Balkánsky polostrov a Staroveký Rím

Skratky: Rozdiely, Podobnosti, Jaccard Podobnosť koeficient, Referencie.

Rozdiel medzi Balkánsky polostrov a Staroveký Rím

Balkánsky polostrov vs. Staroveký Rím

Mapa Balkánskeho polostrova definovaného ako územia južne od Sávy a Dunaja Balkánsky polostrov alebo Balkán je hornatý polostrov v juhovýchodnej Európe, obmývaný Jadranským, Iónskym, Krétskym, Egejským, Marmarským a Čiernym morom. Staroveký Rím je tradičné slovenské označenie štátneho útvaru, ktorý vznikol v 8. storočí pred Kr. na Apeninskom polostrove v dnešnom Ríme ako mestský štát, postupne ovládol celé Stredomorie a v roku 395 po Kr.

Aurelianus

Lucius Domitianus Aurelianus Lucius Domitianus Aurelianus (*9. september 214 alebo 215 – †september alebo október 275) bol v rokoch 270 – 275 rímskym cisárom.

Aurelianus a Balkánsky polostrov · Aurelianus a Staroveký Rím · Pozrieť viac »

Židia

Židia (hebr. יְהוּדִים, Jehudim, sg. יְהוּדִי, Jehudi) sú semitský národ, ktorý pochádza z oblasti Blízkeho východu.

Balkánsky polostrov a Židia · Staroveký Rím a Židia · Pozrieť viac »

Byzantská ríša

Konštantín Veľký s modelom Konštantínopola (detail mozaiky v Hagia Sofia) Byzantská ríša (iné názvy: Byzancia, Byzant, Byzantsko, pre rané obdobie: Východorímska ríša alebo Východorímske cisárstvo; obyvateľ Byz. ríše sa volá Byzantínec), je umelý názov pre východnú, grécko-orientálnu časť Rímskej ríše a pre nadväzujúci stredoveký štát.

Balkánsky polostrov a Byzantská ríša · Byzantská ríša a Staroveký Rím · Pozrieť viac »

Dalmácia

Dalmácia Dalmácia Okolie Hvaru Dalmácia alebo Dalmátsko je pobrežné územie Jadranu na sever od Albánska k Zadaru, v širšom zmysle až k Rijeke.

Balkánsky polostrov a Dalmácia · Dalmácia a Staroveký Rím · Pozrieť viac »

Dácia

Birebistu v roku 82 pr. Kr. Dácia alebo zriedkavo Dákia (po rumunsky: Dacia, po grécky: Getae) bolo historické územie starovekého Ríma (Rímska ríša), ktoré sa rozprestieralo na väčšine územia súčasného Rumunska medzi riekami Tisa, Dunaj, Dnester a pohorím Karpaty.

Balkánsky polostrov a Dácia · Dácia a Staroveký Rím · Pozrieť viac »

Delfy

Delfy, (starogr. Δελφοί-Delfoi, novogr. Δελφοί-Delfi, do 19. stor. Καστρί-Kastri) je antické aj moderné mesto v Grécku, v kraji Fokida na južnom úpätí pohoria Parnasos nad Korintským zálivom.

Balkánsky polostrov a Delfy · Delfy a Staroveký Rím · Pozrieť viac »

Dioklecián

Dioklecián alebo Diocletianus, celým menom Gaius Aurelius Valerius Diocletianus, pôvodným menom Diokles (* asi 22. decembra 243 – †  asi 3. decembra 313) bol rímsky cisár od 20. novembra 284 do 1. mája 305.

Balkánsky polostrov a Dioklecián · Dioklecián a Staroveký Rím · Pozrieť viac »

Dunaj

Dunaj (a) je druhá najdlhšia európska rieka a najdlhšia rieka v Európskej únii.

Balkánsky polostrov a Dunaj · Dunaj a Staroveký Rím · Pozrieť viac »

Edirne

Edirne (novogr. ΑδριανούποληAdrianupoli, starogr. Aδριανούπολις – Adrianoupolis, lat. Hadrianopolis, bulh. Одрин-Odrin; do zač. 20. stor. po slovensky Adrianopol, historický slovenský názov Drinopol) je mesto nachádzajúce sa v Trácii, v európskej časti súčasného Turecka.

Balkánsky polostrov a Edirne · Edirne a Staroveký Rím · Pozrieť viac »

Egypt

Egyptská púšť Egypt, dlhý tvar Egyptská arabská republika, je severoafrický arabský štát.

Balkánsky polostrov a Egypt · Egypt a Staroveký Rím · Pozrieť viac »

Góti

Góti Góti boli východogermánske kmene sídliace pôvodne v južnom Švédsku (dnes Gotland).

Balkánsky polostrov a Góti · Góti a Staroveký Rím · Pozrieť viac »

Gréci

Grécka revolúcia, Theodoros Vryzakis Gréci sú národ indoeurópskeho pôvodu.

