Obsah
57 vzťahy: Absorpcia (chémia), Amoniak, Argón, Biosféra, Dusík, Elektromagnetické žiarenie, Exosféra, Gravitačná sila, Hélium, Hustota, Infračervené žiarenie, Ionosféra, Jód, Karbón (geochronologická jednotka), Kármánova hranica, Kométa, Kryptón, Kyslík, Magnetosféra, Medziplanetárne prostredie, Medzivládny panel o zmene klímy, Metán, Mezopauza, Mezosféra, Molárna hmotnosť, Neón, Oceán, Oxid dusičitý, Oxid dusný, Oxid uhličitý, Oxid uhoľnatý, Ozón, Páskované železné rudy, Percento, Planéta, Plyn, Počasie, Podnebie (klíma), Polárna žiara, Rádiové žiarenie, Slnečný vietor, Slnko, Solar and Heliospheric Observatory, Stratopauza, Stratosféra, Termosféra, Tropopauza, Troposféra, Ultrafialové žiarenie, Van Allenov radiačný pás, ... Rozbaliť index (7 viac) »
- Podnebie
- Termodynamika atmosféry
Absorpcia (chémia)
Absorpcia v chémii je proces rozpúšťania či pohlcovania plynnej látky v kvapaline alebo pevnej látke, tzv.
Pozrieť Atmosféra Zeme a Absorpcia (chémia)
Amoniak
Amoniak je binárna zlúčenina dusíka a vodíka so vzorcom NH3.
Pozrieť Atmosféra Zeme a Amoniak
Argón
Argón (z lat. Argon) je chemický prvok, v Periodickej tabuľke prvkov má značku Ar a protónové číslo 18.
Pozrieť Atmosféra Zeme a Argón
Biosféra
Biosféra alebo živý obal Zeme, presnejšie geobiosféra, je oblasť Zeme obývaná živými organizmami.
Pozrieť Atmosféra Zeme a Biosféra
Dusík
Dusík (lat. Nitrogenium) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku N a protónové číslo 7.
Pozrieť Atmosféra Zeme a Dusík
Elektromagnetické žiarenie
Elektromagnetické žiarenie je prenos energie v podobe elektromagnetického vlnenia.
Pozrieť Atmosféra Zeme a Elektromagnetické žiarenie
Exosféra
Pohľad na Mesiac cez časť atmosféry vo vyšších oblastiach Exosféra je piata a posledná stála vrstva atmosféry Zeme.
Pozrieť Atmosféra Zeme a Exosféra
Gravitačná sila
Gravitačná sila (značka: Fg) je sila, ktorá je mierou gravitačnej interakcie.
Pozrieť Atmosféra Zeme a Gravitačná sila
Hélium
Hélium (zo) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku He a protónové číslo 2.
Pozrieť Atmosféra Zeme a Hélium
Hustota
Hustota môže byť.
Pozrieť Atmosféra Zeme a Hustota
Infračervené žiarenie
Termografický obrázok psa Infračervené žiarenie (iné názvy: infračervená radiácia, infračervené lúče, infračervené svetlo, IR(-) žiarenie/radiácia/lúče/svetlo, žiarenie/radiácia/lúče/svetlo IR; ako vlnenie: infračervené vlnenie/vlny, IR vlnenie/vlny; ako časť elektromagnetického spektra: infračervené spektrum, IR spektrum, infračervené pásmo, IR pásmo; zastarano: ultračervené žiarenie/lúče/svetlo) je elektromagnetické žiarenie s vlnovou dĺžkou väčšou ako viditeľné svetlo a kratšou ako mikrovlnné žiarenie.
Pozrieť Atmosféra Zeme a Infračervené žiarenie
Ionosféra
Ionosféra je vrstva zemskej atmosféry, prípadne atmosféry iného kozmického telesa s vlastným alebo indukovaným magnetickým poľom, ktorá je ionizovaná.
Pozrieť Atmosféra Zeme a Ionosféra
Jód
Jód, Iodum (gr. iodes), je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku I a protónové číslo 53.
Pozrieť Atmosféra Zeme a Jód
Karbón (geochronologická jednotka)
Karbón alebo čiernouhoľný útvar je geologický útvar paleozoika (prvohôr).
