Logo
Úniapédia
Komunikácia
Teraz na Google Play
Nový! Na stiahnutie Úniapédia na Android ™!
Inštalovať
Rýchlejšie ako prehliadači!
 

Vznik a vývoj slnečnej sústavy

Index Vznik a vývoj slnečnej sústavy

protoplanetárnom disku Vznik a vývoj slnečnej sústavy je súbor procesov, ktorými sa sformovali telesá slnečnej sústavy do dnešnej podoby.

143 vzťahy: Adrastea (mesiac), Alan Boss, Argón, Astronómia, Astronomická jednotka, Atóm, Atmosféra (kozmického telesa), Biely trpaslík, Carnegie Institution of Washington, Chaos, Cháron (mesiac), Chemický prvok, Chondrit, Discovery (raketoplán), Disk, Dráhová rezonancia, Energia, Extrasolárna planéta, Fobos (mesiac), Fyzika, Galaktický disk, Galaxia (Mliečna cesta), Geológia, Gravitačná diferenciácia, Gravitačný kolaps, Gravitačný manéver, Gravitácia, Guľa, Hélium, Hlavná postupnosť, Hliník, Hmotnosť, Hmotnosť Slnka, Horčík, Horúci Jupiter, Hornina, Hubblov vesmírny ďalekohľad, Hviezda, Immanuel Kant, Impaktný kráter, Isaac Newton, Izotop, Jadro Galaxie, Jadro kométy, Jadro planéty, Joviálna planéta, Jupiter, Katastrofická teória vzniku planét, Kinetická energia, Kométa, ..., Kométa Shoemaker-Levy 9, Konvektívna zóna, Koróna (astronómia), Kozmológia, Kozmonaut, Kremík, Kryptón, Kuiperov pás, Kyslík, Mars, Matematika, Medzihviezdna hmota, Medziplanetárna hmota, Merkúr, Mesiac, Mesiac (družica), Meteorit, Metis (mesiac), Miliarda, Neón, Nepriama úmernosť, Neptún, Obežná dráha, Objem (matematika), Odstredivá sila, Oortov mrak komét, Orión (hmlovina), Pásmo planétok, Percento, Pierre Simone de Laplace, Planéta, Planétka, Planetárna hmlovina, Planetárna sústava, Planetezimál, Planetológia, Plazma (fyzika), Plyn, Počítač, Polčas premeny, Pozostatok supernovy, Prach, Praslnko, Prúdenie tepla, Premenná hviezda, Premenná hviezda typu T Tauri, Protohviezda, Protoplanéta, Protoplanetárny disk, Rameno Orióna, Rádioaktívny rozpad, Rýchlosť (fyzikálna veličina), René Descartes, Rotácia Zeme, Saturn, Skvapalňovanie, Slapy (astrofyzika), Slnečná hmlovina, Slnečná sústava, Slnečný vietor, Slnko, Spektrálny typ, Stupeň Celzia, Supernova, Svetelný rok, Teória veľkého impaktu, Teplo, Teplota, Terestriálna planéta, Termonukleárna reakcia, Tritón (mesiac), Uhlík, Urán (planéta), Vír, Vega, Venuša, Vesmír, Viazaná rotácia, Vodík, Vyparovanie, Vznik hviezdy, Vznik Zeme, Xenón, Zem, 134340 Pluto, 17. storočie, 1775, 1984, 1988, 1994, 20. storočie, 2001, 90. roky 20. storočia. Rozbaliť index (93 viac) »

Adrastea (mesiac)

Adrastea alebo Jupiter XV je druhý z Jupiterovych známych mesiacov (počítané od najbližších k planéte).

Nový!!: Vznik a vývoj slnečnej sústavy a Adrastea (mesiac) · Pozrieť viac »

Alan Boss

Alan P. Boss (* 20. júl 1951, Lakewood, Ohio, Spojené štáty) je americký astrofyzik.

Nový!!: Vznik a vývoj slnečnej sústavy a Alan Boss · Pozrieť viac »

Argón

Argón (z lat. Argon) je chemický prvok, v Periodickej tabuľke prvkov má značku Ar a protónové číslo 18.

Nový!!: Vznik a vývoj slnečnej sústavy a Argón · Pozrieť viac »

Astronómia

Astronómia (iné názvy: hvezdárstvo, staršie: hviezdoveda) je veda o vesmíre, zaoberajúca sa vznikom, vývojom, stavbou, rozložením, pohybom a vzájomnými interakciami vesmírnych telies a ich sústav.

Nový!!: Vznik a vývoj slnečnej sústavy a Astronómia · Pozrieť viac »

Astronomická jednotka

Astronomická jednotka (au, AU z, UA z) je jednotka dĺžky, približne rovná priemernej vzdialenosti medzi Zemou a Slnkom.

Nový!!: Vznik a vývoj slnečnej sústavy a Astronomická jednotka · Pozrieť viac »

Atóm

hélia. V jadre sú viditeľné dva protóny a dva neutróny, obiehajú ho dva elektróny. Atóm hélia Model Ernesta Rutherforda Atómy zlata Atóm (grec. άτομον – nedeliteľný) je najmenšia, chemicky ďalej nedeliteľná častica chemického prvku, ktorá je nositeľom jeho vlastností.

Nový!!: Vznik a vývoj slnečnej sústavy a Atóm · Pozrieť viac »

Atmosféra (kozmického telesa)

Atmosféra Zeme Atmosféra Marsu Atmosféra Titanu Enceladus jeho kryovulkánmi Pluta Atmosféra je vo všeobecnosti plynný obal kozmického telesa, napríklad planéty, mesiaca, kométy alebo hviezdy.

Nový!!: Vznik a vývoj slnečnej sústavy a Atmosféra (kozmického telesa) · Pozrieť viac »

Biely trpaslík

Sírius A a Sírius B planétarnych hmlovinách (ako napríklad v tejto NGC 246) je často vo vnútri biely trpaslík Biely trpaslík (trpaslík je tu neživotné slovo, preto je v mn. čísle biele trpaslíky, nie bieli trpaslíci) je astronomický objekt, ktorý vznikne po skončení existencie hviezdy s malou alebo strednou hmotnosťou.

Nový!!: Vznik a vývoj slnečnej sústavy a Biely trpaslík · Pozrieť viac »

Carnegie Institution of Washington

Carnegie Institution of Washington alebo Carnegie Institution for Science (skratka CIW) je organizácia v Spojených štátoch amerických, ktorú v roku 1902 založil Andrew Carnegie na podporu vedeckého výskumu.

Nový!!: Vznik a vývoj slnečnej sústavy a Carnegie Institution of Washington · Pozrieť viac »

Chaos

Chaos môže byť.

Nový!!: Vznik a vývoj slnečnej sústavy a Chaos · Pozrieť viac »

Cháron (mesiac)

Pluto a Cháron Pluto, Cháron a dva malé satelity Cháron je najväčší a prvý objavený mesiac trpasličej planéty Pluto. Ide o teleso zo skupiny plutín v Kuiperovom páse patriacich medzi transneptúnske telesá. Bol pomenovaný po Cháronovi z gréckej mytológie, ktorý prevážal duše mŕtvych do podsvetia, ktorému vládol boh (Hádes). Vzhľadom na to, že nie je oveľa menší ako planétka samotná, hovorí sa často o tejto dvojici telies ako o binárnej planétke (predtým dvojplanéte). Mesiac bol zblízka preskúmaný len jedinou sondou – New Horizons v roku 2015.

Nový!!: Vznik a vývoj slnečnej sústavy a Cháron (mesiac) · Pozrieť viac »

Chemický prvok

Chemický prvok alebo prvok je látka zložená z atómov s rovnakým protónovým číslom.

Nový!!: Vznik a vývoj slnečnej sústavy a Chemický prvok · Pozrieť viac »

Chondrit

Phnom Penh Chondrit L6 - 1868 « Saint Sauveur » Chondrit EH5 - 1914 Chondrity sú najhojnejšie sa vyskytujúci typ meteoritov, tvoria asi 86 % meteoritov, ktoré dopadli na Zem, nie je však isté, či toto percento odráža ich hojnosť vo vesmíre.

Nový!!: Vznik a vývoj slnečnej sústavy a Chondrit · Pozrieť viac »

Discovery (raketoplán)

Discovery (podľa označenia NASA pre orbitálne dopravné prostriedky OV-103) bol raketoplán NASA, ktorý bol používaný v programe Space Shuttle v rokoch 1984 až 2011.

Nový!!: Vznik a vývoj slnečnej sústavy a Discovery (raketoplán) · Pozrieť viac »

Disk

Disk (z lat. discus > z gr. dískos) označuje plochý kotúč a rôzne jemu podobné predmety, najmä.

Nový!!: Vznik a vývoj slnečnej sústavy a Disk · Pozrieť viac »

Dráhová rezonancia

Galileiho mesiace sú tiež v dráhovej rezonancii Dráhová rezonancia (iné názvy: orbitálna rezonancia, Laplaceova rezonancia, komenzurabilita) je vlastnosť pohybu dvoch telies v slnečnej sústave, pri ktorej sú ich obežné doby v pomere malých celých čísel.

Nový!!: Vznik a vývoj slnečnej sústavy a Dráhová rezonancia · Pozrieť viac »

Energia

Energia (E) vo fyzike je schopnosť fyzikálnej sústavy konať prácu (W), čiže práca uložená vo fyzikálnej sústave.

Nový!!: Vznik a vývoj slnečnej sústavy a Energia · Pozrieť viac »

Extrasolárna planéta

Umelcova predstava trojitého západu „slnka“ na planéte HD 188753 Ab Extrasolárna planéta alebo exoplanéta je planéta obiehajúca hviezdu inú ako Slnko a teda patriaca do jej planetárnej sústavy.

Nový!!: Vznik a vývoj slnečnej sústavy a Extrasolárna planéta · Pozrieť viac »

Fobos (mesiac)

Fobos (gréc. φόβος (fóvos) – strach) je prirodzený satelit Marsu.

Nový!!: Vznik a vývoj slnečnej sústavy a Fobos (mesiac) · Pozrieť viac »

Fyzika

Plazmová lampa Fyzika (zo starogr. φυσικός (fysikos).

Nový!!: Vznik a vývoj slnečnej sústavy a Fyzika · Pozrieť viac »

Galaktický disk

Sochár (NGC 253) Galaktický disk je časťou diskových galaxií, ako sú špirálové galaxie a šošovkové galaxie.

Nový!!: Vznik a vývoj slnečnej sústavy a Galaktický disk · Pozrieť viac »

Galaxia (Mliečna cesta)

Galaxia (- s veľkým G; iné názvy: Galaxia Mliečna cesta, Galaxia Mliečnej cesty, Sústava Mliečnej cesty, Hviezdna sústava Mliečnej cesty, najmä Mliečna cesta, nesprávne (bohemizmy) Galaxia Mliečna dráha, Galaxia Mliečnej dráhy, Sústava Mliečnej dráhy, Mliečna dráha) je názov galaxie, ktorej súčasťou je naša slnečná sústava.

Nový!!: Vznik a vývoj slnečnej sústavy a Galaxia (Mliečna cesta) · Pozrieť viac »

Geológia

Kontinentálny šelf Geológia (z gr. gé.

Nový!!: Vznik a vývoj slnečnej sústavy a Geológia · Pozrieť viac »

Gravitačná diferenciácia

Gravitačná diferenciácia alebo diferenciácia je proces, ktorý prebieha v terestrických telesách za predpokladu, že majú dostatočne dlhý čas roztavené vnútro aj povrch.

Nový!!: Vznik a vývoj slnečnej sústavy a Gravitačná diferenciácia · Pozrieť viac »

Gravitačný kolaps

Gravitačný kolaps môže byť.

Nový!!: Vznik a vývoj slnečnej sústavy a Gravitačný kolaps · Pozrieť viac »

Gravitačný manéver

Gravitačný manéver alebo gravitačný prak v kozmonautike a nebeskej mechanike znamená využitie preletu planetárnej sondy gravitačným poľom planéty na zmenu smeru a rýchlosti umelého kozmického telesa.

Nový!!: Vznik a vývoj slnečnej sústavy a Gravitačný manéver · Pozrieť viac »

Gravitácia

Sir Isaac Newton New York Times, 10. novembra 1919 Gravitácia (iné názvy: príťažlivosť, gravitačná príťažlivosť; historicky aj: tiaž, ťarcha, ťáž, ťažkosť) môže byť S. 83, 61.

Nový!!: Vznik a vývoj slnečnej sústavy a Gravitácia · Pozrieť viac »

Guľa

Guľa môže byť.

Nový!!: Vznik a vývoj slnečnej sústavy a Guľa · Pozrieť viac »

Hélium

Hélium (zo) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku He a protónové číslo 2.

Nový!!: Vznik a vývoj slnečnej sústavy a Hélium · Pozrieť viac »

Hlavná postupnosť

Hertzsprungov-Russellov diagram Hlavná postupnosť Hertzsprung-Russellovho diagramu je krivka, okolo ktorej sa v diagrame nachádza väčšina hviezd.

Nový!!: Vznik a vývoj slnečnej sústavy a Hlavná postupnosť · Pozrieť viac »

Hliník

Hliník je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Al a protónové číslo 13.

Nový!!: Vznik a vývoj slnečnej sústavy a Hliník · Pozrieť viac »

Hmotnosť

Hmotnosť (zastarano: hmota, masa; hovorovo alebo v niektorých odboroch mimo fyziky: váha) je vlastnosť resp.

Nový!!: Vznik a vývoj slnečnej sústavy a Hmotnosť · Pozrieť viac »

Hmotnosť Slnka

Hmotnosť Slnka je jednotka hmotnosti používaná v astronómii na vyjadrenie hmotnosti hviezd a hmotnejších objektov, napríklad galaxií.

Nový!!: Vznik a vývoj slnečnej sústavy a Hmotnosť Slnka · Pozrieť viac »

Horčík

Horčík alebo magnézium (lat. Magnesium; gr. Μαγνησία.

Nový!!: Vznik a vývoj slnečnej sústavy a Horčík · Pozrieť viac »

Horúci Jupiter

Umelcova predstava planéty HD 209458b (Osiris) Horúci Jupiter alebo aj roaster, pegasid alebo planéta Pegasi je trieda extrasolárnych planét, ktorých hmotnosť je blízka alebo vyššia ako hmotnosť Jupitera (1,9 × 1027 kg), ale na rozdiel od slnečnej sústavy, kde Jupiter obieha okolo Slnka vo vzdialenosti 5 AU, planéty typu horúci Jupiter obiehajú vo vzdialenosti okolo 0,05 AU od materskej hviezdy, čo je osmina vzdialenosti Merkúra od Slnka.

Nový!!: Vznik a vývoj slnečnej sústavy a Horúci Jupiter · Pozrieť viac »

Hornina

Granitové bloky v Cornwalle Hornina je rôznorodá anorganická prírodnina, zložená z jedného, alebo viacerých minerálov.

Nový!!: Vznik a vývoj slnečnej sústavy a Hornina · Pozrieť viac »

Hubblov vesmírny ďalekohľad

Schéma s popisom častí Hubblovho vesmírneho ďalekohľadu. Hubblov vesmírny ďalekohľad (skratka HST, z angl. Hubble Space Telescope; iné názvy: Hubblov teleskop/ďalekohľad, Hubble) je ďalekohľad na obežnej dráhe okolo Zeme.

Nový!!: Vznik a vývoj slnečnej sústavy a Hubblov vesmírny ďalekohľad · Pozrieť viac »

Hviezda

hviezdokope M41 Hviezda alebo zastarano stálica je plazmové (plynné), približne guľovité teleso vo vesmíre, ktoré má vlastný zdroj viditeľného žiarenia, drží ho pokope jeho vlastná gravitácia a má hmotnosť 0,08 až 300 hmotností Slnka.

Nový!!: Vznik a vývoj slnečnej sústavy a Hviezda · Pozrieť viac »

Immanuel Kant

Immanuel Kant (* 22. apríl 1724, Kráľovec – † 12. február 1804, tamže) bol predstaviteľ nemeckej klasickej filozofie; tvorca kriticizmu alebo transcendentalizmu, či transcendentálnej filozofie.

Nový!!: Vznik a vývoj slnečnej sústavy a Immanuel Kant · Pozrieť viac »

Impaktný kráter

Mesiaci s výrazným stredovým pahorkom. Impaktný kráter (iné názvy: dopadový kráter; veľký aj panva, veľký s dnom zaliatym žeravou magmou aj more; po dopade meteoritu aj meteoritový/meteoritický kráter) je priehlbina približne kruhového tvaru na povrchu telies v planetárnej sústave (planét, mesiacov a planétok), ktorá vznikla impaktom (dopadom).

Nový!!: Vznik a vývoj slnečnej sústavy a Impaktný kráter · Pozrieť viac »

Isaac Newton

Sir Isaac Newton, prezident Kráľovskej spoločnosti (* 4. január 1643, Woolsthorpe-by-Colsterworth, Anglicko – † 31. marec 1727, Kensington) bol anglický fyzik, matematik a filozof.

Nový!!: Vznik a vývoj slnečnej sústavy a Isaac Newton · Pozrieť viac »

Izotop

Izotopy (z gréckej predpony iso- (rovnaké-) a topos (miesto)) istého chemického prvku sú atómy tohto prvku s rovnakými protónovými číslami, ale s rôznymi počtami neutrónov (teda s rôznymi nukleónovými číslami).

Nový!!: Vznik a vývoj slnečnej sústavy a Izotop · Pozrieť viac »

Jadro Galaxie

medzihviezdnej hmoty. horizonte čiernej diery, ku ktorým došlo v priebehu posledných 10 000 rokov. Na snímke bolo nájdených vyše 2 000 ďalších röntgenových zdrojov. Jadro Galaxie alebo jadro Mliečnej cesty alebo galaktické jadro je oblasť okolo ťažiska Mliečnej cesty.

Nový!!: Vznik a vývoj slnečnej sústavy a Jadro Galaxie · Pozrieť viac »

Jadro kométy

Wild 2 Jadro kométy je kompaktná časť kométy, konglomerát pórovitého materiálu, prachových a plynových častíc, ktoré zmrznutím utvorili jeden celok.

Nový!!: Vznik a vývoj slnečnej sústavy a Jadro kométy · Pozrieť viac »

Jadro planéty

Prierez telesami (zľava doprava) Merkúr, Venuša, Zem, Mesiac, Mars. Pojmom jadro planéty označujeme najvnútornejšie vrstvy planéty.

Nový!!: Vznik a vývoj slnečnej sústavy a Jadro planéty · Pozrieť viac »

Joviálna planéta

Slnku Joviálna (ioviálna) planéta alebo plynná planéta alebo plynný obor je planéta, ktorá je svojou veľkosťou a zložením podobná Jupiteru.

Nový!!: Vznik a vývoj slnečnej sústavy a Joviálna planéta · Pozrieť viac »

Jupiter

Žiadny popis.

Nový!!: Vznik a vývoj slnečnej sústavy a Jupiter · Pozrieť viac »

Katastrofická teória vzniku planét

Katastrofická teória vzniku planét je teória o vzniku planetárnej sústavy kozmickými katastrofami, ktoré sú na súčasnej úrovni poznania veľmi málo pravdepodobné, alebo sú v rozpore so základnými poznatkami.

Nový!!: Vznik a vývoj slnečnej sústavy a Katastrofická teória vzniku planét · Pozrieť viac »

Kinetická energia

Kinetická energia alebo pohybová energia (Wk alebo Ek) je jeden z druhov mechanickej energie.

Nový!!: Vznik a vývoj slnečnej sústavy a Kinetická energia · Pozrieť viac »

Kométa

Hale-Boppova kométa s bielym prachovým chvostom a modrým plynným chvostom (február 1997) Horizonty“. Kométa alebo zastarano vlasatica je malý astronomický objekt podobný asteroidu, ale zložený predovšetkým z ľadu.

Nový!!: Vznik a vývoj slnečnej sústavy a Kométa · Pozrieť viac »

Kométa Shoemaker-Levy 9

HST zo 17. mája 1994 Kométa Shoemaker-Levy 9 alebo SL9, formálne označená ako D/1993 F2, bola neperiodická kométa, ktorá v roku 1994 dopadla na planétu Jupiter, čo bola prvá možnosť priamo pozorovať zrážku dvoch telies slnečnej sústavy.

Nový!!: Vznik a vývoj slnečnej sústavy a Kométa Shoemaker-Levy 9 · Pozrieť viac »

Konvektívna zóna

Konvektívna zóna je vrstva Slnka (prípadne akejkoľvek inej hviezdy hlavnej postupnosti) nachádzajúca sa medzi oblasťou žiarivej rovnováhy a fotosférou.

Nový!!: Vznik a vývoj slnečnej sústavy a Konvektívna zóna · Pozrieť viac »

Koróna (astronómia)

Fotografia slnečnej koróny počas zatmenia Slnka vo Francúzsku v roku 1999 Koróna je jasná plazmová slnečná atmosféra najľahšie viditeľná počas úplného zatmenia Slnka alebo pomocou koronografu.

Nový!!: Vznik a vývoj slnečnej sústavy a Koróna (astronómia) · Pozrieť viac »

Kozmológia

Kozmológia skúma pôvod, začiatok a možný osud vesmíru.

Nový!!: Vznik a vývoj slnečnej sústavy a Kozmológia · Pozrieť viac »

Kozmonaut

''Challenger'', 7. február 1984 Strela, 11. december 2018 Kozmonaut (iné názvy: kozmický letec, vesmírny letec, astronaut, taikonaut; bližšie pozri kapitolu Názov a etymológia) je člen posádky kozmickej lode.

Nový!!: Vznik a vývoj slnečnej sústavy a Kozmonaut · Pozrieť viac »

Kremík

Kremík (lat. silicium zo slov silex alebo silicis, synonymá pre kremeň) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Si a protónové číslo 14.

Nový!!: Vznik a vývoj slnečnej sústavy a Kremík · Pozrieť viac »

Kryptón

Kryptón (z Gréčtiny: κρυπτός kryptos "skrytý" alebo "tajomstvo") (krypton) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Kr a protónové číslo 36.

Nový!!: Vznik a vývoj slnečnej sústavy a Kryptón · Pozrieť viac »

Kuiperov pás

Kuiperov pás alebo Edgeworthov–Kuiperov pás je oblasť v Slnečnej sústave, ktorá sa nachádza za dráhou Neptúna vo vzdialenosti 30 až 50 AU od Slnka.

Nový!!: Vznik a vývoj slnečnej sústavy a Kuiperov pás · Pozrieť viac »

Kyslík

Kyslík je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku O a protónové číslo 8.

Nový!!: Vznik a vývoj slnečnej sústavy a Kyslík · Pozrieť viac »

Mars

Mars je štvrtá planéta slnečnej sústavy v poradí od Slnka.

Nový!!: Vznik a vývoj slnečnej sústavy a Mars · Pozrieť viac »

Matematika

Matematika (z gr. μαθηματικός (mathematikós).

Nový!!: Vznik a vývoj slnečnej sústavy a Matematika · Pozrieť viac »

Medzihviezdna hmota

Konská hlava. Tmavý mrak, v ktorom sa teraz rodia hviezdy M45 obklopená reflexnou hmlovinou Medzihviezdna hmota je veľmi riedka hmota v priestoroch medzi hviezdami v našej Galaxii a v ostatných galaxiách tvorená plynom, prachovými časticami, žiarením a magnetickými poľami.

Nový!!: Vznik a vývoj slnečnej sústavy a Medzihviezdna hmota · Pozrieť viac »

Medziplanetárna hmota

right Medziplanetárna hmota je materiál, ktorý vypĺňa slnečnú sústavu a cez ktorý sa pohybujú planéty, planétky a kométy.

Nový!!: Vznik a vývoj slnečnej sústavy a Medziplanetárna hmota · Pozrieť viac »

Merkúr

Merkúr je najbližšia planéta slnečnej sústavy k Slnku a najmenšia planéta slnečnej sústavy.

Nový!!: Vznik a vývoj slnečnej sústavy a Merkúr · Pozrieť viac »

Mesiac

Mesiac (o názvoch pozri nižšie) je prirodzené vesmírne teleso obiehajúce okolo Zeme.

Nový!!: Vznik a vývoj slnečnej sústavy a Mesiac · Pozrieť viac »

Mesiac (družica)

prstencami svojej materskej planéty Saturn Slovo mesiac s malým počiatočným písmenom alebo zastarano trabant je prirodzená družica (prirodzený satelit) planéty, trpasličej planéty alebo planétky.

Nový!!: Vznik a vývoj slnečnej sústavy a Mesiac (družica) · Pozrieť viac »

Meteorit

Železný meteorit Železo-niklový meteorit, ktorý objavil rover Opportunity na Marse Meteorit alebo zriedkavo povetroň je teleso, ktoré vznikne po dopade meteoroidu na Zem alebo na iné kozmické teleso s pevným povrchom.

Nový!!: Vznik a vývoj slnečnej sústavy a Meteorit · Pozrieť viac »

Metis (mesiac)

Metis je najvnútornejší malý prirodzený satelit Jupitera.

Nový!!: Vznik a vývoj slnečnej sústavy a Metis (mesiac) · Pozrieť viac »

Miliarda

Miliarda (skratka mld.) je tisíc miliónov, čiže 109; v USA, a v minulosti v bývalom ZSSR sa toto číslo nazýva bilión.

Nový!!: Vznik a vývoj slnečnej sústavy a Miliarda · Pozrieť viac »

Neón

Neón Neon (gr. νέος (neon).

Nový!!: Vznik a vývoj slnečnej sústavy a Neón · Pozrieť viac »

Nepriama úmernosť

Nepriama úmernosť alebo nepriama úmera je funkcia daná predpisom f:\mathbb\mapsto\mathbb,x\mapsto f(x).

Nový!!: Vznik a vývoj slnečnej sústavy a Nepriama úmernosť · Pozrieť viac »

Neptún

Neptún je ôsma a najvzdialenejšia planéta slnečnej sústavy.

Nový!!: Vznik a vývoj slnečnej sústavy a Neptún · Pozrieť viac »

Obežná dráha

Schéma znázorňujúca dráhu telies vystrelených vodorovne rôznymi rýchlosťami. Vplyv trenia atmosféry je tu zanedbaný. Predmet A bol vystrelený malou rýchlosťou a preto preletel najkratšiu balistickú dráhu. Predmet B bol vystrelený väčšou rýchlosťou a preto preletel dlhšiu dráhu, kým dopadol na povrch. Predmet C bol vystrelený prvou únikovou rýchlosťou. Jeho klesanie pod vplyvom gravitácie má rovnakú hodnotu, ako zakrivenie Zeme a preto nikdy na Zem nedopadne – dostalo sa na kruhovú obežnú dráhu. Predmet D bol vystrelený vyššou ako prvou únikovou, ale nižšou ako druhou uníkovou rýchlosťou – jeho stúpanie je väčšie, ako zakrivenie Zeme, ale pod vplyvom jej gravitácie sa aj tak vracia do východiskového bodu. Predmet E bol vystrelený takou veľkou rýchlosťou, že z gravitačného pôsobenia Zeme unikol. Obežná dráha alebo orbita je dráha, po ktorej obieha kozmické teleso okolo ťažiska sústavy.

Nový!!: Vznik a vývoj slnečnej sústavy a Obežná dráha · Pozrieť viac »

Objem (matematika)

Objem alebo zriedkavo obsah priestoru či volúmen (pre plyny aj volum) je veľkosť priestoru, ktorý vypĺňa, zaberá nejaké teleso.

Nový!!: Vznik a vývoj slnečnej sústavy a Objem (matematika) · Pozrieť viac »

Odstredivá sila

Účinok odstredivej sily na rotujúcu kvapalinu v dutom valci Odstredivá sila alebo centrifugálna sila je zdanlivá sila, ktorej prítomnosť je daná tým, že skúmaný systém sledujeme v neinerciálnej vzťažnej sústave.

Nový!!: Vznik a vývoj slnečnej sústavy a Odstredivá sila · Pozrieť viac »

Oortov mrak komét

Oortov mrak v porovnaní s vnútornými časťami slnečnej sústavy Oortov mrak komét je predpokladaná sférická oblasť ľadových objektov, kometárnych jadier, ktorá sa pravdepodobne nachádza na okraji slnečnej sústavy za Kuiperovým pásom, približne 50 000 až 100 000 AU od Slnka.

Nový!!: Vznik a vývoj slnečnej sústavy a Oortov mrak komét · Pozrieť viac »

Orión (hmlovina)

M43. Nad ňou sa nachádza modrá reflexná hmlovina NGC 1977 Hmlovina Orión alebo Veľká hmlovina v Orióne, známa tiež ako M42 a NGC 1976, je žiariaca emisná hmlovina v súhvezdí Orión pod Oriónovým pásom.

Nový!!: Vznik a vývoj slnečnej sústavy a Orión (hmlovina) · Pozrieť viac »

Pásmo planétok

Pásmo planétok (biela) sa nachádza medzi obežnými dráhami Marsu a Jupitera Pásmo planétok (správ. hlavný pás planétok alebo hlavný pás asteroidov) je oblasť v slnečnej sústave, ktorá sa nachádza približne medzi obežnými dráhami planét Mars a Jupiter.

Nový!!: Vznik a vývoj slnečnej sústavy a Pásmo planétok · Pozrieť viac »

Percento

Percento je stotina z celku.

Nový!!: Vznik a vývoj slnečnej sústavy a Percento · Pozrieť viac »

Pierre Simone de Laplace

Pierre Simon de Laplace (* 23. marec 1749, Beaumont-en-Auge, Francúzsko – † 5. marec 1827, Paríž) bol francúzsky matematik, fyzik, astronóm a politik.

Nový!!: Vznik a vývoj slnečnej sústavy a Pierre Simone de Laplace · Pozrieť viac »

Planéta

zdanlivé rozmery týchto telies tak, ako sa nám javia zo Zeme. Planéta (pochádza z gréckeho πλανήτης, planétés – „pútnici“) alebo obežnica je približne guľaté teleso značného objemu, ktorého hmotnosť je menšia ako 80 MJ (hmotností Jupitera).

Nový!!: Vznik a vývoj slnečnej sústavy a Planéta · Pozrieť viac »

Planétka

Planétka 951 Gaspra na fotografii sondy Galileo Planétky (a planéty) vo vnútornej časti slnečnej sústavy (po Jupiter). Planétka (iné názvy: malá planéta, planetoid, planetoida, asteroid) je stredne veľké pevné prirodzené teleso obiehajúce okolo Slnka, v užšom zmysle bez transneptúnskych planétok a prípadne aj bez Kentaurov.

Nový!!: Vznik a vývoj slnečnej sústavy a Planétka · Pozrieť viac »

Planetárna hmlovina

NGC 6543, hmlovina Mačacie oko Planetárna hmlovina je astronomický objekt skladajúci sa z približne guľovej žiariacej zmesi plynov tvorenej niektorými typmi hviezd na konci ich života.

Nový!!: Vznik a vývoj slnečnej sústavy a Planetárna hmlovina · Pozrieť viac »

Planetárna sústava

slnečnej sústavy, najpreskúmanejšej planetárnej sústavy. Veľkosti sú v správnej mierke. exoplanétou. Planetárna sústava je sústava zložená z aspoň jednej hviezdy a rôznych obiehajúcich telies (ako asteroidy, kométy, mesiace a planéty).

Nový!!: Vznik a vývoj slnečnej sústavy a Planetárna sústava · Pozrieť viac »

Planetezimál

Umelecká predstava planetezimál (vnútorný hnedý prstenec) obiehajúcich okolo mladej hviezdy Planetezimál (slovo mužského rodu)planetezimály, protoplanéta.

Nový!!: Vznik a vývoj slnečnej sústavy a Planetezimál · Pozrieť viac »

Planetológia

Planetológia alebo geológia planét alebo planetárna astronómia je vedný odbor, ktorý sa zaoberá štúdiom planét a planetárnych sústav z fyzikálneho, astronomického, geologického a chemického hľadiska.

Nový!!: Vznik a vývoj slnečnej sústavy a Planetológia · Pozrieť viac »

Plazma (fyzika)

Plazmová lampa, ilustrujúca zložitejší fenomén plazmy vrátane ''filamentácie'' Plazma je vysoko ionizovaný plyn, zložený z iónov, elektrónov (a prípadne neutrálnych atómov a molekúl), ktorá vzniká odtrhnutím elektrónov z elektrónového obalu atómov plynu, alebo roztrhnutím molekúl (ionizáciou).

Nový!!: Vznik a vývoj slnečnej sústavy a Plazma (fyzika) · Pozrieť viac »

Plyn

Plyn alebo plynné skupenstvo alebo plynná látka je jedno zo základných skupenstiev, pri ktorom sú jednotlivé častice látky relatívne ďaleko od seba, voľne sa pohybujú v priestore a pôsobia na ne zanedbateľne malé príťažlivé sily.

Nový!!: Vznik a vývoj slnečnej sústavy a Plyn · Pozrieť viac »

Počítač

Intel Pentium 100 MHz). Počítač (iné názvy: komputer, kompúter, computer; v slangu: komp(ík)) je zariadenie alebo stroj na realizáciu výpočtov alebo riadenie operácií vyjadriteľných číselnými alebo logickými výrazmi.

Nový!!: Vznik a vývoj slnečnej sústavy a Počítač · Pozrieť viac »

Polčas premeny

Polčas premeny alebo polčas rozpadu alebo doba polpremeny (iné názvy pozri nižšie) je jeden z dôležitých parametrov charakterizujúcich rádioaktívny prvok.

Nový!!: Vznik a vývoj slnečnej sústavy a Polčas premeny · Pozrieť viac »

Pozostatok supernovy

Pozostatok Keplerovej supernovy, SN 1604. 1987A Pozostatok supernovy alebo zvyšok supernovy je materiál, ktorý za sebou zanechal gigantický výbuch hviezdy nazvaný supernova.

Nový!!: Vznik a vývoj slnečnej sústavy a Pozostatok supernovy · Pozrieť viac »

Prach

Prach môže znamenať.

Nový!!: Vznik a vývoj slnečnej sústavy a Prach · Pozrieť viac »

Praslnko

Praslnko je prvotné štádium vo vývoji Slnka zodpoveda­júce obdobiu od utvorenia jeho zárodku zo slnečnej prahmloviny po jeho prvé termonukleárne reakcie.

Nový!!: Vznik a vývoj slnečnej sústavy a Praslnko · Pozrieť viac »

Prúdenie tepla

Prúdenie tepla alebo (tepelná) konvekcia je jeden zo spôsobov šírenia tepla v kvapalinách a plynoch, pri ktorom sa premiestňujú priamo častice s väčšou energiou.

Nový!!: Vznik a vývoj slnečnej sústavy a Prúdenie tepla · Pozrieť viac »

Premenná hviezda

Medzi premenné hviezdy patrí aj jedna z najznámejších hviezd na nočnej oblohe, Polárka Premenná hviezda je hviezda, ktorej jasnosť a prípadne aj spektrum sa mení v pravidelných alebo nepravidelných intervaloch.

Nový!!: Vznik a vývoj slnečnej sústavy a Premenná hviezda · Pozrieť viac »

Premenná hviezda typu T Tauri

Hviezdy typu T Tauri sú triedou premenných hviezd pomenovaných po ich prototype, T Tauri.

Nový!!: Vznik a vývoj slnečnej sústavy a Premenná hviezda typu T Tauri · Pozrieť viac »

Protohviezda

tmavú hmlovinu, ktorá zárodok hviezdy spravidla obklopuje. Protohviezda alebo prahviezda je obdobie vývoja hviezdy po tom, ako oblaky vodíka a hélia začali kontrakciu a predtým, ako hviezda dosiahla hlavnú postupnosť.

Nový!!: Vznik a vývoj slnečnej sústavy a Protohviezda · Pozrieť viac »

Protoplanéta

Protoplanéta je planetoid, ktorý je mierne väčší ako planetezimála a obieha v protoplanetárnom disku slnečnej hmloviny.

Nový!!: Vznik a vývoj slnečnej sústavy a Protoplanéta · Pozrieť viac »

Protoplanetárny disk

Umelcova predstava protoplanetárneho disku Býk Veľkej hmlovine v Orióne. Protoplanetárny disk je akréčny disk zvyčajne obklopujúci mladé hviezdy typu T Tauri.

Nový!!: Vznik a vývoj slnečnej sústavy a Protoplanetárny disk · Pozrieť viac »

Rameno Orióna

Diagram znázorňuje hlavné ramená Galaxie, rameno Orióna je hnedou farbou s anglickým názvom ''Local Spur'' Rameno Orióna (iné názvy: Miestne rameno, Ostroha Orióna, Miestna ostroha, Oblasť Labute, rameno Orióna-Labute, rameno Labute; angl. Orion arm, Local arm, Orion spur, Local spur, Cygnus region, Orion-Cygnus arm, Cygnus arm) je malé špirálové rameno Galaxie, v ktorom sa nachádza slnečná sústava.

Nový!!: Vznik a vývoj slnečnej sústavy a Rameno Orióna · Pozrieť viac »

Rádioaktívny rozpad

Symbol trojlístka sa používa tradične na označenie rádioaktívneho materiálu. Kód v štandarde Unicode tohto symbolu je U+2622 (☢). ionizujúceho žiarenia. Rádioaktívny rozpad alebo rádioaktívna premena je proces, pri ktorom nestabilné atómy strácajú svoju energiu vyžarovaním tzv. rádioaktívneho žiarenia (ktoré môže byť korpuskulárne alebo elektromagnetické).

Nový!!: Vznik a vývoj slnečnej sústavy a Rádioaktívny rozpad · Pozrieť viac »

Rýchlosť (fyzikálna veličina)

Rýchlosť (iné názvy: vektor rýchlosti, okamžitá rýchlosť, vektor okamžitej rýchlosti, ďalšie synonymá pozri nižšie v článku; značka obyčajne v) je zmena polohového vektora (čiže jednoducho celková zmena polohy) za veľmi krátky časový interval (t.j. v.

Nový!!: Vznik a vývoj slnečnej sústavy a Rýchlosť (fyzikálna veličina) · Pozrieť viac »

René Descartes

René Descartes, známy aj ako Cartesius (* 31. marec 1596, La Haye, Francúzsko – † 11. február 1650, Štokholm, Švédsko) bol francúzsky filozof, matematik, predstaviteľ racionalizmu, špeciálnovedný bádateľ vo viacerých prírodovedných odboroch.

Nový!!: Vznik a vývoj slnečnej sústavy a René Descartes · Pozrieť viac »

Rotácia Zeme

Rotácia Zeme je otáčanie sa Zeme okolo svojej osi pri súčasnom pohybe okolo Slnka.

Nový!!: Vznik a vývoj slnečnej sústavy a Rotácia Zeme · Pozrieť viac »

Saturn

Saturn na zábere zo sondy Voyager 2, ktorý urobila zo vzdialenosti 21 miliónov kilometrov Saturn je šiesta planéta Slnečnej sústavy v poradí od Slnka, po Jupiteri druhá najväčšia z planét.

Nový!!: Vznik a vývoj slnečnej sústavy a Saturn · Pozrieť viac »

Skvapalňovanie

Skvapalňovanie alebo kondenzácia je termodynamický proces, pri ktorom látka prechádza z plynnej do kvapalnej fázy.

Nový!!: Vznik a vývoj slnečnej sústavy a Skvapalňovanie · Pozrieť viac »

Slapy (astrofyzika)

Slapy (iné názvy: slapové pohyby, slapové deformácie, slapové javy) sú periodické zmeny rozloženia hmoty astronomického telesa vznikajúce v podstatnej miere vplyvom obehu a príťažli­vých síl iných astronomických telies, napr.

Nový!!: Vznik a vývoj slnečnej sústavy a Slapy (astrofyzika) · Pozrieť viac »

Slnečná hmlovina

Slnečná hmlovina je plynová hmlovina alebo akréčny disk, o ktorom sa predpokladá, že sa z neho asi pred 6 miliardami rokov vytvorila Slnečná sústava.

Nový!!: Vznik a vývoj slnečnej sústavy a Slnečná hmlovina · Pozrieť viac »

Slnečná sústava

Schematický obrázok usporiadania slnečnej sústavy spolu s názvami jednotlivých objektov (vzdialenosti ani veľkosti nie sú v správnej mierke)Slnečná sústava je planetárna sústava hviezdy Slnko, do ktorej patrí aj Zem.

Nový!!: Vznik a vývoj slnečnej sústavy a Slnečná sústava · Pozrieť viac »

Slnečný vietor

Umelcova predstava interakcie slnečného vetra s magnetosférou Zeme Slnečný vietor Slnečný vietor je prúd nabitých častíc (napr. plazma), ktoré sú emitované z vrchnej atmosféry hviezdy (v prípade hviezdy inej ako zemského Slnka sa môže nazývať hviezdny vietor).

Nový!!: Vznik a vývoj slnečnej sústavy a Slnečný vietor · Pozrieť viac »

Slnko

Slnko je centrálna hviezda slnečnej sústavy a jediná hviezda tejto planetárnej sústavy.

Nový!!: Vznik a vývoj slnečnej sústavy a Slnko · Pozrieť viac »

Spektrálny typ

Spektrálna trieda v astronómii charakterizuje objekty na základe ich spektrálnych čiar, ktoré určujú chemické zloženie objektu.

Nový!!: Vznik a vývoj slnečnej sústavy a Spektrálny typ · Pozrieť viac »

Stupeň Celzia

Stupeň Celzia (značka °C) je jednotka teploty, pomenovaná po švédskom astronómovi Andersovi Celsiovi.

Nový!!: Vznik a vývoj slnečnej sústavy a Stupeň Celzia · Pozrieť viac »

Supernova

Zvyšky Keplerovej supernovy, SN 1604 SN1994D Termín supernova sa vzťahuje na niekoľko typov hviezdnych explózií, ktorými vznikajú extrémne jasné objekty zložené z plazmy, ktorých jasnosť potom v priebehu týždňov či mesiacov opäť o mnoho radov klesá.

Nový!!: Vznik a vývoj slnečnej sústavy a Supernova · Pozrieť viac »

Svetelný rok

Svetelný rok (skratka ly) je jednotka vzdialenosti, ktorú Medzinárodná astronomická únia definovala ako dráhu, ktorú prejde svetlo vo vákuu za 1 juliánsky rok.

Nový!!: Vznik a vývoj slnečnej sústavy a Svetelný rok · Pozrieť viac »

Teória veľkého impaktu

protoplanét Teória veľkého impaktu alebo hypotéza veľkého impaktu, zrážková teória vzniku Mesiaca, big splash je teória resp.

Nový!!: Vznik a vývoj slnečnej sústavy a Teória veľkého impaktu · Pozrieť viac »

Teplo

Teplo alebo (mimo fyziky aj) tepelná energia je vnútorná energia, ktorú teleso príjme, alebo ju odovzdá pri tepelnej výmene inému telesu.

Nový!!: Vznik a vývoj slnečnej sústavy a Teplo · Pozrieť viac »

Teplota

Teplota (v sústave SI aj termodynamická teplota) je stavová veličina opisujúca strednú kinetickú energiu častíc.

Nový!!: Vznik a vývoj slnečnej sústavy a Teplota · Pozrieť viac »

Terestriálna planéta

Štyri terestrické planéty slnečnej sústavy – porovnanie veľkostí. Zľava doprava Merkúr, Venuša, Zem a Mars. Terestriálna planéta alebo terestrická planéta je doslova Zemi podobná planéta.

Nový!!: Vznik a vývoj slnečnej sústavy a Terestriálna planéta · Pozrieť viac »

Termonukleárna reakcia

Termonukleárna reakcia je jadrová syntéza, pri ktorej sú reakční partneri uzavretí v istom reakčnom objeme tak, že sa dosiahne to, že energia tepelného pohybu stačí na prekonanie elektrostatických odpudivých síl medzi nimi.

Nový!!: Vznik a vývoj slnečnej sústavy a Termonukleárna reakcia · Pozrieť viac »

Tritón (mesiac)

Tritón alebo Triton alebo Neptun I je prirodzený a najväčší satelit planéty Neptún, siedmy najväčší mesiac slnečnej sústavy.

Nový!!: Vznik a vývoj slnečnej sústavy a Tritón (mesiac) · Pozrieť viac »

Uhlík

Uhlík (lat. Carboneum) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, jeho značka je C, má 4 väzby a jeho protónové číslo je 6.

Nový!!: Vznik a vývoj slnečnej sústavy a Uhlík · Pozrieť viac »

Urán (planéta)

Urán je siedma planéta od Slnka, tretia najväčšia a štvrtá najhmotnejšia planéta v slnečnej sústave.

Nový!!: Vznik a vývoj slnečnej sústavy a Urán (planéta) · Pozrieť viac »

Vír

Vír môže byť.

Nový!!: Vznik a vývoj slnečnej sústavy a Vír · Pozrieť viac »

Vega

Spitzerovho vesmírneho ďalekohľadu Letný trojuholník s uvedením názvov a magnitúd hviezd Vega (α Lyr / α Lyrae / Alfa Lyrae) je najjasnejšia hviezda v súhvezdí Lýra a piata najjasnejšia hviezda na nočnej oblohe.

Nový!!: Vznik a vývoj slnečnej sústavy a Vega · Pozrieť viac »

Venuša

Venuša v reálnych farbách – záber zo sondy MESSENGER Venuša je druhá planéta slnečnej sústavy (v poradí od Slnka), po Slnku a po Mesiaci najjasnejší objekt viditeľný zo Zeme.

Nový!!: Vznik a vývoj slnečnej sústavy a Venuša · Pozrieť viac »

Vesmír

Obrázok z viditeľného svetla, prichádzajúceho z najhlbších kútov vesmíru. Autor: NASA, ESA, S. Beckwith (STScI) a HUDF tím. Vesmír (iné názvy: univerzum, kozmos; trochu nepresne: Metagalaxia; v najširšom zmysle aj svet; zastarano vše(ho)mír alebo všesvet; gr. kosmos, lat. universum) môže byť.

Nový!!: Vznik a vývoj slnečnej sústavy a Vesmír · Pozrieť viac »

Viazaná rotácia

Privrátená strana Mesiaca Odvrátená strana Mesiaca Viazaná rotácia alebo synchronizovaná rotácia je taká rotácia kozmického telesa, kedy sa dĺžka trvania jedného obehu rovná dĺžke jednej rotácie okolo osi.

Nový!!: Vznik a vývoj slnečnej sústavy a Viazaná rotácia · Pozrieť viac »

Vodík

Vodík je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku H a protónové číslo 1.

Nový!!: Vznik a vývoj slnečnej sústavy a Vodík · Pozrieť viac »

Vyparovanie

Vyparovanie alebo evaporácia je skupenská premena, pri ktorej sa kvapalina mení na plyn.

Nový!!: Vznik a vývoj slnečnej sústavy a Vyparovanie · Pozrieť viac »

Vznik hviezdy

Hmlovina M42 – hviezdotvorná hmlovina Globuly v hmlovine IC 2944 mladé hviezdy vzniknuté v hmlovine v Orióne Tento článok sa zaoberá procesom vzniku hviezd.

Nový!!: Vznik a vývoj slnečnej sústavy a Vznik hviezdy · Pozrieť viac »

Vznik Zeme

Vznik Zeme je proces vzniku planéty Zem.

Nový!!: Vznik a vývoj slnečnej sústavy a Vznik Zeme · Pozrieť viac »

Xenón

Xenón, Xenon (gr. ξένος, cudzí) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Xe a protónové číslo 54.

Nový!!: Vznik a vývoj slnečnej sústavy a Xenón · Pozrieť viac »

Zem

Zem je v poradí tretia planéta slnečnej sústavy.

Nový!!: Vznik a vývoj slnečnej sústavy a Zem · Pozrieť viac »

134340 Pluto

134340 Pluto (symboly: a) je trpasličia planéta slnečnej sústavy.

Nový!!: Vznik a vývoj slnečnej sústavy a 134340 Pluto · Pozrieť viac »

17. storočie

17.

Nový!!: Vznik a vývoj slnečnej sústavy a 17. storočie · Pozrieť viac »

1775

Žiadny popis.

Nový!!: Vznik a vývoj slnečnej sústavy a 1775 · Pozrieť viac »

1984

Žiadny popis.

Nový!!: Vznik a vývoj slnečnej sústavy a 1984 · Pozrieť viac »

1988

Žiadny popis.

Nový!!: Vznik a vývoj slnečnej sústavy a 1988 · Pozrieť viac »

1994

Žiadny popis.

Nový!!: Vznik a vývoj slnečnej sústavy a 1994 · Pozrieť viac »

20. storočie

20.

Nový!!: Vznik a vývoj slnečnej sústavy a 20. storočie · Pozrieť viac »

2001

Rok 2001 (MMI) bol kalendárny rok, ktorý v súlade s gregoriánskym kalendárom začal v pondelok 1. januára a skončil v pondelok 31. decembra.

Nový!!: Vznik a vývoj slnečnej sústavy a 2001 · Pozrieť viac »

90. roky 20. storočia

Fotomontáž rôznych udalostí 90. rokov. Pre 90.

Nový!!: Vznik a vývoj slnečnej sústavy a 90. roky 20. storočia · Pozrieť viac »

Presmerovanie tu:

Vznik planét slnečnej sústavy.

VychádzajúcePrichádzajúce
Hej! Sme na Facebooku teraz! »