Dejiny Bratislavy

Pohľad na hrad od Dunaja. Kolorovaná medirytina bratov Schäferovcov z 80. rokov 18. storočia. Nápis pod obrázkom: „Slobodné kráľovské korunovačné mesto (Pressburg - Pozsony) Bratislava“Devínsky hrad Tento článok obsahuje prehľad dejín Bratislavy.

Ahoj

Poloha Ahoja podľa definície č. 2 Ahoj podľa definície č. 2: Križovatka Krahulčej ulice (vľavo), Sliačskej ulice (v strede) a Otonelskej ulice (vpravo). Vpravo za borovicami objekt, v ktorom kedysi sídlilo Ľudové konzervatórium. Na obzore bratislavský lesopark (vrcholky Malých Karpát). Ahoj podľa definície č. 2: Dolná časť Lopeníckej ulice Prameň ''Krivé jarky'' v bratislavskom Lesoparku Malé Karpaty pri konci cesty, ktorá pokračuje ako predĺženie Sliačskej Ahoj je neoficiálna časť Bratislavy, v mestskej časti Bratislava-Nové Mesto, v katastrálnom území Vinohrady.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Ahoj · Pozrieť viac »

Akropola

Akropola alebo zriedkavo Akropolis môže byť.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Akropola · Pozrieť viac »

Alani

Alani alebo Aláni boli kmeňový zväz iránskeho pôvodu, ktorý významne zasiahol do európskych pomerov v dobe sťahovania národov.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Alani · Pozrieť viac »

Alžbeta Luxemburská

Alžbeta Luxemburská alebo Alžbeta Habsburská (* 28. február 1409 Vyšehrad, Uhorsko – † 17. december 1442, Ráb, Uhorsko) bola jedinou dcérou Žigmunda Luxemburského a jeho druhej manželky Barbory Celjskej, manželka rímskonemeckého kráľa Albrechta II. Habsburského (.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Alžbeta Luxemburská · Pozrieť viac »

Alžbetínska univerzita

Alžbetínska univerzita bola maďarská univerzita v Bratislave, ktorá bola založená v roku 1912.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Alžbetínska univerzita · Pozrieť viac »

Albrecht I. (Svätá rímska ríša)

Albrecht I. (Habsburský) (* júl 1255, Rheinfelden – † 1. máj 1308, Königsfelden) bol rímsko-nemecký kráľ, najstarší syn Rudolfa I. a Gertrúdy Hohenberskej.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Albrecht I. (Svätá rímska ríša) · Pozrieť viac »

Albrecht II. (Svätá rímska ríša)

Albrecht II.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Albrecht II. (Svätá rímska ríša) · Pozrieť viac »

Alexander I. (Rusko)

Alexander I. Pavlovič (rusky: Александр I Павлович) (* 23. december 1777, Petrohrad, Rusko – † 1. december 1825, Taganrog) bol ruský cár od 23.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Alexander I. (Rusko) · Pozrieť viac »

Alpy

Alpy (z. latinského montes albes.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Alpy · Pozrieť viac »

Anton Bernolák

Anton Bernolák (predikát: zo Slanice, staršie de Szlanicza; * 3. október 1762, Slanica – † 15. január 1813, Nové Zámky) bol slovenský rímskokatolícky kňaz, šľachtic a jazykovedec.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Anton Bernolák · Pozrieť viac »

Apollo (podnik)

Poškodenie závodu v roku 1944 Apollo Apollo bola akciová spoločnosť založená roku 1895, ktorá v roku 1896 uviedla v Bratislave do prevádzky tzv.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Apollo (podnik) · Pozrieť viac »

Archeológia

Rímske divadlo, Alexandria, Egypt Archeológia (z gr. ἀρχαῖος (archaios).

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Archeológia · Pozrieť viac »

August

August (''Prebohaté hodinky vojvodu z Berry'') August je ôsmy mesiac roka gregoriánskeho kalendára.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a August · Pozrieť viac »

Avari (Stredná Ázia)

Birituálne pohrebiská stredného a neskorého obdobia kaganátu na južnom Slovensku a hranice neskoroavarského kaganátu Avari (iné názvy: starí Avari, tureckí/turkickí Avari) boli nomádske etnikum ázijského pôvodu, ktoré tvorili kmene War a Chun usadené v 5. storočí v západnej Sibíri.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Avari (Stredná Ázia) · Pozrieť viac »

Šalamún (Uhorsko)

Šalamún (* 1053 – † 1087, Bulharská thema, Byzantská ríša) bol uhorským kráľom v rokoch 1063 – 1074 a uhorským protikráľom v rokoch 1074 – 1081, pochádzal z rodu Arpádovcov.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Šalamún (Uhorsko) · Pozrieť viac »

Šancová ulica (Bratislava)

Šancová ulica je ulica v Bratislave, v mestskej časti Staré Mesto a Nové Mesto.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Šancová ulica (Bratislava) · Pozrieť viac »

Štajersko (spolková krajina)

Štajersko (staršie názvy pozri v článku Štajersko) je rakúska spolková krajina.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Štajersko (spolková krajina) · Pozrieť viac »

Štúrova ulica (Bratislava)

Štúrova ulica je ulica v Bratislave v Starom Meste prepájajúca Kamenné námestie a Námestie SNP so Šafárikovym námestím.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Štúrova ulica (Bratislava) · Pozrieť viac »

Štúrovci

Štúrovci na obraze národných buditeľov od Jany Krivošovej v malom evanjelickom kostole v Bratislave Štúrovci boli hlavný prúd slovenského národného hnutia v polovici 19. storočia nazvaný podľa najvýznamnejšej osobnosti Ľudovíta Štúra.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Štúrovci · Pozrieť viac »

Štefan Bočkai

Bochkay Štefan 1606 Košice Štefan Bočkai alebo Štefan Bočkaj (staršie Štefan Bocskay; po maďarsky: Bocskay István, v modernej maďarčine: Bocskai István) (* 1. január 1557, Kluž – † 29. december 1606, Košice) bol príslušník bohatej sedmohradskej magnátskej rodiny Bočkaiovcov, vodca Bočkaiovho povstania, sedmohradské knieža a uhorský protikráľ.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Štefan Bočkai · Pozrieť viac »

Štefan I. (Uhorsko)

Svätý Štefan I. alebo Štefan Veľký, pred pokrstením Vajk, (* 969 (970/975/980)?, Ostrihom – † 15. august 1038, Ostrihom alebo Stoličný Belehrad) bol v rokoch 995997 knieža Nitrianskeho kniežatstva, v rokoch 9971000/1001 veľkoknieža Uhorska a v rokoch 1000/10011038 prvý kráľ Uhorska.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Štefan I. (Uhorsko) · Pozrieť viac »

Štefan III. (Uhorsko)

Štefan III. (* leto 1147, Stoličný Belehrad – † 4. marec 1172, Ostrihom) bol uhorským kráľom v rokoch 11621172, z rodu Arpádovcov.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Štefan III. (Uhorsko) · Pozrieť viac »

Štefan V. (Uhorsko)

Štefan V. (* 1239, Budín – † 6. august 1272, ostrov Csepel) bol slavónsky údelný vojvoda v rokoch 12451246, sedmohradský údelný vojvoda v rokoch 12571258 a 12601270, štajerský vojvoda v rokoch 12591260, mladší uhorský kráľ v rokoch 12621270 a uhorský kráľ v rokoch 12701272.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Štefan V. (Uhorsko) · Pozrieť viac »

Štrkovecké jazero

Promenáda pri jazere Celkový pohľad Detské ihrisko Detské atrakcie Štrkovecké jazero je jazero v Ružinove v Bratislave.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Štrkovecké jazero · Pozrieť viac »

Železná doba

Železná doba (lingvisticky nevhodne doba železná) je obdobie dejín ľudstva, ktoré nasledovalo po konci bronzovej doby.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Železná doba · Pozrieť viac »

Židia

Židia (hebr. יְהוּדִים, Jehudim, sg. יְהוּדִי, Jehudi) sú semitský národ, ktorý pochádza z oblasti Blízkeho východu.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Židia · Pozrieť viac »

Žigmund (Svätá rímska ríša)

Žigmund Luxemburský (* 14. február 1368, Norimberg, Svätá rímska ríša – † 9. december 1437, Znojmo, České kráľovstvo) bol brandenburský markgróf (13781388 a 14111415), uhorský kráľ (od 31. marca 1387), český kráľ (korunovaný 28. júla 1420, vládol v rokoch 14361437), rímsky kráľ (zvolený v roku 1410 a znovu 21. júla 1411 korunovaný 8. novembra 1414), lombardský kráľ (25. november 1431) a rímsko-nemecký cisár (31. máj 1433).

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Žigmund (Svätá rímska ríša) · Pozrieť viac »

Ľudovít Štúr

Ľudovít Velislav Štúr (Ludevít Velislav Štúr; pseudonymy: B. Dunajský, Bedlivý Ludorob, Boleslav Záhorský, Brat Sloven, Ein Slave, Ein ungarischer Slave, Karl Wildburn, pravolub Rokošan, Slovák, Starí, Velislav, Zpěvomil) (* 28. október 1815, Uhrovec, Rakúske cisárstvo (dnes Slovensko) – † 12. január 1856, Modra, Rakúske cisárstvo (dnes Slovensko)) bol slovenský národný buditeľ, kodifikátor spisovnej slovenčiny, politik, filozof, historik, jazykovedec, spisovateľ, básnik, publicista, redaktor a pedagóg.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Ľudovít Štúr · Pozrieť viac »

Ľudovít I. (Uhorsko)

Ľudovít I. alebo Ľudovít Veľký z Anjou (* 5. marec 1326, Vyšehrad – † 10. september 1382, Trnava) bol od roku 1342 uhorský a od roku 1370 poľský kráľ.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Ľudovít I. (Uhorsko) · Pozrieť viac »

Župné námestie (Bratislava)

Župné námestie je námestie v Bratislave v mestskej časti Staré Mesto.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Župné námestie (Bratislava) · Pozrieť viac »

Čechy

Čechy sú historická krajina približne v západných dvoch tretinách Česka.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Čechy · Pozrieť viac »

Čierne more

NASA) Čierne more je vnútropevninské more Atlantického oceánu.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Čierne more · Pozrieť viac »

Človek heidelberský

Človek heidelberský alebo heidelberský človek alebo homo heidelbergensis (lat. Homo heidelbergensis; pri použití v širšom zmysle je čiastočné alebo úplné synonum archaický Homo sapiens) je druh z rodu človek (Homo).

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Človek heidelberský · Pozrieť viac »

Badenská kultúra

Keramická váza z badenskej kultúry Badenská kultúra (staršie názvy: kultúra s kanelovanou keramikou, kultúra so žliabkovanou keramikou, v Maďarsku nazývaná pécelská kultúra, v Poľsku kultúra promienista) bola kultúra v strednej Európe cca 2800 pred Kr.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Badenská kultúra · Pozrieť viac »

Bajuvariovia

Bajuvariovia alebo Bajuvarovia alebo Bajuvarii boli pôvodní obyvatelia Bavorska, ktorí približne od 6.stor.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Bajuvariovia · Pozrieť viac »

Balkánsky polostrov

Mapa Balkánskeho polostrova definovaného ako územia južne od Sávy a Dunaja Balkánsky polostrov alebo Balkán je hornatý polostrov v juhovýchodnej Európe, obmývaný Jadranským, Iónskym, Krétskym, Egejským, Marmarským a Čiernym morom.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Balkánsky polostrov · Pozrieť viac »

Baltské more

Družicová snímka ''Baltského mora'' v marci Mapa ''Baltského mora'' Baltské more(staršie: Baltické more, hovorovo Baltik; po rusky Балтийское море - Baltijskoje more, po nemecky Ostsee, po dánsky Østersøen, po švédsky Östersjön, po poľsky Morze Bałtyckie, po fínsky Itämeri, po estónsky Läänemeri, po litovsky Baltijos jūra, po lotyšsky Baltijas jūra) je šelfové vnútrozemské more Atlantického oceánu, s ktorým ho spájajú prielivy Kattegat, Skagerrak a Severné more.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Baltské more · Pozrieť viac »

Bazilika

Bazilika Paleokresťanská bazilika Bazilika (z gréckeho βασιλική στοά basiliké stoa - kráľovské stĺporadie) je pôvodne stavba v antickom Grécku, v ktorej úradovali archonti.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Bazilika · Pozrieť viac »

Bójovia

Bójovia alebo Bojovia boli mocný keltský kmeň, ktorý sa skladal z niekoľkých vetiev.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Bójovia · Pozrieť viac »

Břetislav I.

Břetislav I., zv.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Břetislav I. · Pozrieť viac »

Belo IV.

Belo IV. (* november 1206 – † 3. máj 1270, Zajačí ostrov) bol slavónsky údelný vojvoda v rokoch 12201226, sedmohradský údelný vojvoda v rokoch 12261235 a uhorský kráľ v rokoch 12351270, z rodu Arpádovcov.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Belo IV. · Pozrieť viac »

Biologická evolúcia

schéma ľudskej evolúcie karikatúra Darwina Biologická evolúcia alebo evolúcia je proces, tvoriaci základ teórie evolúcie, teda vývoj ako proces postupného rozdeľovania druhov na viacero nových druhov v čase a priestore pri prechode z generácie na generáciu.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Biologická evolúcia · Pozrieť viac »

Bitka pri Lamači

Bitka pri Lamači bolo záverečné vojenské stretnutie rakúskej a pruskej armády v rakúsko-pruskej vojne v roku 1866.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Bitka pri Lamači · Pozrieť viac »

Bitka pri Moháči (1526)

Bitka pri Moháči bola jedna z najvýznamnejších bitiek v histórii strednej Európy.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Bitka pri Moháči (1526) · Pozrieť viac »

Bitka pri Slavkove

Bitka pri Slavkove alebo bitka troch cisárov sa odohrala 2. decembra 1805 blízko Slavkova u Brna (po nemecky Austerlitz), v ktorej stáli proti sebe francúzsky cisár Napoleon Bonaparte a ruský cár Alexander I. spolu s rímskonemeckým cisárom Františkom I. Bitku vyhral Napoleon, ktorý ju až do konca svojho života považoval za svoje najväčšie víťazstvo.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Bitka pri Slavkove · Pozrieť viac »

Bitka pri Varne

Poloha Varny Bitka pri Varne sa konala 10. novembra 1444 neďaleko Varny vo východnom Bulharsku.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Bitka pri Varne · Pozrieť viac »

Boris Kolomanovič

Boris Kolomanovič (* asi 1113, Kyjev – † asi 1153 až 1155, Byzantská ríša) bol žiadateľom o uhorský trón v polovici 12. storočia.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Boris Kolomanovič · Pozrieť viac »

Bratislava

Bratislava (do roku 1919 Prešporok / Prešporek iné názvy pozri nižšie) je hlavné a rozlohou aj počtom obyvateľov najväčšie mesto Slovenska.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Bratislava · Pozrieť viac »

Bratislava – mestská časť Čunovo

Meulensteenovo múzeum umenia Danubiana Meulensteenovo múzeum umenia Danubiana Bratislava – mestská časť Čunovo (iné názvy: Bratislava-Čunovo, Mestská časť Čunovo, Čunovo; nesprávne: Čuňovo; maď. Dunacsún) je mestská časť Bratislavy v okrese Bratislava V. Je to najjužnejšia mestská časť Bratislavy a bezprostredne susedí s Maďarskom a Rakúskom.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Bratislava – mestská časť Čunovo · Pozrieť viac »

Bratislava – mestská časť Dúbravka

Bratislava – mestská časť Dúbravka (iné názvy: Bratislava-Dúbravka, Mestská časť Dúbravka, Dúbravka) je mestská časť Bratislavy ležiaca na východnom úpätí Devínskej Kobyly.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Bratislava – mestská časť Dúbravka · Pozrieť viac »

Bratislava – mestská časť Devín

Bratislava – mestská časť Devín (iné názvy: Bratislava-Devín, Mestská časť Devín, Devín) je jedna z najmenších mestských častí Bratislavy.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Bratislava – mestská časť Devín · Pozrieť viac »

Bratislava – mestská časť Devínska Nová Ves

Morava v Devínskej Novej Vsi Bratislava – mestská časť Devínska Nová Ves (skr. DNV; iné názvy: Bratislava-Devínska Nová Ves, Mestská časť Devínska Nová Ves, Devínska Nová Ves; hovorovo: Devínska) je mestská časť Bratislavy.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Bratislava – mestská časť Devínska Nová Ves · Pozrieť viac »

Bratislava – mestská časť Jarovce

Bratislava – mestská časť Jarovce (iné názvy: Bratislava-Jarovce, Mestská časť Jarovce, Jarovce) sú mestská časť Bratislavy v okrese Bratislava V. Nachádzajú sa medzi Rusovcami a Petržalkou v blízkosti štátnej hranice s Rakúskom - neďaleko od obce je situovaný hraničný priechod Jarovce - Kittsee.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Bratislava – mestská časť Jarovce · Pozrieť viac »

Bratislava – mestská časť Karlova Ves

9 medzi zastávkami Miestny úrad Karlova Ves a Borská Bratislava – mestská časť Karlova Ves (iné názvy: Bratislava-Karlova Ves, Mestská časť Karlova Ves, Karlova Ves) je mestská časť Bratislavy ležiaca v okrese Bratislava IV.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Bratislava – mestská časť Karlova Ves · Pozrieť viac »

Bratislava – mestská časť Lamač

Bratislava – mestská časť Lamač (iné názvy: Bratislava-Lamač, Mestská časť Lamač, Lamač) je mestská časť Bratislavy v okrese Bratislava IV.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Bratislava – mestská časť Lamač · Pozrieť viac »

Bratislava – mestská časť Petržalka

Časti Petržalky Bratislava – mestská časť Petržalka (iné názvy: Bratislava-Petržalka, Mestská časť Petržalka, Petržalka) je mestská časť Bratislavy s najväčším počtom obyvateľov a jedna z najhustejšie obývaných oblastí na Slovensku i v strednej Európe.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Bratislava – mestská časť Petržalka · Pozrieť viac »

Bratislava – mestská časť Podunajské Biskupice

Miestne časti Bratislava – mestská časť Podunajské Biskupice (iné názvy: Bratislava-Podunajské Biskupice, Mestská časť Podunajské Biskupice, Podunajské Biskupice) sú mestská časť Bratislavy v okrese Bratislava II.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Bratislava – mestská časť Podunajské Biskupice · Pozrieť viac »

Bratislava – mestská časť Rusovce

Bratislava – mestská časť Rusovce (iné názvy: Bratislava-Rusovce, Mestská časť Rusovce, Rusovce;,, chorv. Rosvar) sú mestská časť Bratislavy na pravom brehu Dunaja, južne od mestskej časti v okrese Bratislava V. Rusovce sú najväčšou bratislavskou mestskou časťou na juh od Petržalky a svojím charakterom pripomínajú menšie mesto.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Bratislava – mestská časť Rusovce · Pozrieť viac »

Bratislava – mestská časť Vajnory

Bratislava – mestská časť Vajnory (iné názvy: Bratislava-Vajnory, Mestská časť Vajnory, Vajnory) je mestská časť Bratislavy.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Bratislava – mestská časť Vajnory · Pozrieť viac »

Bratislava – mestská časť Vrakuňa

Dolné hony Bratislava – mestská časť Vrakuňa (iné názvy: Bratislava-Vrakuňa, Mestská časť Vrakuňa, Vrakuňa; je mestská časť Bratislavy ležiaca na oboch brehoch Malého Dunaja. Vrakuňa leží na východ od centra Bratislavy, na ceste vedúcej cez Malý Dunaj na Žitný ostrov. Na jednej strane Malého Dunaja ležia Podunajské Biskupice, na tej druhej hraničí s Trnávkou, jej zadnou časťou, ktorá sa v súčasnej dobe veľmi rýchlo rozrastá. Neďaleko sa nachádza nové nákupné stredisko Avion, ktoré sa rozprestiera vedľa letiska Milana Rastislava Štefánika.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Bratislava – mestská časť Vrakuňa · Pozrieť viac »

Bratislava – mestská časť Záhorská Bystrica

Kostol svätých Petra a Pavla v Záhorskej Bystrici Bratislava – mestská časť Záhorská Bystrica (iné názvy: Bratislava-Záhorská Bystrica, Mestská časť Záhorská Bystrica, Záhorská Bystrica) je mestská časť mesta Bratislava.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Bratislava – mestská časť Záhorská Bystrica · Pozrieť viac »

Bratislavská župa (Uhorsko)

Bratislavská župa/stolica resp.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Bratislavská župa (Uhorsko) · Pozrieť viac »

Bratislavská zmluva

Bratislavská zmluva alebo bratislavský mier bola dohoda medzi rímskonemeckým kráľom Maximiliánom I. Habsburským a novozvoleným uhorským kráľom Vladislavom II. Jagelovským uzavretá v Bratislave v roku 1491.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Bratislavská zmluva · Pozrieť viac »

Bratislavské korunovácie

Dómu sv. Martina v Bratislave, miesta korunovácií. Na stene vľavo je umiestnený zoznam všetkých tu korunovaných panovníkov Bratislavské korunovácie boli slávnostné udalosti súvisiace s korunovaním uhorského panovníka v Bratislave v období rokov 15631830.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Bratislavské korunovácie · Pozrieť viac »

Bratislavský hrad

Bratislavský hrad (-normovaný názov; iné názvy: (hrad) Bratislava; staršie názvy: Bratislavský zámok; do roku 1919: Prešporek, Prešporok, Prešporský zámok, Prešporský hrad) je súbor stavieb v historickom areáli, ktorý zaberá vrchol návršia na juhozápadnom ostrohu malokarpatského chrbta na ľavom brehu Dunaja v Bratislave.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Bratislavský hrad · Pozrieť viac »

Bratislavský mier (1271)

Prvý bratislavský mier je mier uzavretý 2. júla 1271 medzi českým kráľom Přemyslom Otakarom II. a uhorským kráľom Štefanom V. Uhorský kráľ sa vzdal nároku na Štajersko, Korutánsko a Kraňsko a český kráľ území dobytých v Uhorsku.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Bratislavský mier (1271) · Pozrieť viac »

Bratislavský mier (1805)

Pamätná tabuľa v Primaciálnom paláci Bratislavský mier bola zmluva, ktorá bola podpísaná po bitke pri Slavkove v Bratislave 26. decembra 1805 v Primaciálnom paláci medzi Francúzskym a Rakúskym cisárstvom.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Bratislavský mier (1805) · Pozrieť viac »

Braunsberg

Braunsberg Braunsberg je vrch v Rakúsku s výškou pri obci Hainburg an der Donau pri Bratislave.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Braunsberg · Pozrieť viac »

Bronzová doba

Bronzová doba – Muséum de Toulouse Bronzová doba (lingvisticky nevhodne: doba bronzová) je v dejinách praveku a archeológii obdobie, v ktorom sa úplne rozšírilo používanie bronzu a ešte sa nerozšírilo používanie železa.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Bronzová doba · Pozrieť viac »

Budín

Vyobrazenie v Norimberskej kronike Budín bolo mesto v Uhorsku ležiace na pravom brehu Dunaja, z ktorého po zlúčení s mestom Pešť a mestečkom Óbuda vznikla v roku 1873 Budapešť.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Budín · Pozrieť viac »

Burebista

Burebista (+ 44 pred Kr.) bol dácky kráľ.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Burebista · Pozrieť viac »

Burgenland

Burgenland (slovenský normovaný názov; zriedkavé názvy: Burgenlandsko, Hradsko) je najvýchodnejšia rakúska spolková krajina.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Burgenland · Pozrieť viac »

Carnuntum

Mapa rímskeho mesta Mapa areálu Ruiny pohanskej brány v pevnosti Carnuntum Amfiteáter v Carnuntume Otvorené múzeum Ruiny rímskych verejných kúpeľov Ruiny zámku pri Petronelli Múzeum Carnuntinum Carnuntum bolo od 40.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Carnuntum · Pozrieť viac »

Charles-Maurice de Talleyrand-Périgord

Charles-Maurice de Talleyrand-Périgord (* 2. február 1754, Paríž – † 17. máj 1838, Paríž), obvykle nazývaný Talleyrand, bol francúzsky politik a diplomat.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Charles-Maurice de Talleyrand-Périgord · Pozrieť viac »

Chorvátsko

Chorvátsko, dlhý tvar Chorvátska republika, je juhoeurópsky a stredomorský štát na brehu Jadranského mora.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Chorvátsko · Pozrieť viac »

Chrám svätého Mikuláša (Staré Mesto)

Chrám svätého Mikuláša je ranobaroková sakrálna stavba postavená na mieste pôvodného gotického kostola pod hradným kopcom Bratislavského hradu.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Chrám svätého Mikuláša (Staré Mesto) · Pozrieť viac »

Chudobné sestry svätej Kláry

Klarisky alebo Rád svätej Kláry alebo Chudobné sestry sv.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Chudobné sestry svätej Kláry · Pozrieť viac »

Dalmácia

Dalmácia Dalmácia Okolie Hvaru Dalmácia alebo Dalmátsko je pobrežné územie Jadranu na sever od Albánska k Zadaru, v širšom zmysle až k Rijeke.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Dalmácia · Pozrieť viac »

Dákovia

Dákovia alebo Dáci boli vetva indoeurópskych Trákov obývajúca zhruba územie dnešného Rumunska (Dácia) pravdepodobne od bronzovej doby.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Dákovia · Pozrieť viac »

Denár

Denár môže byť.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Denár · Pozrieť viac »

Devín (hrad)

Devín (-normovaný názov od roku 1990) alebo Devínsky hrad (-toto bol aj normovaný názov v rokoch 1981-1990) sú zrúcaniny gotického, neskôr slohovo prestavovaného hradu, vypínajúce sa majestátne nad rovnomennou obcou, mestskou časťou Bratislavy (okres Bratislava IV).

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Devín (hrad) · Pozrieť viac »

Devínska Kobyla (vrch)

Devínska Kobyla je vrch v pohorí Malé Karpaty.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Devínska Kobyla (vrch) · Pozrieť viac »

Devínske Jazero

zastávka Devínske Jazero Berry Farm - Čučoriedková farma Devínske jazero je záhradkárska oblasť ležiaca severne od Devínskej Novej Vsi.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Devínske Jazero · Pozrieť viac »

Devínske jazero

Devínske jazero môže byť.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Devínske jazero · Pozrieť viac »

Dlhé diely

Dlhé diely (historický miestny názov Longital) je miestna časť v mestskej časti Karlova Ves.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Dlhé diely · Pozrieť viac »

Dolné Rakúsko

Dolné Rakúsko (kedysi známe ako Rakúsko pod Enžou – Österreich unter der Enns) je rakúska spolková krajina, obklopujúca svojím územím rakúske hlavné mesto Viedeň.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Dolné Rakúsko · Pozrieť viac »

Domicián

Domicián alebo Domitián alebo Domitian(us) alebo Titus Flavius Domitianus (* 24. október 51, Rím – † 18. september 96, Rím) bol rímsky cisár z Flaviovskej dynastie, ktorý vládol v rokoch 81 – 96.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Domicián · Pozrieť viac »

Dryopitekovité

Dryopitekovité (lat. Dryopithecidae) sú vyhynutá čeľaď hominoidovcov.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Dryopitekovité · Pozrieť viac »

Dunaj

Dunaj (a) je druhá najdlhšia európska rieka a najdlhšia rieka v Európskej únii.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Dunaj · Pozrieť viac »

Egejské more

Satelitný pohľad na oblasť Egejského mora Egejské more (neodborne nazývané aj archipelagos) je polouzatvorené okrajové more v Atlantickom oceáne, patriace k Stredozemnému moru.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Egejské more · Pozrieť viac »

Eneolit

Eneolit (iné názvy: neskorá kamenná doba, konečný neolit, neskorý neolit, rané metalikum (neskorý neolit môže byť aj synonymum pre mladý neolit); čiastočné synonymá: chalkolit, medená doba, medenokamenná doba) je v dejinách praveku a archeológii časový úsek medzi neolitom a bronzovou dobou.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Eneolit · Pozrieť viac »

Eugen Savojský

Eugen František, princ savojský a carignanský, gróf zo Soissons (po nemecky najčastejšie Eugen von Savoyen; Prinz Eugen), prezývaný Malý abbé (* 18. október 1663, Paríž, Francúzsko – † 21. apríl 1736, Viedeň, Svätá ríša rímska) bol rakúsky vojvodca a politik francúzskeho pôvodu, generalissimus vojsk rakúskych Habsburgovcov a jeden z najväčších vojvodcov konca 17.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Eugen Savojský · Pozrieť viac »

Evanjelické lýceum

Evanjelické lýceum je.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Evanjelické lýceum · Pozrieť viac »

Ferdinand I. (rakúsky cisár)

Ferdinand I., ako uhorský a český kráľ Ferdinand V., zvaný Dobrotivý, (*19. apríl 1793, Viedeň – † 29. jún 1875, Praha) z Habsbursko-Lotrinskej dynastie, bol rakúsky arcivojvoda, druhý rakúsky cisár (v rokoch 1835 – 1848), uhorský kráľ a posledný korunovaný český kráľ.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Ferdinand I. (rakúsky cisár) · Pozrieť viac »

Ferdinand I. (Svätá rímska ríša)

Ferdinand I. 1531 Ferdinand I. Habsburský, (* 10. marec 1503, zámok Alcalá de Henares pri Madride, † 25. júl 1564, Viedeň) bol rakúsky arcivojvoda, český (od r. 1526), uhorský (od r. 1526) a rímsky kráľ (od r. 1531), rímskonemecký cisár (od r. 1558), zakladateľ rakúskej línie Habsburgovcov, mladší syn kastílskeho spolukráľa a burgundského vojvodu Filipa I. a Jany Kastílskej, kastílskej kráľovnej a dedičky španielskeho trónu.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Ferdinand I. (Svätá rímska ríša) · Pozrieť viac »

Formovanie moderného slovenského národa

Formovanie moderného slovenského národa alebo slovenské národné obrodenie prebiehalo od 80.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Formovanie moderného slovenského národa · Pozrieť viac »

Francúzsko

Francúzsko (výslovnosť IPA), dlhý tvar Francúzska republika (výslovnosť IPA) je štát nachádzajúci sa predovšetkým v západnej Európe.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Francúzsko · Pozrieť viac »

Franská ríša

Franská ríša (regnum Francorum), bola najväčším post-rímskym barbarským kráľovstvom v západnej Európe.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Franská ríša · Pozrieť viac »

František II. Rákoci

Pečať Juraja Erdödyho, Gróf František II.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a František II. Rákoci · Pozrieť viac »

Františkáni

Františkáni Františkáni je súhrnné označenie pre viacero rehoľných spoločenstiev, ktoré sa riadia Regulou sv. Františka z Assisi.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Františkáni · Pozrieť viac »

Franz Liszt

Franz Liszt (alebo; * 22. október 1811, Raiding, dnešné Rakúsko – † 31. júl 1886, Bayreuth, Nemecko) bol významný hudobný skladateľ a klavírny virtuóz.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Franz Liszt · Pozrieť viac »

Fridrich I. (Svätá rímska ríša)

Fridrich I. Barbarossa (Červenobradý) (* polovica decembra 1122, Haguenau, Švábske vojvodstvo, Rímska ríša – † 10. jún 1190, rieka Salef) bol rímsko-nemecký kráľ od 1152, od roku 1155 cisár z rodu Hohenstaufovcov.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Fridrich I. (Svätá rímska ríša) · Pozrieť viac »

Fridrich III. (Svätá rímska ríša)

Fridrich III.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Fridrich III. (Svätá rímska ríša) · Pozrieť viac »

Fuldské letopisy

Kópia Fuldských letopisov z 11. storočia, Bibliothèque humaniste, Sélestat Fuldské letopisy alebo Fuldské anály (po lat. Annales Fuldenses) sú letopisy, ktoré opisujú dejiny Východofranskej ríše v rokoch 714 až 882 (s pokračovaniami až do roku 901).

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Fuldské letopisy · Pozrieť viac »

Gabriel Betlen

Gabriel Betlen (staršie po slovensky: Gabriel Bethlen alebo Gabriel Betlén;,; * 1580 Ilia† 15. november 1629 Alba Iulia) bol sedmohradským kniežaťom a vodcom povstania Gabriela Betlena v Kráľovskom Uhorsku na území dnešného Slovenska.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Gabriel Betlen · Pozrieť viac »

Góti

Góti Góti boli východogermánske kmene sídliace pôvodne v južnom Švédsku (dnes Gotland).

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Góti · Pozrieť viac »

Germáni

border.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Germáni · Pozrieť viac »

Gerulata

Gerulata bol rímsky vojenský tábor (kastel), ktorý stál na území dnešných Rusoviec.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Gerulata · Pozrieť viac »

Grasalkovičov palác

Grasalkovičov palác alebo Prezidentský palác je osovo symetrická rokoková budova na Hodžovom námestí 2978/1 v Bratislave.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Grasalkovičov palác · Pozrieť viac »

Habsburgovci

Habsburgovci sú rakúsky panovnícky rod pôvodom z Alsaska.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Habsburgovci · Pozrieť viac »

Hainburg an der Donau

Hainburg an der Donau je mesto v Rakúsku v okrese Bruck an der Leitha v spolkovej krajine Dolné Rakúsko.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Hainburg an der Donau · Pozrieť viac »

Halštatská doba

Halštatská doba (lingvisticky nevhodne: doba halštatská) je názov starej železnej doby (najmä) v širokej strednej Európe.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Halštatská doba · Pozrieť viac »

Henrich III. (Svätá rímska ríša)

Henrich III., miniatúra okolo 1040 Henrich III. pre tmavšie zafarbenie pokožky nazývaný Čierny – (* 28. október 1017 – † 5. október 1056, Bodenfeld alebo Goslar) bol v rokoch 10391056 nemeckým kráľom a neskôr aj rímskym cisárom (korunovácia v Ríme prebehla na Vianoce 1046).

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Henrich III. (Svätá rímska ríša) · Pozrieť viac »

Henrich V. (Svätá rímska ríša)

Henrich IV. (vľavo) a jeho syn Henrich V. (vpravo) Henrich V. (* 8. január 1086 - † 23. máj 1125, Utrecht) bol cisár rímsko-nemeckej ríše.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Henrich V. (Svätá rímska ríša) · Pozrieť viac »

Hlavné námestie (Bratislava)

Hlavné námestie je námestie v Bratislave v mestskej časti Staré Mesto.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Hlavné námestie (Bratislava) · Pozrieť viac »

Hominoidovce

Hominoidovce (iné názvy: hominoidi, hominoidné, ľudoopice/ľudoopy v širšom zmysle, ľudoopice a ľudia v širšom zmysle, zriedkavo vyššie primáty, ďalšie názvy pozri v článku antropoidi; lat. Hominoidea) je nadčeľaď z radu primáty, podradu celistvonosoblížne, polopodradu vyššie primáty (.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Hominoidovce · Pozrieť viac »

Homo

Homo môže byť.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Homo · Pozrieť viac »

Hradisko (archeológia)

Kostolec pri Piešťanoch Hradisko je terén opevnený valom alebo múrom, často aj priekopou pred valom, z praveku (v užšom zmysle až od mladej bronzovej doby), protohistorického obdobia alebo včasného stredoveku.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Hradisko (archeológia) · Pozrieť viac »

Huni

Hunská ríša Huni boli zväz nomádskych kmeňov mongolsko-tureckého pôvodu, ktorý vyvolal sťahovanie národov.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Huni · Pozrieť viac »

Hurbanovo námestie (Bratislava)

Hurbanovo námestie je námestie v Bratislave v mestskej časti Staré Mesto.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Hurbanovo námestie (Bratislava) · Pozrieť viac »

Husitstvo

Jan Hus Husitská zástava. Dnes nie je s istotou známe, akej farby boli husitské zástavy. V husitskej kronike Vavrinca z Březové sa uvádza, že husiti používali na vlajkách biely a červený kalich. Zmienka o zlatom kalichu na červenom poli (ako na obrázku) pochádza z Jenského kódexu, ten je však mladší z konca 15. storočia. Táboritská zástava Orebitská zástava ktorú neskôr používali sirotkovia pražanov Husitstvo (iné názvy: husitizmus, husitské hnutie) označuje nábožensky - a v istých ohľadoch aj národnostne, sociálne a politicky - motivované hnutie neskorého stredoveku, vzišlé z českej reformácie, ktoré sa usilovalo o rozsiahlu reformu cirkvi.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Husitstvo · Pozrieť viac »

Imrich Tököli

Rodový erb Kežmarský hrad Kežmarku Izmite Gróf Imrich Tököli (de Késmárk; staršie Imrich Thököly; chorvátsky Mirko Thököly, sám sa podpisoval ako Emericq Thököly) (* 25. september 1657, Kežmarok – † 13. september 1705, Izmit, od roku 1906 pochovaný v Kežmarku) bol sedmohradské knieža, knieža resp.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Imrich Tököli · Pozrieť viac »

Inflácia (ekonomika)

Inflácia označuje v národnom hospodárstve všeobecný nárast cien ekonomických statkov, čo má za následok zníženie kúpnej sily peňazí.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Inflácia (ekonomika) · Pozrieť viac »

Interglaciál

Teplotná história Antarktídy podľa vrtov.diagram podľa EPICA Community Members 2004, Petit et al. 1999 (rozklikni komentár k obrázku) Časová os v ''tisíckach'' rokov pred rokom 2004. Ľadové jadrá z vrtov a sedimenty predstavujú priemer často na škále tisíc rokov, preto priame porovnanie so súčasnými hodnotami môže byť zavádzajúce. Interglaciál alebo medziľadová doba je obdobie s vyššími priemernými ročnými teplotami medzi dvoma ľadovými dobami.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Interglaciál · Pozrieť viac »

Istrochem

Hlavný vchod v roku 2007 Istrochem (hovorovo Dimitrovka alebo Dynamitka; názvy a právne formy pozri nižšie) je chemický podnik (resp. príslušný areál) v Bratislave v mestskej časti Nové Mesto.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Istrochem · Pozrieť viac »

Ivanka pri Dunaji

Kaštieľ v Ivanke od kostola Kaplnka sv. Rozálie M. R. Štefánika Ivanka pri Dunaji (historicky) je obec na Slovensku v okrese Senec, ležiaca v Bratislavskom kraji v tesnej blízkosti Bratislavy s takmer 7000 obyvateľmi.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Ivanka pri Dunaji · Pozrieť viac »

Jadranské more

Jadranské more Satelitný pohľad Jadranské more (zriedkavo Adriatické more, skrátene Jadran, zastarano Adria) je polouzatvorené more Stredozemného mora, ležiace medzi Apeninským a Balkánskym polostrovom.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Jadranské more · Pozrieť viac »

Jagelovci

Erb Jagelovcov Jagelovci alebo staršie Jagellovci (po poľsky Jagiellonowie, po litovsky Jogailaičiai, po česky Jagellonci) bola poľská panovnícka dynastia litovského pôvodu.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Jagelovci · Pozrieť viac »

Jantárová cesta (história)

Jantárová cesta Jantárová cesta bola obchodná suchozemská cesta v praveku (od eneolitu) a staroveku, ktorá spájala Aquileiu pri Jadrane, cez Emonu (Ľubľana), Savariu (Szombathely), Carnuntum (pri Hainburgu), Devín, Moravskú bránu, Vroclav, Calisiu (Kalisz) a Toruň s východobaltskými oblasťami (ústím Visly).

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Jantárová cesta (história) · Pozrieť viac »

Ján Žižka

Ján Žižka na obraze od Mikoláša Aleša z roku 1908 Ján Žižka z Trocnova a Kalicha (* okolo 1360, Trocnov – † 11. október 1424, Žižkovo Pole pri Přibyslavi) bol český husitský vojvodca a bojovník, tvorca vojenskej defenzívnej taktiky opierajúcej sa o vozovú hradbu, jedna z najväčších osobností českých dejín.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Ján Žižka · Pozrieť viac »

Ján Huňady

Ján Huňady (starším slovenským pravopisom: Ján Hynyadi/Hunyadi, po maďarsky Hunyady János, po nemeckyJohann Hunyadi, po rumunsky Iancu/Ioan (Corvinus) de Hunedoara, po srbsky Sibinjanin Janko; * 1387/1400/1407, hrad Hunyad, Hunedoara – † 11. august 1456, Zemun) bol sedmohradský šľachtic, vynikajúci vojvodca, jedna z najvýznamnejších osobností 15.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Ján Huňady · Pozrieť viac »

Ján I. (Uhorsko)

Ján I. (* 2. február 1487, Spišský hrad, † 21. júl 1540, Sebeš, Uhorsko), vlastným menom Ján Zápoľský, bol sedmohradský vojvoda a od 11. novembra 1526 do 21. júla 1540 uhorský kráľ (protikráľ) z magnátskeho rodu Zápoľskovcov, syn krajinského hodnostára Štefana Zápoľského (* 1434, † 1499) a Hedvigy Tešínskej.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Ján I. (Uhorsko) · Pozrieť viac »

Jozef Ignác Bajza

Jozef Ignác Bajza (* 5. marec 1755, Predmier† 1. december 1836, BratislavaBAJZA, Jozef Ignác. In: Biografický lexikón Slovenska I A--B. Martin: Slovenská národná knižnica, 2002. 638 s. ISBN 80-89023-16-9. s. 162163.) bol katolícky farár, spisovateľ, autor satír a epigramov, autor prvého románu v slovenčine.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Jozef Ignác Bajza · Pozrieť viac »

Jozef II. (Svätá rímska ríša)

Jozef II. 1773 Jozef II. (* 13. marec 1741, Viedeň, Habsburská monarchia – † 20. február 1790, Viedeň) bol od roku 1764 kráľom resp.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Jozef II. (Svätá rímska ríša) · Pozrieť viac »

Kablo

Miesto, kde kedysi stáli výrobné haly Kablo Kablo bola továreň v Bratislave založená v roku 1895, ktorá sa zaoberala výrobou elektrotechnického materiálu, predovšetkým silnoprúdových káblov a vodičov.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Kablo · Pozrieť viac »

Kalenderberská kultúra

Kalenderberská kultúra (ojedinele statzendorfsko-gemeinlebarnský typ a bernhardsthalský typ) bola kultúra starej železnej doby v Dolnom Rakúsku, Burgenlande, juhozápadnom Slovensku a severozápadnom Maďarsku.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Kalenderberská kultúra · Pozrieť viac »

Kastel

Kastel môže byť.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Kastel · Pozrieť viac »

Katedrála svätého Martina (Bratislava)

Katedrála svätého Martina (od apríla 1995 do februára 2008 Konkatedrála svätého Martina) alebo Dóm svätého Martina je pôvodne gotická sakrálna stavba v historickej zóne Bratislavy.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Katedrála svätého Martina (Bratislava) · Pozrieť viac »

Kelti

1500 – 1000 pred Kr., ružovou 400 pred Kr. Kelti alebo (najmä pre oblasť Galie) Galovia alebo Gali boli príbuzné etnické skupiny indoeurópskeho pôvodu, ktoré začali pôsobiť od polovice 2.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Kelti · Pozrieť viac »

Kimbrovia

Putovanie Kimbrov a Teutónov cez Európu Kimbrovia alebo Kimbri (lat. Cimbri, gr. Κίμβροι - Kimbroi) boli germánsky kmeň.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Kimbrovia · Pozrieť viac »

Kimerovia

Kimerovia (iné názvy Kimérovia, Kimmeriovia, Kimerijci, Kimeri, Kiméri) boli indoeurópske kmene, ktoré boli predchodcami Skýtov v dnešnom južnom Rusku a okolí.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Kimerovia · Pozrieť viac »

Koliba

Koliba môže byť.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Koliba · Pozrieť viac »

Komárov (Bratislava)

Kostol sv. Jozefa v Komárove, časti Podunajských Biskupíc Komárov bola pôvodne samostatná obec na pravom brehu Malého Dunaja, ktorá bola v polovici 20.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Komárov (Bratislava) · Pozrieť viac »

Korutánsko

Korutánsko (zastarano: Korutany) môže byť.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Korutánsko · Pozrieť viac »

Kostol Najsvätejšej Trojice (Podhradie)

Kostol Najsvätejšej Trojice je baroková sakrálna stavba v bratislavskej mestskej časti Staré Mesto.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Kostol Najsvätejšej Trojice (Podhradie) · Pozrieť viac »

Kostol svätého Michala archanjela (Karlova Ves)

Kostol svätého Michala archanjela je rímskokatolícky kostol v Bratislave, mestskej časti Karlova Ves.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Kostol svätého Michala archanjela (Karlova Ves) · Pozrieť viac »

Kostol Zvestovania Pána (Bratislava)

Kostol Zvestovania Pána a kláštor menších bratov františkánov (ľudovo Františkánsky kostol) je pôvodne gotický, neskôr slohovo upravovaný súbor sakrálnych stavieb v bratislavskej mestskej časti Staré Mesto.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Kostol Zvestovania Pána (Bratislava) · Pozrieť viac »

Kráľovské Uhorsko

Kráľovské Uhorsko bol oficiálny názov pre územie, ktoré zostalo z bývalého územia Uhorska po dobytí dnešného Maďarska Osmanskými Turkami (dobytie sa uskutočnilo v rokoch 1536 – 1541).

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Kráľovské Uhorsko · Pozrieť viac »

Krásna Ves (Bratislava)

Krásna Ves bola stredoveká osada s dnes neistou polohou na území dnešnej Bratislavy.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Krásna Ves (Bratislava) · Pozrieť viac »

Kremeň

Kremeň je minerál kryštalizujúci v trigonálnej sústave, chemicky oxid kremičitý - SiO2.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Kremeň · Pozrieť viac »

Križiacke výpravy do východného Stredomoria

Križiacke výpravy (do východného Stredomoria) (1096-1291) boli križiacke výpravy s cieľom oslobodiť „Boží hrob“ a „Svätú zem“ (t. j. Palestínu) z rúk moslimov.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Križiacke výpravy do východného Stredomoria · Pozrieť viac »

Kultúra so západnou lineárnou keramikou

Kultúra so západnou lineárnou keramikou (iné názvy: kultúra s lineárnou keramikou v užšom zmysle, kultúra so zadunajskou lineárnou keramikou, staršie: kultúra s volútovou keramikou, volútová kultúra) bola neolitická kultúra v strednej Európe, súčasť kultúry s lineárnou keramikou v širšom zmysle.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Kultúra so západnou lineárnou keramikou · Pozrieť viac »

Kvádi

Územie obývané Kvádmi v 1. a 2. storočí Kvádi boli západogermánsky kmeň, spolu s Markomanmi tvorili vyšší kmeňový zväz Svébi, preto ich neskôr antickí autori uvádzali aj pod týmto menom.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Kvádi · Pozrieť viac »

Kvetná dolina

Kostol Nanebovzatia Panny Márie a budova spoločnosti Dell. Vazovova ulica Karadžičova ulica Štefánikova ulica Štefanovičova ulica Kvetná dolina (administratívne pred 1848 ako aj dočasne 1920; neadministratívne 1924 – 1929 Kvetné údolie; 1929 - 1931 Blumentál; od roku 1931 Kvetná dolina; po 2. svetovej vojne ľudovo Blumentál; nem. Blumenthal; maď. Virágvölgy) resp.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Kvetná dolina · Pozrieť viac »

Ladislav IV. (Uhorsko)

Ladislav IV. Kumánsky (5. august 1262 – 10. júl 1290, Cheresig) bol v rokoch 1272 – 1290 kráľ Uhorska.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Ladislav IV. (Uhorsko) · Pozrieť viac »

Ladislav Pohrobok

Ladislav Pohrobok Habsburský (* 22. február 1440, Komárno – † 23. november 1457, Praha) bol (arci)vojvoda rakúsky, uhorský kráľ ako Ladislav V., český kráľ ako Ladislav I., jediný syn rímskeho kráľa Albrechta II. a Alžbety Luxemburskej, dcéry cisára Žigmunda Luxemburského.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Ladislav Pohrobok · Pozrieť viac »

Laténska doba

Laténska doba (lingvisticky nevhodne: doba laténska) je názov mladej železnej doby v oblastiach Európy, kde sa ako hlavná kultúra vyskytovala laténska kultúra.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Laténska doba · Pozrieť viac »

Laurinská ulica

Laurinská ulica (hist.) je ulica v Starom Meste v Bratislave, ktorá je súčasťou pešej zóny.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Laurinská ulica · Pozrieť viac »

Lengyelská kultúra

Lengyelská kultúra alebo lengyelský okruh alebo lengyelský (kultúrny) komplex alebo lengyel bol kultúrny prejav v neolite a eneolite v západnom Maďarsku a juhozápadnom Slovensku, ako aj na priľahlých územiach Moravy, Rakúska, Slovinska a Chorvátska v rozpätí podľa staršieho datovania 3900 – 2900 pred Kr., podľa novšieho datovania cca 5000*/4900*/4800/4700 – 4000/3950 pred Kr.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Lengyelská kultúra · Pozrieť viac »

Letný arcibiskupský palác

Letný arcibiskupský palác je barokový palác v Bratislave na námestí Slobody 2899/1, ktorý je sídlom Úradu vlády Slovenskej republiky.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Letný arcibiskupský palác · Pozrieť viac »

Lev IX.

Svätý Lev IX. vl.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Lev IX. · Pozrieť viac »

Limes Romanus

provincii Panónia Hranice Rímskej ríše okolo roku 80 Limes alebo limes Romanus alebo rímsky limes bola od cisárskej doby hranica Rímskej ríše, a to prirodzená, tvorená riekou alebo umelá s priekopou a valom, prípadne aj s palisádou alebo stenou.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Limes Romanus · Pozrieť viac »

Longobardi (kmeň)

Longobardi alebo Langobardi boli západogermánsky kmeň, ktorý si v 2.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Longobardi (kmeň) · Pozrieť viac »

Maďari

Maďari sú národ prevažne žijúci v dnešnom Maďarsku.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Maďari · Pozrieť viac »

Maďarizácia

Rozloženie národností v Rakúsko-Uhorsku v roku 1911 Bratislave Maďarizácia (doslova: pomaďarčovanie) alebo zastarano maďarizmus ako špecifický historický termín je súbor opatrení, postupov a snáh vlády, ale aj ostatných inštitúcií Uhorska na pomaďarčenie nemaďarského obyvateľstva v Uhorsku od konca 18. storočia, so zvýšenou intenzitou po rakúsko-uhorskom vyrovnaní.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Maďarizácia · Pozrieť viac »

Maďarovská kultúra

Prahe). Maďarovská kultúra bola kultúra starej bronzovej doby (podľa konvenčného datovania pred 1450 pred Kr., podľa novšieho datovania pred 1600 pred Kr.) na juhozápadnom Slovensku.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Maďarovská kultúra · Pozrieť viac »

Mamut

Mamut (staršie Mammonteus; pozor na zámenu s rodom Mammut) je vyhynutý rod z čeľade slonovitých a radu chobotnatcov.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Mamut · Pozrieť viac »

Marcové zákony

Prvá stránka zákonného článku III/1848 obsahujúca paragrafy 1-9 Marcové zákony (iné názvy: bratislavská marcová ústava, marcové konštitučné zákony) bolo 31 zákonných článkov, ktoré prijal uhorský snem na svojom zasadnutí v Bratislave 15. marca 1848 na začiatku maďarskej revolúcie v roku 1848, a ktoré vstúpili do platnosti 11. apríla 1848 podpisom cisára Ferdinanda V. v bratislavskom Primaciálnom paláci.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Marcové zákony · Pozrieť viac »

Markgróf

Markgróf (z nemeckého Markgraf.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Markgróf · Pozrieť viac »

Markomani

Územie Markomanov - v strede mapy. Markomani boli Germáni, súčasť svébskeho kmeňového zväzu.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Markomani · Pozrieť viac »

Marobud

Územie Markomanov – v strednej Európe Marobud (iné názvy: Marbod, Marobod, Maroboduus; 35/30 pred Kr. – 37/38 po Kr., Ravenna) bol markomanský kráľ a prvý historicky doložený panovník vládnuci na českom území v období 9/6 pred Kr. – 17/18 po Kr.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Marobud · Pozrieť viac »

Martin (mesto na Slovensku)

Centrum mesta Pohľad na hlavné námestie Martinských hôľ Budova Slovenskej Sporiteľne Bývalá budova tlačiarne Neografia Martin (do roku 1951 Turčiansky Svätý Martin) je mesto na severe Slovenska.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Martin (mesto na Slovensku) · Pozrieť viac »

Matúš Čák Trenčiansky

Matúš Čák Trenčiansky (iné mená pozri nižšie; * asi 1260 – † 18. marec 1321) bol uhorský šľachtic a vojvodca.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Matúš Čák Trenčiansky · Pozrieť viac »

Matej I.

Matej Korvín alebo Matej I. (po rumunsky Matei Corvin; v modernej maďarčine Hunyadi (Corvin) Mátyás alebo len Mátyás király; * 23. február 1443, Kluž – 6. apríl 1490, Viedeň) bol v rokoch 1458 až 1490 uhorský a chorvátsky kráľ, od roku 1486 rakúsky vojvoda a od roku 1469 si nárokoval aj titul českého kráľa.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Matej I. · Pozrieť viac »

Maximilián I. (Svätá rímska ríša)

Maximilián I. Habsburský (* 22. marec 1459, Viedenské Nové Mesto, Rakúske arcivojvodstvo – † 12. január 1519, Wels) bol rakúsky arcivojvoda a burgundský vojvoda (od r. 1477), rímsky kráľ (od r. 1486), rímskonemecký cisár (od r. 1493), syn cisára Fridricha III. a jeho manželky Eleonóry Portugalskej.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Maximilián I. (Svätá rímska ríša) · Pozrieť viac »

Mária Habsburská

Mária Habsburská (* 18. august 1505, Brusel, Svätá rímska ríša† 18. november 1558, Cigales, Kastília), známa tiež ako Mária Uhorská (kvôli sobášu), Rakúska alebo Španielska (podľa rodičov), bola manželkou českého, uhorského a chorvátskeho kráľa Ľudovíta Jagelovského.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Mária Habsburská · Pozrieť viac »

Mária Terézia

Mária Terézia (* 13. máj 1717, Viedeň – † 29. november 1780, tamtiež) bola uhorská (17401780, ako Mária II. Terézia) a česká (17401780) kráľovná z rodu Habsburgovcov a rakúska arcivojvodkyňa od roku 1740.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Mária Terézia · Pozrieť viac »

Medená doba

Medená doba (lingvisticky nevhodne: doba medená; iné názvy: chalkolitmedená doba. In Malá slovenská encyklopédia. Bratislava: Encyklopedický ústav SAV; Goldpress Publishers, 1993. ISBN 80-85584-12-3, s. 274. „synonymum pre medenú dobu či eneolit používané hlavne v oblasti Stredomoria“., medenokamenná doba, medeno-kamenná doba) je všeobecne nezaužívané označenie historického obdobia praveku, ktoré nasledovalo po neolite (mladšej kamennej dobe) a pred bronzovou dobou.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Medená doba · Pozrieť viac »

Mesto (všeobecne)

Južnej Ameriky Paríž je považovaný za jedno zo štyroch najdôležitejších miest na svete Tokio je jedno z najväčších miest na svete Londýn je veľkomesto svetového významu Mesto je sídlo alebo zoskupenie sídiel, ktoré sa od vidieckych obcí líši koncentráciou výrobných a nevýrobných aktivít (služieb), výškovou zástavbou, hustotou zaľudnenia, komplexnou vybavenosťou a sociálnymi vzťahmi.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Mesto (všeobecne) · Pozrieť viac »

Mezolit

Mezolit alebo stredná kamenná doba (alebo lingvisticky nesprávne stredná doba kamenná) alebo konečný paleolit je v dejinách praveku a archeológii obdobie medzi paleolitom a neolitom.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Mezolit · Pozrieť viac »

Michalská brána

olova. Michalská brána je jediná zachovaná brána z pôvodných štyroch v bratislavskom mestskom opevnení, dnes pamiatka v Starom meste.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Michalská brána · Pozrieť viac »

Mikuláš II. Gorjanský

de Gara Mikuláš 1412, palatín Mikuláš II.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Mikuláš II. Gorjanský · Pozrieť viac »

Mindel (glaciál)

Mindel alebo nepresne druhá ľadová doba alebo tretia ľadová doba je druhý glaciál v tzv.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Mindel (glaciál) · Pozrieť viac »

Mlynská dolina

Bývalá budova STV Mlynská dolina je časť (jeden z 9 sektorov) bratislavskej mestskej časti Karlova Ves v okrese Bratislava IV.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Mlynská dolina · Pozrieť viac »

Mongoli

Mongoli (jednotné číslo Mongol) môžu byť.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Mongoli · Pozrieť viac »

Mongolský vpád do Uhorska

Mongolsko tatárský vpád do Uhorska bol vpád mongolských vojsk na územie Uhorského kráľovstva v rokoch 12411242 súvisiaci s rozširovaním Mongolskej ríše smerom na západ od jej pôvodných sídiel.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Mongolský vpád do Uhorska · Pozrieť viac »

Morava (región)

Európskej únii id.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Morava (región) · Pozrieť viac »

Morava (rieka)

Prameň Moravy Hohenau Sútok riek Morava a Dyje Sútok Moravy a Dunaja pod hradom Devín - detail Devínskej Kobyly Morava je rieka v Česku, Rakúsku a na Slovensku.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Morava (rieka) · Pozrieť viac »

Moravské kniežatstvo

Moravské kniežatstvo znázornené ružovou farbou Moravské kniežatstvo bolo kniežatstvo rozprestierajúce sa na území dnešnej južnej Moravy, severovýchodneho Rakúska a západného Slovenska.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Moravské kniežatstvo · Pozrieť viac »

Morový stĺp na Rybnom námestí

Morový stĺp na Rybnom námestí je barokový trojičný stĺp stojaci na Rybnom námestí v historickej zóne Bratislavy.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Morový stĺp na Rybnom námestí · Pozrieť viac »

Morské národy

Reliéf faraóna Merenptaha drtiaceho morských nájazdníkov, Medinet Habu Termínom Morské národy je označovaný voľný zväz morských nájazdníkov, ktorí sa objavili vo východnom Stredomorí okolo roku 1200 pred Kr., spôsobili tu nepokoje a rozvrátili niektoré národy.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Morské národy · Pozrieť viac »

Most SNP

Most SNP (od roku 1993 do 28. augusta 2012 Nový most, prezývaný aj ako UFO most) je jednopylónový, oceľový, cestný, zavesený most vejárového dizajnu cez Dunaj v Bratislave.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Most SNP · Pozrieť viac »

Mykény

Mykény (IPA,, novogr.: Μυκήνες) je bývalé starogrécke mesto, dnes archeologické nálezisko v Grécku, asi juhozápadne od Atén, na severovýchodnom Peloponéze.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Mykény · Pozrieť viac »

Napoleon

Napoleon (po fr.: Napoléon) môže byť.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Napoleon · Pozrieť viac »

Napoleonské vojny

Napoleonské vojny (1803 - 1815) boli sériou veľkých konfliktov, v ktorých bojovalo Francúzske cisárstvo s jeho spojencami pod vedením Napoleona I. proti európskym mocnostiam formovaných do rôznych koalícií.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Napoleonské vojny · Pozrieť viac »

Napred

Napred je slovenský literárny almanach s podtitulom národný zábavník mládeže slovenskej na rok 1871.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Napred · Pozrieť viac »

Naprej

Naprej (19. október 1868 – 1874) bol spolok slovenských študentov, ktorí študovali na bratislavskej právnickej akadémii.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Naprej · Pozrieť viac »

Námestie slobody (Bratislava)

Námestie slobody je námestie v Bratislave v mestskej časti Staré Mesto.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Námestie slobody (Bratislava) · Pozrieť viac »

Námestie SNP

Námestie SNP je námestie v týchto mestách a obciach.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Námestie SNP · Pozrieť viac »

Nemecko

Nemecko, dlhý tvar Nemecká spolková republika, skr.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Nemecko · Pozrieť viac »

Neolit

Neolit (iné názvy: mladšia kamenná doba, mladá kamenná doba, lingvisticky nesprávne: mladšia/mladá doba kamenná) je obdobie kamennej doby, ktoré sa začalo nahradením prisvojovacieho hospodárstva predchádzajúcich období (paleolitu, mezolitu), teda hospodárstva založeného na love, rybolove a zbere divorastúcich plodín, výrobným hospodárstvom – cieľavedomým pestovaním obilnín a chovom domácich (resp. zdomácnených) zvierat.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Neolit · Pozrieť viac »

Nitra

Nitriansky hrad Mestský dom v Nitre thumb thumb thumb Divadlo Andreja Bagara thumb thumb thumb thumb thumb Nitra je mesto ležiace v Nitrianskom kraji vzdialené približne 90 km východne od hlavného mesta Bratislavy.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Nitra · Pozrieť viac »

Nitrianska župa (Uhorsko)

Nitrianska župa resp.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Nitrianska župa (Uhorsko) · Pozrieť viac »

Nitrianske kniežatstvo

Nitrianske kniežatstvo alebo Nitriansko (podrobnejšie o názvoch pozri nižšie) bolo kniežatstvo v časti územia dnešného Slovenska (čiastočne aj Česka, Poľska a Maďarska) od 7./8. storočia do začiatku 12. storočia.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Nitrianske kniežatstvo · Pozrieť viac »

Nova Posoniensia

Týždenník Nova Posoniensia (doslova Bratislavské noviny) boli prvé pravidelne vychádzajúce noviny v Uhorsku.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Nova Posoniensia · Pozrieť viac »

Obliehanie Bratislavy

Obliehanie Bratislavy bolo vojenské stretnutie, ktoré sa odohralo v roku 1052 medzi Uhorskom a Svätou rímskou ríšou nemeckého národa.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Obliehanie Bratislavy · Pozrieť viac »

Octavius Augustus

Augustus (* 23. september 63 pred Kr. – † 19. august 14), vl.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Octavius Augustus · Pozrieť viac »

Ondrej III. (Uhorsko)

Ondrej III. (asi * 1265, Benátky – † 14. január 1301, Budín) bol v rokoch 12901301 kráľ Uhorska.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Ondrej III. (Uhorsko) · Pozrieť viac »

Opočlovek

Opočlovek alebo zriedkavo opicočlovek môže byť.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Opočlovek · Pozrieť viac »

Oppidum

Oppidum môže byť.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Oppidum · Pozrieť viac »

Oppidum (železná doba)

Oppidum (z) je (spravidla väčšie) opevnené stredisko výroby a obchodu (často aj správnej, spoločenskej a kultúrnej moci) v strednej Európe v železnej (najmä laténskej) dobe, ktoré mnohí bádatelia označujú ako prvé protourbánne sídla (útvary s prvkami mesta).

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Oppidum (železná doba) · Pozrieť viac »

Osada svätého Mikuláša

Osada svätého Mikuláša bola pôvodne stredoveké osídlenie, ktoré patrilo bratislavskému hradnému panstvu.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Osada svätého Mikuláša · Pozrieť viac »

Ostrihom (mesto)

Most Márie Valérie Ostrihom je mesto v Maďarsku v Komárňansko-ostrihomskej župe.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Ostrihom (mesto) · Pozrieť viac »

Ostrogóti

Itálii Ostrogóti alebo Východní Góti bola časť germánskeho kmeňa Gótov, v 2.3. storočí vytvorili v Čiernomorí vrátane Krymu ríšu, ktorá podľahla 375 Hunom, časť Ostrogótov odišla 488489 na západ.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Ostrogóti · Pozrieť viac »

Palatín

Uhorský palatín arciknieža Jozef okolo roku 1845; autor Johann Nepomuk Höfel Palatín alebo nádvorník (lat. palatinus, comes palatinus, comes curialis maior, magnus comes), pôvodne po slovensky nádvorný špán/župan (z toho po maď. nádorispán), bol najvyšší krajinský hodnostár v Uhorsku, predtým na Veľkej Morave.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Palatín · Pozrieť viac »

Paleolit

Paleolit (iné názvy: staršia kamenná doba, stará kamenná doba; lingvisticky nevhodne: staršia doba kamenná) je najstaršie obdobie kamennej doby.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Paleolit · Pozrieť viac »

Palisády

Palisády môže byť.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Palisády · Pozrieť viac »

Palisády (ulica)

Začiatok ulice Palisády Palisády Palisády Palisády sú ulica v Bratislave.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Palisády (ulica) · Pozrieť viac »

Panónia (rímska provincia)

Mapka Panónie Rímskej ríše Panónia bola rímska provincia medzi stredným Dunajom a Sávou, zriadená za cisára Augusta v rokoch 6 - 9 po tzv.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Panónia (rímska provincia) · Pozrieť viac »

Panónska panva

Panónska panva (zriedkavejšie Panónska nížina) je subsystém Alpsko-himalájskeho systému.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Panónska panva · Pozrieť viac »

Panská ulica

Panská ulica je ulica.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Panská ulica · Pozrieť viac »

Panská ulica (Bratislava)

Panská ulica (hist.) je ulica v Starom Meste v Bratislave a súčasť centrálnej pešej zóny.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Panská ulica (Bratislava) · Pozrieť viac »

Partizánska ulica (Bratislava)

Oblasť Partizánska Partizánska ulica je ulica v Bratislave.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Partizánska ulica (Bratislava) · Pozrieť viac »

Patrónka

Oblasť Patrónka Pohľad na Patrónku z Kramárov Patrónka je lokalita, zastávka verejnej osobnej dopravy a významná úrovňová križovatka v Bratislave v mestskej časti Staré Mesto v okrese Bratislava I.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Patrónka · Pozrieť viac »

Pavol Jozef Šafárik

Pavol Jozef Šafárik (Safáry/Schaffáry/Schafary/Saf(f)arik/Šafarík/Szafarzik, po česky Pavel Josef Šafařík, po nemecky Paul Joseph Schaffarik, po latinsky Paulus Josephus Schaffarik, po maďarsky Pál József Saf(f)arik) (* 13. máj 1795, Kobeliarovo – † 26. jún 1861, Praha) bol slovenský, v Čechách naturalizovaný básnik, historik, etnograf, slavista a univerzitný profesor.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Pavol Jozef Šafárik · Pozrieť viac »

Pálfiho palác

Pálfiho palác (staršie Pálffyho palác) môže byť.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Pálfiho palác · Pozrieť viac »

Pästný klin

Pästný klin Pästný klin je všeobecne známy kamenný nástroj v staršom paleolite (abbevillien, acheuléen a i.). Človek si ho vyrobil z pazúrika otĺkaním kameňov do listového tvaru, neskôr do hrotu.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Pästný klin · Pozrieť viac »

Přemysl Otakar II.

Peter Parler, náhrobok Přemysla Otakara II., opuka, okolo r. 1377, Katedrála svätého Víta, Václava a Vojtecha, Praha Přemysl Otakar II. (* približne rok 1233 – † 26. august 1278, Dürnkrut, Moravské pole v Rakúsku) bol moravský markgróf (od r. 1247), rakúsky (r. 1251), štajerský (od r. 1261), korutánsky a kraňský (od r. 1269) vojvoda, český kráľ (od r. 1253, korunovácia r. 1261) z rodu Přemyslovcov, druhorodený syn kráľa Václava I. a Kunhuty Švábskej.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Přemysl Otakar II. · Pozrieť viac »

Peter Pázmaň

Peter Pázmaň (v staršej literatúre aj Peter Pázmány,,; * 4. október 1570, Oradea, Uhorsko – † 19. marec 1637, Bratislava, Uhorsko) bol uhorský rímskokatolícky biskup a kardinál, rehoľník – jezuita, arcibiskup ostrihomský a prímas uhorský, turčiansky prepošt, filozof, teológ, pedagóg, náboženský spisovateľ a politik.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Peter Pázmaň · Pozrieť viac »

Pleistocén

Pleistocén (iné názvy: staršie štvrtohory, plistocén; zastarano dilúvium, staršie náplavy) je útvar kenozoika, spodná časť kvartéru, významné obdobie striedania ľadových a medziľadových dôb.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Pleistocén · Pozrieť viac »

Poľsko

Andrzej Duda, poľský prezident Kráľovský palác vo Varšave Prezidentský palác Zasadnutie poľského parlamentu Krakov Administratívne rozdelenie Poľska na vojvodstvá. Poľsko, dlhý tvar Poľská republika (dlhý tvar Rzeczpospolita Polska), je štát ležiaci v strednej Európe pri Baltskom mori.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Poľsko · Pozrieť viac »

Poddanstvo (roľníci)

Poddanstvo je (právny) vzťah podriadenosti roľníka (tzv. poddaného) a pozemkového vlastníka (pána, zemepána, feudála), pri ktorom je roľník osobne závislý od pozemkového vlastníka, a ktorý je typický pre stredoveké spoločenské pomery (resp. v marxistickom chápaní pre feudalizmus).

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Poddanstvo (roľníci) · Pozrieť viac »

Podhradie (Bratislava)

Nová zástavba v Podhradí v roku 2020 Bratislava a Podhradie v 16. storočí Bratislavské Podhradie v 19. storočí alebo na začiatku 20. storočia Podhradie (lat. Suburbium, nem. Schlossgrund a/alebo Zuckermantel/Zuckermandel, maď. Pozsony-Várallya) bolo od roku 1848 štvrť Bratislavy, predtým samostatné sídlo, ktoré sa okolo roku 1800 rozkladalo východne od hradu (medzi hradom a mestom), južne od hradu (medzi hradom a Dunajom) a sčasti aj západne od hradu (po Mlynskú dolinu).

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Podhradie (Bratislava) · Pozrieť viac »

Podolská kultúra

Podolská kultúra alebo presnejšie mladšia/podolská fáza okruhu stredodunajských popolnicových polí je kultúra/fáza okruhu stredodunajských popolnicových polí v rokoch cca 1000 – 750/700 pre Kr.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Podolská kultúra · Pozrieť viac »

Považie

Považský hrad Považie je slovenský región, spravidla súhrnné označenie pre Horné Považie, Stredné Považie a Dolné Považie, teda územie v okolí rieky Váh od prielomu v Strečnianskom priesmyku zhruba po sútok s Malým Dunajom.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Považie · Pozrieť viac »

Prepošt

Propoštov dom v Olomouci, dnes tu sídli Univerzita Palackého v Olomouci. Prepošt je predstavený kapituly – zboru kanonikov.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Prepošt · Pozrieť viac »

Pressburger Zeitung

Pressburger Zeitung (doslova "Bratislavské noviny") môžu/-e byť.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Pressburger Zeitung · Pozrieť viac »

Presspůrské Nowiny

Presspůrské Nowiny boli v poradí druhé slovenské noviny a prvé noviny v slovenčine (slovakizovanej bibličtine).

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Presspůrské Nowiny · Pozrieť viac »

Prievoz

Bývalý Čákiho kaštieľ v Prievoze Poloha Prievozu v rámci Ružinova (podľa definície označenej v texte článku ako b)) Prievoz je štvrť (miestna časť) Bratislavy v mestskej časti Ružinov v okrese Bratislava II.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Prievoz · Pozrieť viac »

Primaciálne námestie

Primaciálne námestie (často nesprávne nazývané Primacionálne námestie) je námestie Bratislave v mestskej časti Staré Mesto.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Primaciálne námestie · Pozrieť viac »

Primaciálny palác

Primaciálny palác je klasicistická palácová stavba na Primaciálnom námestí v Bratislave, niekdajšie sídlo ostrihomského arcibiskupa, najvýznamnejšia architektonická pamiatka uvedeného slohového obdobia v meste.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Primaciálny palác · Pozrieť viac »

Prokop Holý

Prokop Holý, nazývaný Veľký (* asi 1380 - † 30. máj 1434, Lipany, Česko) bol český husitský radikálny kňaz, politik a vojvodca, ktorý po smrti Jána Žižku viedol husitské poľné vojská.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Prokop Holý · Pozrieť viac »

Protihabsburské stavovské povstania

Protihabsburské stavovské povstania boli ozbrojené vystúpenia sedmohradských a uhorských stavov (šľachta a duchovenstvo), vedených sedmohradskými kniežatami alebo uhorskými magnátmi proti Habsburgovcom v rokoch 1604 (začiatok Bočkaiovho povstania) až 1711 (Satmársky mier).

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Protihabsburské stavovské povstania · Pozrieť viac »

Protireformácia

Protireformácia (alebo rekatolizácia v širšom zmysle) bola cieľavedomá snaha katolíckej cirkvi o zastavenie šírenia reformácie v 16.- 18.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Protireformácia · Pozrieť viac »

Prvá česko-slovenská republika

Prvá česko-slovenská republika je tradičné označenie úseku dejín Česko-Slovenska od vyhlásenia nezávislosti od Rakúsko-Uhorska dňa 28. októbra 1918 do zabratia Sudet Nemeckom dňa 1. októbra 1938 na základe Mníchovskej dohody.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Prvá česko-slovenská republika · Pozrieť viac »

Prvá svetová vojna

Prvá svetová vojna pred rokom 1939 známa ako Veľká vojna alebo Svetová vojna bol ozbrojený konflikt globálnych rozmerov trvajúci od 28. júla 1914 do 11. novembra 1918, ktorý sa odohrával prevažne na území Európy, ale aj v Afrike, Ázii, na oceánoch, na Blízkom východe.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Prvá svetová vojna · Pozrieť viac »

Rača (miestna časť)

Poloha miestnej časti Rača Námestie A. Hlinku, Bratislava-Rača Rača alebo Stará Rača (historické názvy Okol, Racha, Račišča, Recha, Résca, Récse, Rechendorf, Retisdorf, Ratsesdorf, Ratzersdorf, Ratzerstorf, Rastislavice, Račišdorf a Račištorf) je miestna časť bratislavskej mestskej časti Rača.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Rača (miestna časť) · Pozrieť viac »

Rakúsko

Rakúsko, dlhý tvar Rakúska republika, je vnútrozemský štát v strednej Európe, ležíaci vo východných Alpách.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Rakúsko · Pozrieť viac »

Rakúsko-pruská vojna

Rakúsko-pruská vojna alebo nemecká vojna bola vojna o prevahu nad nemeckými štátmi v roku 1866, do ktorej proti Rakúskemu cisárstvu vstúpilo aj Taliansko.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Rakúsko-pruská vojna · Pozrieť viac »

Rakúsko-uhorské vyrovnanie

Kondomínium Bosna a Hercegovina Rakúsko-uhorské vyrovnanie alebo rakúsko-maďarské vyrovnanie bolo rozdelenie rakúskeho cisárstva podľa princípu dualizmu na dva štáty Rakúsko (Predlitavsko) a Uhorsko (Zalitavsko) decembrovou ústavou z roku 1867.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Rakúsko-uhorské vyrovnanie · Pozrieť viac »

Rastislav (Veľká Morava)

Stredná Európa v roku 870. Východofranská ríša je modrou farbou, Bulharsko oranžovou, Veľká Morava za vlády Rastislava zelenou. Zelená línia naznačuje hranice Veľkomoravskej ríše po teritoriálnej expanzii Svätopluka I. (894). Rastislav alebo Rastic z dynastie Mojmírovcov (v modernej češtine Rostislav; *cca 820 – † po 870 vo väzení v Bavorsku) bol v rokoch 846 – 870 druhým veľkomoravským kniežaťom.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Rastislav (Veľká Morava) · Pozrieť viac »

Rímska doba

Rímska doba (linvgisticky nevhodne: doba rímska) je časový úsek prvých štyroch storočí po Kr.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Rímska doba · Pozrieť viac »

René mládenca príhody a skúsenosti

René mládenca príhody a skúsenosti (v pôvodnom pravopise René mláďenca Príhodi a Skúsenosťi) je prvý slovenský román.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a René mládenca príhody a skúsenosti · Pozrieť viac »

Revolúcie v rokoch 1848 – 1849

Rok 1848 v Paríži Revolúcie/revolúcia v rokoch 1848 – 1849 (o názvoch pozri nižšie) bola séria revolúcií proti vtedajším monarchiám vo väčšine Európy v rokoch 1848 až 1849 (vo Švajčiarsku už v roku 1847).

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Revolúcie v rokoch 1848 – 1849 · Pozrieť viac »

Richtár

Richtár (z – sudca; lat. iudex; čiastočné synonymá: šoltýs, fojt, advokát, villicus, vesník, pereg) bol na území dnešného Slovensku do roku 1750 hlavný predstaviteľ samosprávy miest a do roku 1918 dedín.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Richtár · Pozrieť viac »

Rudnayovo námestie

Rudnayovo námestie je námestie v Bratislave v mestskej časti Staré Mesto.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Rudnayovo námestie · Pozrieť viac »

Samova ríša

Samova ríša bol štátny útvar (nadkmeňový zväz) Slovanov v strednej Európe v rokoch 623 – 658.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Samova ríša · Pozrieť viac »

Samuel Aba

Samuel Aba (* cca 990 – † 5. júl 1044) bol v rokoch 1041 – 1044 kráľ Uhorska a v rokoch 1038 – 1041 podľa niektorých zdrojov knieža Nitrianskeho kniežatstva.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Samuel Aba · Pozrieť viac »

Sandberg

Sandberg (alebo Pieskovec) je významná paleontologická lokalita, nachádzajúca sa na území mestskej časti Devínska Nová Ves.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Sandberg · Pozrieť viac »

Sarmati

Sarmati (staršie: Sarmatovia) boli početný staroveký kmeňový zväz z iránskej jazykovej skupiny.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Sarmati · Pozrieť viac »

Satumarský mier

Listina Satumarského mieru Satumarsky mier (iné názvy: satmarský mier, staršie: szatmársky mier) bola dohoda o ukončení protihabsburského povstania Františka II. Rákociho uzavretá 1. mája 1711 v Satu Mare medzi hlavným veliteľom rákociovských vojsk grófom S. Károlim a cisárskym generálom P. J. Pálfim.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Satumarský mier · Pozrieť viac »

Sťahovanie národov

náhľad Sťahovanie národov alebo veľké sťahovanie národov bolo obdobie rozsiahlych etnických presunov germánskych a slovanských kmeňov a kryštalizácie novej etnicko-politickej mapy Európy od konca 4. storočia do konca 6./7. storočia (spravidla sa uvádza 375/–568).

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Sťahovanie národov · Pozrieť viac »

Sedmohradsko

Sedmohradsko v užšom zmysle Sedmohradsko v širšom zmysle (znázornené žltou) Kaplnka Sedmohradská krajina Mesto Sibiu Jána Sambucusa zo 16. st. Sedmohradsko alebo Transylvánia alebo Transilvánia, staršie Ardieľ je historická krajina v Rumunsku.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Sedmohradsko · Pozrieť viac »

Skýti

Skýtski bojovníci. Skýti boli príslušníci rôznych iránskych kmeňov, ktoré v 8.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Skýti · Pozrieť viac »

Skupina Kosihy-Čaka

Skupina Kosihy-Čaka (v Maďarsku nazývaná skupina Makó-Čaka alebo skupina Makó) bola skupina vučedolského okruhu v mladom eneolite na južnom západnom a strednom Slovensku a v časti Maďarska.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Skupina Kosihy-Čaka · Pozrieť viac »

Slobodné kráľovské mesto

Slobodné kráľovské mestá boli mestá v Uhorsku, ktoré neboli podriadené župným orgánom príslušnej stolice, mali svoju vlastnú samosprávnu a zákonodarnú moc, ich obyvatelia si prevažne sami volili svojich richtárov a mestské orgány.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Slobodné kráľovské mesto · Pozrieť viac »

Slovania

Významná (10%+) menšinova populácia Slovania (zastarano: Slovani, Slaviani, Slávi, historicky pravdepodobne: Slov(i)eni/Sloväni) sú najpočetnejšia etnická a jazyková skupina v Európe.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Slovania · Pozrieť viac »

Slovanské hradiště v Mikulčicích

Základy jedného z kostolov Stilety Gombík Slovanské hradiště v Mikulčicích alebo Mikulčice-Valy je významné hradisko z doby Veľkej Moravy, nachádzajúce sa asi 3 km juhovýchodne od obce Mikulčice.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Slovanské hradiště v Mikulčicích · Pozrieť viac »

Slovenské národné divadlo

Opery SND Nová budova Slovenského národného divadla Čelný pohľad na novú budovu Slovenského národného divadla Slovenské národné divadlo (SND) je jednou z najvýznamnejších, tzv.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Slovenské národné divadlo · Pozrieť viac »

Slovenské povstanie

Slovenské povstanie alebo slovenské dobrovoľnícke výpravy bolo ozbrojené vystúpenie dobrovoľníckych skupín organizovaných Slovenskou národnou radou so sídlom vo Viedni na severnom území Uhorska v období september 1848 – marec 1849 v rámci Revolúcie 1848 – 1849.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Slovenské povstanie · Pozrieť viac »

Slovenskje národňje novini

Dvojtýždenník Slovenskje národňje novini (Slovenské národné noviny) boli prvé slovenské politické noviny.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Slovenskje národňje novini · Pozrieť viac »

Slovnaft

Slovnaft, a. s. je jediná rafinéria na Slovensku.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Slovnaft · Pozrieť viac »

Slubekov liehovar a likérka

Etiketa z fľaše z obdobia 1839–1874 keď továreň viedla vdova A. Slubeka. Slubekov liehovar a likérka bola továreň na výrobu likérov, rozolišov a rumu v Bratislave.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Slubekov liehovar a likérka · Pozrieť viac »

Sporiteľňa

Sporiteľňa je druh úverového ústavu, ktorého hlavným poslaním je prijímanie úsporných vkladov na vkladné knižky alebo sporiteľničné listy.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Sporiteľňa · Pozrieť viac »

Starí Maďari

Starí Maďari (iné názvy: Uhri, Pramaďari) je názov kočovného kmeňového zväzu s pôvodnou vlasťou pravdepodobne v oblasti Kaukazu.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Starí Maďari · Pozrieť viac »

Starý most (Bratislava)

Pilier Starého mosta Demontáž posledného mostného pola Starého mosta (29.4.2014) Starý most (názov od roku 1990) je most cez Dunaj v Bratislave.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Starý most (Bratislava) · Pozrieť viac »

Starý paleolit

Starý paleolit alebo starší paleolit môže byť.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Starý paleolit · Pozrieť viac »

Staroveký Rím

Staroveký Rím je tradičné slovenské označenie štátneho útvaru, ktorý vznikol v 8. storočí pred Kr. na Apeninskom polostrove v dnešnom Ríme ako mestský štát, postupne ovládol celé Stredomorie a v roku 395 po Kr.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Staroveký Rím · Pozrieť viac »

Stibor zo Stiboríc

Stibor zo Stiboríc a Beckova Rodový erb Stibor zo Stiboríc a Beckova alebo Ctibor z Ctiboríc alebo Štibor zo Štiboríc (* 1347? – † 1414) bol uhorský šľachtic poľského pôvodu, od roku 1388 pán beckovského hradu, rytier Dračieho rádu a vojvoda sedmohradský (13951401 a 14101414).

