Rýchlejšie ako prehliadači!Podobnosti medzi Balkánsky polostrov a Byzantská ríša
Balkánsky polostrov a Byzantská ríša mať 43 veci spoločné (v Úniapédia): Arméni, Atény, Židia, Balkán, Bazil II., Benátky, Benátska republika, Bulhari, Bulharsko, Dioklecián, Edirne, Egejské more, Epirský despotát, Epirus, Eubója, Európa, Gréci, Grécko, Huni, Ilýri, Islam, Istanbul, Julián (cisár), Justinián I., Konštantín I. (cisár), Kresťanstvo, Križiacka výprava, Latinčina, Macedónia, Malá Ázia, ..., Marmarské more, Osmanská ríša, Peloponéz (polostrov), Pokresťančovanie, Pravoslávna cirkev (východná Európa), Seldžucká ríša, Slovania, Solún, Srbi, Staroveký Rím, Taliansko, Trácia, Turecko. Rozbaliť index (13 viac) »
Arméni
Znak Arménska s vrchom Ararat Arméni vo svete Spomienka na genocídu Arménov Biblický vrch Ararat Arménsky kresťanský chrám Interiér chrámu Arméni alebo staršie Arménci sú národ žijúci najmä v Arménsku, na ktorého území žijú nepretržite už 3500 rokov, Gruzínsku a Azerbajdžane (Náhorný Karabach).
Arméni a Balkánsky polostrov · Arméni a Byzantská ríša ·
Atény
Chrám Erechteion Atény sú hlavné a najväčšie mesto Grécka a zároveň hlavné mesto gréckeho regiónu Atika (Attikí).
Atény a Balkánsky polostrov · Atény a Byzantská ríša ·
Židia
Židia (hebr. יְהוּדִים, Jehudim, sg. יְהוּדִי, Jehudi) sú semitský národ, ktorý pochádza z oblasti Blízkeho východu.
Balkánsky polostrov a Židia · Byzantská ríša a Židia ·
Balkán
Balkán (zastarano občas Balkan) môže byť.
Balkán a Balkánsky polostrov · Balkán a Byzantská ríša ·
Bazil II.
Bazil II. (iné mená: Basileios II., Basil II., Bazilius II., Vasilios II., Basilios II.), nazývaný Bulharobijca resp.
Balkánsky polostrov a Bazil II. · Bazil II. a Byzantská ríša ·
Benátky
Benátky (v benátskom nárečí Venezsia) sú hlavné mesto severotalianskeho regiónu Benátsko, ležiace v močaristej Benátskej lagúne, v severnej časti Jadranského mora.
Balkánsky polostrov a Benátky · Benátky a Byzantská ríša ·
Benátska republika
Benátska republika, celým menom Najjasnejšia benátska republika, po taliansky alebo Najjasnejšia republika sv.
Balkánsky polostrov a Benátska republika · Benátska republika a Byzantská ríša ·
Bulhari
Známi Bulhari Rozdelenie bulharského (žltá) a tureckého obyvateľstva (biela) na území Bulharska Srbsku Bulhari sú južnoslovanský národ, ktorý žije na území Bulharskej republiky, ale aj v Severnom Macedónsku, Moldavsku a na Ukrajine (tzv. besarabskí Bulhari), menej v Rumunsku (tzv. banátski Bulhari), Grécku, Srbsku, Albánsku, Maďarsku, Turecku, Nemecku, Španielsku, Anglicku, Taliansku, Kanade a USA.
Balkánsky polostrov a Bulhari · Bulhari a Byzantská ríša ·
Bulharsko
Bulharsko (po bulharsky: България), dlhý tvar Bulharská republika (po bulharsky: Република България) je štát v juhovýchodnej Európe na Balkánskom polostrove, z ktorého zaberá 22 %. Nachádza sa v geografickej a geostrategickej zóne, ktorá spája Európu s Áziou a Čiernomorským regiónom.
Balkánsky polostrov a Bulharsko · Bulharsko a Byzantská ríša ·
Dioklecián
Dioklecián alebo Diocletianus, celým menom Gaius Aurelius Valerius Diocletianus, pôvodným menom Diokles (* asi 22. decembra 243 – † asi 3. decembra 313) bol rímsky cisár od 20. novembra 284 do 1. mája 305.
Balkánsky polostrov a Dioklecián · Byzantská ríša a Dioklecián ·
Edirne
Edirne (novogr. ΑδριανούποληAdrianupoli, starogr. Aδριανούπολις – Adrianoupolis, lat. Hadrianopolis, bulh. Одрин-Odrin; do zač. 20. stor. po slovensky Adrianopol, historický slovenský názov Drinopol) je mesto nachádzajúce sa v Trácii, v európskej časti súčasného Turecka.
