Podobnosti medzi Atentát na Abrahama Lincolna a Konfederované štáty americké
Atentát na Abrahama Lincolna a Konfederované štáty americké mať 6 veci spoločné (v Úniapédia): Abraham Lincoln, Americká občianska vojna, Únia (americká občianska vojna), Prezident Spojených štátov, Richmond (Virgínia), Virgínia.
Abraham Lincoln
Abraham Lincoln (* 12. február 1809, Hodgenville, Kentucky, USA – † 15. apríl 1865, Washington, USA) bol americký štátnik a právnik, ktorý pôsobil ako 16.
Abraham Lincoln a Atentát na Abrahama Lincolna · Abraham Lincoln a Konfederované štáty americké ·
Americká občianska vojna
Americká občianska vojna bola občianska vojna v Spojených štátoch v rokoch 1861 až 1865, ktorá prepukla medzi severnými štátmi, ktoré boli lojálne Únii a medzi južnými štátmi, ktoré sa odčlenili a vytvorili Konfederované štáty americké.Formálne vyhlásenie vojny nikdy nevydal ani Kongres Spojených štátov, ani Kongres štátov Konfederácie, pretože ich právne pozície boli také, že to bolo zbytočné. Občianska vojna sa začala v dôsledku nevyriešenej situácie zotročovania černochov v južných štátoch. Po tom, čo Abraham Lincoln v novembri 1860 vyhral prezidentské voľby a mal v úmysle otroctvo zrušiť, prvých sedem otrokárskych štátov vystúpilo z Únie a založilo Konfederáciu. Vojna vypukla v apríli 1861, keď južanské vojská zaútočili na pevnosť Sumter v Južnej Karolíne, približne mesiac po Lincolnovej inaugurácii. V nasledujúcich dvoch mesiacoch vstúpili do Konfederácie ďalšie štyri otrokárske štáty. Konfederácia získala kontrolu nad väčšinou územia v týchto jedenástich štátoch (z 34 štátov USA vo februári 1861) a pridali sa k nej aj štáty Kentucky a Missouri, ktoré Konfederácia síce prijala, ale nikdy neboli ovládané prokonfederačnou vládou. Dva zostávajúce otrokárske štáty, Delaware a Maryland, boli pozvané, aby sa pripojili k Konfederácii, ale Delaware to odmietol a v Marylande kvôli zásahu federálnych vojsk nič podstatné nevzniklo. Konfederované štáty nikdy neboli diplomaticky uznané vládou Spojených štátov ani žiadnou vládou cudzej krajiny. Štáty, ktoré zostali lojálne USA, sa označovali ako Únia.Vrátane pohraničných štátov, kde bolo otroctvo legálne. Únia a Konfederácia rýchlo vybudovali dobrovoľnícke a branné armády, ktoré štyri roky bojovali väčšinou na juhu. Intenzívny konflikt si vyžiadal 620 000 až 750 000 obetí z radov vojakov, spolu s neurčeným počtom civilistov.Nový spôsob výpočtu obetí sledovaním odchýlky úmrtnosti mužov vo vojnovom období od normy prostredníctvom analýzy údajov zo sčítania ľudu zistil, že počas vojny zahynulo najmenej 627 000 a najviac 888 000 ľudí, ale s najväčšou pravdepodobnosťou 761 000 ľudí. Občianska vojna tak zostáva najkrvavejším vojenským konfliktom v amerických dejináchZa predpokladu, že sa obete Únie a Konfederácie spočítajú - v druhej svetovej vojne bolo zabitých viac Američanov ako v armádach Únie alebo Konfederácie, ak sa ich celkové straty počítajú osobitne. a predstavovala viac amerických vojenských strát ako všetky ostatné vojny dohromady až do vojny vo Vietname. Vojna sa prakticky skončila 9. apríla 1865, keď generál Konfederácie Robert E. Lee kapituloval pred generálom Únie Ulyssesom S. Grantom v budove súdu po bitke pri Appomattoxe. Konfederovaní generáli v južných štátoch túto kapituláciu postupne nasledovali a k poslednej kapitulácii na pevnine došlo 23. júna. Veľká časť infraštruktúry na juhu bola zničená, najmä železnice. Konfederácia sa zrútila, otroctvo bolo zrušené a štyri milióny černochov bolo oslobodených. Vojnou zmietaný národ potom vstúpil do éry rekonštrukcie v čiastočne úspešnom pokuse o obnovu krajiny a poskytnutie občianskych práv oslobodeným otrokom. Občianska vojna je jednou z najviac študovaných dejinných udalostí v histórii USA a zostáva predmetom kultúrnych a historiografických debát. Americká občianska vojna patrila medzi prvé priemyselné vojny. Vo veľkej miere sa využívali železnice, telegraf, parníky, obrnené lode a hromadne vyrábané zbrane. Mobilizácia civilných tovární, baní, lodeníc, bánk, dopravy a dodávok potravín predznamenala dopad industrializácie na prvú svetovú vojnu, druhú svetovú vojnu a následné konflikty.
Americká občianska vojna a Atentát na Abrahama Lincolna · Americká občianska vojna a Konfederované štáty americké ·
Únia (americká občianska vojna)
Indiánskeho teritória (neskôr Oklahoma) Počas americkej občianskej vojny (1861 - 1865) sa Únia, známa tiež ako Sever, odvolávala na americké štáty, ktoré boli lojálne k federálnej vláde USA vedenej prezidentom Abrahamom Lincolnom.
Únia (americká občianska vojna) a Atentát na Abrahama Lincolna · Únia (americká občianska vojna) a Konfederované štáty americké ·
Prezident Spojených štátov
Prezident Spojených štátov (President of the United States) je hlava Spojených štátov amerických.
Atentát na Abrahama Lincolna a Prezident Spojených štátov · Konfederované štáty americké a Prezident Spojených štátov ·
Richmond (Virgínia)
Richmond je hlavné mesto štátu Virgínia v Spojených štátoch amerických.
Atentát na Abrahama Lincolna a Richmond (Virgínia) · Konfederované štáty americké a Richmond (Virgínia) ·
Virgínia
Virgínia je 10.
Atentát na Abrahama Lincolna a Virgínia · Konfederované štáty americké a Virgínia ·
Vyššie uvedený zoznam poskytuje odpovede na nasledujúce otázky
- Čo Atentát na Abrahama Lincolna a Konfederované štáty americké majú spoločného
- Aké sú podobnosti medzi Atentát na Abrahama Lincolna a Konfederované štáty americké
Porovnanie medzi Atentát na Abrahama Lincolna a Konfederované štáty americké
Atentát na Abrahama Lincolna má 52 vzťahom, pričom Konfederované štáty americké má 26. Ako oni majú spoločného 6, index Jaccard je 7.69% = 6 / (52 + 26).
Referencie
Tento článok ukazuje vzťah medzi Atentát na Abrahama Lincolna a Konfederované štáty americké. Pre prístup každý článok, z ktorého bol extrahované informácie nájdete na adrese: