Podobnosti medzi Babylonia a Mezopotámia
Babylonia a Mezopotámia mať 91 veci spoločné (v Úniapédia): Aššur, Aššurbanipal, Achajmenovci, Adab (mesto), Akkad, Akkadčina, Amoriti, Aramejci, Arménsko, Šulgi, Šuruppak, Babylon, Bahrajn, Biblia, Bronz, Chammurapi, Chammurapiho zákonník, Chetiti, Civilizácia, Cyprus, Damask, Džemdetnasrská kultúra, Diorit, Egypťania, Elam, Eridu, Etemenanki, Etnikum, Faraón, Gilgameš, ..., Girsu, Graféma, Gudea, Gutejci, Ištarina brána, India, Indovia, Isin (Mezopotámia), Jeruzalem, Kalendár, Kanál, Kapitál, Kýros II., Kiš, Klinové písmo, Kréta, Kult, Lagaš, Larsa, Latinčina, Lýdia (Malá Ázia), Malá Ázia, Marduk, Mari, Medená doba, Mesto, Nabonid, Nabuchodonozor, Nanna, Nebukadnesar II., Ninive, Nippur, Novoasýrska ríša, Obejdská kultúra, Omán, Písmo, Pôda, Perzská ríša, Perzský záliv, Potopa, Ranodynastické obdobie (Mezopotámia), Rimuš, Rod, Samsu-iluna, Sargon Akkadský, Súsy, Semiti, Sippar, Starovek, Sumer, Sumerčina, Sumeri, Sumerský kráľovský zoznam, Tyros, Umma, Ur, Urucká kultúra, Uruk, Zikkurat, 482 pred Kr., 539 pred Kr.. Rozbaliť index (61 viac) »
Aššur
Aššur Aššur (iné názvy: Assur, Ašur, staršie Asur, zriedkavo Aššúr; po akkadsky: Aššur, Ašur, Aššir, Ašir, v najstarších textoch aj Ašuur; po hebrejsky אַשּׁוּר - Aššur/prepis zo starohebrejšiny: Aššúr, po arabsky أَشور - Ašúr), dnes Kal'a Šarkát (prepis podľa miestnej výslovnosti: Kal'a Šerkát, arab. písmom: قلعة شرقاط), je historické mesto na severe dnešného Iraku, južne od dnešného Mosulu.
Aššur a Babylonia · Aššur a Mezopotámia ·
Aššurbanipal
reliéfu ''Aššurbanipalov lov levov''. Aššurbanipal, po akkadsky Aššur-báni-apli, v Biblii Asnapar (* 685 pred Kr. – † 627/626 pred Kr.) bol v rokoch 668 - 627/626 pred Kr.
Aššurbanipal a Babylonia · Aššurbanipal a Mezopotámia ·
Achajmenovci
Achajmenovci alebo Achaimenovci bola perzská dynastia, ktorá v dobe najväčšej slávy ovládala veľkú časť Blízkeho východu, Afriky (Egypt) a Európy (Trácia).
Achajmenovci a Babylonia · Achajmenovci a Mezopotámia ·
Adab (mesto)
Mužská busta, Louvre Adab alebo Udab bolo staroveké sumerské mesto medzi Girsu a Nippurom.
Adab (mesto) a Babylonia · Adab (mesto) a Mezopotámia ·
Akkad
Akkad môže byť.
Akkad a Babylonia · Akkad a Mezopotámia ·
Akkadčina
Akkadčina alebo akadčina alebo asýrsko-babylonský jazyk bol semitský jazyk používaný najmä v starovekej Mezopotámii, Iráne, Malej Ázii a severnej Sýrii, okrem iných Asýrčanmi a Babylončanmi.
Akkadčina a Babylonia · Akkadčina a Mezopotámia ·
Amoriti
Amoriti alebo Amorejci (po akkadsky Amurru(m), v egyptských textoch Amar(a), Amor, po sumersky Martu) boli západosemitské kmene, ktoré sa v textoch vyskytujú v troch kontextoch, ktorých súvis či nesúvis nie je dodnes objasnený.
Amoriti a Babylonia · Amoriti a Mezopotámia ·
Aramejci
Aramejci boli semitské kmene, ktoré od od 2.
