1864 a 19. storočie

Skratky: Rozdiely, Podobnosti, Jaccard Podobnosť koeficient, Referencie.

Rozdiel medzi 1864 a 19. storočie

1864 vs. 19. storočie

Rozdiely medzi 1864 a 19. storočie nie sú k dispozícii.

Abraham Lincoln

Abraham Lincoln (* 12. február 1809, Hodgenville, Kentucky, USA – † 15. apríl 1865, Washington, USA) bol americký štátnik a právnik, ktorý pôsobil ako 16.

1864 a Abraham Lincoln · 19. storočie a Abraham Lincoln · Pozrieť viac »

Americká občianska vojna

Americká občianska vojna bola občianska vojna v Spojených štátoch v rokoch 1861 až 1865, ktorá prepukla medzi severnými štátmi, ktoré boli lojálne Únii a medzi južnými štátmi, ktoré sa odčlenili a vytvorili Konfederované štáty americké.Formálne vyhlásenie vojny nikdy nevydal ani Kongres Spojených štátov, ani Kongres štátov Konfederácie, pretože ich právne pozície boli také, že to bolo zbytočné. Občianska vojna sa začala v dôsledku nevyriešenej situácie zotročovania černochov v južných štátoch. Po tom, čo Abraham Lincoln v novembri 1860 vyhral prezidentské voľby a mal v úmysle otroctvo zrušiť, prvých sedem otrokárskych štátov vystúpilo z Únie a založilo Konfederáciu. Vojna vypukla v apríli 1861, keď južanské vojská zaútočili na pevnosť Sumter v Južnej Karolíne, približne mesiac po Lincolnovej inaugurácii. V nasledujúcich dvoch mesiacoch vstúpili do Konfederácie ďalšie štyri otrokárske štáty. Konfederácia získala kontrolu nad väčšinou územia v týchto jedenástich štátoch (z 34 štátov USA vo februári 1861) a pridali sa k nej aj štáty Kentucky a Missouri, ktoré Konfederácia síce prijala, ale nikdy neboli ovládané prokonfederačnou vládou. Dva zostávajúce otrokárske štáty, Delaware a Maryland, boli pozvané, aby sa pripojili k Konfederácii, ale Delaware to odmietol a v Marylande kvôli zásahu federálnych vojsk nič podstatné nevzniklo. Konfederované štáty nikdy neboli diplomaticky uznané vládou Spojených štátov ani žiadnou vládou cudzej krajiny. Štáty, ktoré zostali lojálne USA, sa označovali ako Únia.Vrátane pohraničných štátov, kde bolo otroctvo legálne. Únia a Konfederácia rýchlo vybudovali dobrovoľnícke a branné armády, ktoré štyri roky bojovali väčšinou na juhu. Intenzívny konflikt si vyžiadal 620 000 až 750 000 obetí z radov vojakov, spolu s neurčeným počtom civilistov.Nový spôsob výpočtu obetí sledovaním odchýlky úmrtnosti mužov vo vojnovom období od normy prostredníctvom analýzy údajov zo sčítania ľudu zistil, že počas vojny zahynulo najmenej 627 000 a najviac 888 000 ľudí, ale s najväčšou pravdepodobnosťou 761 000 ľudí. Občianska vojna tak zostáva najkrvavejším vojenským konfliktom v amerických dejináchZa predpokladu, že sa obete Únie a Konfederácie spočítajú - v druhej svetovej vojne bolo zabitých viac Američanov ako v armádach Únie alebo Konfederácie, ak sa ich celkové straty počítajú osobitne. a predstavovala viac amerických vojenských strát ako všetky ostatné vojny dohromady až do vojny vo Vietname. Vojna sa prakticky skončila 9. apríla 1865, keď generál Konfederácie Robert E. Lee kapituloval pred generálom Únie Ulyssesom S. Grantom v budove súdu po bitke pri Appomattoxe. Konfederovaní generáli v južných štátoch túto kapituláciu postupne nasledovali a k poslednej kapitulácii na pevnine došlo 23. júna. Veľká časť infraštruktúry na juhu bola zničená, najmä železnice. Konfederácia sa zrútila, otroctvo bolo zrušené a štyri milióny černochov bolo oslobodených. Vojnou zmietaný národ potom vstúpil do éry rekonštrukcie v čiastočne úspešnom pokuse o obnovu krajiny a poskytnutie občianskych práv oslobodeným otrokom. Občianska vojna je jednou z najviac študovaných dejinných udalostí v histórii USA a zostáva predmetom kultúrnych a historiografických debát. Americká občianska vojna patrila medzi prvé priemyselné vojny. Vo veľkej miere sa využívali železnice, telegraf, parníky, obrnené lode a hromadne vyrábané zbrane. Mobilizácia civilných tovární, baní, lodeníc, bánk, dopravy a dodávok potravín predznamenala dopad industrializácie na prvú svetovú vojnu, druhú svetovú vojnu a následné konflikty.

1864 a Americká občianska vojna · 19. storočie a Americká občianska vojna · Pozrieť viac »

Španielsko

Španielsko, dlhý tvar Španielske kráľovstvo, je krajina v juhozápadnej Európe na Pyrenejskom polostrove.

Španielsko a 1864 · Španielsko a 19. storočie · Pozrieť viac »

Čile

Čile, dlhý tvar Čilská republika (do roku 2000 bol slovenský pravopis týchto názvov Chile a Čílska republika), je štát v Južnej Amerike.

1864 a Čile · 19. storočie a Čile · Pozrieť viac »

Bolívia

Bolívia, dlhý tvar názvu Bolívijský mnohonárodný štát, je vnútrozemský štát v Južnej Amerike.

1864 a Bolívia · 19. storočie a Bolívia · Pozrieť viac »

Bratia Lumièrovci

August (vľavo) a Louis Lumièrovci Na autochromovej fotografii je Louis Lumiére s mikroskopom ktorým testuje skúmavky s farebným roztokom Ciotat (južné Francúzsko) Bratia Lumièrovci, Auguste Marie Louis Nicholas (* 19. október 1862, Besançon, Francúzsko – † 10. apríl 1954, Lyon) a Louis Jean (* 5. október 1864, Besançon – † 6. jún 1948, Bandol), patrili medzi prvých filmových tvorcov.

1864 a Bratia Lumièrovci · 19. storočie a Bratia Lumièrovci · Pozrieť viac »

Ekvádor

Ekvádor (staršie názvy pozri nižšie), dlhý názov Ekvádorská republika, je štát v Južnej Amerike.

1864 a Ekvádor · 19. storočie a Ekvádor · Pozrieť viac »

Henri de Toulouse-Lautrec

Henri de Toulouse-Lautrec (celým menom Henri Marie Raymond de Toulouse-Lautrec-Monfa, * 24. november 1864, Albi, Francúzsko† 9. september 1901, Saint-André-du-Bois) bol francúzsky maliar a grafik, ktorý patril k najvýznamnejším umelcom konca 19. storočia.

1864 a Henri de Toulouse-Lautrec · 19. storočie a Henri de Toulouse-Lautrec · Pozrieť viac »

Peru

Peru Peru, dlhý tvar Peruánska republika, je štát na západnom pobreží Južnej Ameriky.

1864 a Peru · 19. storočie a Peru · Pozrieť viac »

Rakúske cisárstvo

Rakúske cisárstvo bola habsburská monarchia v rokoch 1804 – 1867.

1864 a Rakúske cisárstvo · 19. storočie a Rakúske cisárstvo · Pozrieť viac »

Spojené štáty

Spojené štáty americké (anglickyUnited States of America), skráteným názvom Spojené štáty, skrátene USA (alebo aj US), je demokratická federatívna prezidentská republika v Severnej Amerike, rozkladajúca sa medzi Atlantickým oceánom na východe a Tichým oceánom na západe.

1864 a Spojené štáty · 19. storočie a Spojené štáty · Pozrieť viac »

1. február

Žiadny popis.

1. február a 1864 · 1. február a 19. storočie · Pozrieť viac »

1. január

* Deň vzniku Slovenskej republiky – štátny sviatok SR.

1. január a 1864 · 1. január a 19. storočie · Pozrieť viac »

31. december

Žiadny popis.

1864 a 31. december · 19. storočie a 31. december · Pozrieť viac »