Rýchlejšie ako prehliadači!
43 vzťahy: Astroláb, Astronóm, Šamaš, Babylonia, Babylonský kalendár, Chammurapi, Dúha, Gnómon, Hlinená tabuľka, Hviezda, Jupiter, Kalendár, Marduk, Mars, Merkúr, Mesiac, Mesiac (časová jednotka), Metónov cyklus, Nov (fáza Mesiaca), Nunki, Planéta, Počasie, Priestor, Rovnodennosť, Sargas, Saturn, Sírius, Súhvezdie, Slnko, Slnovrat (astronómia), Spln, Starovek, Stredovek, Sumer, Venuša, Vodné hodiny, Zatmenie Mesiaca, Zatmenie Slnka, Zem, Zvieratník, 1000 pred Kr., 19. marec, 721 pred Kr..
Astroláb
18. storočia Astroláb je historický astronomický prístroj a analógový počítač, ktorý sa používal na určovanie a predpovedanie pozícií hviezd a Slnka, určovanie miestneho času podľa miestnej zemepisnej dĺžky a naopak, na zememeračtsvo a trianguláciu.
Nový!!: Babylonská astronómia a Astroláb · Pozrieť viac »
Astronóm
Astronóm alebo staršie hvezdár je vedec, ktorého odbor výskumu je astronómia.
Nový!!: Babylonská astronómia a Astronóm · Pozrieť viac »
Šamaš
Vyobrazenie Šamaša zo ''Šamašovej tabuľky'' (asi 888 – 855 pred Kr.), na ktorej sedí na tróne a vykonáva spravodlivosť, pričom v ruke drží symbol prúta a kruhu Šamaš, bol v starovekej Mezopotámii boh slnka, predtým bol známy aj ako Utu.
Nový!!: Babylonská astronómia a Šamaš · Pozrieť viac »
Babylonia
Babylonia (nesprávne resp. zastarano pod vplyvom češtiny Babylónia alebo zastarano Babylonsko) môže byť.
Nový!!: Babylonská astronómia a Babylonia · Pozrieť viac »
Babylonský kalendár
Kalendár z Nippuru, III. urská dynastia Babylonský kalendár bol lunisolárny kalendár s rokmi pozostávajúcimi z 12 lunárnych mesiacov, z ktorých každý sa začínal vtedy, keď bol pri západe slnka prvýkrát viditeľný nový polmesiac nízko nad západným obzorom, plus jeden interkalárny mesiac, ktorý sa vkladal podľa potreby na základe dekrétu.
Nový!!: Babylonská astronómia a Babylonský kalendár · Pozrieť viac »
Chammurapi
#FFD39B územný rozsah na konci vlády (1750 pred Kr.) Chammurapi/Chammu-rapi alebo Chammurabi/Chammu-rabiPozri sekciu Etymológia mena pre vysvetlenie rozdielneho písania mena.
Nový!!: Babylonská astronómia a Chammurapi · Pozrieť viac »
Dúha
Dúha Vznik dúhy Dúha je optický úkaz vznikajúci v atmosfére Zeme.
Nový!!: Babylonská astronómia a Dúha · Pozrieť viac »
Gnómon
Slnečné hodiny v Pekingu Gnómon alebo nesprávne gnomon je astronomické zariadenie používané už v staroveku.
Nový!!: Babylonská astronómia a Gnómon · Pozrieť viac »
Hlinená tabuľka
Zoznam víťazstiev akkadského kráľa Rimuša nad marhašským kráľom Abalgamašom a elamským kráľom Emahsinim, asi 2270 pred Kr. Na starovekom Blízkom východe sa hlinené tabuľky používali ako písacie médium, najmä na písanie klinovým písmom, počas celej doby bronzovej a aj v dobe železnej.
Nový!!: Babylonská astronómia a Hlinená tabuľka · Pozrieť viac »
Hviezda
hviezdokope M41 Hviezda alebo zastarano stálica je plazmové (plynné), približne guľovité teleso vo vesmíre, ktoré má vlastný zdroj viditeľného žiarenia, drží ho pokope jeho vlastná gravitácia a má hmotnosť 0,08 až 300 hmotností Slnka.
Nový!!: Babylonská astronómia a Hviezda · Pozrieť viac »
Jupiter
Žiadny popis.
Nový!!: Babylonská astronómia a Jupiter · Pozrieť viac »
Kalendár
Kalendár je rozdelenie času do väčších celkov podľa zvolených, spravidla astronomických kritérií súvisiacich s obehom Mesiaca okolo Zeme (mesiac) a Zeme okolo Slnka (rok).
Nový!!: Babylonská astronómia a Kalendár · Pozrieť viac »
Marduk
Marduk a jeho drak, otlačok babylonskej valčekovej pečati Marduk bol mestský boh mesta Babylon, neskôr (od stredobabylonského obdobia) súčasne s rastom moci tohto mesta sa stal aj bohom celej Babylonie.
Nový!!: Babylonská astronómia a Marduk · Pozrieť viac »
Mars
Mars je štvrtá planéta slnečnej sústavy v poradí od Slnka.
Nový!!: Babylonská astronómia a Mars · Pozrieť viac »
Merkúr
Merkúr je najbližšia planéta slnečnej sústavy k Slnku a najmenšia planéta slnečnej sústavy.
Nový!!: Babylonská astronómia a Merkúr · Pozrieť viac »
Mesiac
Mesiac (o názvoch pozri nižšie) je prirodzené vesmírne teleso obiehajúce okolo Zeme.
Nový!!: Babylonská astronómia a Mesiac · Pozrieť viac »
Mesiac (časová jednotka)
Mesiac je časová jednotka.
Nový!!: Babylonská astronómia a Mesiac (časová jednotka) · Pozrieť viac »
Metónov cyklus
Metónov cyklus alebo mesačný kruh je obdobie 19 rokov s 235 mesiacmi, navrhnuté na kalendárne počítanie v starom Grécku.
Nový!!: Babylonská astronómia a Metónov cyklus · Pozrieť viac »
Nov (fáza Mesiaca)
Nov je prvá fáza Mesiaca, pri ktorej sa Mesiac nachádza medzi Slnkom a Zemou.
Nový!!: Babylonská astronómia a Nov (fáza Mesiaca) · Pozrieť viac »
Nunki
Nunki (σ Sgr/σ Sagittarii) je druhá najjasnejšia hviezda v súhvezdí Strelec.
Nový!!: Babylonská astronómia a Nunki · Pozrieť viac »
Planéta
zdanlivé rozmery týchto telies tak, ako sa nám javia zo Zeme. Planéta (pochádza z gréckeho πλανήτης, planétés – „pútnici“) alebo obežnica je približne guľaté teleso značného objemu, ktorého hmotnosť je menšia ako 80 MJ (hmotností Jupitera).
Nový!!: Babylonská astronómia a Planéta · Pozrieť viac »
Počasie
Počasie je dané stavom všetkých atmosférických javov pozorovaných na určitom mieste a v určitom krátkom časovom úseku alebo okamihu.
Nový!!: Babylonská astronómia a Počasie · Pozrieť viac »
Priestor
Priestor môže byť.
Nový!!: Babylonská astronómia a Priestor · Pozrieť viac »
Rovnodennosť
Dopad slnečných lúčov na Zem počas rovnodennosti. Obrázok je zavádzajúci, pretože pri pohľade z vesmíru (presnejšie pri pohľade zboku na rovinu dráhy Zeme okolo Slnka) Zem nikdy nestojí "zvislo" tak ako na tomto obrázku, ale jej os je odklonená od zvislého smeru. Z toho napríklad vyplýva, že v čase rovnodennosti lúče na Zem dopadajú tak, ako sú zobrazené na obrázku, práve preto, lebo zemská os je v čase rovnodennosti maximálne naklonená v smere presne k (resp. presne od) osoby, ktorá sa pozerá na tento obrázok tak, ako je tu zobrazený. Rovnodennosť alebo ekvinokcium má viacero ekvivalentných definícií.
Nový!!: Babylonská astronómia a Rovnodennosť · Pozrieť viac »
Sargas
Sargas (θ Sco/θ Scorpii) je hviezda v súhvezdí Škorpión.
Nový!!: Babylonská astronómia a Sargas · Pozrieť viac »
Saturn
Saturn na zábere zo sondy Voyager 2, ktorý urobila zo vzdialenosti 21 miliónov kilometrov Saturn je šiesta planéta Slnečnej sústavy v poradí od Slnka, po Jupiteri druhá najväčšia z planét.
Nový!!: Babylonská astronómia a Saturn · Pozrieť viac »
Sírius
| Sírius (α CMa/α Canis Majoris/Canis Majoris) je najjasnejšia hviezda nočnej hviezdnej oblohy.
Nový!!: Babylonská astronómia a Sírius · Pozrieť viac »
Súhvezdie
Orión, jedno z najznámejších súhvezdí oblohy Súhvezdie v širšom zmysle je skupina hviezd alebo asterizmus, ktoré spolu navzájom zdanlivo súvisia a vytvárajú určitý obrazec na oblohe.
Nový!!: Babylonská astronómia a Súhvezdie · Pozrieť viac »
Slnko
Slnko je centrálna hviezda slnečnej sústavy a jediná hviezda tejto planetárnej sústavy.
Nový!!: Babylonská astronómia a Slnko · Pozrieť viac »
Slnovrat (astronómia)
Východ a západ Slnka, denné svetlo, časová rovnica (pravé poludnie), pre 48°S, 17°V. Slnovrat alebo solstícium má viacero ekvivalentných definícií.
Nový!!: Babylonská astronómia a Slnovrat (astronómia) · Pozrieť viac »
Spln
Mesiac v splne Spln alebo druhá štvrť je fáza Mesiaca, kedy je Slnkom osvetlená celá privrátená strana k Zemi.
Nový!!: Babylonská astronómia a Spln · Pozrieť viac »
Starovek
Mykénach Starovek je tradičné označenie obdobia svetových dejín, ktoré sa začína vznikom písomných systémov resp.
Nový!!: Babylonská astronómia a Starovek · Pozrieť viac »
Stredovek
Stredovek (z ) alebo knižne a odborne medieval je v tradičnej periodizácii všeobecných dejín epocha historického vývoja Európy medzi starovekom (resp. antikou) a novovekom, pôvodne ohraničená obrátením rímskeho cisára Konštantína I. na kresťanstvo (pozri milánsky edikt) alebo zánikom Západorímskej ríše (476) na jednej strane a dobytím Konštantínopola (1453), objavením Ameriky (1492) alebo začiatkom reformácie (1515) na strane druhej.
Nový!!: Babylonská astronómia a Stredovek · Pozrieť viac »
Sumer
Sumer môže byť.
Nový!!: Babylonská astronómia a Sumer · Pozrieť viac »
Venuša
Venuša v reálnych farbách – záber zo sondy MESSENGER Venuša je druhá planéta slnečnej sústavy (v poradí od Slnka), po Slnku a po Mesiaci najjasnejší objekt viditeľný zo Zeme.
Nový!!: Babylonská astronómia a Venuša · Pozrieť viac »
Vodné hodiny
Vodné hodiny môžu byť.
Nový!!: Babylonská astronómia a Vodné hodiny · Pozrieť viac »
Zatmenie Mesiaca
Fázy zatmenia mesiaca Zatmenie Mesiaca je prírodný úkaz, ktorý nastáva vtedy, ak sa Slnko, Zem a Mesiac dostanú do jednej priamky a zemský tieň dopadne na Mesiac.
Nový!!: Babylonská astronómia a Zatmenie Mesiaca · Pozrieť viac »
Zatmenie Slnka
Úplné zatmenie Slnka v Tennessee, USA, 21. augusta 2017. Prstencové zatmenie slnka vo Francúzsku v roku 1999. Zatmenie Slnka je prírodný úkaz, ktorý nastane, ak sa Slnko, Mesiac a Zem dostanú do jednej priamky.
Nový!!: Babylonská astronómia a Zatmenie Slnka · Pozrieť viac »
Zem
Zem je v poradí tretia planéta slnečnej sústavy.
Nový!!: Babylonská astronómia a Zem · Pozrieť viac »
Zvieratník
Benátkach Zvieratník, takisto nazývaný zverokruh alebo zodiak, je hypotetický pás pozdĺž ekliptiky pozostávajúci zo súboru dvanástich obdĺžnikov na oblohe.
Nový!!: Babylonská astronómia a Zvieratník · Pozrieť viac »
1000 pred Kr.
Žiadny popis.
Nový!!: Babylonská astronómia a 1000 pred Kr. · Pozrieť viac »
19. marec
* Medzinárodný deň astronómie.
Nový!!: Babylonská astronómia a 19. marec · Pozrieť viac »
721 pred Kr.
Žiadny popis.
Nový!!: Babylonská astronómia a 721 pred Kr. · Pozrieť viac »
