára Jozefa II. Viedeň je hlavné a najväčšie mesto Rakúska, ležiace na rieke Dunaj.
Nový!!: Dejiny Chorvátska a Viedeň · Pozrieť viac »
Vukovar
Vukovar (maďarsky: Valkóvár) je mesto v najvýchodnejšom cípe Chorvátska, na brehu Dunaja.
Nový!!: Dejiny Chorvátska a Vukovar · Pozrieť viac »
Zadar
Zadar je mesto v Chorvátsku pri Jadranskom mori.
Nový!!: Dejiny Chorvátska a Zadar · Pozrieť viac »
1. apríl
* Medzinárodný deň vtákov.
Nový!!: Dejiny Chorvátska a 1. apríl · Pozrieť viac »
1. december
* Svetový deň boja proti Aids (OSN).
Nový!!: Dejiny Chorvátska a 1. december · Pozrieť viac »
1. júl
úvodný ročník Tour de France.
Nový!!: Dejiny Chorvátska a 1. júl · Pozrieť viac »
1. storočie
1.
Nový!!: Dejiny Chorvátska a 1. storočie · Pozrieť viac »
10. storočie
10.
Nový!!: Dejiny Chorvátska a 10. storočie · Pozrieť viac »
1091
1091.
Nový!!: Dejiny Chorvátska a 1091 · Pozrieť viac »
11. storočie
11.
Nový!!: Dejiny Chorvátska a 11. storočie · Pozrieť viac »
1102
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Chorvátska a 1102 · Pozrieť viac »
14. storočie
14.
Nový!!: Dejiny Chorvátska a 14. storočie · Pozrieť viac »
15. storočie
15.
Nový!!: Dejiny Chorvátska a 15. storočie · Pozrieť viac »
16. storočie
16.
Nový!!: Dejiny Chorvátska a 16. storočie · Pozrieť viac »
1700
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Chorvátska a 1700 · Pozrieť viac »
1797
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Chorvátska a 1797 · Pozrieť viac »
1805
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Chorvátska a 1805 · Pozrieť viac »
1808
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Chorvátska a 1808 · Pozrieť viac »
1814
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Chorvátska a 1814 · Pozrieť viac »
1848
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Chorvátska a 1848 · Pozrieť viac »
1849
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Chorvátska a 1849 · Pozrieť viac »
1867
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Chorvátska a 1867 · Pozrieť viac »
1868
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Chorvátska a 1868 · Pozrieť viac »
19. máj
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Chorvátska a 19. máj · Pozrieť viac »
19. storočie
19.
Nový!!: Dejiny Chorvátska a 19. storočie · Pozrieť viac »
1918
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Chorvátska a 1918 · Pozrieť viac »
1929
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Chorvátska a 1929 · Pozrieť viac »
1939
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Chorvátska a 1939 · Pozrieť viac »
1941
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Chorvátska a 1941 · Pozrieť viac »
1945
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Chorvátska a 1945 · Pozrieť viac »
1963
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Chorvátska a 1963 · Pozrieť viac »
1980
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Chorvátska a 1980 · Pozrieť viac »
1990
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Chorvátska a 1990 · Pozrieť viac »
1991
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Chorvátska a 1991 · Pozrieť viac »
1992
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Chorvátska a 1992 · Pozrieť viac »
1995
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Chorvátska a 1995 · Pozrieť viac »
1996
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Chorvátska a 1996 · Pozrieť viac »
1997
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Chorvátska a 1997 · Pozrieť viac »
1998
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Chorvátska a 1998 · Pozrieť viac »
1999
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Chorvátska a 1999 · Pozrieť viac »
2000
Rok 2000 (MM) bol priestupný kalendárny rok, ktorý v súlade s gregoriánskym kalendárom začal v sobotu 1. januára a skončil v nedeľu 31. decembra.
Nový!!: Dejiny Chorvátska a 2000 · Pozrieť viac »
2004
Rok 2004 (MMIV) bol priestupný kalendárny rok, ktorý v súlade s gregoriánskym kalendárom začal v štvrtok 1. januára a skončil v piatok 31. decembra.
Nový!!: Dejiny Chorvátska a 2004 · Pozrieť viac »
2009
Rok 2009 (MMIX) bol kalendárny rok, ktorý v súlade s gregoriánskym kalendárom začal vo štvrtok 1. januára a skončil vo štvrtok 31. decembra.
Nový!!: Dejiny Chorvátska a 2009 · Pozrieť viac »
2013
Rok 2013 (MMXIII) bol kalendárny rok, ktorý v súlade s gregoriánskym kalendárom začal v utorok 1. januára a skončil v utorok 31. decembra.
Nový!!: Dejiny Chorvátska a 2013 · Pozrieť viac »
25. jún
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Chorvátska a 25. jún · Pozrieť viac »
29. november
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Chorvátska a 29. november · Pozrieť viac »
5. storočie
5.
Nový!!: Dejiny Chorvátska a 5. storočie · Pozrieť viac »
6. storočie
6.
Nový!!: Dejiny Chorvátska a 6. storočie · Pozrieť viac »
7. storočie
7.
Nový!!: Dejiny Chorvátska a 7. storočie · Pozrieť viac »
8. storočie
8.
Nový!!: Dejiny Chorvátska a 8. storočie · Pozrieť viac »
9. storočie
9.
Nový!!: Dejiny Chorvátska a 9. storočie · Pozrieť viac »
