Rýchlejšie ako prehliadači!
15 vzťahy: Americká občianska vojna, Ženevské konvencie, Bezpečnostná rada Organizácie Spojených národov, Charta Spojených národov, Druhá vojna v Perzskom zálive, Konfederované štáty americké, Medzinárodné právo verejné, Neutralita, Ozbrojený konflikt, Spojené štáty, Spojené kráľovstvo, Suverenita (právo), Vojna, Vojna o Falklandy, Vojna v Perzskom zálive.
Americká občianska vojna
Americká občianska vojna bola občianska vojna v Spojených štátoch v rokoch 1861 až 1865, ktorá prepukla medzi severnými štátmi, ktoré boli lojálne Únii a medzi južnými štátmi, ktoré sa odčlenili a vytvorili Konfederované štáty americké.Formálne vyhlásenie vojny nikdy nevydal ani Kongres Spojených štátov, ani Kongres štátov Konfederácie, pretože ich právne pozície boli také, že to bolo zbytočné. Občianska vojna sa začala v dôsledku nevyriešenej situácie zotročovania černochov v južných štátoch. Po tom, čo Abraham Lincoln v novembri 1860 vyhral prezidentské voľby a mal v úmysle otroctvo zrušiť, prvých sedem otrokárskych štátov vystúpilo z Únie a založilo Konfederáciu. Vojna vypukla v apríli 1861, keď južanské vojská zaútočili na pevnosť Sumter v Južnej Karolíne, približne mesiac po Lincolnovej inaugurácii. V nasledujúcich dvoch mesiacoch vstúpili do Konfederácie ďalšie štyri otrokárske štáty. Konfederácia získala kontrolu nad väčšinou územia v týchto jedenástich štátoch (z 34 štátov USA vo februári 1861) a pridali sa k nej aj štáty Kentucky a Missouri, ktoré Konfederácia síce prijala, ale nikdy neboli ovládané prokonfederačnou vládou. Dva zostávajúce otrokárske štáty, Delaware a Maryland, boli pozvané, aby sa pripojili k Konfederácii, ale Delaware to odmietol a v Marylande kvôli zásahu federálnych vojsk nič podstatné nevzniklo. Konfederované štáty nikdy neboli diplomaticky uznané vládou Spojených štátov ani žiadnou vládou cudzej krajiny. Štáty, ktoré zostali lojálne USA, sa označovali ako Únia.Vrátane pohraničných štátov, kde bolo otroctvo legálne. Únia a Konfederácia rýchlo vybudovali dobrovoľnícke a branné armády, ktoré štyri roky bojovali väčšinou na juhu. Intenzívny konflikt si vyžiadal 620 000 až 750 000 obetí z radov vojakov, spolu s neurčeným počtom civilistov.Nový spôsob výpočtu obetí sledovaním odchýlky úmrtnosti mužov vo vojnovom období od normy prostredníctvom analýzy údajov zo sčítania ľudu zistil, že počas vojny zahynulo najmenej 627 000 a najviac 888 000 ľudí, ale s najväčšou pravdepodobnosťou 761 000 ľudí. Občianska vojna tak zostáva najkrvavejším vojenským konfliktom v amerických dejináchZa predpokladu, že sa obete Únie a Konfederácie spočítajú - v druhej svetovej vojne bolo zabitých viac Američanov ako v armádach Únie alebo Konfederácie, ak sa ich celkové straty počítajú osobitne. a predstavovala viac amerických vojenských strát ako všetky ostatné vojny dohromady až do vojny vo Vietname. Vojna sa prakticky skončila 9. apríla 1865, keď generál Konfederácie Robert E. Lee kapituloval pred generálom Únie Ulyssesom S. Grantom v budove súdu po bitke pri Appomattoxe. Konfederovaní generáli v južných štátoch túto kapituláciu postupne nasledovali a k poslednej kapitulácii na pevnine došlo 23. júna. Veľká časť infraštruktúry na juhu bola zničená, najmä železnice. Konfederácia sa zrútila, otroctvo bolo zrušené a štyri milióny černochov bolo oslobodených. Vojnou zmietaný národ potom vstúpil do éry rekonštrukcie v čiastočne úspešnom pokuse o obnovu krajiny a poskytnutie občianskych práv oslobodeným otrokom. Občianska vojna je jednou z najviac študovaných dejinných udalostí v histórii USA a zostáva predmetom kultúrnych a historiografických debát. Americká občianska vojna patrila medzi prvé priemyselné vojny. Vo veľkej miere sa využívali železnice, telegraf, parníky, obrnené lode a hromadne vyrábané zbrane. Mobilizácia civilných tovární, baní, lodeníc, bánk, dopravy a dodávok potravín predznamenala dopad industrializácie na prvú svetovú vojnu, druhú svetovú vojnu a následné konflikty.
Nový!!: Bojujúca strana a Americká občianska vojna · Pozrieť viac »
Ženevské konvencie
Pôvodný dokument Ženevské konvencie sú 4 konvencie a 3 dodatkové protokoly, ktoré upravujú podmienky a pravidlá medzinárodného práva na ochranu obetí vojny.
Nový!!: Bojujúca strana a Ženevské konvencie · Pozrieť viac »
Bezpečnostná rada Organizácie Spojených národov
Bezpečnostná rada Organizácie Spojených národov (angl. United Nations Security Council) je orgán OSN poverený udržiavaním medzinárodného mieru a bezpečnosti.
Nový!!: Bojujúca strana a Bezpečnostná rada Organizácie Spojených národov · Pozrieť viac »
Charta Spojených národov
Charta OSN je základný dokument Organizácie Spojených národov.
Nový!!: Bojujúca strana a Charta Spojených národov · Pozrieť viac »
Druhá vojna v Perzskom zálive
Schéma operácie Púštna búrka F-15E nad horiacimi kuvajtskými ropnými poľami Britský vojak pri ostrom výcviku pred útokom USS Wisconsin Druhá vojna v Perzskom zálive (iné názvy: Vojna v Zálive, Iracko-kuvajtský konflikt, Konflikt medzi OSN a Irakom, Operácia Púštny štít, Púštna búrka; v Iraku často hovorovo Um M'aārak – „Matka všetkých bitiek“) bol vojenský konflikt medzi Irakom a koalíciou 34 národov poverených OSN (vrátane Česko-Slovenska) a vedených USA.
Nový!!: Bojujúca strana a Druhá vojna v Perzskom zálive · Pozrieť viac »
Konfederované štáty americké
Konfederované štáty americké, bežne označované ako Konfederované štáty, Konfederácia alebo Juh, bola neuznaná odštiepená republika na juhu Spojených štátov, ktorá existovala od 8.
Nový!!: Bojujúca strana a Konfederované štáty americké · Pozrieť viac »
Medzinárodné právo verejné
Medzinárodné právo verejné je právne odvetvie upravujúce vzťahy medzi subjektami majúcimi medzinárodnoprávnu subjektivitu a je tvorené pomocou medzinárodných právnych zmlúv.
Nový!!: Bojujúca strana a Medzinárodné právo verejné · Pozrieť viac »
Neutralita
Neutralita (lat.) je nestrannosť, nezasahovanie do cudzích vecí.
Nový!!: Bojujúca strana a Neutralita · Pozrieť viac »
Ozbrojený konflikt
Ozbrojený konflikt je v medzinárodnom práve konflikt medzi vojakmi viacerých štátov alebo medzi vojakmi, paramilitaristickými organizáciami alebo povstalcami v rámci jedného štátu.
Nový!!: Bojujúca strana a Ozbrojený konflikt · Pozrieť viac »
Spojené štáty
Spojené štáty americké (anglickyUnited States of America), skráteným názvom Spojené štáty, skrátene USA (alebo aj US), je demokratická federatívna prezidentská republika v Severnej Amerike, rozkladajúca sa medzi Atlantickým oceánom na východe a Tichým oceánom na západe.
Nový!!: Bojujúca strana a Spojené štáty · Pozrieť viac »
Spojené kráľovstvo
Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, štandardizovaným názvom Veľká Británia a Severné Írsko, skrátene aj Spojené kráľovstvo alebo Veľká Británia alebo len Británia, je ostrovný štát pri severozápadnom pobreží kontinentálnej Európy.
Nový!!: Bojujúca strana a Spojené kráľovstvo · Pozrieť viac »
Suverenita (právo)
Suverenita alebo zvrchovanosť je v práve.
Nový!!: Bojujúca strana a Suverenita (právo) · Pozrieť viac »
Vojna
Vojna je konflikt medzi štátmi, organizáciami, alebo väčšími skupinami ľudí, pričom je pre tento konflikt charakteristické použitie násilia alebo fyzickej sily medzi bojujúcimi stranami.
Nový!!: Bojujúca strana a Vojna · Pozrieť viac »
Vojna o Falklandy
Vojna o Falklandy (angl. Falklands War, šp. Guerra de las Malvinas) bol ozbrojený konflikt medzi Spojeným kráľovstvom a Argentínou v roku 1982 na území Falklandských ostrovov, Južnej Georgie a Južných Sandwichových ostrovov a v okolitom vzdušnom aj námornom priestore.
Nový!!: Bojujúca strana a Vojna o Falklandy · Pozrieť viac »
Vojna v Perzskom zálive
Vojna v Zálive alebo Vojna v Perzskom zálive môže byť niekoľko vojenských konfliktov, ktoré sa odohrali v 20.
Nový!!: Bojujúca strana a Vojna v Perzskom zálive · Pozrieť viac »
Presmerovanie tu:
Belligerentný štát, Bojujúca krajina, Bojujúci štát, Strana vedúca vojnu, Strana vo vojnovom stave, Vojnová strana, Štát vedúci vojnu, Štát vo vojnovom stave.