Balkánsky polostrov a Gréci · Gréci a Staroveký Rím · Pozrieť viac »

Grécko

Mapa Grécka Grécko (alebo Ελλάς – Ellas), dlhý tvar Grécka republika je štát ležiaci v južnej Európe na juhu Balkánskeho polostrova, na Peloponézskom polostrove, na ostrove Kréta a v Malej Ázii (ostrovy Rodos, Samos, Chios, Psara, Lesbos, Kastelorizo a iné menšie).

Balkánsky polostrov a Grécko · Grécko a Staroveký Rím · Pozrieť viac »

Huni

Hunská ríša Huni boli zväz nomádskych kmeňov mongolsko-tureckého pôvodu, ktorý vyvolal sťahovanie národov.

Balkánsky polostrov a Huni · Huni a Staroveký Rím · Pozrieť viac »

Ilýri

Ilýrska prilba Ilýri boli staroveký národ indoeurópskeho pôvodu, zahŕňajúci obyvateľstvo starovekej Ilýrie (čiže zhruba dnešnej južnej a strednej Dalmácie, Bosny, Čiernej Hory a severného a stredného Albánska).

Balkánsky polostrov a Ilýri · Ilýri a Staroveký Rím · Pozrieť viac »

Istanbul

Istanbul (po turecky İstanbul; 324 – 1930 Konštantínopol alebo Carihrad; do 324 Byzantion; podrobnosti o názvoch pozri nižšie) je najväčšie mesto v Turecku.

Balkánsky polostrov a Istanbul · Istanbul a Staroveký Rím · Pozrieť viac »

Jadranské more

Jadranské more Satelitný pohľad Jadranské more (zriedkavo Adriatické more, skrátene Jadran, zastarano Adria) je polouzatvorené more Stredozemného mora, ležiace medzi Apeninským a Balkánskym polostrovom.

Balkánsky polostrov a Jadranské more · Jadranské more a Staroveký Rím · Pozrieť viac »

Julián (cisár)

Julián (Apostata) (iné mená: Julian (Apostata), Julianus (Apostata), Iulianus (Apostata), Flavius Claudius Iulianus; * máj alebo jún 332 – † 26. jún 363) bol rímsky cisár (caesar od novembra 355 do februára 361; augustus od februára 361 do júna 363).

Balkánsky polostrov a Julián (cisár) · Julián (cisár) a Staroveký Rím · Pozrieť viac »

Konštantín I. (cisár)

Hlava Konštantínovej kolosálnej sochy v Kapitolských múzeách v Ríme Konštantín (I.) (iné mená: Konstantinus (I.), Constantinus (I.), Konstantinos (I.), Kónstantinos (I.), Kónstantínos (I.), Flavius Valerius Constantinus), zvaný Veľký, (* 27. február 272 alebo 273 – † 22. máj 337) bol od roku 306 rímsky cisár, od roku 324 jediný rímsky cisár.

Balkánsky polostrov a Konštantín I. (cisár) · Konštantín I. (cisár) a Staroveký Rím · Pozrieť viac »

Kresťanstvo

Rozšírenie kresťanstva vo svete Kríž, najznámejší symbol kresťanstva Biblia Kresťanstvo alebo historicky aj christianizmus je najväčšie zo svetových monoteistických abrahámovských náboženstiev.

Balkánsky polostrov a Kresťanstvo · Kresťanstvo a Staroveký Rím · Pozrieť viac »

Latinčina

Viaczväzkový latinský slovník na univerzite v Grazi Latinčina (lat. lingua latina.

Balkánsky polostrov a Latinčina · Latinčina a Staroveký Rím · Pozrieť viac »

Malá Ázia

Malá Ázia alebo (ako región) Anatólia (tur. Anadolu, gr. Μικρά Ασία - Mikra Asia alebo Ανατολία - Anatolia, lat. Asia Minor) je polostrov na hranici Európy a Ázie, na ktorom sa dnes nachádza ázijská časť Turecka.

Balkánsky polostrov a Malá Ázia · Malá Ázia a Staroveký Rím · Pozrieť viac »

Mykénska kultúra

Mykénska kultúra (alebo Mykénska civilizácia) bola poslednou fázou doby bronzovej v starovekom Grécku, ktorá trvala približne od roku 1750 do roku 1050 pred Kr.

Balkánsky polostrov a Mykénska kultúra · Mykénska kultúra a Staroveký Rím · Pozrieť viac »

Slovensko

Slovensko, dlhý tvar Slovenská republika, je vnútrozemský štát v strednej Európe.

Balkánsky polostrov a Slovensko · Slovensko a Staroveký Rím · Pozrieť viac »

Staroveké Grécko

Oblasti osídlené Grékmi v staroveku Staroveké Grécko bola vyspelá európska kultúra.

Balkánsky polostrov a Staroveké Grécko · Staroveké Grécko a Staroveký Rím · Pozrieť viac »

Valentinián I.

Valentinián alebo Valentinian(us) I. alebo Flavius Valentinianus (* 321 – 17. november 375) bol cisárom rímskej ríše v rokoch 364 až 375.

Balkánsky polostrov a Valentinián I. · Staroveký Rím a Valentinián I. · Pozrieť viac »