Pozrieť Atmosféra Zeme a Karbón (geochronologická jednotka)
Kármánova hranica
Kármánova hranica je široko prijímaná hranica medzi zemskou atmosférou a kozmickým priestorom, ktorá je zvolená vo výške nad povrchom Zeme (presnejšie hladinou mora).
Pozrieť Atmosféra Zeme a Kármánova hranica
Kométa
Hale-Boppova kométa s bielym prachovým chvostom a modrým plynným chvostom (február 1997) Horizonty“. Kométa alebo zastarano vlasatica je malý astronomický objekt podobný asteroidu, ale zložený predovšetkým z ľadu.
Pozrieť Atmosféra Zeme a Kométa
Kryptón
Kryptón (z Gréčtiny: κρυπτός kryptos "skrytý" alebo "tajomstvo") (krypton) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Kr a protónové číslo 36.
Pozrieť Atmosféra Zeme a Kryptón
Kyslík
Kyslík je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku O a protónové číslo 8.
Pozrieť Atmosféra Zeme a Kyslík
Magnetosféra
Umelecké stvárnenie zemskej magnetosféry. Magnetosféra je oblasť okolo astronomického telesa, v ktorej dominuje magnetické pole tvorené daným telesom.
Pozrieť Atmosféra Zeme a Magnetosféra
Medziplanetárne prostredie
Medziplanetárne prostredie alebo medziplanetárny priestor je medziplanetárny plyn a medziplanetárny prach so systémom magnetických a gravitačných polí telies slnečnej sústavy.
Pozrieť Atmosféra Zeme a Medziplanetárne prostredie
Medzivládny panel o zmene klímy
Medzivládny panel o zmene klímy (iné preklady: Medzivládny panel o klimatickej zmene/pre zmenu klímy/pre klimatickú zmenu/o zmene podnebia, Medzivládny výbor pre zmenu klímy, Medzivládna skupina (odborníkov) pre klimatické zmeny/pre zmenu klímy; angl.
Pozrieť Atmosféra Zeme a Medzivládny panel o zmene klímy
Metán
hybridizovanými orbitálmi sp3 Metán (iné názvy: bahenný plyn, banský plyn, zemný plyn, ľahký uhľovodík, traskavý plyn, karbán, metylhydrid) je najjednoduchší uhľovodík.
Pozrieť Atmosféra Zeme a Metán
Mezopauza
Mezopauza je rozhranie medzi mezosférou a ionosférou (resp. termosférou) vo výške okolo 80 km.
Pozrieť Atmosféra Zeme a Mezopauza
Mezosféra
Nočné svietiace mraky, atmosférický jav v mezosfére Mezosféra (z gr. μέση, méssi (stred) a σφαίρα, sfera (guľa)) je tretia hlavná vrstva zemskej atmosféry po stratosfére.
Pozrieť Atmosféra Zeme a Mezosféra
Molárna hmotnosť
Molárna hmotnosť (staršie: molová hmotnosť, mólová hmotnosť) je fyzikálna veličina, ktorá udáva hmotnosť jednotkového látkového množstva látky (hmotnosť 1 mólu).
Pozrieť Atmosféra Zeme a Molárna hmotnosť
Neón
Neón Neon (gr. νέος (neon).
Pozrieť Atmosféra Zeme a Neón
Oceán
Oceán môže byť.
Pozrieť Atmosféra Zeme a Oceán
Oxid dusičitý
Oxid dusičitý (NO2) je žltohnedý, agresívny, jedovatý plyn.
Pozrieť Atmosféra Zeme a Oxid dusičitý
Oxid dusný
Oxid dusný (N2O), triviálnym názvom rajský plyn, v medicíne nazývaný Nitrogenium oxydulatum alebo Dinitrogenii oxidum, je za laboratórnych podmienok bezfarebný, nehorľavý plyn s nevýraznou, ale príjemnou vôňou a sladkastou chuťou.
Pozrieť Atmosféra Zeme a Oxid dusný
Oxid uhličitý
Oxid uhličitý (iné názvy: mimo odborných kontextov alebo staršie (t.j. do začiatku 80. rokov 20. stor.) odborne: kysličník uhličitýkysličník uhličitý. In: Malá encyklopédia chémie. 1981. S. 419; suchý ľad) je atmosférický plyn tvorený dvoma atómami kyslíka a jedným atómom uhlíka.
Pozrieť Atmosféra Zeme a Oxid uhličitý
Oxid uhoľnatý
Rozšírenie oxidu uhoľnatého Oxid uhoľnatý (mimo odborných kontextov alebo staršie (t.j. do začiatku 80. rokov 20. stor.) odborne: kysličník uhoľnatý) je bezfarebný plyn bez chuti a zápachu, je ľahší ako vzduch, nedráždivý.
Pozrieť Atmosféra Zeme a Oxid uhoľnatý
Ozón
Ozón je plyn, ktorého molekula sa skladá z troch atómov kyslíka.
Pozrieť Atmosféra Zeme a Ozón
Páskované železné rudy
Páskované železné rudy (z angl. banded iron formations, skratka: BIF) sú charakteristický typ usadenej železnej rudy, ktorý vznikal hlavne v proterozoiku a archaiku pred asi 1,8 až 3,8 miliardami rokov.
Pozrieť Atmosféra Zeme a Páskované železné rudy
Percento
Percento je stotina z celku.
Pozrieť Atmosféra Zeme a Percento
Planéta
zdanlivé rozmery týchto telies tak, ako sa nám javia zo Zeme. Planéta (pochádza z gréckeho πλανήτης, planétés – „pútnici“) alebo obežnica je približne guľaté teleso značného objemu, ktorého hmotnosť je menšia ako 80 MJ (hmotností Jupitera).
Pozrieť Atmosféra Zeme a Planéta
Plyn
Plyn alebo plynné skupenstvo alebo plynná látka je jedno zo základných skupenstiev, pri ktorom sú jednotlivé častice látky relatívne ďaleko od seba, voľne sa pohybujú v priestore a pôsobia na ne zanedbateľne malé príťažlivé sily.
Pozrieť Atmosféra Zeme a Plyn
Počasie
Počasie je dané stavom všetkých atmosférických javov pozorovaných na určitom mieste a v určitom krátkom časovom úseku alebo okamihu.
Pozrieť Atmosféra Zeme a Počasie
Podnebie (klíma)
Podnebie alebo klíma (gr. κλίμα) alebo zriedkavo povetrie je dlhodobý režim atmosférických dejov (počasia) určitého miesta alebo územia podmienený slnečným žiarením, povrchom, atmosférickou cirkuláciou, energetickou bilanciou systému Zem-atmosféra a ľudskými zásahmi.
Pozrieť Atmosféra Zeme a Podnebie (klíma)
Polárna žiara
modrá polárna žiara zelená polárna žiara viacfarebná polárna žiara atómovej bomby Aurora australis (11 sep 2005) zachytená satelitom NASA Polárna žiara (po latinsky aurora borealis.
Pozrieť Atmosféra Zeme a Polárna žiara
Rádiové žiarenie
Rádiové žiarenie (iné názvy: rádiové lúče, ako vlnenie: rádiové vlnenie/vlny, skôr neformálne: rádiovlny; ako časť elektromagnetického spektra: rádiové spektrum, pásmo rádiových vĺn, v niektorých kontextoch aj rádiofrekvenčné pásmo) je elektromagnetické žiarenie s kmitočtom menším ako 300 GHz (s vlnovou dĺžkou väčšou ako 1 milimeter) a väčším ako 10 kHz (s vlnovou dĺžkou menšou ako 30 km).
Pozrieť Atmosféra Zeme a Rádiové žiarenie
Slnečný vietor
Umelcova predstava interakcie slnečného vetra s magnetosférou Zeme Slnečný vietor Slnečný vietor je prúd nabitých častíc (napr. plazma), ktoré sú emitované z vrchnej atmosféry hviezdy (v prípade hviezdy inej ako zemského Slnka sa môže nazývať hviezdny vietor).
Pozrieť Atmosféra Zeme a Slnečný vietor
Slnko
Slnko je centrálna hviezda slnečnej sústavy a jediná hviezda tejto planetárnej sústavy.
Pozrieť Atmosféra Zeme a Slnko
Solar and Heliospheric Observatory
Solar and Heliospheric Observatory (slnečné a heliosférické observatórium alebo SOHO) je kozmická sonda vypustená 2. decembra 1995 určená na štúdium Slnka, ktorá začala svoju činnosť v máji 1996.
Pozrieť Atmosféra Zeme a Solar and Heliospheric Observatory
Stratopauza
Stratopauza je rozhranie medzi stratosférou a mezosférou v atmosfére (v priemernej výške). Tvorí úzku zónu teplotného maxima, od ktorého obidvoma smermi atmosférická teplota klesá.
Pozrieť Atmosféra Zeme a Stratopauza
Stratosféra
Stratosféra (z lat. stratum, prikrývka a gr. σφαίρα, sfera, guľa) je druhá hlavná vrstva zemskej atmosféry po troposfére.
Pozrieť Atmosféra Zeme a Stratosféra
Termosféra
Pohľad na vrchné vrstvy zemskej atmosféry z vesmíru a Mesiac Termosféra (z gr. θερμός, thermós (teplý) a σφαίρα, sfera (guľa)) je štvrtá hlavná vrstva zemskej atmosféry po mezosfére.
Pozrieť Atmosféra Zeme a Termosféra
Tropopauza
Tropopauza je prechodná vrstva medzi troposférou a stratosférou s priemernou hrúbkou asi 2 km.
Pozrieť Atmosféra Zeme a Tropopauza
Troposféra
Oblaky cirokumulus nachádzajúce sa v horných častiach troposféry Troposféra (z gr. τροπή, tropé (obrat) a σφαίρα, sfera (guľa)) je najspodnejšia vrstva atmosféry.
Pozrieť Atmosféra Zeme a Troposféra
Ultrafialové žiarenie
Ultrafialové žiarenie (iné názvy: ultrafialová radiácia, ultrafialové lúče, ultrafialové svetlo, UV(-)žiarenie/radiácia/lúče/svetlo, žiarenie/radiácia/lúče/svetlo UV; ako vlnenie: ultrafialové vlnenie/vlny, UV vlnenie/vlny; ako časť elektromagnetického spektra: ultrafialové spektrum, UV spektrum, ultrafialové pásmo, UV pásmo) je tok fotónov vo vlnovej dĺžke od 10 nm do 400 nm, teda kratšej ako viditeľné svetlo, ale dlhšej ako mäkké röntgenové žiarenie.
Pozrieť Atmosféra Zeme a Ultrafialové žiarenie
Van Allenov radiačný pás
Van Allenove pásy v okolí Zeme Van Allenov radiačný pásvan Allenov radiačný pás.
Pozrieť Atmosféra Zeme a Van Allenov radiačný pás
Vesmír
Obrázok z viditeľného svetla, prichádzajúceho z najhlbších kútov vesmíru. Autor: NASA, ESA, S. Beckwith (STScI) a HUDF tím. Vesmír (iné názvy: univerzum, kozmos; trochu nepresne: Metagalaxia; v najširšom zmysle aj svet; zastarano vše(ho)mír alebo všesvet; gr.
Pozrieť Atmosféra Zeme a Vesmír
Voda
Voda alebo aqua (chemický vzorec H2O, podľa tradičného názvu oxid vodný, novší systémový názov oxidán) je chemická zlúčenina vodíka a kyslíka.
Pozrieť Atmosféra Zeme a Voda
Vodík
Vodík je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku H a protónové číslo 1.
Pozrieť Atmosféra Zeme a Vodík
Vzduch
atmosfére. Vzduch je názov zmesi plynov v atmosfére Zeme.
Pozrieť Atmosféra Zeme a Vzduch
Xenón
Xenón, Xenon (gr. ξένος, cudzí) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Xe a protónové číslo 54.
Pozrieť Atmosféra Zeme a Xenón
Zem
Zem je v poradí tretia planéta slnečnej sústavy.
Pozrieť Atmosféra Zeme a Zem
Zmes
Zmes je sústava dvoch alebo viacerých látok.
Pozrieť Atmosféra Zeme a Zmes
Pozri tiež
Podnebie
- Atmosféra Zeme
- Podnebie (klíma)
- Vlhkosť vzduchu
Termodynamika atmosféry
- Adiabatický dej
- Atmosféra Zeme
- Inverzia teploty vzduchu
- Izobarický dej
- Izotermický dej
- Medzinárodná štandardná atmosféra
- Mezopauza
- Normálne podmienky
- Rosný bod
- Skupenské teplo
- Sublimácia (pevná látka)
- Teplota topenia
- Termometria
- Tlak
- Troposféra
- Tuhnutie
- Vlhkomer
- Vlhkosť vzduchu
- Vodná para
- Vyparovanie
Známy ako Ovzdušie Zeme, Zemská atmosféra.