Rýchlejšie ako prehliadači!Podobnosti medzi Dejiny Chorvátska a Dejiny Juhoslávie
Dejiny Chorvátska a Dejiny Juhoslávie mať 31 veci spoločné (v Úniapédia): Ľubľana, Česko-Slovensko, Bulharsko, Byzantská ríša, Chorváti, Chorvátsko, Európska únia, Francúzsko, Josif Vissarionovič Stalin, Josip Broz Tito, Juhoslávia, Juhoslávia (1943 – 1992), Nemecko, Organizácia Severoatlantickej zmluvy, Organizácia Spojených národov, Osmanská ríša, Prvá svetová vojna, Rakúsko, Rakúsko-Uhorsko, Rumunsko, Slovania, Srbi, Uhorsko, 10. storočie, 14. storočie, 15. storočie, 16. storočie, 19. storočie, 25. jún, 6. storočie, ..., 9. storočie. Rozbaliť index (1 viac) »
Ľubľana
Mestské námestie v Ľubľane Panoráma mesta s hradom Pohľad z Ľubľanského hradu smerom k štvrti Vič Ľubľana je hlavné a najväčšie mesto Slovinska.
Dejiny Chorvátska a Ľubľana · Dejiny Juhoslávie a Ľubľana ·
Česko-Slovensko
Mapa Česko-Slovenska z roku 1919Česko-Slovensko v rokoch 1920--1938 Národnosti v Česko-Slovensku v roku 1930 (po česky) Česko-Slovensko v rokoch 1969--1990 Dobové predmety Kupónová známka z ČSFR Tomáš Garrigue Masaryk Milan Rastislav Štefánik Edvard Beneš Česko-Slovensko (v rokoch 19181938 a 19451990 písané Československo) bol zvrchovaný štát v strednej Európe, ktorý existoval v rokoch 19181992, s výnimkou obdobia druhej svetovej vojny (19391945), keď však mal svoju exilovú vládu v zahraničí. Česko-Slovensko vzniklo 28. októbra 1918 ako jedna z nástupníckych krajín po rozpade Rakúsko-Uhorska. Následné medzivojnové obdobie je označované ako prvá republika, výraznou politickou osobnosťou tejto doby bol prvý československý prezident Tomáš Garrigue Masaryk. Po mníchovskej dohode v roku 1938 sa pohraničné Sudety stali súčasťou Nemecka a krajina prišla aj o ďalšie územie prvou viedenskou arbitrážou v prospech Maďarska a anexiou Tešínska v prospech Poľska. V marci 1939 sa osamostatnilo Slovensko a Podkarpatská Rus bola obsadená Maďarskom. Na zvyšku českých krajín bol vyhlásený Protektorát Čechy a Morava, formálne autonómna časť nacistického Nemecka. Po vypuknutí druhej svetovej vojny zostavil v októbri 1939 bývalý československý prezident Edvard Beneš exilovú vládu, ktorá bola neskôr uznaná spojencami. Po druhej svetovej vojne bolo Česko-Slovensko v roku 1945 obnovené v hraniciach, ktoré malo pred rokom 1938, s výnimkou Podkarpatskej Rusi, ktorá sa stala súčasťou Sovietskeho zväzu. Česko-Slovensko v rokoch 1948 až 1989 bolo súčasťou Východného bloku s príkazovou ekonomikou, vládla tu komunistická strana. Krajina bola od roku 1949 súčasťou hospodárskeho zoskupenia Rada vzájomnej hospodárskej pomoci a od roku 1955 vojenského paktu Varšavskej zmluvy. Politickú liberalizáciu v roku 1968, známu ako Pražská jar, násilne ukončila v auguste 1968 invázia vojsk Varšavskej zmluvy pod vedením Sovietskeho zväzu. Nasledovala doba tzv. normalizácie, ktorá bola ukončená v novembri 1989 Nežnou revolúciou, ktorá sa uskutočnila v období pádu komunizmu v strednej a východnej Európe. Po zosadení vlády komunistickej strany sa Československo stalo demokratickým štátom, na čele s prezidentom Václavom Havlom. Česko-Slovensko zaniklo 31. decembra 1992 rozdelením na dva suverénne štáty, Česko a Slovensko.
Dejiny Chorvátska a Česko-Slovensko · Dejiny Juhoslávie a Česko-Slovensko ·
Bulharsko
Bulharsko (po bulharsky: България), dlhý tvar Bulharská republika (po bulharsky: Република България) je štát v juhovýchodnej Európe na Balkánskom polostrove, z ktorého zaberá 22 %. Nachádza sa v geografickej a geostrategickej zóne, ktorá spája Európu s Áziou a Čiernomorským regiónom.
Bulharsko a Dejiny Chorvátska · Bulharsko a Dejiny Juhoslávie ·
Byzantská ríša
Konštantín Veľký s modelom Konštantínopola (detail mozaiky v Hagia Sofia) Byzantská ríša (iné názvy: Byzancia, Byzant, Byzantsko, pre rané obdobie: Východorímska ríša alebo Východorímske cisárstvo; obyvateľ Byz. ríše sa volá Byzantínec), je umelý názov pre východnú, grécko-orientálnu časť Rímskej ríše a pre nadväzujúci stredoveký štát.
Byzantská ríša a Dejiny Chorvátska · Byzantská ríša a Dejiny Juhoslávie ·
Chorváti
Znak Chorvátov Oton Iveković: Dolazak Hrvata na Jadran Chorváti (chorv. Hrvati) sú južnoslovanský národ žijúci najmä v Chorvátsku a Bosne a Hercegovine.
Chorváti a Dejiny Chorvátska · Chorváti a Dejiny Juhoslávie ·
Chorvátsko
Chorvátsko, dlhý tvar Chorvátska republika, je juhoeurópsky a stredomorský štát na brehu Jadranského mora.
Chorvátsko a Dejiny Chorvátska · Chorvátsko a Dejiny Juhoslávie ·
Európska únia
Európska únia (skrátene EÚ alebo Únia) je integračné zoskupenie, ktoré od februára 2020 tvorí 27 členských štátov s celkovým počtom 437 miliónov obyvateľov (približne 6 % svetovej populácie).
Dejiny Chorvátska a Európska únia · Dejiny Juhoslávie a Európska únia ·
Francúzsko
Francúzsko (výslovnosť IPA), dlhý tvar Francúzska republika (výslovnosť IPA) je štát nachádzajúci sa predovšetkým v západnej Európe.
Dejiny Chorvátska a Francúzsko · Dejiny Juhoslávie a Francúzsko ·
Josif Vissarionovič Stalin
Josif Vissarionovič Stalin (rodným menom; * 18. december (6. december podľa juliánskeho kalendára) 1878, Gori – † 5. marec 1953, Moskva) bol sovietsky diktátor, stranícky a štátny činiteľ gruzínskeho pôvodu, vodca Sovietskeho zväzu v rokoch 1924 až 1953.
Dejiny Chorvátska a Josif Vissarionovič Stalin · Dejiny Juhoslávie a Josif Vissarionovič Stalin ·
Josip Broz Tito
Josip Broz Tito, vlastným menom Josip Broz (* 7. máj 1892, Kumrovec – † 4. máj 1980, Ľubľana), bol juhoslovanský komunistický revolucionár a politik.
Dejiny Chorvátska a Josip Broz Tito · Dejiny Juhoslávie a Josip Broz Tito ·
Juhoslávia
Juhoslávia (v juhoslovanských jazykoch Jugoslavija - doslova "Juhoslávia") je termín používaný pre tri rôzne politické útvary, ktoré existovali počas väčšiny 20. storočia.
Dejiny Chorvátska a Juhoslávia · Dejiny Juhoslávie a Juhoslávia ·
Juhoslávia (1943 – 1992)
Juhoslávia bola mnohonárodnostná federatívna ľudová a od roku 1963 socialistická republika v západnej časti Balkánskeho polostrova v rokoch 1943/1945 až 1992.
Dejiny Chorvátska a Juhoslávia (1943 – 1992) · Dejiny Juhoslávie a Juhoslávia (1943 – 1992) ·
Nemecko
Nemecko, dlhý tvar Nemecká spolková republika, skr.
Dejiny Chorvátska a Nemecko · Dejiny Juhoslávie a Nemecko ·
Organizácia Severoatlantickej zmluvy
Organizácia Severoatlantickej zmluvy (skratka: NATO;; skratka: OTAN; najmä v 90. rokoch 20. storočia názov prekladaný ako Severoatlantická aliancia a do roku 1989 ako Severoatlantický pakt) je medzivládna obranná organizácia (aliancia), založená 4. apríla 1949 podpisom tzv.
Dejiny Chorvátska a Organizácia Severoatlantickej zmluvy · Dejiny Juhoslávie a Organizácia Severoatlantickej zmluvy ·
Organizácia Spojených národov
Členské krajiny OSN Organizácia Spojených národov (o názvoch pozri nižšie) je medzinárodná organizácia združujúca väčšinu štátov na Zemi, ktoré sa zaviazali spolupracovať pri podpore zásad a cieľov vytýčených v jej Charte.
Dejiny Chorvátska a Organizácia Spojených národov · Dejiny Juhoslávie a Organizácia Spojených národov ·
Osmanská ríša
Osmanská ríša (o názvoch pozri nižšie) bola jedna z najväčších ríš v priestore pri Stredozemnom mori.
Dejiny Chorvátska a Osmanská ríša · Dejiny Juhoslávie a Osmanská ríša ·
Prvá svetová vojna
Prvá svetová vojna pred rokom 1939 známa ako Veľká vojna alebo Svetová vojna bol ozbrojený konflikt globálnych rozmerov trvajúci od 28. júla 1914 do 11. novembra 1918, ktorý sa odohrával prevažne na území Európy, ale aj v Afrike, Ázii, na oceánoch, na Blízkom východe.
Dejiny Chorvátska a Prvá svetová vojna · Dejiny Juhoslávie a Prvá svetová vojna ·
Rakúsko
Rakúsko, dlhý tvar Rakúska republika, je vnútrozemský štát v strednej Európe, ležíaci vo východných Alpách.
Dejiny Chorvátska a Rakúsko · Dejiny Juhoslávie a Rakúsko ·
Rakúsko-Uhorsko
Národnosti v Rakúsko-Uhorsku Rakúsko-Uhorsko a nástupnícke štáty Krajiny Rakúsko-Uhorska (t.j. korunné krajiny a krajiny svätoštefanskej koruny a Bosna a Hercegovina) Mapa Rakúsko-Uhorska z roku 1890 Mapa Rakúsko-Uhorska Rakúsko-Uhorsko, plným názvom Rakúsko-uhorská monarchia, bol štátny útvar, reálna únia Kráľovstva a krajín v Ríšskej rade zastúpených alebo '''Predlitavska''' (nepresne Rakúska) a Krajín svätej Štefánskej koruny uhorskej alebo Zalitavska (nepresne Uhorska), existujúci od 8. júna 1867 do 31. októbra 1918.
Dejiny Chorvátska a Rakúsko-Uhorsko · Dejiny Juhoslávie a Rakúsko-Uhorsko ·
Rumunsko
Rumunsko (– toto je krátky a zároveň dlhý tvar názvu; po rumunsky: România) je štát v juhovýchodnej Európe.
Dejiny Chorvátska a Rumunsko · Dejiny Juhoslávie a Rumunsko ·
Slovania
Významná (10%+) menšinova populácia Slovania (zastarano: Slovani, Slaviani, Slávi, historicky pravdepodobne: Slov(i)eni/Sloväni) sú najpočetnejšia etnická a jazyková skupina v Európe.
Dejiny Chorvátska a Slovania · Dejiny Juhoslávie a Slovania ·
Srbi
Srbi sú južnoslovanský národ v Srbsku, Čiernej Hore, Bosne a Hercegovine a Chorvátsku, ako aj v iných rozmanitých častiach sveta, spolu asi 12 000 000 – 13 000 000 ľudí.
Dejiny Chorvátska a Srbi · Dejiny Juhoslávie a Srbi ·
Uhorsko
Uhorsko (a) alebo uhorský štát bol multietnický štátny útvar v Karpatskej kotline od roku 895/896 do roku 1918.
Dejiny Chorvátska a Uhorsko · Dejiny Juhoslávie a Uhorsko ·
10. storočie
10.
10. storočie a Dejiny Chorvátska · 10. storočie a Dejiny Juhoslávie ·
14. storočie
14.
14. storočie a Dejiny Chorvátska · 14. storočie a Dejiny Juhoslávie ·
15. storočie
15.
15. storočie a Dejiny Chorvátska · 15. storočie a Dejiny Juhoslávie ·
16. storočie
16.
16. storočie a Dejiny Chorvátska · 16. storočie a Dejiny Juhoslávie ·
19. storočie
19.
19. storočie a Dejiny Chorvátska · 19. storočie a Dejiny Juhoslávie ·
25. jún
Žiadny popis.
25. jún a Dejiny Chorvátska · 25. jún a Dejiny Juhoslávie ·
6. storočie
6.
6. storočie a Dejiny Chorvátska · 6. storočie a Dejiny Juhoslávie ·
9. storočie
9.
9. storočie a Dejiny Chorvátska · 9. storočie a Dejiny Juhoslávie ·
Vyššie uvedený zoznam poskytuje odpovede na nasledujúce otázky
- Čo Dejiny Chorvátska a Dejiny Juhoslávie majú spoločného
- Aké sú podobnosti medzi Dejiny Chorvátska a Dejiny Juhoslávie
Porovnanie medzi Dejiny Chorvátska a Dejiny Juhoslávie
Dejiny Chorvátska má 114 vzťahom, pričom Dejiny Juhoslávie má 107. Ako oni majú spoločného 31, index Jaccard je 14.03% = 31 / (114 + 107).
Referencie
Tento článok ukazuje vzťah medzi Dejiny Chorvátska a Dejiny Juhoslávie. Pre prístup každý článok, z ktorého bol extrahované informácie nájdete na adrese:
