Obsah
81 vzťahy: O’bekiston fanlar Akademiyasining Mirzo Ulug’bek nomidagi Astronomiya Instituti, OB hviezda, Obývateľná zóna, Obývateľnosť planéty, Obežná doba (astronómia), Obežná dráha, Obežná rýchlosť, Obežná rovina, Obeh Zeme, Oberon (mesiac), Oberthov efekt, Objav kozmického mikrovlnného pozadia, Objekt hlbokého vesmíru, Oblak, Oblasť žiarivej rovnováhy, Oblasť H I, Oblasť H II, Oblasť M, Obloha, Obor (hviezda), Obria galaxia, Observatórium Kao-čcheng, Observatórium Lomnický štít, Observatórium Sierra Nevada, Observatórium Skalnaté pleso, Observatórium Stará Lesná, Observatoire de Cointe, Obzor (Zem), Obzorník, Oceán (astronómia), Odvrátená strana Mesiaca, Ofélia (mesiac), OGLE 2003-BLG-235, OGLE-2005-BLG-390Lb, OGLE-TR-10, OGLE-TR-111, OGLE-TR-113, OGLE-TR-122b, OGLE-TR-56, Okolohviezdna hmota, Oktant (astronómia), Oktant (súhvezdie), Októbrové Arietidy, Olbersov paradox, Oldřich Prefát z Vlkanova, Ole Rømer, Oleg Vasilievič Dobrovoľskij, Olomoucký orloj, Oltár (súhvezdie), Omar Chajjám, ... Rozbaliť index (31 viac) »
O’bekiston fanlar Akademiyasining Mirzo Ulug’bek nomidagi Astronomiya Instituti
O'bekiston fanlar Akademiyasining Mirzo Ulug'bek nomidagi Astronomiya Instituti (po rusky Астрономический институт им. Улугбега Pеспублики Узбекистан (doslova "Ulugbekov astronomický inštitút Akadémie vied Uzbekistanu") je observatórium v Taškente (+69°17,6'; +41°19,5'; 470 m); najstaršia vedecká inštitúcia v Strednej Ázii, založená roku 1833.
OB hviezda
OB hviezda môže byť.
Pozrieť Zoznam astronomických článkov/O a OB hviezda
Obývateľná zóna
Obývateľná zóna (OZ) v astronómii je oblasť vo vesmíre, kde sú hviezdne podmienky dostatočne priaznivé pre život ako ho poznáme na Zemi.
Pozrieť Zoznam astronomických článkov/O a Obývateľná zóna
Obývateľnosť planéty
Náš pojem obývateľnosti planéty je čiastočne extrapoláciou podmienok vládnucich na Zemi, keďže je to jediná planéta, o ktorej vieme, že dokáže zabezpečiť život Obývateľnosť planéty je miera, v akej planéta alebo prirodzený satelit dokáže slúžiť pre vývin a udržanie života.
Pozrieť Zoznam astronomických článkov/O a Obývateľnosť planéty
Obežná doba (astronómia)
Obežná doba (iné názvy: doba obehu, čas obehu, obežný čas, perióda obehu, obežná perióda, orbitálna perióda, perióda) je čas potrebný, kým teleso, napríklad planéta, vykoná jeden obeh okolo materského telesa, napríklad hviezdy.
Pozrieť Zoznam astronomických článkov/O a Obežná doba (astronómia)
Obežná dráha
Schéma znázorňujúca dráhu telies vystrelených vodorovne rôznymi rýchlosťami. Vplyv trenia atmosféry je tu zanedbaný. Predmet A bol vystrelený malou rýchlosťou a preto preletel najkratšiu balistickú dráhu.
Pozrieť Zoznam astronomických článkov/O a Obežná dráha
Obežná rýchlosť
Obežná rýchlosť je rýchlosť, ktorou teleso obieha okolo barycentra systému, ktoré sa zvyčajne nachádza v blízkosti masívnejšieho telesa.
Pozrieť Zoznam astronomických článkov/O a Obežná rýchlosť
Obežná rovina
Obežná rovina objektu obiehajúceho iný objekt je geometrická rovina, v ktorej sa nachádza obežná dráha.