Aramejci a Babylonia · Aramejci a Mezopotámia ·
Arménsko
Arménsko (súčasný normovaný názov; staršie (cca do 70. rokov 20. stor.) aj: Arménia, prípadne: Armenia; v niektorých súčasných zdrojoch len pre obdobie staroveku: Arménia), dlhý tvar Arménska republika (Hajastani Hanrapetuthjun), je horská krajina v juhozápadnej Ázii, kde okolo 90 % územia leží vyššie ako 1000 metrov nad morom (m n. m.). Väčšinu územia vypĺňa Arménska vysočina (Aragak), na severe sú pásma Malého Kaukazu, na juhozápade medzihorská Arakská rovina.
Arménsko a Babylonia · Arménsko a Mezopotámia ·
Šulgi
Nippuru, syn Lugal-engarduga, guvernéra Nippuru, venoval tento dar." Múzeum Louvre. Šulgi (predtým uvádzaný ako Dungi) z Uru bol druhým kráľom tretej dynastie v Ure.
Šulgi a Babylonia · Šulgi a Mezopotámia ·
Šuruppak
3. tisícročia pred Kr. Vorderasiatisches Museum, Berlín Šuruppak (sumersky „liečivé miesto"), moderne Tell Fara, Irak, bolo staroveké sumerské mesto, ktoré sa nachádzalo asi 55 kilometrov južne od Nippuru a 30 kilometrov severne od starovekého Uruku na brehu Eufratu.
Šuruppak a Babylonia · Šuruppak a Mezopotámia ·
Babylon
Babylonská veža, Pieter Brueghel, 1563 Babylon (-slovenský kodifikovaný tvar; v slov. prekladoch Biblie: Bábel; po česky, po grécky a nesprávne po slovensky Babylón; zahraničné varianty mena pozri nižšie) bolo mesto v starovekej Mezopotámii pri rieke Eufrat, centrum Babylonie.
Babylon a Babylonia · Babylon a Mezopotámia ·
Bahrajn
Bahrajn, dlhý tvar Bahrajnské kráľovstvo (arab.: – Mamlaka al-Bahrajn), je ostrovný štát v Perzskom zálive.
Babylonia a Bahrajn · Bahrajn a Mezopotámia ·
Biblia
Gutenbergova Biblia Zvitky od Mŕtveho mora Biblia (iné názvy: Písmo, Sväté písmo, Písmo sväté, Svätá Biblia, staršie: biblia; z gr. biblia.
Babylonia a Biblia · Biblia a Mezopotámia ·
Bronz
Bronz je zliatina medi s cínom, olovom, hliníkom a ďalšími prvkami.
Babylonia a Bronz · Bronz a Mezopotámia ·
Chammurapi
#FFD39B územný rozsah na konci vlády (1750 pred Kr.) Chammurapi/Chammu-rapi alebo Chammurabi/Chammu-rabiPozri sekciu Etymológia mena pre vysvetlenie rozdielneho písania mena.
Babylonia a Chammurapi · Chammurapi a Mezopotámia ·
Chammurapiho zákonník
Chammurapiho zákonník (iné názvy: Chammu-rapiho/Chammurabiho/Chammu-rabiho zákonník, Chammurapiho/Chammu-rapiho/Chammurabiho/Chammu-rabiho kódex) je zbierka právnych ustanovení, ktoré dal na vysokú stélu z čierneho dioritu klinovým písmom vytesať Chammu-rabi.
Babylonia a Chammurapiho zákonník · Chammurapiho zákonník a Mezopotámia ·
Chetiti
Blízky východ v staroveku Chetiti (jednotné číslo: Chetit; iné názvy: Nésiti, Néšiti; staršie: Het(h)iti, Hettiti či nevhodne ''Chatti'' (resp. ''Hatti'')Hetiti. In:; v slovenských prekladoch Biblie aj: Hetejci, Chetejci, synovia Hetovi, Chetovi synovia, v Kralickej Biblii: Hetejští) boli staroveký indoeurópsky kmeň v dnešnej Anatólii.
Babylonia a Chetiti · Chetiti a Mezopotámia ·
Civilizácia
Mestá sú hlavným znakom ľudských civilizácií. Civilizácia je úroveň spoločenského vývoja, ktorý dosiahla určitá spoločnosť, súhrn jej materiálnych a duchovných výdobytkov.
Babylonia a Civilizácia · Civilizácia a Mezopotámia ·
Cyprus
Cyprus, gr. Κύπρος (Kýpros), tr. Kibris, dlhý tvar Cyperská republika (po grécky Κυπριακή Δημοκρατία – Kypriakí Dimokratía), je štát na ostrove Cyprus v Stredozemnom mori, 75 kilometrov južne od Turecka.