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Stibor zo Stiboríc · Pozrieť viac »

Stredný paleolit

Stredný paleolit je obdobie paleolitu v rokoch 250 000/130 000/125 000 - 40 000/35 000 pred Kr.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Stredný paleolit · Pozrieť viac »

Stredodunajská mohylová kultúra

Uníne Stredodunajská mohylová kultúra bola kultúra v strednej bronzovej dobe s jadrom na južnej Morave a v Dolnom Rakúsku, ale aj v stredných a severozápadných Čechách, na západnom Slovensku (západne od Váhu a na Záhorí), v severozápadnom Maďarsku a Chorvátsku.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Stredodunajská mohylová kultúra · Pozrieť viac »

Stredovek

Stredovek (z ) alebo knižne a odborne medieval je v tradičnej periodizácii všeobecných dejín epocha historického vývoja Európy medzi starovekom (resp. antikou) a novovekom, pôvodne ohraničená obrátením rímskeho cisára Konštantína I. na kresťanstvo (pozri milánsky edikt) alebo zánikom Západorímskej ríše (476) na jednej strane a dobytím Konštantínopola (1453), objavením Ameriky (1492) alebo začiatkom reformácie (1515) na strane druhej.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Stredovek · Pozrieť viac »

Stupava

Stupava je mesto ležiace na Slovensku v Bratislavskom kraji.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Stupava · Pozrieť viac »

Svätopluk I. (Veľká Morava)

Svätopluk (I.) (v dobových textoch o. i. Sventopulk, Zventapu, Zwentibald, Zuendibolch, Suatopluk; okolo 830 – 894) bol od 50.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Svätopluk I. (Veľká Morava) · Pozrieť viac »

Teutóni

Teutóni môžu byť.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Teutóni · Pozrieť viac »

Theodosius

Theodosius (-po latinsky) alebo Theodosios (-po grécky) môže byť.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Theodosius · Pozrieť viac »

Traján

Trajánov stĺp Marcus Ulpius Nerva Traianus alebo po slovensky Traján (* 18. september 53 – † asi 11. august 117) rímsky cisár vládnuci v rokoch 98117, druhý zo skupiny tzv.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Traján · Pozrieť viac »

Trhová ekonomika

Trhová ekonomika alebo trhové hospodárstvo alebo (najmä v socialistických krajinách a v marxizme) kapitalizmus je ekonomika založená na systéme slobodného podnikania voľnej súťaže.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Trhová ekonomika · Pozrieť viac »

Tridsaťročná vojna

Tridsaťročná vojna bol náboženský a mocenský konflikt v Európe v rokoch 1618 – 1648.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Tridsaťročná vojna · Pozrieť viac »

Trnávka (Bratislava)

Trnávka Poloha katastrálneho územia Trnávka Poloha v rámci častí Ružinova Trnávka je miestna časť a katastrálne územie v Bratislave v mestskej časti Ružinov v okrese Bratislava II.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Trnávka (Bratislava) · Pozrieť viac »

Tunel Sitina

Tunel Sitina je diaľničný tunel na diaľnici D2 v Bratislave.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Tunel Sitina · Pozrieť viac »

Tur

Tur môže byť.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Tur · Pozrieť viac »

Uhorská občianska vojna (1264 – 1265)

Uhorská občianska vojna v rokoch 12641265 bol krátky dynastický konflikt medzi uhorským kráľom Belom IV. a jeho synom, neskorším uhorským kráľom Štefanom (V.). Vojna bola jedným zo spúšťačov vznikajúcej feudálnej anarchie v Uhorsku v posledných desaťročiach 13. storočia.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Uhorská občianska vojna (1264 – 1265) · Pozrieť viac »

Uhorské korunovačné klenoty

Uhorské korunovačné klenoty Uhorské korunovačné klenoty alebo korunovačné insígnie sú súbor symbolických predmetov, ktoré sa odovzdávali novokorunovanému uhorskému panovníkovi pri korunovácii.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Uhorské korunovačné klenoty · Pozrieť viac »

Uhorský snem

Zasadanie uhorského snemu v roku 1830 Uhorský snem (iné názvy: krajinský snem, krajinské zhromaždenie, staršie ľudovo Rákoš) bolo najvyššie zhromaždenie privilegovaných stavov a vrstiev Uhorska (zhruba od roku 1860 ho možno označiť ako parlament) v rokoch 1298 až 1918.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Uhorský snem · Pozrieť viac »

Uhorsko

Uhorsko (a) alebo uhorský štát bol multietnický štátny útvar v Karpatskej kotline od roku 895/896 do roku 1918.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Uhorsko · Pozrieť viac »

Universitas Istropolitana

Universitas Istropolitana (Iné názvy: Universitas Histropolitana, Universitas Histropolensis, Universitas Posoniensis, od 16. storočia aj Academia Istropolitana) (1465/1467 – cca 1491) v Bratislave bola najstaršou univerzitou založenou na území Slovenska.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Universitas Istropolitana · Pozrieť viac »

Univerzita Komenského v Bratislave

Univerzita Komenského v Bratislave (v rokoch 1939 – 1954 nazývaná Slovenská univerzita) je najstaršia a najväčšia slovenská univerzita, ktorá nesie meno po Janovi Amosovi Komenskom.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Univerzita Komenského v Bratislave · Pozrieť viac »

Univerzitná knižnica v Bratislave

Budova knižnice na Michalskej Tabuľa informujúca o kultúrnej pamiatke UNESCO v knižnici Budova knižnice na Ventúrskej ulici Univerzitná knižnica v Bratislave Univerzitná knižnica v Bratislave je najstaršia a najväčšia vedecká knižnica na Slovensku.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Univerzitná knižnica v Bratislave · Pozrieť viac »

Vannius

Vannius bol germánsky náčelník z kmeňa Kvádov (aj Kuvadu, Kuvadui, Quadi, Kovádoi, Kovádois, Kovadi, Kovali) a v 1. storočí po Kr. kráľ regnum Vannianum (Vanniovho kráľovstva) na území dnešného západného Slovenska.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Vannius · Pozrieť viac »

Váh

Váh je najdlhšia slovenská rieka.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Váh · Pozrieť viac »

Veľká lúka (Dúbravka)

Veľká lúka (známa nepresne aj ako Villa rustica) je archeologická lokalita, nálezisko pozostatkov pamiatky z rímskej doby.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Veľká lúka (Dúbravka) · Pozrieť viac »

Veľká Morava

Veľká Morava (pre obdobie po roku 874 nazývaná aj Veľkomoravská ríša alebo Svätoplukova ríša, VeľkomoravskoMOJMÍR II. In) bol západoslovanský štát existujúci medzi rokmi 833 a začiatkom 10. stor. (asi 907).

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Veľká Morava · Pozrieť viac »

Veľký Kýr

Veľký Kýr je obec na Slovensku v okrese Nové Zámky v Nitrianskom kraji.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Veľký Kýr · Pozrieť viac »

Velatická kultúra

Velatická kultúra alebo presnejšie staršia/velatická fáza okruhu stredodunajských popolnicových polí bola kultúra/fáza asi 1250 až 1000 pred Kr.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Velatická kultúra · Pozrieť viac »

Ventúrska ulica

Ventúrska je ulica v bratislavskom Starom Meste v predĺžení Michalskej ulice, siaha po Strakovu a Panskú ulicu pri Hviezdoslavovom námestí a Moste SNP.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Ventúrska ulica · Pozrieť viac »

Vespazián

Vespazián (iné mená: Vespasianus, Vespasián, Vespasian), celým menom Titus Flavius Vespasianus, ako cisár Titus Flavius Caesar Vespasianus Augustus (* 17. november 9, Falacrina† 23. jún 79, Aquae Cutiliae) bol rímsky cisár, zakladateľ Flaviovskej dynastie, pôvodne politik a generál rímskych légií.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Vespazián · Pozrieť viac »

Viedeň

Moderná časť Viedne Komplex budov Organizácie Spojených národov Jazdecká socha cisára Jozefa II. Viedeň je hlavné a najväčšie mesto Rakúska, ležiace na rieke Dunaj.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Viedeň · Pozrieť viac »

Viedenský kongres

Účastníci Viedenského kongresu. Viedenský kongres bol mierový kongres všetkých európskych štátov okrem Turecka, ktorý sa konal od 14. septembra 1814 do 9. júna 1815 vo Viedni a čiastočne aj v Bratislave.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Viedenský kongres · Pozrieť viac »

Vladislav II. (Uhorsko)

Vladislav II.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Vladislav II. (Uhorsko) · Pozrieť viac »

Vladislav III. (Poľsko, 1434)

Vladislav III. (* 31. október 1424, Krakov, Poľsko – † 10. november 1444, Varna, Bulharsko) bol od roku (1434) poľský, a od roku 1440 uhorský kráľ (ako Vladislav I.).

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Vladislav III. (Poľsko, 1434) · Pozrieť viac »

Vydavateľstvo Obzor

Vydavateľstvo Obzor, národný podnik (názov od roku 1968; v rokoch 1965 až 1968 názov znel Obzor, vydavateľstvo kníh a časopisov, n. p.) bolo významné slovenské vydavateľstvo kníh, časopisov, novín a propagačných materiálov v Bratislave v rokoch 1965 až 2005.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Vydavateľstvo Obzor · Pozrieť viac »

Vydrica (Bratislava)

Vydrica (nem. Weidritz, niekedy aj Wödritz, maď. Vödric) je bývalá osada pod Bratislavským hradom v Starom Meste.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Vydrica (Bratislava) · Pozrieť viac »

Vydrica (vodný tok)

Železnej studienky Vydrica na hornom toku Vydrica (historicky) je potok na juhozápadnom Slovensku.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Vydrica (vodný tok) · Pozrieť viac »

Wieselburská kultúra

Wieselburská kultúra (zastarano mošonská kultúra; v Maďarsku nazývaná typ Gáta) bola kultúra na malom území Burgenlandu a priľahlom Dolnom Rakúsku (Hainburg-Teichtal, Gattendorf, Hofmannshöhle pri Bad Fischau), v priľahlom Zadunajsku a priľahlom Slovensku (Bratislava-Rusovce, Bratislava-Podunajské Biskupice, Branč; sekundárne aj Blatné, Chorvátsky Grob, Senec a Veľký Grob) v starej bronzovej dobe (asi po 1600 pred Kr. podľa konvenčného datovania a po 1850 pred Kr. podľa novšieho datovania).

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Wieselburská kultúra · Pozrieť viac »

Wolfgang Amadeus Mozart

Mozartov dom vo Viedni Wolfgang Amadeus Mozart (* 27. január 1756, Salzburg – † 5. december 1791, Viedeň), pokrstený ako Johannes Chrysostomus Wolfgangus Theophilus Mozart bol rakúsky klasicistický hudobný skladateľ.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Wolfgang Amadeus Mozart · Pozrieť viac »

Zemetrasenie

Výskyt zemetrasení na svete s farebným odlíšením hĺbky ohniska Zemetrasenie je vonkajší prejav náhleho uvoľnenia nahromadenej mechanickej energie v litosfére (v kôre a vo vrchnom plášti).