Pozrieť Zoznam astronomických článkov/O a Obežná rovina
Obeh Zeme
Obeh zeme je pohyb Zeme od západu na východ okolo Slnka, ktoré ju udržuje na obežnej dráhe svojou príťažlivosťou.
Pozrieť Zoznam astronomických článkov/O a Obeh Zeme
Oberon (mesiac)
Oberon (alebo Oberón) je prirodzený satelit Urána.
Pozrieť Zoznam astronomických článkov/O a Oberon (mesiac)
Oberthov efekt
Oberthov efekt je poznatok, že zmena rýchlosti kozmickej sondy pomocou raketového motora je tým väčšia, čím rýchlejšie sa sonda už pohybuje.
Pozrieť Zoznam astronomických článkov/O a Oberthov efekt
Objav kozmického mikrovlnného pozadia
Náhodný objav žiarenia kozmického mikrovlnného pozadia (CMBR) je dôležitou súčasťou modernej fyzikálnej kozmológie.
Pozrieť Zoznam astronomických článkov/O a Objav kozmického mikrovlnného pozadia
Objekt hlbokého vesmíru
Príklad objektu hlbokého vesmíru: špirálová galaxia NGC 4622 Objekt hlbokého vesmíru (nesprávne, anglicky Deep-sky object) je termín používaný v amatérskej astronómii na opis prevažne slabých objektov mimo slnečnej sústavy, ako sú napríkald hviezdokopy, hmloviny alebo galaxie.
Pozrieť Zoznam astronomických článkov/O a Objekt hlbokého vesmíru
Oblak
počasia Oblaky stratokumulus zhora Oblak (neodborne: mrak, neodborne najmä pre veľký oblak: mračnooblak. In: -->) je viditeľná sústava malých častíc vody alebo ľadu (prípadne iných látok) v atmosfére Zeme alebo iných kozmických telies.
Pozrieť Zoznam astronomických článkov/O a Oblak
Oblasť žiarivej rovnováhy
Oblasť žiarivej rovnováhy alebo vrstva žiarivej rovnováhy je vnútorná časť Slnka, ktorá leží medzi jadrom a konvektívnou vrstvou.
Pozrieť Zoznam astronomických článkov/O a Oblasť žiarivej rovnováhy
Oblasť H I
Oblasť H I je medzihviezdny oblak zložený z neutrálneho vodíka.
Pozrieť Zoznam astronomických článkov/O a Oblasť H I
Oblasť H II
Oblasť H II – mračno medzihviezdneho plynu – svietiaca hmlovina, v ktorej je vodík zväčša ionizovaný (HII), s rozmermi aj niekoľkých stoviek svetelných rokov.
Pozrieť Zoznam astronomických článkov/O a Oblasť H II
Oblasť M
Oblasť M je miesto na slnečnom povrchu, na ktorom sa vyskytujú magnetické poruchy, ale nie sú v ňom pozorované slnečné škvrny.
Pozrieť Zoznam astronomických článkov/O a Oblasť M
Obloha
thumb Obloha je optický vnem sféry ohraničenej horizontom pozorovacieho miesta, splošteným v zenite.
Pozrieť Zoznam astronomických článkov/O a Obloha
Obor (hviezda)
VLT Obor je hviezda, v ktorej sa zastavili termonukleárne reakcie premeny vodíka na hélium v jej jadre.
Pozrieť Zoznam astronomických článkov/O a Obor (hviezda)
Obria galaxia
Obria galaxia je veľmi veľká galaxia s priemerom minimálne 100.000 svetelných rokov a minimálne 100 miliardami hviezd.
Pozrieť Zoznam astronomických článkov/O a Obria galaxia
Observatórium Kao-čcheng
Astronomické observatórium Kao-čcheng, tiež známe ako staré observatórium v Teng-fengu, je observatórium vo svätyni vojvodu z Čou v meste Kao-čcheng neďaleko mesta Teng-feng v provincii Che-nan v Číne.
Pozrieť Zoznam astronomických článkov/O a Observatórium Kao-čcheng
Observatórium Lomnický štít
Observatórium Lomnický štít Observatórium Lomnický štít je observatórium, ktoré sa nachádza na vrchole Lomnického štítu vo Vysokých Tatrách vo výške 2 634 metrov nad morom.
