Logo
Úniapédia
Komunikácia
Teraz na Google Play
Nový! Na stiahnutie Úniapédia na Android ™!
Stiahnuť ▼
Rýchlejšie ako prehliadači!
 

Bitka na Katalaunských poliach

Index Bitka na Katalaunských poliach

Bojujúci Huni Bitka na Katalaunských poliach alebo bitka pri Chalons sa odohrala 20. júna 451; bolo v nej odrazené vojsko kráľa Atilu zložené z Hunov a ďalších podrobených národov (Ostrogóti, Herulovia, Skirovia, Gepidi atď.) Na strane Západorímskej bojovali spojenými silami Rimania, Vizigóti, Alani a Frankovia pod vedením rímského veliteľa (magister militum) Flavia Aetia a vizigótskeho kráľa Teodoricha.

25 vzťahy: Alani, Aquileia, Atila (kráľ), Flavius Aetius, Frankovia, Galia, Gepidi, Huni, Kráľ, Légia (staroveký Rím), Lev I. (pápež), Ostrogóti, Pápež, Rím, Rímske vojsko, Rýn, Skýti, Teodorich I., Torismund, Vizigóti, Západorímska ríša, 20. jún, 20. september, 450, 451.

Alani

Alani alebo Aláni boli kmeňový zväz iránskeho pôvodu, ktorý významne zasiahol do európskych pomerov v dobe sťahovania národov.

Nový!!: Bitka na Katalaunských poliach a Alani · Pozrieť viac »

Aquileia

Aquileia (fur. Aquilee, Aquilea), je mesto v severnom Taliansku s bohatou históriou.

Nový!!: Bitka na Katalaunských poliach a Aquileia · Pozrieť viac »

Atila (kráľ)

Atila – ilustrácia z islandského eposu poetická Edda Atila alebo Attila (* cca 406 – † 453), prezývaný Bič Boží (lat. Flagellum Dei), bol od roku 434 až do svojej smrti kráľom Hunskej ríše, ktorá vznikla v súvislosti so sťahovaním národov a ktorá sa rozprestierala od Nemecka po rieku Ural a od Dunaja po Baltské more.

Nový!!: Bitka na Katalaunských poliach a Atila (kráľ) · Pozrieť viac »

Flavius Aetius

Flavius Aetius (* cca 390, Durostorum, Bulharsko – † 21. september 454, Ravenna, Taliansko), niekedy označovaný ako posledný Riman, bol vojvodca cisára Valentiniana III., ktorý po roku 437 získal dominantné postavenie na západorímskom dvore. O jeho pôvode sa nezachovalo príliš veľa informácii. Vieme, že jeho matka bola Rimanka z Itálie a jeho otec Gaudentius bol vojenským veliteľom v Sirmiu, nevylučuje sa, že mal germánskych predkov. Naopak s istotou sa vie, že v mladosti strávil istý čas ako rukojemník pri Hunoch. Kontakty, ktoré tam nadviazal, mu veľmi pomohli v spoločenskom vzostupe. Cisárovi Valentinianovi, vlastne skôr jeho matke a poručníčke Galle Placidii, Aetius po prvý raz výrazne prospel roku 425, keď získal na pomoc proti uzurpátorovi Iohannovi hunske oddiely. Aj keď do bojov nakoniec priamo nezasiahol (Valentinianove vojska zvíťazili krátko pred jeho príchodom), už len hrozba útoku nalomila Iohannovo postavenie v Itálii. Galla Placidia Aetia za odmenu vymenovala na magistrem militum v galských provinciách. V novej funkcii vystúpil Aetius aktívne proti Vizigótom blízko Arles a podarilo sa mu ich poraziť. Rovnako dobre si počínal aj počas vojny s Burgundami, usadenými okolo dnešného Wormsu, ktorých porazil v roku 437. Zhruba od tej doby sa jeho postavenie v západorímskej ríši fakticky rovnalo spoluvláde. Najslávnejšia bitka však na Aetia iba čakala. Stretol sa v nej s húnskym kráľom Attilom roku 451 na Katalaunských poliach, kde spoločne s Vizigótmi dosiahol prinajmenšom uspokojivý výsledok – Huni odtiahli z Gálie. Vnútropoliticky stál Aetius na strane senátnej aristokracie a v opozícii proti cisárovi. Valentinianus sa ho nepochybne obával, a hneď ako mu to pomery dovolili (Attilova smrť roku 453), obvinil všemocného veliteľa z vlastizrady a vlastnou rukou ho zavraždil. Tento krok pripravil ríšu snáď o jediného muža schopného zaistiť poriadok v provinciách, ktorý vedel okrem iného obratne využívať spory najrôznejších etník na rímskej pôde aj mimo nej. Keď cisára 16. marca 455 zabili Aetiovi priaznivci, prevládli v západorímskej ríši dezintegračné tendencie, ktoré o dvadsať rokov neskôr vyvrcholili jej pádom.

Nový!!: Bitka na Katalaunských poliach a Flavius Aetius · Pozrieť viac »

Frankovia

Oblasti zachovaného franského jazyka Frankovia sú starý germánsky kmeň, ktorý sa presídlil do Galie.