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Zemetrasenie · Pozrieť viac »

Zlatá bula bratislavská

Zlatá bula bratislavská (iné názvy: Zlatá bula pre Bratislavu, Zlatá bula kráľa Mateja) je listina Uhorského kráľa Mateja Korvína z 27. mája 1464, ktorou po svojej korunovácii 29. marca potvrdil mestu Bratislava všetky privilégiá a výsady predchádzajúcich panovníkov.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Zlatá bula bratislavská · Pozrieť viac »

Zlaté piesky (Bratislava)

Zlaté piesky, ostrovček v strede jazera Zlaté piesky sú oblasť pri jazere, v Bratislave v mestskej časti Ružinov.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Zlaté piesky (Bratislava) · Pozrieť viac »

Zora

Zora môže byť.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Zora · Pozrieť viac »

Zoznam historických názvov Bratislavy

Zoznam známych historických názvov Bratislavy.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a Zoznam historických názvov Bratislavy · Pozrieť viac »

10. storočie

10.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a 10. storočie · Pozrieť viac »

1000

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a 1000 · Pozrieť viac »

1002

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a 1002 · Pozrieť viac »

1030

Český vojvoda Břetislav I., ktorý bol vtedy správcom Moravy, sa zúčastnil na vojnovom ťažení nemeckého cisára Konráda II.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a 1030 · Pozrieť viac »

1038

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a 1038 · Pozrieť viac »

1042

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a 1042 · Pozrieť viac »

1043

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a 1043 · Pozrieť viac »

1052

1052.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a 1052 · Pozrieť viac »

1073

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a 1073 · Pozrieť viac »

1074

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a 1074 · Pozrieť viac »

11. apríl

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a 11. apríl · Pozrieť viac »

11. storočie

11.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a 11. storočie · Pozrieť viac »

1108

* Zánik Nitrianskeho kniežatstva.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a 1108 · Pozrieť viac »

1135

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a 1135 · Pozrieť viac »

1146

1146.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a 1146 · Pozrieť viac »

1151

1151.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a 1151 · Pozrieť viac »

1189

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a 1189 · Pozrieť viac »

12. storočie

12.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a 12. storočie · Pozrieť viac »

1200

1200.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a 1200 · Pozrieť viac »

1204

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a 1204 · Pozrieť viac »

1221

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a 1221 · Pozrieť viac »

1241

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a 1241 · Pozrieť viac »

1242

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a 1242 · Pozrieť viac »

1262

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a 1262 · Pozrieť viac »

1271

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a 1271 · Pozrieť viac »

1273

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a 1273 · Pozrieť viac »

1276

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a 1276 · Pozrieť viac »

1279

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a 1279 · Pozrieť viac »

1280

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a 1280 · Pozrieť viac »

1285

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a 1285 · Pozrieť viac »

1286

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a 1286 · Pozrieť viac »

1287

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a 1287 · Pozrieť viac »

1288

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a 1288 · Pozrieť viac »

1291

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a 1291 · Pozrieť viac »

13. storočie

13.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a 13. storočie · Pozrieť viac »

1301

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a 1301 · Pozrieť viac »

1311

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a 1311 · Pozrieť viac »

1322

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a 1322 · Pozrieť viac »

1338

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a 1338 · Pozrieť viac »

1364

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a 1364 · Pozrieť viac »

1376

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a 1376 · Pozrieť viac »

1385

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a 1385 · Pozrieť viac »

1390

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a 1390 · Pozrieť viac »

14. storočie

14.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a 14. storočie · Pozrieť viac »

1405

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a 1405 · Pozrieť viac »

1421

Rok 1421 (MCDXXI) bol kalendárny rok, ktorý v súlade s gregoriánskym kalendárom začal v stredu 1. januára a skončil v pondelok 31. decembra.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a 1421 · Pozrieť viac »

1423

* Prvá písomná zmienka o obci Družstevná pri Hornáde.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a 1423 · Pozrieť viac »

1427

1427.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a 1427 · Pozrieť viac »

1428

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a 1428 · Pozrieť viac »

1429

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a 1429 · Pozrieť viac »

1431

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a 1431 · Pozrieť viac »

1434

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a 1434 · Pozrieť viac »

1437

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a 1437 · Pozrieť viac »

1439

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a 1439 · Pozrieť viac »

1440

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a 1440 · Pozrieť viac »

1442

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a 1442 · Pozrieť viac »

1443

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a 1443 · Pozrieť viac »

1444

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a 1444 · Pozrieť viac »

1445

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a 1445 · Pozrieť viac »

1465

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a 1465 · Pozrieť viac »

1490

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a 1490 · Pozrieť viac »

1499

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a 1499 · Pozrieť viac »

15. storočie

15.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a 15. storočie · Pozrieť viac »

1525

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a 1525 · Pozrieť viac »

1526

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a 1526 · Pozrieť viac »

1529

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a 1529 · Pozrieť viac »

1530

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a 1530 · Pozrieť viac »

1531

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a 1531 · Pozrieť viac »

1532

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a 1532 · Pozrieť viac »

1536

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a 1536 · Pozrieť viac »

1541

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a 1541 · Pozrieť viac »

1552

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a 1552 · Pozrieť viac »

1563

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a 1563 · Pozrieť viac »

1567

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a 1567 · Pozrieť viac »

1578

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a 1578 · Pozrieť viac »

1583

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a 1583 · Pozrieť viac »

1596

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a 1596 · Pozrieť viac »

16. storočie

16.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a 16. storočie · Pozrieť viac »

1604

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a 1604 · Pozrieť viac »

1606

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a 1606 · Pozrieť viac »

1607

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a 1607 · Pozrieť viac »

1619

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a 1619 · Pozrieť viac »

1620

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a 1620 · Pozrieť viac »

1621

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a 1621 · Pozrieť viac »

1622

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a 1622 · Pozrieť viac »

1626

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a 1626 · Pozrieť viac »

1635

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a 1635 · Pozrieť viac »

1636

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a 1636 · Pozrieť viac »

1638

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a 1638 · Pozrieť viac »

1640

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a 1640 · Pozrieť viac »

1642

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a 1642 · Pozrieť viac »

1647

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a 1647 · Pozrieť viac »

1660

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a 1660 · Pozrieť viac »

1665

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a 1665 · Pozrieť viac »

1670

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a 1670 · Pozrieť viac »

1671

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a 1671 · Pozrieť viac »

1677

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a 1677 · Pozrieť viac »

1682

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a 1682 · Pozrieť viac »

1683

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a 1683 · Pozrieť viac »

1684

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a 1684 · Pozrieť viac »

1699

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a 1699 · Pozrieť viac »

17. december

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a 17. december · Pozrieť viac »

17. storočie

17.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a 17. storočie · Pozrieť viac »

1701

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a 1701 · Pozrieť viac »

1704

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a 1704 · Pozrieť viac »

1710

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a 1710 · Pozrieť viac »

1711

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a 1711 · Pozrieť viac »

1713

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a 1713 · Pozrieť viac »

1718

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a 1718 · Pozrieť viac »

1720

V Uhorsku bol vykonaný celokrajinský súpis obyvateľstva z dôvodu výberu daní.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a 1720 · Pozrieť viac »

1721

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a 1721 · Pozrieť viac »

1722

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a 1722 · Pozrieť viac »

1728

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a 1728 · Pozrieť viac »

1741

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a 1741 · Pozrieť viac »

1751

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a 1751 · Pozrieť viac »

1762

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a 1762 · Pozrieť viac »

1763

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a 1763 · Pozrieť viac »

1764

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a 1764 · Pozrieť viac »

1765

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a 1765 · Pozrieť viac »

1766

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a 1766 · Pozrieť viac »

1775

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a 1775 · Pozrieť viac »

1777

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a 1777 · Pozrieť viac »

1779

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a 1779 · Pozrieť viac »

1780

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a 1780 · Pozrieť viac »

1781

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a 1781 · Pozrieť viac »

1782

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a 1782 · Pozrieť viac »

1783

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a 1783 · Pozrieť viac »

1784

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a 1784 · Pozrieť viac »

1785

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a 1785 · Pozrieť viac »

1787

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a 1787 · Pozrieť viac »

1789

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a 1789 · Pozrieť viac »

1790

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a 1790 · Pozrieť viac »

18. marec

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a 18. marec · Pozrieť viac »

18. storočie

18.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a 18. storočie · Pozrieť viac »

1800

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a 1800 · Pozrieť viac »

1801

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a 1801 · Pozrieť viac »

1802

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a 1802 · Pozrieť viac »

1803

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a 1803 · Pozrieť viac »

1805

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a 1805 · Pozrieť viac »

1809

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a 1809 · Pozrieť viac »

1811

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a 1811 · Pozrieť viac »

1812

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a 1812 · Pozrieť viac »

1814

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a 1814 · Pozrieť viac »

1815

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a 1815 · Pozrieť viac »

1820

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a 1820 · Pozrieť viac »

1825

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a 1825 · Pozrieť viac »

1829

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a 1829 · Pozrieť viac »

1830

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a 1830 · Pozrieť viac »

1840

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a 1840 · Pozrieť viac »

1842

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a 1842 · Pozrieť viac »

1843

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a 1843 · Pozrieť viac »

1846

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a 1846 · Pozrieť viac »

1847

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a 1847 · Pozrieť viac »

1848

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a 1848 · Pozrieť viac »

1849

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a 1849 · Pozrieť viac »

1850

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a 1850 · Pozrieť viac »

1856

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a 1856 · Pozrieť viac »

1859

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a 1859 · Pozrieť viac »

1861

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a 1861 · Pozrieť viac »

1866

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a 1866 · Pozrieť viac »

1867

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a 1867 · Pozrieť viac »

1868

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a 1868 · Pozrieť viac »

1871

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a 1871 · Pozrieť viac »

1872

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a 1872 · Pozrieť viac »

1873

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a 1873 · Pozrieť viac »

1874

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a 1874 · Pozrieť viac »

1876

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a 1876 · Pozrieť viac »

1879

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a 1879 · Pozrieť viac »

1881

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a 1881 · Pozrieť viac »

1882

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a 1882 · Pozrieť viac »

1884

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a 1884 · Pozrieť viac »

1886

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a 1886 · Pozrieť viac »

1890

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a 1890 · Pozrieť viac »

1891

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a 1891 · Pozrieť viac »

1895

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a 1895 · Pozrieť viac »

19. storočie

19.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a 19. storočie · Pozrieť viac »

1902

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a 1902 · Pozrieť viac »

1909

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a 1909 · Pozrieť viac »

1910

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a 1910 · Pozrieť viac »

1914

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a 1914 · Pozrieť viac »

1919

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a 1919 · Pozrieť viac »

1929

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a 1929 · Pozrieť viac »

1946

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a 1946 · Pozrieť viac »

1952

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a 1952 · Pozrieť viac »

1976

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a 1976 · Pozrieť viac »

1989

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a 1989 · Pozrieť viac »

1990

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a 1990 · Pozrieť viac »

2. december

* Medzinárodný deň zrušenia otroctva.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a 2. december · Pozrieť viac »

2. február

* Svetový deň mokradí.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a 2. február · Pozrieť viac »

20. storočie

20.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a 20. storočie · Pozrieť viac »

26. december

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a 26. december · Pozrieť viac »

3. storočie

Nový!!: Dejiny Bratislavy a 3. storočie · Pozrieť viac »

375

0375.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a 375 · Pozrieť viac »

4. apríl

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a 4. apríl · Pozrieť viac »

4. storočie

Nový!!: Dejiny Bratislavy a 4. storočie · Pozrieť viac »

456

0456.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a 456 · Pozrieť viac »

5. storočie

Nový!!: Dejiny Bratislavy a 5. storočie · Pozrieť viac »

50. roky 19. storočia

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a 50. roky 19. storočia · Pozrieť viac »

500

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a 500 · Pozrieť viac »

6. storočie

Nový!!: Dejiny Bratislavy a 6. storočie · Pozrieť viac »

60. roky 19. storočia

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a 60. roky 19. storočia · Pozrieť viac »

60. roky 20. storočia

Fotomontáž rôznych udalostí 60. rokov.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a 60. roky 20. storočia · Pozrieť viac »

623

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a 623 · Pozrieť viac »

8. storočie

Nový!!: Dejiny Bratislavy a 8. storočie · Pozrieť viac »

800

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a 800 · Pozrieť viac »

805

Karol Veľký, ktorý bol v roku 800 korunovaný za rímskeho cisára, zakázal predávať zbrane Avarom a Slovanom.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a 805 · Pozrieť viac »

833

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a 833 · Pozrieť viac »

864

0864.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a 864 · Pozrieť viac »

9. storočie

Nový!!: Dejiny Bratislavy a 9. storočie · Pozrieť viac »

907

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a 907 · Pozrieť viac »

955

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bratislavy a 955 · Pozrieť viac »

Úniapédia je koncepčné mapy alebo sémantickej siete, organizované ako encyklopédia - Slovník. Dáva stručnú definíciu každého konceptu a jej vzťahov.

To je veľká internetová mentálna mapa, ktorá slúži ako základ pre koncepčných diagramov. Je to zadarmo na použitie a každý článok alebo dokument možno stiahnuť. Je to nástroj, zdroj alebo odkaz na štúdium, výskum, vzdelávanie, učenie alebo učenie, ktoré môžu byť použité podľa učiteľa, pedagógov, žiakov alebo študentov; pre akademický svet: pre školské, základným, stredným, vysoké školy, stredné, technický stupeň, vysoké školy, univerzity, vysokoškolák, magisterských a doktorandských titulov; for Papers, správy, projekty, nápady, dokumentácia, prieskumy, súhrny, alebo práce. Tu je definícia, vysvetlenie, popis, alebo význam každá významná, na ktorom by ste potrebovali nejakú informáciu, a zoznam ich pridružené pojmy ako slovníčku. K dispozícii v Slovenský, Angličtina, Španielsky, Portugalčina, Japonský, Čínsky, Francúzsky, Nemec, Talian, Polsky, Dutch, Rusky, Arabčina, Hindčina, Švédska, Ukrajinská, Maďarský, Katalánsky, Český, Hebrejčina, Dánsky, Fínsky, Indonézsky, Norwegian, Rumunský, Turkish, Vietnamci, Korean, Thai, Greek, Bulharská, Chorvátsky, Lithuanian, Filipínsky, Latvian, Estónsky a Slovinsky Ďalšie jazyky čoskoro.

Všetky informácie sa extrahuje z Wikipédia, a je k dispozícii pod licenciou Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported.

Úniapédia nie je podporovaná ani pridružená k nadácii Wikimedia Foundation.

Google Play, Android a logo Google Play sú ochrannými známkami spoločnosti Google Inc.

Zásady ochrany osobných údajov