Obsah
154 vzťahy: V jezírkách, Važecká jaskyňa, Vagaceratops, Vailulu’u, Vajki Lerrnašchta, Valaiský oceán, Valdajská pahorkatina, Valent Zimmermann, Valentinit, Valle de los Volcanes, Van Allenov radiačný pás, Vanoise, Varínka, Variscit, Varta (rieka), Vartry, Vashegyit, Vasiugan, Vatnajökull, Václav Cílek, Všeobecná cirkulácia atmosféry, Váh, Váhikum, Vápenec, Vänern, Vértes (pohorie), Vézère, Vịnh Hạ Long, Výbuch v Bani Handlová, Východná púšť, Východné Alpy, Východný príhon, Východoafrická priekopová prepadlina, Východoeurópska nížina, Východoeurópska platforma, Východosibírske more, Východoslovenská nížina, Výrava (prítok Laborca), Vývoj kontinentov, Văča (rieka), Veľhornatina, Veľká a Malá dolnosokolská jaskyňa, Veľká dunajská kotlina, Veľká Fatra, Veľká pec, Veľké africké jazerá, Veľké horké jazero, Veľké kanadské jazerá, Veľké osturnianske jazero, Veľké permské vymieranie, ... Rozbaliť index (104 viac) »
V jezírkách
V jezírkách je národná prírodná pamiatka, ktorá bola vyhlásená 17.
Pozrieť Zoznam geovedných článkov/V a V jezírkách
Važecká jaskyňa
Važecká jaskyňa je kvapľová jaskyňa v Liptovskej kotline pri Važci.
Pozrieť Zoznam geovedných článkov/V a Važecká jaskyňa
Vagaceratops
Vagaceratops bol rod 5 m dlhého rohatého dinosaura, žijúceho v období vrchnej kriedy (stupeň kampán, asi pred 75 miliónmi rokov) na území dnešnej Kanady.
Pozrieť Zoznam geovedných článkov/V a Vagaceratops
Vailulu’u
Vailulu'u je masívny podmorský vulkán, nachádzajúci sa v južnej časti Pacifiku, neďaleko ostrova Ta’u na východnom okraji Americkej Samoy.
Pozrieť Zoznam geovedných článkov/V a Vailulu’u
Vajki Lerrnašchta
Vajki Lerrnašchta (-oficiálny arménsky názov; po azerbajdžansky Dərələyəz silsiləsi; iné názvy: Dar-Alaghes, Daly-Tapa, Daralagez, Daralages, Hajoc Dzori Ler(r)našchta, Vajoc Dzori Lerrnašchta, Daralagezský chrbát) je zoskupenie šiestich vyhasnutých pyroklastických sopečných kužeľov na západnej strane Vardeniského vulkanického pásma pohoria Kaukaz v Arménsku.
Pozrieť Zoznam geovedných článkov/V a Vajki Lerrnašchta
Valaiský oceán
Valaiský oceán tiež Severný penninický oceán bol oceanický sedimentačný priestor, tvoriaci oblasť s oceánskou kôrou, nachádzajúcu sa v oblasti medzi Európskou platformou a časťami Iberskej mikroplatne, v oblasti Álp tvorenej Briançonnaiským mikrokontinentom.
Pozrieť Zoznam geovedných článkov/V a Valaiský oceán
Valdajská pahorkatina
Valdajská pahorkatina (-slovenský normovaný názov; staršie Valdajská vrchovina, zastarano Valdajské vrchy, Valdajské pohorie, Alaunská vysočina, Alaunské vrchy, Volchonský les; rus.: Валдайская возвышенность - Valdajskaja vozvyšennosť, alebo Валдай - Valdaj) je pahorkatina severozápadnej časti centrálneho Ruska, s najvyšším vrchom Vyšnij Voločok (346,9 m).
Pozrieť Zoznam geovedných článkov/V a Valdajská pahorkatina
Valent Zimmermann
Valent Zimmermann (Zimerman) (* Slovensko) bol baník, vodca baníckeho povstania.
Pozrieť Zoznam geovedných článkov/V a Valent Zimmermann
Valentinit
Valentinit je minerál kryštalizujúci v rombickej sústave, chemicky oxid antimonitý – Sb2O3.
Pozrieť Zoznam geovedných článkov/V a Valentinit
Valle de los Volcanes
Valle de los Volcanes (doslovne Údolie vulkánov) je názov vulkanického poľa (60 × 60 km), tvoreného viacerými troskovými kužeľmi a lávovými prúdmi, nachádzajúceho v údolí rieky Andahua v peruánskej provincii Arequipa.
Pozrieť Zoznam geovedných článkov/V a Valle de los Volcanes
Van Allenov radiačný pás
Van Allenove pásy v okolí Zeme Van Allenov radiačný pásvan Allenov radiačný pás.
Pozrieť Zoznam geovedných článkov/V a Van Allenov radiačný pás
Vanoise
Grande Casse, juhozápadná stena Vanoise je pohorie nachádzajúce sa vo Francúzsku v departemente Savoie.
Pozrieť Zoznam geovedných článkov/V a Vanoise
Varínka
Varínka je riečka na severnom Slovensku, v severovýchodnej časti okresu Žilina.
Pozrieť Zoznam geovedných článkov/V a Varínka
Variscit
Variscit je minerál kryštalizujúci v rombickej sústave, chemicky hydratovaný fosforečnan hlinitý - AlPO4·2H2O.
Pozrieť Zoznam geovedných článkov/V a Variscit
Varta (rieka)
Załęczianskej CHKO. Varta je rieka v stredozápadnom Poľsku.
Pozrieť Zoznam geovedných článkov/V a Varta (rieka)
Vartry
Vartry (angl. River Vartry, ír. Abhainn Fheartraí) je rieka na východnom pobreží Írska.