Pozrieť Zoznam astronomických článkov/O a Observatórium Lomnický štít
Observatórium Sierra Nevada
Observatórium Sierra Nevada Observatórium Sierra Nevada je španielske astronomické observatórium, postavené v roku 1981 na hore Loma de Dílar v pohorí Sierra Nevada v provincii Granada v Andalúzii.
Pozrieť Zoznam astronomických článkov/O a Observatórium Sierra Nevada
Observatórium Skalnaté pleso
Observatórium na Skalnatom plese Observatórium Skalnaté pleso je astronomické a meteorologické observatórium umiestnené vo Vysokých Tatrách pri Skalnatom plese.
Pozrieť Zoznam astronomických článkov/O a Observatórium Skalnaté pleso
Observatórium Stará Lesná
Observatórium Stará Lesná je astronomické observatórium, ktoré sa nachádza v Starej Lesnej v okrese Kežmarok vo výške 785 metrov nad morom.
Pozrieť Zoznam astronomických článkov/O a Observatórium Stará Lesná
Observatoire de Cointe
Observatoire de Cointe Observatoire de Cointe je astrofyzikálne observatórium v Liége, Belgicko (+5°33,9'; +50°37,1'; 127 m).
Pozrieť Zoznam astronomických článkov/O a Observatoire de Cointe
Obzor (Zem)
východe slnka Obzor alebo horizont je všeobecne časť zemského povrchu, ktorú možno vidieť z jedného miesta.
Pozrieť Zoznam astronomických článkov/O a Obzor (Zem)
Obzorník
Obzorník alebo horizont je priesečnica vodorovnej roviny vedenej pozorovacím miestom s nebeskou sférou.
Pozrieť Zoznam astronomických článkov/O a Obzorník
Oceán (astronómia)
Oceán je veľká masa vody (či inej kvapaliny) na povrchu vesmírneho telesa alebo pod niektorou z jeho vrstiev (napríklad pod ľadovou kôrou).
Pozrieť Zoznam astronomických článkov/O a Oceán (astronómia)
Odvrátená strana Mesiaca
Topografická mapa privrátenej strany (vľavo) a odvrátenej strany (vpravo) Mesiaca Odvrátená strana Mesiaca je hemisféra Mesiaca, ktorá je neustále otočená smerom od Zeme; druhá strana Mesiaca sa nazýva privrátená strana Mesiaca.
Pozrieť Zoznam astronomických článkov/O a Odvrátená strana Mesiaca
Ofélia (mesiac)
Ofélia alebo Ophelia je prirodzený satelit Urána.
Pozrieť Zoznam astronomických článkov/O a Ofélia (mesiac)
OGLE 2003-BLG-235
OGLE 2003-BLG-235 je hviezda, pri ktorej bola objavená extrasolárna planéta.
Pozrieť Zoznam astronomických článkov/O a OGLE 2003-BLG-235
OGLE-2005-BLG-390Lb
Umelcova predstava planéty (NASA) Poloha planéty na oblohe OGLE-2005-BLG-390Lb je exoplanéta, obiehajúca hviezdu OGLE-2005-BLG-390L, ktorá sa nachádza 21 500 ± 3 300 ly od Zeme, blízko galaktického stredu Mliečnej cesty.
Pozrieť Zoznam astronomických článkov/O a OGLE-2005-BLG-390Lb
OGLE-TR-10
OGLE-TR-10 je vzdialená hviezda v súhvezdí Strelec, pri ktorej bola objavená extrasolárna planéta.
Pozrieť Zoznam astronomických článkov/O a OGLE-TR-10
OGLE-TR-111
OGLE-TR-111 je vzdialená žltá hviezda v súhvezdí Kýl, pri ktorej boli objavené 2 extrasolárne planéty.
Pozrieť Zoznam astronomických článkov/O a OGLE-TR-111
OGLE-TR-113
OGLE-TR-113 je hviezda, pri ktorej bola objavená extrasolárna planéta.
Pozrieť Zoznam astronomických článkov/O a OGLE-TR-113
OGLE-TR-122b
OGLE-TR-122b je najmenšia hviezda, nie však hnedý trpaslík.