Nový!!: Bitka na Katalaunských poliach a Frankovia · Pozrieť viac »

Galia

Mapa Galie okolo roku 58 pred Kr. Galia (po latinsky Gallia, po grécky Galatia) bola oblasť v Západnej Európe, ktorá v súčasnosti spadá pod územie Francúzska, Belgicka, Švajčiarska a čiastočne aj Holandska, Nemecka a Talianska (Predalpská Galia).

Nový!!: Bitka na Katalaunských poliach a Galia · Pozrieť viac »

Gepidi

Gepidia, 539-551 Gepidi (z gót. gepid - pomalý) boli východogermánsky kmeň, pôvodom zrejme z južnej Škandinávie.

Nový!!: Bitka na Katalaunských poliach a Gepidi · Pozrieť viac »

Huni

Hunská ríša Huni boli zväz nomádskych kmeňov mongolsko-tureckého pôvodu, ktorý vyvolal sťahovanie národov.

Nový!!: Bitka na Katalaunských poliach a Huni · Pozrieť viac »

Kráľ

Kráľ môže byť.

Nový!!: Bitka na Katalaunských poliach a Kráľ · Pozrieť viac »

Légia (staroveký Rím)

Moderná rekonštrukcia rímskych legionárov Rímska légia je všeobecné označenie veľkej vojenskej jednotky starovekej rímskej armády.

Nový!!: Bitka na Katalaunských poliach a Légia (staroveký Rím) · Pozrieť viac »

Lev I. (pápež)

Svätý Lev I. (* asi 400, Toskánsko† 10. november 461, Rím) bol taliansky duchovný a 45.

Nový!!: Bitka na Katalaunských poliach a Lev I. (pápež) · Pozrieť viac »

Ostrogóti

Itálii Ostrogóti alebo Východní Góti bola časť germánskeho kmeňa Gótov, v 2.3. storočí vytvorili v Čiernomorí vrátane Krymu ríšu, ktorá podľahla 375 Hunom, časť Ostrogótov odišla 488489 na západ.

Nový!!: Bitka na Katalaunských poliach a Ostrogóti · Pozrieť viac »

Pápež

Pápež (zriedkavo alebo zastarano: papa; najmä pre rímskeho pápeža: od roku 2000 Svätý Otec; v rokoch 1998 – 2000: Svätý otec, v rokoch 1953 – 1998: svätý otec, do roku 1953: svätý Otec) je najvyšší predstaviteľ v niektorých kresťanských cirkvách.

Nový!!: Bitka na Katalaunských poliach a Pápež · Pozrieť viac »

Rím

Rím je hlavné mesto Talianska a regiónu Lazio.

Nový!!: Bitka na Katalaunských poliach a Rím · Pozrieť viac »

Rímske vojsko

Vojaci Rímskej armády 1. – 3. stor. po Kr. Rozširovanie Rímskej ríše Rímske vojsko bolo vojsko, ktoré používal staroveký Rím od vzniku Rímskeho kráľovstva v 8.

Nový!!: Bitka na Katalaunských poliach a Rímske vojsko · Pozrieť viac »

Rýn

Rýn (po nemecky Rhein, po francúzsky Rhin, po holandsky Rijn, v jaz. romanši: Rein) je jedna z najdlhších riek západnej Európy.

Nový!!: Bitka na Katalaunských poliach a Rýn · Pozrieť viac »

Skýti

Skýtski bojovníci. Skýti boli príslušníci rôznych iránskych kmeňov, ktoré v 8.

Nový!!: Bitka na Katalaunských poliach a Skýti · Pozrieť viac »

Teodorich I.

Teodorich I. (* † 451) bol v rokoch 419451 kráľom Vizigótov.

Nový!!: Bitka na Katalaunských poliach a Teodorich I. · Pozrieť viac »

Torismund

Torismund (Torismond, špan. Turismundo) sa stal vizigótskym kráľom po smrti svojho otca Teodoricha I., ktorý padol v bitke na Katalaunských poliach v roku 451.

Nový!!: Bitka na Katalaunských poliach a Torismund · Pozrieť viac »

Vizigóti

Migrácia Vizigótov Vizigóti alebo Západní Góti bola časť germánskeho kmeňa Gótov.

Nový!!: Bitka na Katalaunských poliach a Vizigóti · Pozrieť viac »

Západorímska ríša

Imperium Romanum Occidentale – západorímska ríša Západorímska ríša je moderné označenie pre západnú časť rímskeho impéria od roku 395 (rozdelenie Rímskej ríše) do roku 476 / 486, vo vnímaní súčasníkov existovala len jedna ríša na čele s dvoma cisármi.

Nový!!: Bitka na Katalaunských poliach a Západorímska ríša · Pozrieť viac »

20. jún

* Svetový deň utečencov (UNHCR).

Nový!!: Bitka na Katalaunských poliach a 20. jún · Pozrieť viac »

20. september

Žiadny popis.

Nový!!: Bitka na Katalaunských poliach a 20. september · Pozrieť viac »

450

Žiadny popis.

Nový!!: Bitka na Katalaunských poliach a 450 · Pozrieť viac »

451

Žiadny popis.

Nový!!: Bitka na Katalaunských poliach a 451 · Pozrieť viac »

VychádzajúcePrichádzajúce
Hej! Sme na Facebooku teraz! »