Balkánsky polostrov a Edirne · Byzantská ríša a Edirne ·
Egejské more
Satelitný pohľad na oblasť Egejského mora Egejské more (neodborne nazývané aj archipelagos) je polouzatvorené okrajové more v Atlantickom oceáne, patriace k Stredozemnému moru.
Balkánsky polostrov a Egejské more · Byzantská ríša a Egejské more ·
Epirský despotát
Epirský despotát Epirský despotát alebo Epirské kniežatstvo (gréc. Δεσποτάτο της Ηπείρου) (1204 – 1337/1359) bol jeden zo štátov, ktoré vznikli po dočasnom zániku Byzantskej ríše v roku 1204 po štvrtej križiackej výprave.
Balkánsky polostrov a Epirský despotát · Byzantská ríša a Epirský despotát ·
Epirus
Epirus môže byť.
Balkánsky polostrov a Epirus · Byzantská ríša a Epirus ·
Eubója
thumb Eubója (– normovaný tvar; iné názvy: staršie Euboja, pre starovek aj Euboia; po gr. Εύβοια – prepis zo starogr. Euboia, prepis z novogr. Evvia; po taliansky Negroponte) je druhý najväčší ostrov Grécka.
Balkánsky polostrov a Eubója · Byzantská ríša a Eubója ·
Európa
Európa z vesmíru Politická mapa Európy Všeobecnogeografická mapa Európy Európa je svetadiel, ktorý sa nachádza na severnej pologuli a vo východnej hemisfére.
Balkánsky polostrov a Európa · Byzantská ríša a Európa ·
Gréci
Grécka revolúcia, Theodoros Vryzakis Gréci sú národ indoeurópskeho pôvodu.
Balkánsky polostrov a Gréci · Byzantská ríša a Gréci ·
Grécko
Mapa Grécka Grécko (alebo Ελλάς – Ellas), dlhý tvar Grécka republika je štát ležiaci v južnej Európe na juhu Balkánskeho polostrova, na Peloponézskom polostrove, na ostrove Kréta a v Malej Ázii (ostrovy Rodos, Samos, Chios, Psara, Lesbos, Kastelorizo a iné menšie).
Balkánsky polostrov a Grécko · Byzantská ríša a Grécko ·
Huni
Hunská ríša Huni boli zväz nomádskych kmeňov mongolsko-tureckého pôvodu, ktorý vyvolal sťahovanie národov.
Balkánsky polostrov a Huni · Byzantská ríša a Huni ·
Ilýri
Ilýrska prilba Ilýri boli staroveký národ indoeurópskeho pôvodu, zahŕňajúci obyvateľstvo starovekej Ilýrie (čiže zhruba dnešnej južnej a strednej Dalmácie, Bosny, Čiernej Hory a severného a stredného Albánska).
Balkánsky polostrov a Ilýri · Byzantská ríša a Ilýri ·
Islam
Islam (iné názvy: nespisovne, ale často islám, iné (zriedkavé) názvy: moslimstvo, mohamedánstvo, musulmanstvo, mohamedanizmus) je monoteistické, univerzálne, abrahámovské náboženstvo, založené na učení proroka Mohameda, ktoré vyznáva vyše 1,9 miliardy ľudí.
Balkánsky polostrov a Islam · Byzantská ríša a Islam ·
Istanbul
Istanbul (po turecky İstanbul; 324 – 1930 Konštantínopol alebo Carihrad; do 324 Byzantion; podrobnosti o názvoch pozri nižšie) je najväčšie mesto v Turecku.
Balkánsky polostrov a Istanbul · Byzantská ríša a Istanbul ·
Julián (cisár)
Julián (Apostata) (iné mená: Julian (Apostata), Julianus (Apostata), Iulianus (Apostata), Flavius Claudius Iulianus; * máj alebo jún 332 – † 26. jún 363) bol rímsky cisár (caesar od novembra 355 do februára 361; augustus od februára 361 do júna 363).
Balkánsky polostrov a Julián (cisár) · Byzantská ríša a Julián (cisár) ·
Justinián I.
Justinián I. Veľký, iné mená: Justinian I., Justinianos I./Justiniános I./Jústiniános I., I(o)ustinianos I./I(o)ustiniános I./Iústiniános I., Justianianus I., Iustinianus I. po latinsky Flavius Petrus Sabbatius Iustinianus, po starogrécky Ιουστινιανός Φλάβιος Πέτρος Σαββάτιος - Ioustinianos Flabios Petros Sabbatios; *482, Tauresium pri Skopje†14. november 565, Konštantínopol) bol byzantský cisár, jeden z najvýznamnejších vladárov neskorého staroveku a najpozoruhodnejších byzantských (východorímskych) cisárov vôbec. Významné boli jeho reformy rímskeho práva a dielo dnes známe ako (Corpus iuris civilis), ako i rozsiahla stavebná činnosť a rozsiahla vojenská expanzia, ktorej cieľom bolo získať naspäť územie bývalej Rímskej ríše v západnej Európe (severná Afrika, dnešné Taliansko, juh Pyrenejského polostrova). V jej dôsledku sa Byzantská ríša rozšírila do celého Stredomoria. Pravoslávna cirkev ho považuje za svätého. Jeho pamiatku si pripomínajú 14. novembra.Justinián I. Veliký. In: JUSTINIAN I In.
Balkánsky polostrov a Justinián I. · Byzantská ríša a Justinián I. ·
Konštantín I. (cisár)
Hlava Konštantínovej kolosálnej sochy v Kapitolských múzeách v Ríme Konštantín (I.) (iné mená: Konstantinus (I.), Constantinus (I.), Konstantinos (I.), Kónstantinos (I.), Kónstantínos (I.), Flavius Valerius Constantinus), zvaný Veľký, (* 27. február 272 alebo 273 – † 22. máj 337) bol od roku 306 rímsky cisár, od roku 324 jediný rímsky cisár.
Balkánsky polostrov a Konštantín I. (cisár) · Byzantská ríša a Konštantín I. (cisár) ·
Kresťanstvo
Rozšírenie kresťanstva vo svete Kríž, najznámejší symbol kresťanstva Biblia Kresťanstvo alebo historicky aj christianizmus je najväčšie zo svetových monoteistických abrahámovských náboženstiev.
Balkánsky polostrov a Kresťanstvo · Byzantská ríša a Kresťanstvo ·
Križiacka výprava
Modliaci sa križiacky rytier na dobovej miniatúre Križiacka výprava alebo krížová výprava, zriedkavo kruciáta bola stredoveká vojenská výprava západoeurópskych šľachticov vyhlasovaná rímskokatolíckou cirkvou v súčinnosti so svetskou mocou proti (z pohľadu cirkvi) neveriacim a kacírom.
Balkánsky polostrov a Križiacka výprava · Byzantská ríša a Križiacka výprava ·
Latinčina
Viaczväzkový latinský slovník na univerzite v Grazi Latinčina (lat. lingua latina.
Balkánsky polostrov a Latinčina · Byzantská ríša a Latinčina ·
Macedónia
Macedónia (staršie – pred vznikom dnešného štátu Macedónsko – alebo vo vzťahu k balkánskym vojnám aj Macedónsko; zastarano Makedónia; veľmi zastarano – ale pre rímsku provinciu aj dnes po latinsky – Macedonia; veľmi zastarano Makedonia) je historické (pôvodne staroveké) územie na Balkánskom polostrove do zač.
Balkánsky polostrov a Macedónia · Byzantská ríša a Macedónia ·
Malá Ázia
Malá Ázia alebo (ako región) Anatólia (tur. Anadolu, gr. Μικρά Ασία - Mikra Asia alebo Ανατολία - Anatolia, lat. Asia Minor) je polostrov na hranici Európy a Ázie, na ktorom sa dnes nachádza ázijská časť Turecka.
Balkánsky polostrov a Malá Ázia · Byzantská ríša a Malá Ázia ·
Marmarské more
Marmarské more (turecky: Marmara Denizi, grécky: Μαρμαρα̃ Θάλασσα or Προποντίδα) je vnútrozemské more, ktoré je Bosporom oddelené od Čierneho a Dardanelami (resp. polostrovom Gelibolu) od Egejského mora.
Balkánsky polostrov a Marmarské more · Byzantská ríša a Marmarské more ·
Osmanská ríša
Osmanská ríša (o názvoch pozri nižšie) bola jedna z najväčších ríš v priestore pri Stredozemnom mori.
Balkánsky polostrov a Osmanská ríša · Byzantská ríša a Osmanská ríša ·
Peloponéz (polostrov)
Peloponéz rozdelený na kraje s najvýznamnejšími stredovekými osadami. Príroda v kraji Arkádia Monemvasia Peloponéz (gréckym písmom Πελοπόννησος - starogr. Peloponnésos, novogr. Peloponnisos, doslova: Pelopov ostrov) alebo Morea (novogr. Μωρίας - Morias alebo Μωρέας - Moreas) je polostrov tvoriaci južnú časť Grécka.
Balkánsky polostrov a Peloponéz (polostrov) · Byzantská ríša a Peloponéz (polostrov) ·
Pokresťančovanie
Pokresťančovanie (iné názvy: christianizácia, kristianizácia, christianizovanie, kristianizovanie, s len dokonavým významom aj pokresťančenie) môže byť.
Balkánsky polostrov a Pokresťančovanie · Byzantská ríša a Pokresťančovanie ·
Pravoslávna cirkev (východná Európa)
Pravoslávny osemkonečný kríž Rozšírenie pravoslávneho kresťanstva Pravoslávna cirkev (alebo aj východná pravoslávna cirkev, ortodoxná cirkev, iné názvy pozri nižšie) je najpočetnejšia východná kresťanská cirkev.
Balkánsky polostrov a Pravoslávna cirkev (východná Európa) · Byzantská ríša a Pravoslávna cirkev (východná Európa) ·
Seldžucká ríša
Seldžucká ríša (iné názvy: Veľká seldžucká ríša sultanát Veľkých Seldžukov, per. دولت سلجوقیان, Dawlat Seldžúkiján, tur. Büyük Selçuklu Devleti) bola stredoveká moslimská sunnitská monarchia, založená skupinou,Seldžukové.
Balkánsky polostrov a Seldžucká ríša · Byzantská ríša a Seldžucká ríša ·
Slovania
Významná (10%+) menšinova populácia Slovania (zastarano: Slovani, Slaviani, Slávi, historicky pravdepodobne: Slov(i)eni/Sloväni) sú najpočetnejšia etnická a jazyková skupina v Európe.
Balkánsky polostrov a Slovania · Byzantská ríša a Slovania ·
Solún
Solún (gr. Θεσσαλονίκη – novogr. Thessaloniki/starogr. Thessaloniké, ľudovo Σαλονίκη – Saloniki) je druhé najväčšie prístavné mesto v Grécku; leží pri Solúnskom zálive, hlavné mesto gréckej Makedonie.
Balkánsky polostrov a Solún · Byzantská ríša a Solún ·
Srbi
Srbi sú južnoslovanský národ v Srbsku, Čiernej Hore, Bosne a Hercegovine a Chorvátsku, ako aj v iných rozmanitých častiach sveta, spolu asi 12 000 000 – 13 000 000 ľudí.
Balkánsky polostrov a Srbi · Byzantská ríša a Srbi ·
Staroveký Rím
Staroveký Rím je tradičné slovenské označenie štátneho útvaru, ktorý vznikol v 8. storočí pred Kr. na Apeninskom polostrove v dnešnom Ríme ako mestský štát, postupne ovládol celé Stredomorie a v roku 395 po Kr.
Balkánsky polostrov a Staroveký Rím · Byzantská ríša a Staroveký Rím ·
Taliansko
Taliansko (nesprávne alebo zastarano: Itália), dlhý tvar Talianska republika, je štát v južnej Európe na Apeninskom polostrove.
Balkánsky polostrov a Taliansko · Byzantská ríša a Taliansko ·
Trácia
Trácia alebo zriedkavo Trákia či Thrakia (bulh. Тракия – Тrakija; gr. Θράκη – novogr. Thraki/starogr. Thraké) môže byť.
Balkánsky polostrov a Trácia · Byzantská ríša a Trácia ·
Turecko
Turecko (tur. Türkiye), dlhý tvar Turecká republika (tur. Türkiye Cumhuriyeti), je euroázijská krajina nachádzajúca sa hlavne na Anatólskom polostrove v západnej Ázii, s menšou časťou na Balkánskom polostrove v juhovýchodnej Európe.
Vyššie uvedený zoznam poskytuje odpovede na nasledujúce otázky
- Čo Balkánsky polostrov a Byzantská ríša majú spoločného
- Aké sú podobnosti medzi Balkánsky polostrov a Byzantská ríša
Porovnanie medzi Balkánsky polostrov a Byzantská ríša
Balkánsky polostrov má 150 vzťahom, pričom Byzantská ríša má 276. Ako oni majú spoločného 43, index Jaccard je 10.09% = 43 / (150 + 276).
Referencie
Tento článok ukazuje vzťah medzi Balkánsky polostrov a Byzantská ríša. Pre prístup každý článok, z ktorého bol extrahované informácie nájdete na adrese:
