Pracujeme na obnove aplikácie Unionpedia v Google Play Store
🌟Zjednodušili sme náš dizajn pre lepšiu navigáciu!
Instagram Facebook X LinkedIn

Adab (mesto) a Ranodynastické obdobie (Mezopotámia)

Skratky: Rozdiely, Podobnosti, Jaccard Podobnosť koeficient, Referencie.

Rozdiel medzi Adab (mesto) a Ranodynastické obdobie (Mezopotámia)

Adab (mesto) vs. Ranodynastické obdobie (Mezopotámia)

Mužská busta, Louvre Adab alebo Udab bolo staroveké sumerské mesto medzi Girsu a Nippurom. Metropolitné múzeum umenia. Ranodynastické obdobie je archeologická kultúra v Mezopotámii (dnešný Irak), ktorá sa všeobecne datuje do obdobia cca 2900 – cca 2350 pred Kr.

Podobnosti medzi Adab (mesto) a Ranodynastické obdobie (Mezopotámia)

Adab (mesto) a Ranodynastické obdobie (Mezopotámia) mať 9 veci spoločné (v Úniapédia): Girsu, Irak, Kiš, Nippur, Sargon Akkadský, Sýria, Starovek, Sumerský kráľovský zoznam, Uruk.

Girsu

Archeologické vykopávky stavieb v Girsu.Perzského zálivu. Girsu, dnešné Tello v gubernáte Dhikar v južnom Iraku, bolo jedno z najstarších sumerských miest, ktoré sa nachádzalo 25 km severozápadne od Lagašu.

Adab (mesto) a Girsu · Girsu a Ranodynastické obdobie (Mezopotámia) · Pozrieť viac »

Irak

Irak, dlhý tvar Iracká republika, je štát v juhozápadnej Ázii.

Adab (mesto) a Irak · Irak a Ranodynastické obdobie (Mezopotámia) · Pozrieť viac »

Kiš

Kiš, ruiny na mieste vykopávok. Kiš, neďaleko dnešného Tell al-Uhaymir, je významná archeologická lokalita v guvernoráte Babil (Irak), ktorá sa nachádza 80 km južne od Bagdadu a 12 km východne od starovekého mesta Babylon.

Adab (mesto) a Kiš · Kiš a Ranodynastické obdobie (Mezopotámia) · Pozrieť viac »

Nippur

Ruiny chrámovej plošiny v Nippure - tehlovú konštrukciu na vrchu postavili americkí archeológovia okolo roku 1900. Nippur (sumersky Nibru, akkadsky Nibbur) bolo staroveké sumerské mesto.

Adab (mesto) a Nippur · Nippur a Ranodynastické obdobie (Mezopotámia) · Pozrieť viac »

Sargon Akkadský

Sargon Akkadský - Sargon I. (po akkadsky Šarrum-kínum, vládol 2340 – 2284 pred Kr. (alebo 2334 – 2279 alebo 2371-2315 pred Kr.) bol akkadský kráľ, ktorý založil prvú veľkú ríšu na území Mezopotámie – predtým tu existovali iba mestské štáty. K jeho pôvodu sa viažu legendy, jedna z nich hovorí, že jeho otec bol nomád, ktorý sa zaplietol s kňažkou a keďže tie nemohli mať deti po narodení ho matka dala do košíka a pustila ho po prúde rieky (podobne ako Mojžiša), on sa dostal na dvor kráľa Ur-Zababu v Kiši. U tohto kráľa sa stal hlavným komorníkom, neskôr ho však zvrhol a po víťazstve nad kráľom Lugalzagezim z Uruku sa stal pánom celej Babylonie. Sargon, sám semitského, nie sumerského pôvodu, si zvolil za hlavné mesto Akkad a podľa tohto mesta bolo pomenované kráľovstvo aj národ. Uskutočnil niekoľko výbojov proti okolitým krajinám. Podľa nesúdobých literárnych textov Sargon dobyl rozsiahle územie od Stredozemného mora až po Perzský záliv - stal sa pánom celej Babylonie, dobyl väčšinu Sumeru a Elamu. Sargon tak vytvoril prvú ríšu v dejinách. Nie je isté, či natrvalo ovládol, ale každopádne bojoval, aj s týmito územiami: Ebla (veľmi významné sýrske mesto), Cyprus, Kréta, Magan (asi Omán), Dilmun (asi ostrovy Bahrajn a Failaka) a stredná Anatólia. Akkadská armáda bola údajne veľmi krutá – keď dobyla nejaké mesto, strhli jej príslušníci hradby a pobili alebo zotročili všetkých obyvateľov. Mesto Akkad bolo dôležitým obchodným centrom a prístavom, kotvili v ňom lode privážajúce tovar až z Egypta či Indie. V ríši, ktorú Sargon založil, boli vyberané pomerne vysoké dane a tribúty, čo síce zaisťovalo blahobyt centra, ale neskôr malo za následok početné vzbury obyvateľstva. Dovoz nedostatkových surovín (najmä dreva, kameňa a kovov) bol priamo kontrolovaný a riadený štátom. Zriadená bola aj stála armáda so silou 5400 mužov a účinná byrokracia. Sargon Akkadský, ktorý používal titul „kráľ štyroch svetových strán“, sa stal v neskoršom mezopotámskom písomníctve prototypom úspešného vládcu a príbehy o ňom sa tradovali väčšinu 2. a 1. tisícročia pred Kr. (eposy, fiktívne biografie atď.). Sargon sa objavuje ako legendárna postava v novoasýrskej literatúre z 8. až 7. storočia pred Kr. Tabuľky s fragmentmi Legendy o narodení Sargonova sa našli v Aššurbanipalovej knižnici.

Adab (mesto) a Sargon Akkadský · Ranodynastické obdobie (Mezopotámia) a Sargon Akkadský · Pozrieť viac »

Sýria

Sýria, dlhý tvar Sýrska arabská republika, je štát na Blízkom východe (v západnej Ázii).

Adab (mesto) a Sýria · Ranodynastické obdobie (Mezopotámia) a Sýria · Pozrieť viac »

Starovek

Mykénach Starovek je tradičné označenie obdobia svetových dejín, ktoré sa začína vznikom písomných systémov resp.

Adab (mesto) a Starovek · Ranodynastické obdobie (Mezopotámia) a Starovek · Pozrieť viac »

Sumerský kráľovský zoznam

Sumerský kráľovský zoznam je staroveký text v sumerčine, ktorý podáva zoznam významných vládcov miest (južnej) Mezopotámie od vtedy, keď „kráľovstvo zostúpilo z nebies“ v meste Eridu, až do roku 1794 pred Kr.(stredná chronológia).

Adab (mesto) a Sumerský kráľovský zoznam · Ranodynastické obdobie (Mezopotámia) a Sumerský kráľovský zoznam · Pozrieť viac »

Uruk

Uruk (dnes po arabsky Varka (pahorok al-Warká), v Biblii Arach/Erech) bolo staroveké mesto na území južnej Mezopotámie osídlené od 4.

Adab (mesto) a Uruk · Ranodynastické obdobie (Mezopotámia) a Uruk · Pozrieť viac »

Vyššie uvedený zoznam poskytuje odpovede na nasledujúce otázky

Porovnanie medzi Adab (mesto) a Ranodynastické obdobie (Mezopotámia)

Adab (mesto) má 20 vzťahom, pričom Ranodynastické obdobie (Mezopotámia) má 43. Ako oni majú spoločného 9, index Jaccard je 14.29% = 9 / (20 + 43).

Referencie

Tento článok ukazuje vzťah medzi Adab (mesto) a Ranodynastické obdobie (Mezopotámia). Pre prístup každý článok, z ktorého bol extrahované informácie nájdete na adrese: