Rýchlejšie ako prehliadači!
33 vzťahy: An-chuej, Angličtina, Šanghaj, Čankajšek, Čína, Čching, Boxerské povstanie, Chang-čou, Francúzština, Hnutie štvrtého mája, Japonsko, Jüan Š’-kchaj, Josif Vissarionovič Stalin, Kominterna, Komunistická strana Číny, Konfucianizmus, Kuomintang, Lev Davidovič Trockij, Li Ta-čao, Lu Sün, Mao Ce-tung, Marxizmus, Nanking, Pej-ťing ta-süe, Sunjatsen, Vladimir Iľjič Lenin, 1879, 1911, 1919, 1920, 1942, 27. máj, 8. október.
An-chuej
An-chuej (安徽, pchin-jin: Ānhuī) je provincia v Čínskej ľudovej republike.
Nový!!: Čchen Tu-siou a An-chuej · Pozrieť viac »
Angličtina
Angličtina je západogermánsky jazyk, ktorým sa hovorilo v ranom stredoveku v Anglicku a neskôr sa stal popredným jazykom medzinárodného diskurzu v dnešnom svete.
Nový!!: Čchen Tu-siou a Angličtina · Pozrieť viac »
Šanghaj
Šanghaj (-slovenský normovaný názov; slovo je mužského rodu) alebo zriedkavo Šang-chaj (čínskym písmom: 上海 - slovenský prepis: šang-chaj - pinyin) je s 25 miliónmi obyvateľmi (2017) najľudnatejšie mesto Číny a významné hospodárske centrum tejto krajiny.
Nový!!: Čchen Tu-siou a Šanghaj · Pozrieť viac »
Čankajšek
Čankajšek (pchinjin: Jiǎng Jièshí alebo Ťiang Čung-čeng,; * 31. október 1887, Fenghua, Čína – † 5. apríl 1975, Tchaj-pej, Taiwan) bol vodca Kuomintangu (國民黨, Guomindang, KMT, Národná strana) a medzi rokmi 1928-1975 faktický líder Čínskej republiky, od roku 1948 do smrti jej prezident.
Nový!!: Čchen Tu-siou a Čankajšek · Pozrieť viac »
Čína
Peking Šenčen Mapa Číny Čína (čín. 中国 – pchin-jin: Zhōng guó; doslova: „krajina uprostred“), dlhý tvar Čínska ľudová republika (čín. 中华人民共和国 – pchin-jin: Zhōng huá rén mín gòng hé guó), skratkou ČĽR (medzinárodne ''CN''), je štát ležiaci vo východnej Ázii.
Nový!!: Čchen Tu-siou a Čína · Pozrieť viac »
Čching
Čching alebo dynastia Čching (čín. 清朝 - pchin-jin: Qīng cháo, v prepise Čching Čchao; Wade-Giles Ch'ing ch'ao; mandž. daicing gurun; mong. Манж Чин) (čínsky Čistá) bola mandžuská dynastia, ktorá vládla v Číne medzi rokmi 1644 a 1911.
Nový!!: Čchen Tu-siou a Čching · Pozrieť viac »
Boxerské povstanie
Boxerské povstanie bolo dôsledkom postupného prenikania cudzích svetových veľmocí na územie Číny s cieľom zastaviť túto expanziu.
Nový!!: Čchen Tu-siou a Boxerské povstanie · Pozrieť viac »
Chang-čou
Chang-čou (čín. 杭州 pchin-jin Hángzhōu) je významné mesto na východe Číny.
Nový!!: Čchen Tu-siou a Chang-čou · Pozrieť viac »
Francúzština
menšinový jazyk Francúzština je románsky jazyk, ktorým sa hovorí najmä vo Francúzsku, Belgicku, Švajčiarsku, Kanade, Luxembursku a v niekoľkých krajinách v Afrike.
Nový!!: Čchen Tu-siou a Francúzština · Pozrieť viac »
Hnutie štvrtého mája
Študenti sa zhromaždili v Pekingu počas Huntia štvrtého mája Protestujúci študenti na Námestí nebeského pokoja Hnutie štvrtého mája alebo Májové hnutie (roku 1919) bolo politické a kultúrne hnutie v Číne, ktoré vzniklo roku 1919 ako reakcia na Versaillské mierové dohody.
Nový!!: Čchen Tu-siou a Hnutie štvrtého mája · Pozrieť viac »
Japonsko
Pagoda Tokio, Shinjuku Sensoji Veža vo Fukuoke Japonská ikebana Japonsko (formálne) je štát ležiaci na východnom okraji ázijského kontinentu, na východ od Číny a Kórey.
Nový!!: Čchen Tu-siou a Japonsko · Pozrieť viac »
Jüan Š’-kchaj
Jüan Š’-kchaj (* 16. september 1859† 6. jún 1916) bol čínsky politik, vojvodca a jediný cisár „Veľkého čínskeho impéria“, panovník z dynastie Chung-sien.
Nový!!: Čchen Tu-siou a Jüan Š’-kchaj · Pozrieť viac »
Josif Vissarionovič Stalin
Josif Vissarionovič Stalin (rodným menom; * 18. december (6. december podľa juliánskeho kalendára) 1878, Gori – † 5. marec 1953, Moskva) bol sovietsky diktátor, stranícky a štátny činiteľ gruzínskeho pôvodu, vodca Sovietskeho zväzu v rokoch 1924 až 1953.
Nový!!: Čchen Tu-siou a Josif Vissarionovič Stalin · Pozrieť viac »
Kominterna
Komunistická internacionála, skrátene Kominterna alebo Tretia internacionála (rusky: Коммунистический интернационал alebo Коминтерн, anglicky: Comintern) bola medzinárodná komunistická organizácia založená v Moskve v marci 1919 a pôsobiaca do roku 1943.
Nový!!: Čchen Tu-siou a Kominterna · Pozrieť viac »
Komunistická strana Číny
Komunistická strana Číny (skratka: 中共) je čínska politická strana.
Nový!!: Čchen Tu-siou a Komunistická strana Číny · Pozrieť viac »
Konfucianizmus
Konfucianizmus (iné názvy: konfuciánstvo, konfucionizmus) je filozofický smer - jedna z dvoch vetví osobitného čínskeho polonáboženského kultu univerza a občianskych cností; prúd čínskej filozofie spájaný s osobou Konfucia, ktorý už nezastáva vieru vo viacerých bohov, vyhýba sa metafyzickým otázkam, pestuje skôr občiansky kult a moralistné normovanie vlastností užitočných pre štát.
Nový!!: Čchen Tu-siou a Konfucianizmus · Pozrieť viac »
Kuomintang
Vlajka Kuomintangu. kantón vlajky tvorí symbol Kuomintangu. Kuomintang (tradičné znaky: 中國國民黨; zjednodušené znaky: 中国国民党; pinyin: Zhōngguó Guómíndǎng; slovenským prepisom Čung-kuo Kuo-min-tang) alebo Čínska národná strana, známa tiež pod skratkou KMT, je čínska konzervatívna politická strana pôsobiaca v súčasnosti v Čínskej republike na Taiwane.
Nový!!: Čchen Tu-siou a Kuomintang · Pozrieť viac »
Lev Davidovič Trockij
Lev Davidovič Trockij,, pôvodným menom Bronštejn (* 7. november 1879, Janovka, Ukrajina – † 21. august 1940, Mexiko, Mexiko) bol sovietsky (ruský) revolucionár židovského pôvodu, politik, teoretik marxizmu, zakladateľ a prvý vodca Červenej armády.
Nový!!: Čchen Tu-siou a Lev Davidovič Trockij · Pozrieť viac »
Li Ta-čao
Li Ta-čao, * 29. október 1889, Lao-tching, Che-pej† 27. apríl 1927, Peking) bol spoluzakladateľ Komunistickej strany Číny. Je považovaný za priekopníka čínskeho komunizmu, významného marxistu a proletárskeho revolucionára.Li Dazhao. In.
Nový!!: Čchen Tu-siou a Li Ta-čao · Pozrieť viac »
Lu Sün
Lu Sün môže byť.
Nový!!: Čchen Tu-siou a Lu Sün · Pozrieť viac »
Mao Ce-tung
Mao Ce-tung (nové meno: Žun-č’ 润芝; * 26. december 1893, Šao-šan – † 9. september 1976, Peking), známy tiež pod oficiálnou prezývkou Veľký kormidelník (伟大舵手 – Wej-ta tuo-šou), bol čínsky komunistický revolucionár, zakladateľ Čínskej ľudovej republiky, ktorú po víťazstve v občianskej vojne s nacionalistami viedol ako predseda komunistickej strany od jej vzniku v roku 1949 až do svojej smrti v roku 1976.
Nový!!: Čchen Tu-siou a Mao Ce-tung · Pozrieť viac »
Marxizmus
Marxizmus je v užšom zmysle filozofická, ekonomická a politická teória Karla Marxa (a prípadne aj Friedricha Engelsa), v širšom zmysle filozofický a ekonomický smer vychádzajúci z tejto teórie, či súhrnný názov rozličných interpretácií a ďalších aplikácií tejto teórie.
Nový!!: Čchen Tu-siou a Marxizmus · Pozrieť viac »
Nanking
Nanking je mesto v Číne a hlavné mesto provincie Ťiang-su.
Nový!!: Čchen Tu-siou a Nanking · Pozrieť viac »
Pej-ťing ta-süe
Pej-ťing ta-süe alebo Pekinská univerzita (nesprávne: Pekingská univerzita; – slov. prepis Pej-ťing ta-süe – čínskymi znakmi 北京大学) alebo Pej-ta (pchin-jin: Běidà – slov. prepis Pej-ta – čínskymi znakmi 北大) je významná univerzita v Pekingu, hlavnom meste Číny.
Nový!!: Čchen Tu-siou a Pej-ťing ta-süe · Pozrieť viac »
Sunjatsen
Sunjatsen, v čínštine Sun Čung-šan (pchin-jin Sūn Zhōngshān) alebo Sun I-sien/Sjun Jat-sin (pchin-jin Sūn Yìxiān, kanton. Sjūn Jat-sīn) (* 12. november 1866, Čung-šan, Čína - † 12. marec 1925, Peking) bol čínsky filozof, revolučný demokrat.
Nový!!: Čchen Tu-siou a Sunjatsen · Pozrieť viac »
Vladimir Iľjič Lenin
Vladimir Iľjič Lenin, vlastným menom Vladimir Iľjič Ulianov (starší prepis: Uľjanov;; * 22. apríl 1870, Simbirsk (dnes Ulianovsk) – † 21. január 1924, Gorki pri Moskve) bol ruský marxistický revolucionár a architekt moderného komunizmu – boľševizmu.
Nový!!: Čchen Tu-siou a Vladimir Iľjič Lenin · Pozrieť viac »
1879
Žiadny popis.
Nový!!: Čchen Tu-siou a 1879 · Pozrieť viac »
1911
Žiadny popis.
Nový!!: Čchen Tu-siou a 1911 · Pozrieť viac »
1919
Žiadny popis.
Nový!!: Čchen Tu-siou a 1919 · Pozrieť viac »
1920
Žiadny popis.
Nový!!: Čchen Tu-siou a 1920 · Pozrieť viac »
1942
Žiadny popis.
Nový!!: Čchen Tu-siou a 1942 · Pozrieť viac »
27. máj
Žiadny popis.
Nový!!: Čchen Tu-siou a 27. máj · Pozrieť viac »
8. október
* Deň nezávislosti (Chorvátsko).
Nový!!: Čchen Tu-siou a 8. október · Pozrieť viac »
