Rýchlejšie ako prehliadači!
21 vzťahy: Česko-Slovensko, Belehrad, Berlín, Bratislava, Elán (časopis), Filozofická fakulta Karlovej univerzity, Jaroslav Vlček, Karlova univerzita, Londýn, Oslo, Paríž, Praha, Rakúsko-Uhorsko, Slovenské pohľady (1881), Varšava, Viedeň, 12. august, 1900, 1930, 1966, 9. jún.
Česko-Slovensko
Mapa Česko-Slovenska z roku 1919Česko-Slovensko v rokoch 1920--1938 Národnosti v Česko-Slovensku v roku 1930 (po česky) Česko-Slovensko v rokoch 1969--1990 Dobové predmety Kupónová známka z ČSFR Tomáš Garrigue Masaryk Milan Rastislav Štefánik Edvard Beneš Česko-Slovensko (v rokoch 19181938 a 19451990 písané Československo) bol zvrchovaný štát v strednej Európe, ktorý existoval v rokoch 19181992, s výnimkou obdobia druhej svetovej vojny (19391945), keď však mal svoju exilovú vládu v zahraničí. Česko-Slovensko vzniklo 28. októbra 1918 ako jedna z nástupníckych krajín po rozpade Rakúsko-Uhorska. Následné medzivojnové obdobie je označované ako prvá republika, výraznou politickou osobnosťou tejto doby bol prvý československý prezident Tomáš Garrigue Masaryk. Po mníchovskej dohode v roku 1938 sa pohraničné Sudety stali súčasťou Nemecka a krajina prišla aj o ďalšie územie prvou viedenskou arbitrážou v prospech Maďarska a anexiou Tešínska v prospech Poľska. V marci 1939 sa osamostatnilo Slovensko a Podkarpatská Rus bola obsadená Maďarskom. Na zvyšku českých krajín bol vyhlásený Protektorát Čechy a Morava, formálne autonómna časť nacistického Nemecka. Po vypuknutí druhej svetovej vojny zostavil v októbri 1939 bývalý československý prezident Edvard Beneš exilovú vládu, ktorá bola neskôr uznaná spojencami. Po druhej svetovej vojne bolo Česko-Slovensko v roku 1945 obnovené v hraniciach, ktoré malo pred rokom 1938, s výnimkou Podkarpatskej Rusi, ktorá sa stala súčasťou Sovietskeho zväzu. Česko-Slovensko v rokoch 1948 až 1989 bolo súčasťou Východného bloku s príkazovou ekonomikou, vládla tu komunistická strana. Krajina bola od roku 1949 súčasťou hospodárskeho zoskupenia Rada vzájomnej hospodárskej pomoci a od roku 1955 vojenského paktu Varšavskej zmluvy. Politickú liberalizáciu v roku 1968, známu ako Pražská jar, násilne ukončila v auguste 1968 invázia vojsk Varšavskej zmluvy pod vedením Sovietskeho zväzu. Nasledovala doba tzv. normalizácie, ktorá bola ukončená v novembri 1989 Nežnou revolúciou, ktorá sa uskutočnila v období pádu komunizmu v strednej a východnej Európe. Po zosadení vlády komunistickej strany sa Československo stalo demokratickým štátom, na čele s prezidentom Václavom Havlom. Česko-Slovensko zaniklo 31. decembra 1992 rozdelením na dva suverénne štáty, Česko a Slovensko.
Nový!!: Viera Szathmáryová-Vlčková a Česko-Slovensko · Pozrieť viac »
Belehrad
Kostol sv. Marka (pravoslávny) Belehrad (srbsky Beograd, Београд) je hlavné a najväčšie mesto Srbska.
Nový!!: Viera Szathmáryová-Vlčková a Belehrad · Pozrieť viac »
Berlín
Berlín je mesto vo forme mestského štátu a hlavné mesto Nemecka.
Nový!!: Viera Szathmáryová-Vlčková a Berlín · Pozrieť viac »
Bratislava
Bratislava (do roku 1919 Prešporok / Prešporek iné názvy pozri nižšie) je hlavné a rozlohou aj počtom obyvateľov najväčšie mesto Slovenska.
Nový!!: Viera Szathmáryová-Vlčková a Bratislava · Pozrieť viac »
Elán (časopis)
Elán bol jeden z najvýznamnejších a najvplyvnejších kultúrnych a spoločenských časopisov počas prvej Česko‐slovenskej republiky a prvej Slovenskej republiky.
Nový!!: Viera Szathmáryová-Vlčková a Elán (časopis) · Pozrieť viac »
Filozofická fakulta Karlovej univerzity
Hlavná budova FF UK na Námestí Jana Palacha v Prahe Filozofická fakulta Karlovej univerzity (skratka FF UK z) je jedna zo štyroch pôvodných fakúlt Karlovej univerzity z roku 1348 a tesne druhá najväčšia fakulta v Česku.
Nový!!: Viera Szathmáryová-Vlčková a Filozofická fakulta Karlovej univerzity · Pozrieť viac »
Jaroslav Vlček
Jaroslav Vlček (* 22. január 1860, Banská Bystrica† 21. január 1930, Praha) bol český a slovenský literárny historik.
Nový!!: Viera Szathmáryová-Vlčková a Jaroslav Vlček · Pozrieť viac »
Karlova univerzita
Historické jadro Karolina s Veľkou aulou Karlova univerzita (skratka UK) je najstaršia univerzita v strednej Európe a popredná česká vysoká škola.
Nový!!: Viera Szathmáryová-Vlčková a Karlova univerzita · Pozrieť viac »
Londýn
Londýn je hlavné a najväčšie mesto Anglicka a Spojeného kráľovstva.
Nový!!: Viera Szathmáryová-Vlčková a Londýn · Pozrieť viac »
Oslo
Kráľovský palác z rokov 1825 – 1849 Oslo je hlavné mesto Nórska.
Nový!!: Viera Szathmáryová-Vlčková a Oslo · Pozrieť viac »
Paríž
Paríž je hlavné a najväčšie mesto Francúzska, s rozlohou 105 kilometrov štvorcových.
Nový!!: Viera Szathmáryová-Vlčková a Paríž · Pozrieť viac »
Praha
Praha je hlavné a najväčšie mesto Česka.
Nový!!: Viera Szathmáryová-Vlčková a Praha · Pozrieť viac »
Rakúsko-Uhorsko
Národnosti v Rakúsko-Uhorsku Rakúsko-Uhorsko a nástupnícke štáty Krajiny Rakúsko-Uhorska (t.j. korunné krajiny a krajiny svätoštefanskej koruny a Bosna a Hercegovina) Mapa Rakúsko-Uhorska z roku 1890 Mapa Rakúsko-Uhorska Rakúsko-Uhorsko, plným názvom Rakúsko-uhorská monarchia, bol štátny útvar, reálna únia Kráľovstva a krajín v Ríšskej rade zastúpených alebo '''Predlitavska''' (nepresne Rakúska) a Krajín svätej Štefánskej koruny uhorskej alebo Zalitavska (nepresne Uhorska), existujúci od 8. júna 1867 do 31. októbra 1918.
Nový!!: Viera Szathmáryová-Vlčková a Rakúsko-Uhorsko · Pozrieť viac »
Slovenské pohľady (1881)
Matice slovenskej v Matici srbskej Slovenské pohľady je slovenské periodikum, ktoré vychádza v Martine od konca 19.
Nový!!: Viera Szathmáryová-Vlčková a Slovenské pohľady (1881) · Pozrieť viac »
Varšava
http://www.rozklad-pkp.pl/pl/terminal/warszawa-centralna ''Warszawa Centralna'' - hlavná vlaková stanica Varšava (po poľsky Warszawa) je hlavné (od roku 1596) a najväčšie mesto Poľska.
Nový!!: Viera Szathmáryová-Vlčková a Varšava · Pozrieť viac »
Viedeň
Moderná časť Viedne Komplex budov Organizácie Spojených národov Jazdecká socha cisára Jozefa II. Viedeň je hlavné a najväčšie mesto Rakúska, ležiace na rieke Dunaj.
Nový!!: Viera Szathmáryová-Vlčková a Viedeň · Pozrieť viac »
12. august
Žiadny popis.
Nový!!: Viera Szathmáryová-Vlčková a 12. august · Pozrieť viac »
1900
Žiadny popis.
Nový!!: Viera Szathmáryová-Vlčková a 1900 · Pozrieť viac »
1930
Žiadny popis.
Nový!!: Viera Szathmáryová-Vlčková a 1930 · Pozrieť viac »
1966
Žiadny popis.
Nový!!: Viera Szathmáryová-Vlčková a 1966 · Pozrieť viac »
9. jún
Žiadny popis.
Nový!!: Viera Szathmáryová-Vlčková a 9. jún · Pozrieť viac »
Presmerovanie tu:
Viera Szathmáry-Vlčková, Viera Vlčková, Věra Szathmáry-Vlčková, Věra Szathmáryová-Vlčková, Věra Vlčková.
