Obsah
26 vzťahy: Časomiera na Marse, Časová hviezda, Časová rovnica, Časová služba, Časový nónius, Časový signál, Častica alfa, Časticový horizont, Čínska astronómia, Červená asymetria, Červená koronálna čiara, Červená skupina, Červený nadobor, Červený obdĺžnik, Červený obor, Červený posun, Červený trpaslík, Červia diera, Československá astronomická spoločnosť pri ČSAV, Československý národný komitét astronomický, Čiara 21 cm, Čierna diera, Čierna hviezda, Čiernooká galaxia, Čierny trpaslík, Činka (hmlovina).
Časomiera na Marse
Dĺžka marťanských ročných období v porovnaní so Zemou. Na meranie času na planéte Mars a na Saturnovom najväčšom mesiaci '''Titan''' boli navrhované viaceré spôsoby merania času, nezávisle od pozemského kalendára.
Pozrieť Zoznam astronomických článkov/Č a Časomiera na Marse
Časová hviezda
Časová hviezda je hviezda blízko nebeského rovníka s veľmi presne známou rektascenziou, vybraná na meranie času.
Pozrieť Zoznam astronomických článkov/Č a Časová hviezda
Časová rovnica
priezvisko2.
Pozrieť Zoznam astronomických článkov/Č a Časová rovnica
Časová služba
Časová služba je meranie a oznamovanie presného času rozhlasom, televíziou alebo telegraficky.
Pozrieť Zoznam astronomických článkov/Č a Časová služba
Časový nónius
Časový nónius sú koincidenčné (rytmické) časové signály, ktoré v dĺžke jednej minúty obsahujú 61 tikov.
Pozrieť Zoznam astronomických článkov/Č a Časový nónius
Časový signál
Časový signál je medzinárodne dohodnutý spôsob oznamovania presného času.
Pozrieť Zoznam astronomických článkov/Č a Časový signál
Častica alfa
Alfa častica je odklonená v magnetickom poli Častica alfa (prúd častíc alfa sa nazýva žiarenia alfa; iné názvy pozri nižšie) je jadro atómu hélia zložené z dvoch protónov a dvoch neutrónov, s kladným nábojom +2e a nukleónovým číslom 4.
Pozrieť Zoznam astronomických článkov/Č a Častica alfa
Časticový horizont
Časticový horizont v kozmológii je vzdialenosť, z ktorej častice (kladnej prípadne nulovej hmotnosti) mohli doraziť k pozorovateľovi od vzniku vesmíru.
Pozrieť Zoznam astronomických článkov/Č a Časticový horizont
Čínska astronómia
Prvé zmienky o astronómii v starovekej Čìne pochádzajú už zo 4. tisícročia pred Kr..
Pozrieť Zoznam astronomických článkov/Č a Čínska astronómia
Červená asymetria
Červená asymetria je asymetria spektrálnej čiary (najmä čiary vodíka Hα) pozorovaná pri vzplanutí slnečnej erupcie.
Pozrieť Zoznam astronomických článkov/Č a Červená asymetria
Červená koronálna čiara
Červená koronálna čiara je emisná spektrálna čiara 9-násobne ionizovaného železa Fe X. Má vlnovú dĺžku 637,4 nm.
Pozrieť Zoznam astronomických článkov/Č a Červená koronálna čiara
Červená skupina
Hertzsprungov-Russellov diagram znázorňujúci vývoj hviezd rozdielnej hmoty. Červená skupina je označená RC na zelenej čiare, ktorá znázorňuje vývoj hviezdy s dvojnásobkom hmotnosti Slnka. Červená skupina je útvarom v Hertzsprungovom-Russellovom diagrame hviezd.
Pozrieť Zoznam astronomických článkov/Č a Červená skupina
Červený nadobor
Červený nadobor je obrovská hviezda spektrálneho typu M. Je jedným zo záverečných štádií vývoja veľmi hmotných hviezd.
Pozrieť Zoznam astronomických článkov/Č a Červený nadobor
Červený obdĺžnik
Hmlovina Červený obdĺžnik (alebo HD 44179) je planetárna hmlovina v súhvezdí Jednorožec.
Pozrieť Zoznam astronomických článkov/Č a Červený obdĺžnik
Červený obor
Porovnanie veľkosti červeného obra Aldebarana so Slnkom Červený obor je veľká hviezda mimo hlavnej postupnosti typu K alebo M, červenej farby.
Pozrieť Zoznam astronomických článkov/Č a Červený obor
Červený posun
Červený posun vo viditeľnom spektre. Vpravo skupina galaxií BAS11 a porovnanie spektra so Slnkom (vľavo). Červený posun je posun spektrálnych čiar smerom k červenému (dlhovlnnému) koncu spektra.
Pozrieť Zoznam astronomických článkov/Č a Červený posun
Červený trpaslík
Umelcova predstava červeného trpaslíka. Červené trpaslíky tvoria väčšinu všetkých hviezd. extrasolárnej planéty obiehajúcej okolo červeného trpaslíka Červený trpaslík je malá a relatívne chladná hviezda hlavnej postupnosti neskorého spektrálneho typu K alebo M.
Pozrieť Zoznam astronomických článkov/Č a Červený trpaslík
Červia diera
Červia diera analogicky znázornená v dvoj-dimenzionálnom priestore Diagram Schwarzschildovej červej diery Pri kvantových fluktuáciách časopriestoru môžu vznikať malé červie diery, ktoré rýchlo zanikajú. Červia diera je hypotetický fyzikálny objekt umožnený schopnosťou časopriestoru vytvoriť skratku cez priestor a čas.
Pozrieť Zoznam astronomických článkov/Č a Červia diera
Československá astronomická spoločnosť pri ČSAV
Československá astronomická spoločnosť pri ČSAV (skratka ČAS) bola dobrovoľná výberová vedecká spoločnosť združujúca vedeckých, vedecko-pedagogických a odborných pracovníkov z oblasti astronómie a príbuzných vied.
Pozrieť Zoznam astronomických článkov/Č a Československá astronomická spoločnosť pri ČSAV
Československý národný komitét astronomický
Československý národný komitét astronomický, skratka ČSNKA, bol orgán podriadený Česko-Slovenskému národnému komitétu ICSU (International Council of Scientific Unions) a Vedeckému kolégiu astronómie a geofyziky ČSAV.
Pozrieť Zoznam astronomických článkov/Č a Československý národný komitét astronomický
Čiara 21 cm
Čiara 21 cm je spektrálna čiara rádiového žiarenia neutrálneho medzihviezdneho vodíka vlnovej dĺžky 21 cm (rádiová spektrálna čiara).
Pozrieť Zoznam astronomických článkov/Č a Čiara 21 cm
Čierna diera
Messier 87. Mliečnej cesty. Diera váži 10 hmotností slnka. Rocheovu medzu. Dovnútra padajúca hmota formuje akrečný disk, pričom časť hmoty je vytryskovaná vysokoenergetickými polárnymi prúdmi Ďalší príklad čiernej diery s blízko obiehajúcou spoločnicou.
Pozrieť Zoznam astronomických článkov/Č a Čierna diera
Čierna hviezda
Čierna hviezda je gravitačný objekt zložený z hmoty.
Pozrieť Zoznam astronomických článkov/Č a Čierna hviezda
Čiernooká galaxia
Čiernooká galaxia (iné názvy: galaxia Čierne oko, Messier 64, M 64, NGC 4826) je špirálová galaxia v súhvezdí Vlasy Bereniky objavená v roku 1779.
Pozrieť Zoznam astronomických článkov/Č a Čiernooká galaxia
Čierny trpaslík
Čierny trpaslík je zvyšok hviezdy o veľkosti Slnka, z ktorej ostal biely trpaslík a postupne sa ochladil na teleso, ktoré emituje iba žiarenie čierneho telesa.
Pozrieť Zoznam astronomických článkov/Č a Čierny trpaslík
Činka (hmlovina)
Činka (iné názvy: Messier 27, M 27, Dumbbell, NGC 6853) je planetárna hmlovina v súhvezdí Líška.
Pozrieť Zoznam astronomických článkov/Č a Činka (hmlovina)