Babylonia a Cyprus · Cyprus a Mezopotámia ·
Damask
Damask (zastarano Damašk alebo Damašek; arab. Dimašk, angl. Damascus) je hlavné a druhé najväčšie (najväčšie je Aleppo) mesto Sýrie.
Babylonia a Damask · Damask a Mezopotámia ·
Džemdetnasrská kultúra
Uruckej kultúre je žltá. Džemdetnasrská kultúra, obdobie Džemdet Nasr, je archeologická kultúra v južnej Mezopotámii (dnešný Irak).
Babylonia a Džemdetnasrská kultúra · Džemdetnasrská kultúra a Mezopotámia ·
Diorit
Diorit je sivá intermediárna hlbinná vyvretá hornina, obsahujúca hlavne plagioklas (najmä andezín) a Fe-Mg minerály, najčastejšie amfibol, biotit alebo augit.
Babylonia a Diorit · Diorit a Mezopotámia ·
Egypťania
Egypťania môžu byť.
Babylonia a Egypťania · Egypťania a Mezopotámia ·
Elam
Mapa územia Elamskej ríše a blízkeho okolia Elam (po akkadsky a v Starom zákone Elam; po elamsky Chalamti) bolo územie a v rokoch asi 2700 pred Kr. až 539 pred Kr. štát v dnešnom západnom a juhozápadnom Iráne, čiže východne od južnej Mezopotámie.
Babylonia a Elam · Elam a Mezopotámia ·
Eridu
Eridu bolo jedno z najstarších miest Mezopotámie, ktoré vzniklo približne 5400 pred Kr.
Babylonia a Eridu · Eridu a Mezopotámia ·
Etemenanki
Etemenanki alebo E-temen-anki (po sumersky, É.TEMEN.AN.KI.
Babylonia a Etemenanki · Etemenanki a Mezopotámia ·
Etnikum
Etnikum je zoskupenie príslušníkov určitej skupiny, ktoré má formu: Nositeľom etnika je etnická skupina.
Babylonia a Etnikum · Etnikum a Mezopotámia ·
Faraón
Faraón bol titul používaný pre vládcu Egypta v hebrejskom a neskôr aj (eventuálne) v gréckom prostredí.
Babylonia a Faraón · Faraón a Mezopotámia ·
Gilgameš
Louvri. Gilgameš (po sumersky asi Bilga-meš, po grécky Gilgamos) bol podľa Sumerského kráľovského zoznamu kráľ Uruku (pozri aj Mezopotámia) na začiatku 3.
Babylonia a Gilgameš · Gilgameš a Mezopotámia ·
Girsu
Archeologické vykopávky stavieb v Girsu.Perzského zálivu. Girsu, dnešné Tello v gubernáte Dhikar v južnom Iraku, bolo jedno z najstarších sumerských miest, ktoré sa nachádzalo 25 km severozápadne od Lagašu.
Babylonia a Girsu · Girsu a Mezopotámia ·
Graféma
Graféma môže byť.
Babylonia a Graféma · Graféma a Mezopotámia ·
Gudea
náhľad Gudea (po sumersky „povolaný“) bol v rokoch 2144 – 2124 pred Kr. sumerský kráľ v Lagaši v južnej Mezopotámii, druhý člen tzv.
Babylonia a Gudea · Gudea a Mezopotámia ·
Gutejci
Britské múzeum Dynastia Gutejcov bola línia kráľov pochádzajúca z kmeňa Gutejcov.
Babylonia a Gutejci · Gutejci a Mezopotámia ·
Ištarina brána
Berlíne. Ištarina brána bola ôsma brána do vnútorného mesta Babylonu (v oblasti dnešného mesta Hilla, guvernorát Bábil, Irak).
Babylonia a Ištarina brána · Ištarina brána a Mezopotámia ·
India
India, oficiálny názov Indická republika, je najľudnatejšia krajina na svete (podľa odhadov OSN z roku 2023).
Babylonia a India · India a Mezopotámia ·
Indovia
Indovia (zriedkavo Bháratovia - podľa hindského názvu bhárat(a) vásí) je súhrnný názov pre početné národnosti a národy žijúce v Indii a ďalších krajinách.
Babylonia a Indovia · Indovia a Mezopotámia ·
Isin (Mezopotámia)
Isin (po sumersky: I3-si-inki) bolo staroveké mesto na území južnej Mezopotámie asi 32 km južne od Nippuru na mieste súčasného Išán (al-)Bahríját v Iraku.
Babylonia a Isin (Mezopotámia) · Isin (Mezopotámia) a Mezopotámia ·
Jeruzalem
Jeruzalem (hebr. Jerušalajim, arabs. Al-Kuds/iný prepis: al-Quds, starogr. Ἱεροσόλυμα - Hierosolyma) je rozlohou aj počtom obyvateľov najväčšie mesto Izraela.
Babylonia a Jeruzalem · Jeruzalem a Mezopotámia ·
Kalendár
Kalendár je rozdelenie času do väčších celkov podľa zvolených, spravidla astronomických kritérií súvisiacich s obehom Mesiaca okolo Zeme (mesiac) a Zeme okolo Slnka (rok).
Babylonia a Kalendár · Kalendár a Mezopotámia ·
Kanál
Kanál môže byť.
Babylonia a Kanál · Kanál a Mezopotámia ·
Kapitál
Kapitál môže byť.
Babylonia a Kapitál · Kapitál a Mezopotámia ·
Kýros II.
Kýros II. v stredovekom iluminovanom rukopise Kýros II.
Babylonia a Kýros II. · Kýros II. a Mezopotámia ·
Kiš
Kiš, ruiny na mieste vykopávok. Kiš, neďaleko dnešného Tell al-Uhaymir, je významná archeologická lokalita v guvernoráte Babil (Irak), ktorá sa nachádza 80 km južne od Bagdadu a 12 km východne od starovekého mesta Babylon.
Babylonia a Kiš · Kiš a Mezopotámia ·
Klinové písmo
Britského múzea Klinové písmo alebo klinopis alebo zriedkavo klinopisné písmo má dve základné definície.
Babylonia a Klinové písmo · Klinové písmo a Mezopotámia ·
Kréta
Kréta (alebo Candia) je najväčší grécky ostrov a súčasne piaty najväčší ostrov v Stredozemnom mori; administratívne je to kraj (perifereia), decentralizovaná správa a oficiálny geografický región v Grécku.
Babylonia a Kréta · Kréta a Mezopotámia ·
Kult
Kult môže byť.
Babylonia a Kult · Kult a Mezopotámia ·
Lagaš
alt.
Babylonia a Lagaš · Lagaš a Mezopotámia ·
Larsa
2. tisícročia pred Kr., Louvre Larsa, Berossom označovaná aj ako Larancha/Laranchon (Λαραγχων) a spájaná s biblickým Ellasarom, bol významný mestský štát starovekého Sumeru, centrum kultu boha slnka Utu.
Babylonia a Larsa · Larsa a Mezopotámia ·
Latinčina
Viaczväzkový latinský slovník na univerzite v Grazi Latinčina (lat. lingua latina.
Babylonia a Latinčina · Latinčina a Mezopotámia ·
Lýdia (Malá Ázia)
Mapa Lýdie, 6. storočie pred Kr. Lýdia (gr. Λυδία) bol staroveký štát na západe Malej Ázie.
Babylonia a Lýdia (Malá Ázia) · Lýdia (Malá Ázia) a Mezopotámia ·
Malá Ázia
Malá Ázia alebo (ako región) Anatólia (tur. Anadolu, gr. Μικρά Ασία - Mikra Asia alebo Ανατολία - Anatolia, lat. Asia Minor) je polostrov na hranici Európy a Ázie, na ktorom sa dnes nachádza ázijská časť Turecka.
Babylonia a Malá Ázia · Malá Ázia a Mezopotámia ·
Marduk
Marduk a jeho drak, otlačok babylonskej valčekovej pečati Marduk bol mestský boh mesta Babylon, neskôr (od stredobabylonského obdobia) súčasne s rastom moci tohto mesta sa stal aj bohom celej Babylonie.
Babylonia a Marduk · Marduk a Mezopotámia ·
Mari
Mari môže byť.
Babylonia a Mari · Mari a Mezopotámia ·
Medená doba
Medená doba (lingvisticky nevhodne: doba medená; iné názvy: chalkolitmedená doba. In Malá slovenská encyklopédia. Bratislava: Encyklopedický ústav SAV; Goldpress Publishers, 1993. ISBN 80-85584-12-3, s. 274. „synonymum pre medenú dobu či eneolit používané hlavne v oblasti Stredomoria“., medenokamenná doba, medeno-kamenná doba) je všeobecne nezaužívané označenie historického obdobia praveku, ktoré nasledovalo po neolite (mladšej kamennej dobe) a pred bronzovou dobou.
Babylonia a Medená doba · Medená doba a Mezopotámia ·
Mesto
Mesto môže byť.
Babylonia a Mesto · Mesto a Mezopotámia ·
Nabonid
Posledný novobabylonský kráľ z chaldejskej dynastie - Nabonid Nabonid (po akkadsky Nabú-na'id) bol posledný kráľ samostatného novobabylonského štátu.
Babylonia a Nabonid · Mezopotámia a Nabonid ·
Nabuchodonozor
Nabuchodonozor môže byť.
Babylonia a Nabuchodonozor · Mezopotámia a Nabuchodonozor ·
Nanna
Lamma (ochranná bohyňa). Samotný Sin je naznačený v podobe polmesiaca. Nanna, prípadne Sin, bol mezopotámsky boh predstavujúci mesiac.
Babylonia a Nanna · Mezopotámia a Nanna ·
Nebukadnesar II.
Rytina možno zobrazujúca Nebukadnesara II. Nebukadnesar II. (menej správne: Nabukadnezar (II.); zriedkavo Nebuchadresar; v Biblii (Septuaginte) Nabuchodonozor; na Blízkom Východe aj Nebukadnesar Veľký) bol v rokoch 605 – 562 pred Kr. kráľ Novobabylonskej ríše.
Babylonia a Nebukadnesar II. · Mezopotámia a Nebukadnesar II. ·
Ninive
Mestská brána Ninive bolo významné mesto v starovekej Asýrii.
Babylonia a Ninive · Mezopotámia a Ninive ·
Nippur
Ruiny chrámovej plošiny v Nippure - tehlovú konštrukciu na vrchu postavili americkí archeológovia okolo roku 1900. Nippur (sumersky Nibru, akkadsky Nibbur) bolo staroveké sumerské mesto.
Babylonia a Nippur · Mezopotámia a Nippur ·
Novoasýrska ríša
Novoasýrska ríša alebo Asýrska veľríša je umelé označenie štátneho útvaru v Mezopotámii so stredom v Asýrii v rokoch (približne) 1000 pred Kr.
Babylonia a Novoasýrska ríša · Mezopotámia a Novoasýrska ríša ·
Obejdská kultúra
Obejdská kutúra alebo ubajdská kultúra, nazvaná podľa náleziska Tell Ubajd (Tell el-Obejd) pri Ure, bola neoliticko-chalkolitická kultúra na území Mezopotámie v rokoch 5000 – 3500 pred Kr.
Babylonia a Obejdská kultúra · Mezopotámia a Obejdská kultúra ·
Omán
Omán, dlhý tvar Ománsky sultanát je arabský štát v juhozápadnej Ázii, presnejšie v juhovýchodnej časti Arabského polostrova, ležiaci na pobreží pri Arabskom mori a Ománskom zálive.
Babylonia a Omán · Mezopotámia a Omán ·
Písmo
Písmo môže byť.
Babylonia a Písmo · Mezopotámia a Písmo ·
Pôda
Členenie pôdnych horizontov Pôda je najvrchnejšia časť zemskej kôry, ktorá vzniká na styku a za vzájomného pôsobenia biosféry, atmosféry, litosféry a hydrosféry v podmienkach určitého reliéfu.
Babylonia a Pôda · Mezopotámia a Pôda ·
Perzská ríša
Perzská ríša môže byť.
Babylonia a Perzská ríša · Mezopotámia a Perzská ríša ·
Perzský záliv
Satelitná snímka Perzský záliv je záliv Indického oceánu medzi Arabským polostrovom a Iránom.
Babylonia a Perzský záliv · Mezopotámia a Perzský záliv ·
Potopa
Potopa (zastarano: potop) môže byť.
Babylonia a Potopa · Mezopotámia a Potopa ·
Ranodynastické obdobie (Mezopotámia)
Metropolitné múzeum umenia. Ranodynastické obdobie je archeologická kultúra v Mezopotámii (dnešný Irak), ktorá sa všeobecne datuje do obdobia cca 2900 – cca 2350 pred Kr.