Pozrieť Zoznam astronomických článkov/O a OGLE-TR-122b
OGLE-TR-56
OGLE-TR-56 je hviezda, pri ktorej bola objavená extrasolárna planéta.
Pozrieť Zoznam astronomických článkov/O a OGLE-TR-56
Okolohviezdna hmota
Okolohviezdna hmota je obálka hviezdy v jej začiatočných štádiách vývoja.
Pozrieť Zoznam astronomických článkov/O a Okolohviezdna hmota
Oktant (astronómia)
Oktant Oktant je merací a navigačný prístroj vyvinutý z triquetra nahradením druhého ramena osminovým výsekom kružnice.
Pozrieť Zoznam astronomických článkov/O a Oktant (astronómia)
Oktant (súhvezdie)
Oktant (lat. Octans) je jedno z 88 súhvezdí modernej astronómie.
Pozrieť Zoznam astronomických článkov/O a Oktant (súhvezdie)
Októbrové Arietidy
Októbrové Arietidy sú meteorický roj, ktorý má maximum 8. októbra.
Pozrieť Zoznam astronomických článkov/O a Októbrové Arietidy
Olbersov paradox
Animácia Olbersov paradox je fyzikálne paradoxné pozorovanie toho, že nočná obloha je tmavá – zatiaľ čo v nekonečnom vesmíre by nočná obloha musela byť jasná.
Pozrieť Zoznam astronomických článkov/O a Olbersov paradox
Oldřich Prefát z Vlkanova
Oldřich Prefát z Vlkanova (* 12. máj 1523, Praha – † 26. júl 1565, Praha) bol český spisovateľ, matematik, astronóm a cestovateľ.
Pozrieť Zoznam astronomických článkov/O a Oldřich Prefát z Vlkanova
Ole Rømer
Ole Christensen Rømer (* 25. september 1644, Århus, Dánsko† 19. september 1710, Kodaň) bol dánsky matematik a astronóm.
Pozrieť Zoznam astronomických článkov/O a Ole Rømer
Oleg Vasilievič Dobrovoľskij
Oleg Vasilievič Dobrovoľskij (* 12. december 1914 – † 1989) bol ruský astronóm, ktorý sa venoval fyzike komét a meteorov, štatistike hviezd, kvazarom a dvojhviezdam.
Pozrieť Zoznam astronomických článkov/O a Oleg Vasilievič Dobrovoľskij
Olomoucký orloj
detail výzdoby olomouckého orloje Rekonštrukcia podoby olomouckého orloja pred zničením v 2. svetovej vojne. (Plátno cez dnešnú podobu orloja umiestnené jeden deň.) Olomoucký orloj je orloj, ktorý je súčasťou severnej steny radnice v Olomouci.
Pozrieť Zoznam astronomických článkov/O a Olomoucký orloj
Oltár (súhvezdie)
Oltár (Ara) je južné súhvezdie medzi súhvezdiami Kentaur a Vlk, jedno z Ptolemaiových súhvezdí.
Pozrieť Zoznam astronomických článkov/O a Oltár (súhvezdie)
Omar Chajjám
Omar Chajjám (* 18. máj 1048(?), Níšábúr, Perzia – † 4. december 1131(?) - dátumy narodenia sa udávajú od 1021 do 1048 a smrti od 1122 do 1131, perz., Giját ad-Dín Abú al-Fath Umar bin Ibráhím Chajjám Níšábúrí) bol iránsky vedec, matematik, astronóm a básnik.
Pozrieť Zoznam astronomických článkov/O a Omar Chajjám
Omega (hmlovina)
Omega (iné názvy: Labutia hmlovina, Podkova, Homária hmlovina, Messier 17, M 17, NGC 6618) je oblasťou H II v súhvezdí Strelec.
Pozrieť Zoznam astronomických článkov/O a Omega (hmlovina)
Omega Capricornidy
Omega Capricornidy sú meteorický roj, ktorý má maximum 2. mája.
Pozrieť Zoznam astronomických článkov/O a Omega Capricornidy
Omega Centauri
Omega Centauri alebo NGC 5139 je guľová hviezdokopa v súhvezdí Kentaur, ktorú identifikoval ako nehviezdny objekt Edmund Halley v roku 1677.
Pozrieť Zoznam astronomických článkov/O a Omega Centauri
Omega Scorpiidy
Omega Scorpiidy sú meteorický roj, ktorý má maximum 2. júna.
Pozrieť Zoznam astronomických článkov/O a Omega Scorpiidy
Omicron Canis Majoris
Omicron Canis Majoris je hviezda v súhvezdí Veľký pes.
Pozrieť Zoznam astronomických článkov/O a Omicron Canis Majoris
Omicron Piscium
Omicron Piscium alebo Torcularis Septemtrionalis je hviezda v súhvezdí Ryby vo vzdialenosti 142 svetelných rokov od Zeme.
Pozrieť Zoznam astronomických článkov/O a Omicron Piscium
Omikron Centauridy
Omikron Centauridy sú meteorický roj, ktorý má maximum 11. februára.
Pozrieť Zoznam astronomických článkov/O a Omikron Centauridy
Oortov mrak komét
Oortov mrak v porovnaní s vnútornými časťami slnečnej sústavy Oortov mrak komét je predpokladaná sférická oblasť ľadových objektov, kometárnych jadier, ktorá sa pravdepodobne nachádza na okraji slnečnej sústavy za Kuiperovým pásom, približne 50 000 až 100 000 AU od Slnka.
Pozrieť Zoznam astronomických článkov/O a Oortov mrak komét
Opozícia (astronómia)
Opozícia je vzájomná poloha dvoch telies (obyčajne planéty a Slnka) vzhľadom na Zem, pri ktorej sa ekliptikálna dĺžka telies odlišuje o 180° (aspekt).
Pozrieť Zoznam astronomických článkov/O a Opozícia (astronómia)
Opportunity
Porovnanie veľkosti vozidiel misie Mars Exploration Rover s ich predchodcom Sojournerom, prvým robotickým vozidlom na Marse Opportunity (angl. „príležitosť“, oficiálne: MER-B) bola kozmická sonda, ktorej hlavná časť, marsovský rover, je druhým z dvoch vozidiel misie Mars Exploration Rover americkej NASA.
Pozrieť Zoznam astronomických článkov/O a Opportunity
Optická astronómia
Optická astronómia je termín, ktorý má dva významy.
Pozrieť Zoznam astronomických článkov/O a Optická astronómia
Optický ďalekohľad
Optický ďalekohľad (iné názvy: ďalekohľad, najmä veľký v astronómii: optický teleskop, teleskop) je ďalekohľad pre optické žiarenie, resp.
Pozrieť Zoznam astronomických článkov/O a Optický ďalekohľad
Oranžový trpaslík
Oranžový trpaslík je hviezda hlavnej postupnosti spektrálneho typu K. Veľkosť týchto hviezd je medzi veľkosťou červených trpaslíkov triedy M a žltých trpaslíkov triedy G (napríklad ako Slnko).
Pozrieť Zoznam astronomických článkov/O a Oranžový trpaslík
Orión (hmlovina)
M43. Nad ňou sa nachádza modrá reflexná hmlovina NGC 1977 Hmlovina Orión alebo Veľká hmlovina v Orióne, známa tiež ako M42 a NGC 1976, je žiariaca emisná hmlovina v súhvezdí Orión pod Oriónovým pásom.
Pozrieť Zoznam astronomických článkov/O a Orión (hmlovina)
Orión (súhvezdie)
Orión je jedno z 88 súhvezdí modernej astronómie, jedno z najznámejších súhvezdí vôbec.
Pozrieť Zoznam astronomických článkov/O a Orión (súhvezdie)
Orionidy
Orionidy sú meteorický roj, ktorý má maximum 21. októbra, kedy produkuje približne 15 meteoritov za hodinu.
Pozrieť Zoznam astronomických článkov/O a Orionidy
Orlia hmlovina
Orlia hmlovina (iné názvy: Messier 16, M 16, NGC 6611) je mladá otvorená hviezdokopa v súhvezdí Had.
Pozrieť Zoznam astronomických článkov/O a Orlia hmlovina
Orloj
Pražský orloj Orloj alebo zastarano horológium je staré označenie pre hodiny, najmä hodiny na vežiach a verejných budovách alebo v chrámoch, a z takýchto hodín dnes sa za orloj považujú najmä také, ktoré vďaka zvláštnemu mechanizmu ukazujú okrem času aj polohu niektorých nebeských telies na oblohe (teda ide o druh astronomických hodín) a kalendárne údaje.
Pozrieť Zoznam astronomických článkov/O a Orloj
Ormond Stone
Ormond Stone (* 11. január 1847, Pekin, Illinois, USA – † 17. január 1933, Centerville, Virgínia) bol americký astronóm a matematik.
Pozrieť Zoznam astronomických článkov/O a Ormond Stone
Orogenéza
Kolízie dvoch kontinentálnych platní a vznik pásmového pohoria Orogenéza (z) správnejšie tektogenéza je pomerne rýchly geologický proces, pri ktorom vznikajú pásmové pohoria (nazývané aj orogénne pásma).
Pozrieť Zoznam astronomických článkov/O a Orogenéza
Orol (súhvezdie)
Orol (Aquila) je jedno zo 48 Ptolemaiových súhvezdí a tiež jedným z 88 súhvezdí modernej astronómie.
Pozrieť Zoznam astronomických článkov/O a Orol (súhvezdie)
Orthosie (mesiac)
Orthosie alebo Ortosie alebo Jupiter XXXV je prirodzený satelit Jupitera.
Pozrieť Zoznam astronomických článkov/O a Orthosie (mesiac)
Ortuťovo-mangánová hviezda
Ortuťovo-mangánová hviezda je typ chemicky pekuliárnej hviezdy s výraznou spektrálnou čiarou pri 398,4 nm v dôsledku absorpcie z ionizovanej ortuti.
Pozrieť Zoznam astronomických článkov/O a Ortuťovo-mangánová hviezda
Oscilujúci vesmír
Oscilujúci vesmír alebo pulzujúci vesmír je relativistický kozmologický model vesmíru so začiatočným veľkým treskom, v ktorej je priestor kladne zakrivený (index krivosti k.
Pozrieť Zoznam astronomických článkov/O a Oscilujúci vesmír
OSIRIS-REx
OSIRIS-REx (Origins, Spectral Interpretation, Resource Identification, Security, Regolith Explorer) je americká kozmická sonda, určená na skúmanie a odber vzoriek z asteroidu.
Pozrieť Zoznam astronomických článkov/O a OSIRIS-REx
Osmičková hmlovina
Osmičková hmlovina alebo NGC 3132 je planetárna hmlovina v súhvezdí Plachty, ktorú objavil anglický astronóm John Herschel 2. marca 1835.
Pozrieť Zoznam astronomických článkov/O a Osmičková hmlovina
OTS 44
Umelcov koncept prachovej sústavy okolo OTS 44. OTS 44 je hnedý trpaslík vzdialený približne 554 ly (170 parsekov) v súhvezdí Chameleón.
Pozrieť Zoznam astronomických článkov/O a OTS 44
Otvorená hviezdokopa
M11 známa aj ako Divá kačica Otvorená hviezdokopa je zoskupenie hviezd, obyčajne od desiatok po niekoľko tisíc, ktoré boli vytvorené z jedného molekulárneho mračna a sú stále gravitačne viazané.
Pozrieť Zoznam astronomických článkov/O a Otvorená hviezdokopa
Owens Valley Radio Observatory
Owens Valley Radio Observatory alebo Big Pine Observatory je rádioastronomické observatórium pod správou ústavu California Institute of Technology v USA (-118°17'; +37°14'; 1 230 m).
Pozrieť Zoznam astronomických článkov/O a Owens Valley Radio Observatory
Označenie planétok
Označenie planétok je jednoznačná identifikácia, prideľovaná každému objektu, pohybujúcemu sa Slnečnou sústavou, ktorý nejaví známky kometárnej aktivity a o ktorom sa s odôvodnením možno domnievať, že ide o planétku.
Pozrieť Zoznam astronomických článkov/O a Označenie planétok
Označenie premenných hviezd
Premenné hviezdy sú pomenovávané použitím obmeny Bayerovho označovania vo formáte Identifikátor.
Pozrieť Zoznam astronomických článkov/O a Označenie premenných hviezd