Pozrieť Zoznam geovedných článkov/V a Vartry
Vashegyit
Vashegyit je minerál kryštalizujúci v romobickej sústave, chemicky hydratovaný zásaditý fosforečnan hlinitý - Al11(PO4)9(OH)6·38H2O.
Pozrieť Zoznam geovedných článkov/V a Vashegyit
Vasiugan
Západosibírskej nížiny Vasiugan (rus. Васюган) je rieka v Tomskej oblasti Ruskej federácie, ľavostranný prítok Obu.
Pozrieť Zoznam geovedných článkov/V a Vasiugan
Vatnajökull
Vatnajökull je ľadovec ležiaci na juhovýchode Islandu.
Pozrieť Zoznam geovedných článkov/V a Vatnajökull
Václav Cílek
RNDr. Václav Cílek, CSc. (* 11. máj 1955, Brno-Židenice) je český geológ, klimatológ, spisovateľ, esejista, filozof, prekladateľ taoistických a zenových textov a popularizátor vedy.
Pozrieť Zoznam geovedných článkov/V a Václav Cílek
Všeobecná cirkulácia atmosféry
Všeobecná cirkulácia atmosféry je prevládajúce prúdenie vzduchu v rozsiahlej oblasti zemského povrchu.
Pozrieť Zoznam geovedných článkov/V a Všeobecná cirkulácia atmosféry
Váh
Váh je najdlhšia slovenská rieka.
Pozrieť Zoznam geovedných článkov/V a Váh
Váhikum
Váhikum je predpokladaná tektonická jednotka Západných Karpát, ktorá by mala byť analógiou alpského južného penninika, teda dnes zaniknutý priestor pokračovania alpského Piemontsko-ligurského oceánu, ktorý je v Karpatoch označovaný ako Váhický oceán.
Pozrieť Zoznam geovedných článkov/V a Váhikum
Vápenec
Vápenec je sedimentárna hornina, ktorá spolu s dolomitom tvorí štyri pätiny všetkých sedimentov na povrchu Zeme.
Pozrieť Zoznam geovedných článkov/V a Vápenec
Vänern
Jazero Vänern Vänern je jazero, ktoré sa nachádza na juhozápade Švédska.
Pozrieť Zoznam geovedných článkov/V a Vänern
Vértes (pohorie)
Vértes alebo Vértes hegység alebo Vertešské vrchy je krasové pohorie v Maďarsku v Komárňansko-ostrihomskej župe a Stoličnobelehradskej župe.
Pozrieť Zoznam geovedných článkov/V a Vértes (pohorie)
Vézère
Vézère (okcitánsky Vesera) je rieka v južnom Francúzsku (Limuzínsko, Akvitánsko).
Pozrieť Zoznam geovedných článkov/V a Vézère
Vịnh Hạ Long
Vịnh Hạ Long (doslova "zátoka klesajúceho draka") alebo po slovensky Hạ Long či Dračia zátoka je záliv vo Vietname v Bacboskom zálive.
Pozrieť Zoznam geovedných článkov/V a Vịnh Hạ Long
Výbuch v Bani Handlová
Výbuch v Bani Handlová bola explózia uhoľného plynu, ku ktorej došlo 10. augusta 2009 okolo 9:30 v šachte Východ uhoľnej bane v meste Handlová.
Pozrieť Zoznam geovedných článkov/V a Výbuch v Bani Handlová
Východná púšť
Východná púšť medzi Nílom a Červeným morom Východná púšť je púšť v severovýchodnej časti Afriky.
Pozrieť Zoznam geovedných článkov/V a Východná púšť
Východné Alpy
Východné Alpy sú geomorfologická provincia vo východnej časti Álp.
Pozrieť Zoznam geovedných článkov/V a Východné Alpy
Východný príhon
Východný príhon je povrchový morský prúd južne od 65 stupňov južnej dĺžky pri pobreží Antarktídy.
Pozrieť Zoznam geovedných článkov/V a Východný príhon
Východoafrická priekopová prepadlina
Schéma Východoafrického riftu. Východoafrická priekopová prepadlina (po angl. Great Rift Valley, doslova Veľké zlomové údolie) je priekopová prepadlina vo východnej časti Afriky.
Pozrieť Zoznam geovedných článkov/V a Východoafrická priekopová prepadlina
Východoeurópska nížina
Približné vymedzenie nížiny Východoeurópska nížina (staršie názvy: Ruská nížina, Ruská rovina, Východoeurópska rovina; po rusky Vostočno-Evropejskaja ravnina) je rozsiahla nížina (rovina) v európskej časti Ruska, v Estónsku, Litve, Lotyšsku, Bielorusku, na Ukrajine a v Poľsku.
Pozrieť Zoznam geovedných článkov/V a Východoeurópska nížina
Východoeurópska platforma
Východoeurópska platforma alebo európska/ruská/fenosarmatská platforma alebo fenosarmatia je rozsiahla stabilná časť kontinentálnej zemskej kôry (platforma) tvoriaca najstaršie časti Európskeho kontinentu.
Pozrieť Zoznam geovedných článkov/V a Východoeurópska platforma
Východosibírske more
Východosibírske more Východosibírske more je more zodpovedajúce pobrežnej šelfovej časti Severného ľadového oceána pri severovýchodnom pobreží Ruska.
Pozrieť Zoznam geovedných článkov/V a Východosibírske more
Východoslovenská nížina
Východoslovenská pahorkatina Východoslovenská nížina je nížina, geomorfologická oblasť suprovincie Veľká dunajská kotlina.
Pozrieť Zoznam geovedných článkov/V a Východoslovenská nížina
Výrava (prítok Laborca)
Výrava je vodný tok na severovýchodnom Slovensku, preteká územím okresov Medzilaborce a Humenné.
Pozrieť Zoznam geovedných článkov/V a Výrava (prítok Laborca)
Vývoj kontinentov
Kontinenty nemali vždy tvar a polohu, v akej sú známe dnes.
Pozrieť Zoznam geovedných článkov/V a Vývoj kontinentov
Văča (rieka)
Văča,KIRADŽIEV, Svetlin.
Pozrieť Zoznam geovedných článkov/V a Văča (rieka)
Veľhornatina
Veľhornatina alebo veľhory je územie (geomorfologický tvar) s mimoriadne členitým georeliéfom.
Pozrieť Zoznam geovedných článkov/V a Veľhornatina
Veľká a Malá dolnosokolská jaskyňa
Veľká dolnosokolská jaskyňa (pred 26. januárom 2009 Veľká jaskyňa v Dolnom Sokole) je verejnosti voľne prístupná jaskyňa a zároveň prírodná pamiatka v pohorí Považský Inovec.
Pozrieť Zoznam geovedných článkov/V a Veľká a Malá dolnosokolská jaskyňa
Veľká dunajská kotlina
Veľká dunajská kotlina alebo menej často Veľká dunajská nížina (zastarano Veľká uhorská nížina, Veľká Dolná zem, Dolná zem; po maďarsky Alföld, Nagy Alföld, Nagy-Magyar-Alföld, po rumunsky Câmpia Tisei) je geomorfologická suprovincia Východopanónskej panvy v Maďarsku (Alföld v užšom zmysle), na východnom Slovensku (Východoslovenská nížina), na Ukrajine (Закарпатська низовина – Zakarpatska nyzovyna - Zakarpatská nížina), v Srbsku (rôzne mená) a Chorvátsku (rôzne mená).
Pozrieť Zoznam geovedných článkov/V a Veľká dunajská kotlina
Veľká Fatra
Veľká Fatra je krajinný celok geomorfologickej Fatransko-tatranskej oblasti.
Pozrieť Zoznam geovedných článkov/V a Veľká Fatra
Veľká pec
Veľká pec je prírodná pamiatka v správe príspevkovej organizácie Správa slovenských jaskýň.
Pozrieť Zoznam geovedných článkov/V a Veľká pec
Veľké africké jazerá
Východnej Afriky z vesmíru. Indický oceán leží napravo. Veľké africké jazerá je séria jazier okolo Východoafrickej priekopovej prepadliny.
Pozrieť Zoznam geovedných článkov/V a Veľké africké jazerá
Veľké horké jazero
Veľké horké jazero z vesmíru Veľké horké jazero je slané jazero rozdeľujúce Suezský prieplav na severnú a južnú časť.
Pozrieť Zoznam geovedných článkov/V a Veľké horké jazero
Veľké kanadské jazerá
Veľké kanadské jazerá na satelitnej fotografii Veľké kanadské jazerá je skupina piatich jazier ležiacich na hraniciach Kanady s USA.
Pozrieť Zoznam geovedných článkov/V a Veľké kanadské jazerá
Veľké osturnianske jazero
Veľké osturnianske jazero je prírodná rezervácia pomenovaná podľa rovnomenného jazera, nachádzajúca sa v západnej časti ochranného pásma Pieninského národného parku, severozápadne od obce Osturňa.
Pozrieť Zoznam geovedných článkov/V a Veľké osturnianske jazero
Veľké permské vymieranie
Intenzita vymierania morských organizmov. Vymieranie na rozhraní permu a triasu znamenalo najväčší dodnes zaznamenaný úbytok druhov. Veľké permské vymieranie niekedy tiež nazývané vymieranie na rozhraní perm-trias je najrozsiahlejšie celosvetové vymieranie organizmov v histórii Zeme, ktoré nastalo pred približne 250 miliónmi rokov na prelome prvohôr a druhohôr, teda na rozhraní periód permu a triasu.
Pozrieť Zoznam geovedných článkov/V a Veľké permské vymieranie
Veľký Chingan
Veľký Chingan je pohorie na severovýchode Číny.
Pozrieť Zoznam geovedných článkov/V a Veľký Chingan
Veľký Kaukaz
Veľký Kaukaz (po rusky Boľšoj Kavkaz) alebo Kaukaz je pohorie, veľhory medzi Čiernym a Kaspickým morom dlhé, široké.
Pozrieť Zoznam geovedných článkov/V a Veľký Kaukaz
Veľký pacifický kôš
Pozícia Great Pacific Garbage Patch Veľký pacifický kôš (angl. Great Pacific Garbage Patch alebo Pacific Trash Vortex) je miesto zvýšenej koncentrácie morského odpadu, ktorý sa tu nahromadil v severnom tichomorskom kolobehu.
Pozrieť Zoznam geovedných článkov/V a Veľký pacifický kôš
Vedúca skamenelina
Trilobity sú vedúcimi skamenelinami pre prvohory Vedúca skamenelina alebo vedúca fosília je skamenelina, ktorá je charakteristická pre určité horizonty usadenín.
Pozrieť Zoznam geovedných článkov/V a Vedúca skamenelina
Vejer
Vejer je názov vulkanického komplexu, nachádzajúceho sa vo východnej časti polostrova Kamčatka na brehoch rieky Levaja Avača, asi 60 km severne od Petropavlovska-Kamčatského.
Pozrieť Zoznam geovedných článkov/V a Vejer
Velebit
Velebit je vápencové pohorie v severnej Dalmácii v Chorvátsku, severne od mesta Zadar.
Pozrieť Zoznam geovedných článkov/V a Velebit
Velencei-hegység
Velencei-hegység (maď.) alebo Velence je pohorie v Maďarsku v Stoličnobelehradskej župe.
Pozrieť Zoznam geovedných článkov/V a Velencei-hegység
Velička (prítok Moravy)
Velička je druhá najväčšia rieka okresu Hodonín.
Pozrieť Zoznam geovedných článkov/V a Velička (prítok Moravy)
Velika Morava
Velika Morava (- doslova: "Velika Morava") alebo Morava, je rieka v Srbsku, ktorá vzniká v meste Stalać sútokom Južnej a Západnej Moravy.
Pozrieť Zoznam geovedných článkov/V a Velika Morava
Velje
Velje Velje je jazero v Rusku.
Pozrieť Zoznam geovedných článkov/V a Velje
Velociraptor
Velociraptor bol ľahko stavaný mäsožravec, dva metre dlhý vtákovitý dinosaurus z čeľade Dromaeosauridae.
Pozrieť Zoznam geovedných článkov/V a Velociraptor
Venta
Venta je rieka v Lotyšsku a v Šiauliaiskom kraji v Litve.
Pozrieť Zoznam geovedných článkov/V a Venta
Veporikum
Veporikum je stredná tektonická jednotka centrálnych Západných Karpát, na severe je čiastočne nasunuté na južnú časť tatrika, na juhu je podobným spôsobom veporikum prekryté severnou časťou gemerika.
Pozrieť Zoznam geovedných článkov/V a Veporikum
Veporské pásmo
Veporské pásmo je štruktúrna zóna Západných Karpát tvorená najmä predtreťohorným kryštalinikom a obalovými jednotkami.
Pozrieť Zoznam geovedných článkov/V a Veporské pásmo
Veporské vrchy
Veporské vrchy sú geomorfologický celok Slovenského rudohoria.
Pozrieť Zoznam geovedných článkov/V a Veporské vrchy
Verchneje Kujto
Jazero zo satelitu Sentinel-2 (2021) Verchneje Kujto je jazero na severe Karelskej republiky v Rusku.
Pozrieť Zoznam geovedných článkov/V a Verchneje Kujto
Verchojanský chrbát
Verchojanský chrbát je pohorie na ruskom Ďalekom východe, v Rusku.
Pozrieť Zoznam geovedných článkov/V a Verchojanský chrbát
Verchovoj
Verchovoj je v súčasnosti (jún 2014) neaktívny štítový vulkán, nachádajúci sa v centrálnej časti pohoria Stredokamčatský chrbát na Kamčatke, južne od stratovulkánu Alnej-Čašakondža.
Pozrieť Zoznam geovedných článkov/V a Verchovoj
Verdelit
kremeni. Verdelit (alebo emeraldit) je odroda elbaitu zelenej farby.
Pozrieť Zoznam geovedných článkov/V a Verdelit
Vermikulit
Vermikulit je minerál kryštalizujúci v monoklinickej sústave patriaci do skupiny sľúd, chemicky hydratovaný hlinitokremičitan horčíka, železa - (Mg,Fe2+,Al)3(Al,Si)4O10(OH)2·4H2O.
Pozrieť Zoznam geovedných článkov/V a Vermikulit
Vesijärvi
Vesijärvi je jazero v južnom Fínsku v kraji Päijät-Häme.
Pozrieť Zoznam geovedných článkov/V a Vesijärvi
Vestfjorden
Lofotami na západe a pevninou na východe Vestfjorden je nórsky fjord.
Pozrieť Zoznam geovedných článkov/V a Vestfjorden
Vezuv
Vezuv je jediná činná sopka lokalizovaná priamo na európskom kontinente.
Pozrieť Zoznam geovedných článkov/V a Vezuv
Višňovská jaskyňa
Višňovská jaskyňa je jaskyňa, ktorá sa nachádza na severozápadnom úpätí vrchu Hoblík vo Višňovskej doline neďaleko obce Višňové v Lúčanskej Malej Fatre.
Pozrieť Zoznam geovedných článkov/V a Višňovská jaskyňa
Viľučinskij
Viľučinskij je neaktívny stratovulkán, nachádzajúci sa v južnej časti polostrova Kamčatka, asi 25 km juhozápadne od Avačského zálivu.
Pozrieť Zoznam geovedných článkov/V a Viľučinskij
Vidnavka
Vidnavka alebo aj Vidnávka je pravostranný prítok rieky Nysa Kłodzka v okrese Jeseník v Olomouckom kraji.
Pozrieť Zoznam geovedných článkov/V a Vidnavka
Viedma (sopka)
Viedma je úplne (až na malé výnimky niektorých starších útvarov, ktoré trčia spod ľadovej pokrývky) zaľadnený stratovulkán, nachádzajúci sa v argentínskej provincii Santa Cruz, neďaleko čilských hraníc.
Pozrieť Zoznam geovedných článkov/V a Viedma (sopka)
Viera Kantorová
RNDr. Viera Kantorová (rod. Navarová) (* 7. január 1922, Lučenec – † 29. marec 1995, Bratislava) bola slovenská paleontologička a vedecká pracovníčka.
Pozrieť Zoznam geovedných článkov/V a Viera Kantorová
Vierwaldstattské jazero
Vierwaldstattské jazero (-normovaný názov; iné názvy: Vierwaldstättské jazero, zriedkavo Jazero štyroch kantónov, Luzernské jazero; – doslova: jazero štyroch lesných lokalít, – doslova: jazero štyroch kantónov) je jazero obklopené vrchmi, ležiace v hornatej krajine stredného Švajčiarska (do hlboké).
Pozrieť Zoznam geovedných článkov/V a Vierwaldstattské jazero
Vihorlatské vrchy
Vihorlatské vrchy (skrátene aj Vihorlat) je pohorie sopečného pôvodu, geomorfologický celok Vihorlatsko-gutinskej oblasti, ktorý sa rozprestiera na východe Slovenska a čiastočne na západe Ukrajiny (Zakarpatská oblasť).
Pozrieť Zoznam geovedných článkov/V a Vihorlatské vrchy
Viktóriino jazero
Ukerewe pri pohľade z vesmíru Viktóriino jazero (swahilsky Ukerewe) je najväčšie africké jazero.
Pozrieť Zoznam geovedných článkov/V a Viktóriino jazero
Vilhelm Bjerknes
Vilhelm Friman Koren Bjerknes (* 14. marec 1862, Oslo, Nórsko – † 9. apríl 1951, Oslo) bol nórsky fyzik a meteorológ.
Pozrieť Zoznam geovedných článkov/V a Vilhelm Bjerknes
Villarrica (sopka)
Villarrica je aktívna sopka, nachádzajúca sa v čilskom regióne Araucanía, neďaleko mesta a jazera s rovnakým menom.
Pozrieť Zoznam geovedných článkov/V a Villarrica (sopka)
Vinianske jazero
Vinianske jazero je vodná nádrž v južnej časti Vihorlatských vrchov.
Pozrieť Zoznam geovedných článkov/V a Vinianske jazero
Visla
Visla je najväčšia rieka v Poľsku; dĺžka 1047 km, povodie.
Pozrieť Zoznam geovedných článkov/V a Visla
Visoke
Visoke je momentálne neaktívny stratovulkán, nachádzajúci sa v pohorí Virunga v Rwande, blízko hraníc s Kongom (býv. Zairom).
Pozrieť Zoznam geovedných článkov/V a Visoke
Vitakridrinda
Vitakridrinda je vyhynutý rod dravého dinosaura, žijúceho v období vrchnej kriedy na území dnešného Pakistanu.
Pozrieť Zoznam geovedných článkov/V a Vitakridrinda
Vitimská plošina
Vitimská plošina je pohorie vulkanického pôvodu, rozkladajúce sa na Sibíri na ploche cez 10 000 km², východne od severnej časti jazera Bajkal.
Pozrieť Zoznam geovedných článkov/V a Vitimská plošina
Vitoša
Vitoša je pohorie nachádzajúce sa neďaleko bulharského hlavného mesta Sofia, ktorému tvorí impozantnú kulisu.
Pozrieť Zoznam geovedných článkov/V a Vitoša
Vladajska reka
Vladajska reka je rieka v západnom Bulharsku v Oblasti Sofia.
Pozrieť Zoznam geovedných článkov/V a Vladajska reka
Vladimír Šucha
Prof.
Pozrieť Zoznam geovedných článkov/V a Vladimír Šucha
Vladimír Peterka
prof.
Pozrieť Zoznam geovedných článkov/V a Vladimír Peterka
Vladimír Socha
RNDr. Vladimír Socha (* 1. január 1982, Hradec Králové) je český spisovateľ a popularizátor vedy.
Pozrieť Zoznam geovedných článkov/V a Vladimír Socha
Vladimir Ivanovič Vernadskij
Vladimir Ivanovič Vernadskij (po rusky Владимир Иванович Вернадский, * 12. marec 1863, Petrohrad – † 6. január 1945, Moskva) bol ruský a sovietsky geológ, zakladateľ geochémie a biochémie; zaoberal sa najmä mineralógiou, kryštalografiou a jadrovou geológiou (technikou datovania pomocou rádioaktívnych izotopov).
Pozrieť Zoznam geovedných článkov/V a Vladimir Ivanovič Vernadskij
Vlára
Vlára je rieka na strednom Považí, v okrese Trenčín.
Pozrieť Zoznam geovedných článkov/V a Vlára
Vlhkomer
Vlasový vlhkomer Vlhkomer alebo hygrometer je prístroj na meranie vlhkosti vzduchu alebo iného prostredia.
Pozrieť Zoznam geovedných článkov/V a Vlhkomer
Vltava
Vltava je so najdlhšia rieka v Česku.
Pozrieť Zoznam geovedných článkov/V a Vltava
Vnútorné more
Vnútorné more a jeho hlavné prielivy Pohľad Vnútorné more Vnútorné more Setonaikai je vodná plocha medzi japonskými ostrovmi Honšú, Šikoku a Kjúšú.
Pozrieť Zoznam geovedných článkov/V a Vnútorné more
Vnútrohorská panva
Vnútrohorská panva, tiež protektonická panva, vnutorná kotlina, je panva vnútri horskej sústavy, ktorá vznikla poklesmi obmedzujúcimi jednotlivé bloky vyzdvihovanej horskej sústavy po doznení hlavnych orogenetických fáz.
Pozrieť Zoznam geovedných článkov/V a Vnútrohorská panva
Vodná vlna
Vodná vlna je jedna z mnohých foriem vĺn.
Pozrieť Zoznam geovedných článkov/V a Vodná vlna
Vodný útvar
Vodný útvar je trvalé alebo dočasné sústredenie vody na zemskom povrchu alebo pod ním (teda v zemskej kôre), najmä ak je charakterizované typickými formami výskytu a znakmi hydrologického režimu.
Pozrieť Zoznam geovedných článkov/V a Vodný útvar
Vodný tok
Vodný tok alebo tok je vodný útvar (vrátane jeho prirodzeného alebo umelého koryta a vrátane splavenín a plavenín), pre ktorý je charakteristické trvalé alebo občasné tečenie vody (presnejšie: pohyb vody v smere celkového sklonu koryta, t.j.
Pozrieť Zoznam geovedných článkov/V a Vodný tok
Vogézy (pohorie)
Vogézy sú pohorie vo východnom Francúzsku, rozprestierajúce sa na západne údolia rieky Rýn smerom na severovýchod, od Belfortu po Saverne.
Pozrieť Zoznam geovedných článkov/V a Vogézy (pohorie)
Vojampoľskij
Vojampoľskij je vulkanický komplex, nachádzajúci sa v severnej časti pohoria Stredokamčatský chrbát na polostrove Kamčatka.
Pozrieť Zoznam geovedných článkov/V a Vojampoľskij
Vojny kostí
Rivalovia „vojny o kosti“ Othniel Charles Marsh a Edward Drinker Cope Vojny kostí (ang: Bone Wars) je neformálne označenie profesného súperenia medzi dvoma veľkými americkými paleontológmi druhej polovici 19. storočia, Edwarda Copa a Othniela Marsha, ktorých rivalita výrazne napomohla k rozšíreniu obzorov verejnosti o pravekých organizmoch, hlavne nelietavých dinosaurov.
Pozrieť Zoznam geovedných článkov/V a Vojny kostí
Volaticotherium
Volaticotherium je vyhynutý rod jediného známeho mezozoického cicavca, ktorý dokázal lietať.
Pozrieť Zoznam geovedných článkov/V a Volaticotherium
Volcán Azul
Volcán Azul (po španielsky Modrá sopka - pomenovanie podľa jedného z troskových kužeľov) je menšie vulkanické pole, nachádzajúce sa v Nikarague neďaleko pobrežia Karibského mora.
Pozrieť Zoznam geovedných článkov/V a Volcán Azul
Volcán Bárcena
Volcán Bárcena, alebo len Bárcena je menší troskový kužeľ na južnom okraji ostrova San Benedicto v Pacifiku, ktorý vznikol počas série erupcií v rokoch 1952/53.
Pozrieť Zoznam geovedných článkov/V a Volcán Bárcena
Volcán Rota
Volcán Rota je masívne erodovaný neaktívny stratovulkán, nachádzajúci sa v juhozápadnej časti Nikaraguy v pohorí Cordillera de los Maribos medzi sopkami Telica (na západ od vulkánu Rota) a Cerro Negro na východ.
Pozrieť Zoznam geovedných článkov/V a Volcán Rota
Volframit
Volframit je spoločný názov pre minerálne členy izomorfného radu volfrámanov železa a mangánu s koncovými členmi hübnerit (MnWO4) a ferberit (FeWO4).
Pozrieť Zoznam geovedných článkov/V a Volframit
Volga
Volga (po tatársky İdel, İdil alebo İtil, po mordvicky Рав) je s dĺžkou (podľa niektorých odborníkov; pred výstavbou priehrad) najdlhšia rieka Európy.
Pozrieť Zoznam geovedných článkov/V a Volga
Volovské vrchy
Kojšovskej hole Volovské vrchy sú krajinný celok, najväčšia časť, Slovenského rudohoria.
Pozrieť Zoznam geovedných článkov/V a Volovské vrchy
Vršatské bradlá
Vršatské bradlá sú geomorfologický podcelok Bielych Karpát.
Pozrieť Zoznam geovedných článkov/V a Vršatské bradlá
Vrása
Zvrásnená hornina pri Agios Pavlos v Grécku Vrása je vlnovité, periodicky sa opakujúce prehnutie vrstiev zemskej kôry, alebo iných štruktúrnych plôch.
Pozrieť Zoznam geovedných článkov/V a Vrása
Vrásnenie
Jednoduchý ohyb vyvolaný bočným tlakom. Vrásnenie je proces duktílnej (plastickej) deformácie hornín, pri ktorom dochádza k vzniku vrás.
Pozrieť Zoznam geovedných článkov/V a Vrásnenie
Vrbas
Vrbas je rieka v Bosne a Hercegovine, dôležitý pravostranný prítok Sávy, do ktorej sa vlieva na hranici s Chorvátskom.
Pozrieť Zoznam geovedných článkov/V a Vrbas
Vrch (vyvýšenina)
thumb Vrch je z odborného hľadiska vyvýšenina väčších rozmerov, spravidla s relatívnou výškou nad (v užšom zmysle len vo vrchovine, v širšom zmysle aj v hornatine a veľhornatine).
Pozrieť Zoznam geovedných článkov/V a Vrch (vyvýšenina)
Vrchná krieda
Vrchná krieda alebo mladšia krieda je epocha kriedy, ktorá predstavuje záverečné obdobie druhohôr.
Pozrieť Zoznam geovedných článkov/V a Vrchná krieda
Vrchovina
Vrchovina je vypuknuté územie (geomorfologický tvar) s členitým georeliéfom.
Pozrieť Zoznam geovedných článkov/V a Vrchovina
Vrstevná chyba
Vrstevná chyba Vrstevná chyba v kryštalografii znamená chybu vrstvenia atómových rovín v kryštáli.
Pozrieť Zoznam geovedných článkov/V a Vrstevná chyba
Vrstva (geológia)
Poľsku Vrstva alebo stratum je geologický termín, označujúci vodorovne (alebo pod určitým uhlom) uložené doskovité telesá sedimentov, alebo vulkanitov, ktorých vznik podmienil určitý proces, majú približne rovnaké vlastnosti a zloženie v celom svojom objeme a odlišujú sa od iných vrstiev (uložených nad, alebo pod nimi).
Pozrieť Zoznam geovedných článkov/V a Vrstva (geológia)
Vrt
Ústie vrtnej šachty s vytekajúcou vodou. Popis vybavenia vrtu. Vrt je všeobecný termín pre akúkoľvek dlhú šachtu vyhĺbenú do pôdy, ľadu alebo podložnej horniny v horizontálnom alebo vertikálnom smere.
Pozrieť Zoznam geovedných článkov/V a Vrt
Vrtné jadro
Vrtné jadrá. Vrtné jadro je teleso valcovitého tvaru, tvorené vzorkou horniny, získané z geologického vrtu.
Pozrieť Zoznam geovedných článkov/V a Vrtné jadro
Vryp minerálu
Vryp minerálu (iné názvy: farba vrypu minerálu/nerastu, farba vrypu, vryp nerastu, vryp) je jedna zo základných fyzikálnych vlastností minerálov, ktorá je jednoduchou pomôckou pri ich rozlišovaní.
Pozrieť Zoznam geovedných článkov/V a Vryp minerálu
Vsetínská Bečva
Vsetínská Bečva je rieka na strednej Morave.
Pozrieť Zoznam geovedných článkov/V a Vsetínská Bečva
Vtáčnik (pohorie)
Hrádok Vtáčnik je pohorie (a zároveň geomorfologický celok) geomorfologickej oblasti Slovenské stredohorie.
Pozrieť Zoznam geovedných článkov/V a Vtáčnik (pohorie)
Vtákojašterotvaré
Vtákojašterotvaré (iné názvy: vtákojašterypterosaury. In: Pyramída, lietajúce jaštery, pterosaury - jednotné číslo pterosaurus; lat. Pterosauria) sú taxón vymretých lietavých plazov z taxónu Ornithodira.
Pozrieť Zoznam geovedných článkov/V a Vtákojašterotvaré
Vulcano
Vulcano je ostrov sopečného pôvodu, nachádzajúci sa v súostroví Liparské ostrovy v Tyrrhenskom mori.
Pozrieť Zoznam geovedných článkov/V a Vulcano
Vulcanodontidae
Vulcanodontidae je čeľaď vyhynutých dlhokrkých dinosaurov.
Pozrieť Zoznam geovedných článkov/V a Vulcanodontidae
Vulkan Geodezistov
Vulkan Geodezistov je menší, 1 170 m vysoký štítový vulkán, nachádzajúci sa v južnej časti pohoria Stredokamčatský chrbát na polostrove Kamčatka.
Pozrieť Zoznam geovedných článkov/V a Vulkan Geodezistov
Vulkan Gornogo Instituta
Vulkan Gornogo Instituta alebo Gornyj Institut je v súčasnosti neaktívny stratovulkán, nachádzajúci sa na polostrove Kamčatka, na východnom okraji grabenu, tiahnúceho sa od úpätia sopky Kebenej.
Pozrieť Zoznam geovedných článkov/V a Vulkan Gornogo Instituta
Vulkan Komarova
Vulkan Komarova, tiež Zapovednyj je v súčasnosti neaktívny stratovulkán, nachádzajúci sa vo východnej časti polostrova Kamčatka, na severnom okraji komplexu Gamčen.
Pozrieť Zoznam geovedných článkov/V a Vulkan Komarova
Vulkanická zima
Vulkanická zima alebo sopečná zima je zníženie globálnych teplôt spôsobené sopečným popolom a kvapkami kyseliny sírovej a vody, ktoré po veľkej, obzvlášť explozívnej sopečnej erupcii zakrývajú Slnko a zvyšujú albedo Zeme (zvyšujú odraz slnečného žiarenia).
Pozrieť Zoznam geovedných článkov/V a Vulkanická zima
Vulkanické sklo
Vulkanické sklo v polarizačnom mikroskope. Ako každá amorfná látka je pri skrížených nikoloch stále zhasnutá. Vulkanické sklo alebo sopečné sklo je amorfný (nevykryštalizovaný) produkt rýchlo chladnúcej magmy, v ktorom nemali atómy prvkov dostatok času aby sa stihli usporiadať do kryštálovej mriežky.
Pozrieť Zoznam geovedných článkov/V a Vulkanické sklo
Vulkanický popol
Oblak vulkanického popla odnášaný vetrom do mora pri erupcii Mount Cleveland na Aljaške. Vulkanický popol alebo sopečný popol predstavuje rozdrvené fragmenty minerálov, hornín a vulkanického skla, ktoré sa uvoľňujú do ovzdušia a neskôr sa usadia na zemskom povrchu alebo v oceáne.
Pozrieť Zoznam geovedných článkov/V a Vulkanický popol
Vulkanoklast
Termín vulkanoklast alebo vulkanoklastikum v sebe zahŕňa širokú škálu rôzne veľkých úlomkov lávy, vyvrhnutých pri sopečnej erupcii, ako sú tufy, pemza, lapili, tefra a uloženiny pyroklastických prúdov – ignimbrity.
Pozrieť Zoznam geovedných článkov/V a Vulkanoklast
Vulkanológ
Vulkanológ je vedec, geológ zaoberajúci sa vulkanológiou, skúma sopky a ich sopečnú činnosť.
Pozrieť Zoznam geovedných článkov/V a Vulkanológ
Vulkanológia
Filipínach Vulkanológia je veda, ktorá sa zaoberá vznikom a stavbou vulkánov, javmi ktoré prebiehajú pri sopečnej erupcii a v neposlednom rade aj zložením a vlastnosťami vulkanických produktov (ako sú láva, pyroklasty, utuhnuté sopečné horniny, pemza, atď.).
Pozrieť Zoznam geovedných článkov/V a Vulkanológia
Vulkánska erupcia
magmy, '''11.''' magmatický kozub, '''12.''' dajka. Vulkánska erupcia (odvodené z názvu sopky Vulcano) označuje sopečnú erupciu explozívneho typu, ktorej prejavy popísal taliansky vulkanológ Giuseppe Mercalli, prítomný pri erupciách Vulcana v rokoch 1888-1890: „..ako delostrelecká paľba s dlhými intervalmi...“ Vulkánsky typ erupcie prebieha nasledovne: viskózna magma (prevažne bazaltovo-andezitového zloženia) s vyšším obsahom rozpustených plynov (často aj väčšieho množstva vodných pár pochádzajúcich z odparenej spodnej vody) je vyvrhovaná z krátera v dlhších, pravidelne sa opakujúcich intervaloch.
Pozrieť Zoznam geovedných článkov/V a Vulkánska erupcia
Vyčoma
Vyčoma je riečka na západnom Slovensku, v okrese Partizánske.
Pozrieť Zoznam geovedných článkov/V a Vyčoma
Vydranka
Vydranka alebo Vydraňka je vodný tok v severnej časti okresu Medzilaborce, ľavostranný prítok Laborca s dĺžkou.
Pozrieť Zoznam geovedných článkov/V a Vydranka
Vydrica (vodný tok)
Železnej studienky Vydrica na hornom toku Vydrica (historicky) je potok na juhozápadnom Slovensku.
Pozrieť Zoznam geovedných článkov/V a Vydrica (vodný tok)
Vyhynutie (biológia)
dinosaurov Umelecká predstava o dopade asteroidu na Zem. Dopadu veľkého telesa sa pripisujú niektoré veľké vymierania v histórii Zeme Moa obývajúce pôvodne územie Nového Zélandu vyhynuli následkom ľudskej činnosti Vyhynutie (iné názvy: vymretie, zánik, zaniknutie, extinkcia, nedokonavý vid hynutie, vymieranie, zanikanie) je skončenie existencie všetkých jedincov určitého druhu, poprípade iného taxónu (radu, čeľade…) od (vrátane) poddruhu vyššie.
Pozrieť Zoznam geovedných článkov/V a Vyhynutie (biológia)
Vymieranie na konci kriedy
Umelecká predstava o dopade meteoritu na Zem pred 65 miliónmi rokov Vymieranie na konci kriedy (tiež známe ako K-T vymieranie, kde "K" znamená krieda a "T" terciér čiže treťohory), je veľké vymieranie, ktoré sa odohralo na prelome druhohôr (koniec kriedy, teda pred zhruba 65,5 miliónmi rokov) a kenozoika, pri ktorom počas relatívne krátkeho časového úseku vyhynulo mnoho rastlinných i živočíšnych druhov.
Pozrieť Zoznam geovedných článkov/V a Vymieranie na konci kriedy
Vysočina (opak nížiny)
Vysočina je územie (typ reliéfu) vo vyššej nadmorskej výške (na Slovensku a v Česku nad, vo svete skôr nad) Rozlišuje sa „nízka vysočina“ 301, „stredná vysočina“ 801, „vysoká vysočina“ nad Opakom vysočiny je nížina.
Pozrieť Zoznam geovedných článkov/V a Vysočina (opak nížiny)
Vysočina (provincia)
Vysočina je vyššia štruktúrna tektonická jednotka zahŕňajúca vhĺbené a vypuknuté geomorfologické jednotky obdobného charakteru, resp.
Pozrieť Zoznam geovedných článkov/V a Vysočina (provincia)
Vysoké Tatry (pohorie)
Kojšovskej hole Vysoké Tatry na vedute mesta Kežmarok z 18. storočia Vysoké Tatry sú najvyššie pohorie na Slovensku a v Poľsku a sú zároveň jediným horstvom v týchto štátoch s alpským charakterom.
Pozrieť Zoznam geovedných článkov/V a Vysoké Tatry (pohorie)
Vysoké Taury
Vysoké Taury sú najvyššie pohorie v Alpách na východ od Brennerského priesmyku a zároveň najvyššie pohorie v Rakúsku.
Pozrieť Zoznam geovedných článkov/V a Vysoké Taury
Vysokij (1 234 m)
Vysokij je v súčasnosti neaktívny stratovulkán, nachádzajúci sa v južnej časti polostrova Kamčatka, medzi sopkami Asača a Mutnovskij.
Pozrieť Zoznam geovedných článkov/V a Vysokij (1 234 m)
Vysokij (2 161 m)
Vysokij je v súčasnosti neaktívny stratovulkán, nachádzajúci sa vo východnej vulkanickej zóne polostrova Kamčatka, asi 30 km severovýchodne od Kronockého vulkánu, ako posledný člen reťaze stratovulkánov, tiahnúcej sa od kompelxu Gamčen.
Pozrieť Zoznam geovedných článkov/V a Vysokij (2 161 m)
Vyvretá hornina
Gabro, tmavá (bázická) magmatická hornina Vyvretá hornina alebo magmatická hornina alebo zriedkavo eruptívna hornina je hornina, ktorá vznikla kryštalizáciou z chladnúcej magmy.
Pozrieť Zoznam geovedných článkov/V a Vyvretá hornina
Vzduchová hmota
Vzduchová hmota (iné názvy: vzduchová masa, vzdušnina) je veľmi veľká (t.j. s veľkými plochami morí a pevnín porovnateľná), relatívne ohraničená časť vzduchu v troposfére, ktorá má zhruba rovnaké vlastnosti (najmä teplotu a vlhkosť) a pohybuje sa ako celok v smere všeobecnej cirkulácie atmosféry.
Pozrieť Zoznam geovedných článkov/V a Vzduchová hmota
Vzhľad kryštálu
Vzhľad kryštálu minerálu je jedna z vlastností minerálu.
Pozrieť Zoznam geovedných článkov/V a Vzhľad kryštálu
Vznik Zeme
Vznik Zeme je proces vzniku planéty Zem.
Pozrieť Zoznam geovedných článkov/V a Vznik Zeme