Babylonia a Ranodynastické obdobie (Mezopotámia) · Mezopotámia a Ranodynastické obdobie (Mezopotámia) ·
Rimuš
Britské múzeum Rimuš, asi 2279 – 2270 pred Kr.
Babylonia a Rimuš · Mezopotámia a Rimuš ·
Rod
Rod môže byť.
Babylonia a Rod · Mezopotámia a Rod ·
Samsu-iluna
Záznam o predaji pôdy za vlády Samsu-Iluna Samsu-iluna (amorejsky: Šamšu; asi 1749 – 1712 pred Kr.) bol siedmy kráľ zakladajúcej amorejskej dynastie v Babylone, ktorý vládol v rokoch 1749 pred Kr.
Babylonia a Samsu-iluna · Mezopotámia a Samsu-iluna ·
Sargon Akkadský
Sargon Akkadský - Sargon I. (po akkadsky Šarrum-kínum, vládol 2340 – 2284 pred Kr. (alebo 2334 – 2279 alebo 2371-2315 pred Kr.) bol akkadský kráľ, ktorý založil prvú veľkú ríšu na území Mezopotámie – predtým tu existovali iba mestské štáty. K jeho pôvodu sa viažu legendy, jedna z nich hovorí, že jeho otec bol nomád, ktorý sa zaplietol s kňažkou a keďže tie nemohli mať deti po narodení ho matka dala do košíka a pustila ho po prúde rieky (podobne ako Mojžiša), on sa dostal na dvor kráľa Ur-Zababu v Kiši. U tohto kráľa sa stal hlavným komorníkom, neskôr ho však zvrhol a po víťazstve nad kráľom Lugalzagezim z Uruku sa stal pánom celej Babylonie. Sargon, sám semitského, nie sumerského pôvodu, si zvolil za hlavné mesto Akkad a podľa tohto mesta bolo pomenované kráľovstvo aj národ. Uskutočnil niekoľko výbojov proti okolitým krajinám. Podľa nesúdobých literárnych textov Sargon dobyl rozsiahle územie od Stredozemného mora až po Perzský záliv - stal sa pánom celej Babylonie, dobyl väčšinu Sumeru a Elamu. Sargon tak vytvoril prvú ríšu v dejinách. Nie je isté, či natrvalo ovládol, ale každopádne bojoval, aj s týmito územiami: Ebla (veľmi významné sýrske mesto), Cyprus, Kréta, Magan (asi Omán), Dilmun (asi ostrovy Bahrajn a Failaka) a stredná Anatólia. Akkadská armáda bola údajne veľmi krutá – keď dobyla nejaké mesto, strhli jej príslušníci hradby a pobili alebo zotročili všetkých obyvateľov. Mesto Akkad bolo dôležitým obchodným centrom a prístavom, kotvili v ňom lode privážajúce tovar až z Egypta či Indie. V ríši, ktorú Sargon založil, boli vyberané pomerne vysoké dane a tribúty, čo síce zaisťovalo blahobyt centra, ale neskôr malo za následok početné vzbury obyvateľstva. Dovoz nedostatkových surovín (najmä dreva, kameňa a kovov) bol priamo kontrolovaný a riadený štátom. Zriadená bola aj stála armáda so silou 5400 mužov a účinná byrokracia. Sargon Akkadský, ktorý používal titul „kráľ štyroch svetových strán“, sa stal v neskoršom mezopotámskom písomníctve prototypom úspešného vládcu a príbehy o ňom sa tradovali väčšinu 2. a 1. tisícročia pred Kr. (eposy, fiktívne biografie atď.). Sargon sa objavuje ako legendárna postava v novoasýrskej literatúre z 8. až 7. storočia pred Kr. Tabuľky s fragmentmi Legendy o narodení Sargonova sa našli v Aššurbanipalovej knižnici.
Babylonia a Sargon Akkadský · Mezopotámia a Sargon Akkadský ·
Súsy
Súsy alebo Súzy (vo viacerých jazykoch Susa; po elamsky Šušan; po grécky Σοῦσα; dnes Šuš v provincii Chúzistán/Chuzestan na úpätí pohoria Zagros) bolo staroveké mesto v dnešnom Iráne, hlavné mesto kráľov Elamu, neskôr hlavné mesto perzskej provincie Súziana (Súsiana.
Babylonia a Súsy · Mezopotámia a Súsy ·
Semiti
Rozšírenie semitských jazykov oranžovou farbou Semiti boli jazykové a etnické skupiny, ktoré mali svoje pôvodné sídla v Prednej Ázii a najmä v juhozápadnej Ázii.
Babylonia a Semiti · Mezopotámia a Semiti ·
Sippar
Šamašovi zviera. Štýl tejto pečate naznačuje, že pochádza z dielne v Sippare.Al-Gailani Werr, L., 1988. Studies in the chronology and regional style of Old Babylonian Cylinder Seals. Bibliotheca Mesopotamica, Volume 23. Sippar bolo staroveké blízkovýchodné sumerské a neskôr babylonské mesto na východnom brehu rieky Eufrat.
Babylonia a Sippar · Mezopotámia a Sippar ·
Starovek
Mykénach Starovek je tradičné označenie obdobia svetových dejín, ktoré sa začína vznikom písomných systémov resp.
Babylonia a Starovek · Mezopotámia a Starovek ·
Sumer
Sumer môže byť.
Babylonia a Sumer · Mezopotámia a Sumer ·
Sumerčina
Sumerčina je najstarší písomný jazyk sveta, ktorým hovorili Sumeri v južnej Mezopotámii.
Babylonia a Sumerčina · Mezopotámia a Sumerčina ·
Sumeri
Sumeri alebo Sumerovia boli etnikum neznámeho pôvodu, ktoré žilo v južnej Mezopotámii, presnejšie v južnej Babylonii, asi najneskôr od konca 4.
Babylonia a Sumeri · Mezopotámia a Sumeri ·
Sumerský kráľovský zoznam
Sumerský kráľovský zoznam je staroveký text v sumerčine, ktorý podáva zoznam významných vládcov miest (južnej) Mezopotámie od vtedy, keď „kráľovstvo zostúpilo z nebies“ v meste Eridu, až do roku 1794 pred Kr.(stredná chronológia).
Babylonia a Sumerský kráľovský zoznam · Mezopotámia a Sumerský kráľovský zoznam ·
Tyros
Tyros môže byť.
Babylonia a Tyros · Mezopotámia a Tyros ·
Umma
archeologickú lokalitu Umma. Umma v súčasnej provincii Dhikar v Iraku, bolo staroveké mesto v Sumeri.
Babylonia a Umma · Mezopotámia a Umma ·
Ur
Ur (dnes Tell al-Mukajjar) bol sumerský mestský štát v južnej Mezopotámii.
Babylonia a Ur · Mezopotámia a Ur ·
Urucká kultúra
Urucké archeologické nálezisko, Warka Urucká kultúra, obdobie Uruk, alebo protoliterárne obdobie (cca 4000 až 3100 pred Kr.) existovalo v dejinách Mezopotámie od protohistorického eneolitu po obdobie ranej doby bronzovej, po období obejdskej kultúry a pred Džemdetnasrskou kultúrou.
Babylonia a Urucká kultúra · Mezopotámia a Urucká kultúra ·
Uruk
Uruk (dnes po arabsky Varka (pahorok al-Warká), v Biblii Arach/Erech) bolo staroveké mesto na území južnej Mezopotámie osídlené od 4.
Babylonia a Uruk · Mezopotámia a Uruk ·
Zikkurat
13. storočia pred Kr. blízko mesta Súsy v Iráne. Zikkurat Etemennigurru pri meste Ur. Zikkurat (ojedinele písané aj zikkurrat; iné názvy: vrch boha, nebeský vrch, dom siedmich pásiem, babylonská veža; po sumersky unir.
Babylonia a Zikkurat · Mezopotámia a Zikkurat ·
482 pred Kr.
-9518.
482 pred Kr. a Babylonia · 482 pred Kr. a Mezopotámia ·
539 pred Kr.
Žiadny popis.
Vyššie uvedený zoznam poskytuje odpovede na nasledujúce otázky
- Čo Babylonia a Mezopotámia majú spoločného
- Aké sú podobnosti medzi Babylonia a Mezopotámia
Porovnanie medzi Babylonia a Mezopotámia
Babylonia má 98 vzťahom, pričom Mezopotámia má 189. Ako oni majú spoločného 91, index Jaccard je 31.71% = 91 / (98 + 189).
Referencie
Tento článok ukazuje vzťah medzi Babylonia a Mezopotámia. Pre prístup každý článok, z ktorého bol extrahované informácie nájdete na adrese: