Rýchlejšie ako prehliadači!
27 vzťahy: Antisemitizmus, Arkadios, Atila (kráľ), Byzantská ríša, Carihradská univerzita, Cisár, Huni, Istanbul, Judaizmus, Justinián I., Karpatská kotlina, Konštantín I. (cisár), Kresťanstvo, Markian, Náboženstvo, Synagóga, Vyhláška, Zákon (právo), Zoznam vládcov Byzantskej ríše, 28. júl, 395, 401, 408, 421, 429, 438, 450.
Antisemitizmus
Nemecký a poľský nápis: Len pre židov, na okne električky, Varšavské geto. Antisemitizmus je nepriateľstvo alebo predpojatosť voči Židom ako predstaviteľom židovského náboženstva (judaizmu), etnickej skupine alebo rase.
Nový!!: Theodosius II. (Byzantská ríša) a Antisemitizmus · Pozrieť viac »
Arkadios
Busta Flavia Arcadia Arkadios (iné mená: Arcadius, Arkadius, Flavius Arcadius, Imperator Caesar Flavius Arcadius Augustus; * 377 – † 1. máj 408) bol východorímsky cisár, vládnuci v rokoch 395 – 408.
Nový!!: Theodosius II. (Byzantská ríša) a Arkadios · Pozrieť viac »
Atila (kráľ)
Atila – ilustrácia z islandského eposu poetická Edda Atila alebo Attila (* cca 406 – † 453), prezývaný Bič Boží (lat. Flagellum Dei), bol od roku 434 až do svojej smrti kráľom Hunskej ríše, ktorá vznikla v súvislosti so sťahovaním národov a ktorá sa rozprestierala od Nemecka po rieku Ural a od Dunaja po Baltské more.
Nový!!: Theodosius II. (Byzantská ríša) a Atila (kráľ) · Pozrieť viac »
Byzantská ríša
Konštantín Veľký s modelom Konštantínopola (detail mozaiky v Hagia Sofia) Byzantská ríša (iné názvy: Byzancia, Byzant, Byzantsko, pre rané obdobie: Východorímska ríša alebo Východorímske cisárstvo; obyvateľ Byz. ríše sa volá Byzantínec), je umelý názov pre východnú, grécko-orientálnu časť Rímskej ríše a pre nadväzujúci stredoveký štát.
Nový!!: Theodosius II. (Byzantská ríša) a Byzantská ríša · Pozrieť viac »
Carihradská univerzita
Carihradská univerzita alebo Konštantínopolská univerzita (zriedkavo známa ako Athenaeum) bola univerzita v Carihrade.
Nový!!: Theodosius II. (Byzantská ríša) a Carihradská univerzita · Pozrieť viac »
Cisár
Cisár je panovnícky titul najvyššieho stupňa v niektorých monarchiách, ako aj nositeľ tohto titulu.
Nový!!: Theodosius II. (Byzantská ríša) a Cisár · Pozrieť viac »
Huni
Hunská ríša Huni boli zväz nomádskych kmeňov mongolsko-tureckého pôvodu, ktorý vyvolal sťahovanie národov.
Nový!!: Theodosius II. (Byzantská ríša) a Huni · Pozrieť viac »
Istanbul
Istanbul (po turecky İstanbul; 324 – 1930 Konštantínopol alebo Carihrad; do 324 Byzantion; podrobnosti o názvoch pozri nižšie) je najväčšie mesto v Turecku.
Nový!!: Theodosius II. (Byzantská ríša) a Istanbul · Pozrieť viac »
Judaizmus
Judaizmus (iné názvy: židovstvo, mozaizmus, mosaizmus) je najstaršie, počtom veriacich však najmenšie spomedzi troch veľkých svetových monoteistických abrahámovských náboženstiev (judaizmus, kresťanstvo, islam).
Nový!!: Theodosius II. (Byzantská ríša) a Judaizmus · Pozrieť viac »
Justinián I.
Justinián I. Veľký, iné mená: Justinian I., Justinianos I./Justiniános I./Jústiniános I., I(o)ustinianos I./I(o)ustiniános I./Iústiniános I., Justianianus I., Iustinianus I. po latinsky Flavius Petrus Sabbatius Iustinianus, po starogrécky Ιουστινιανός Φλάβιος Πέτρος Σαββάτιος - Ioustinianos Flabios Petros Sabbatios; *482, Tauresium pri Skopje†14. november 565, Konštantínopol) bol byzantský cisár, jeden z najvýznamnejších vladárov neskorého staroveku a najpozoruhodnejších byzantských (východorímskych) cisárov vôbec. Významné boli jeho reformy rímskeho práva a dielo dnes známe ako (Corpus iuris civilis), ako i rozsiahla stavebná činnosť a rozsiahla vojenská expanzia, ktorej cieľom bolo získať naspäť územie bývalej Rímskej ríše v západnej Európe (severná Afrika, dnešné Taliansko, juh Pyrenejského polostrova). V jej dôsledku sa Byzantská ríša rozšírila do celého Stredomoria. Pravoslávna cirkev ho považuje za svätého. Jeho pamiatku si pripomínajú 14. novembra.Justinián I. Veliký. In: JUSTINIAN I In.
Nový!!: Theodosius II. (Byzantská ríša) a Justinián I. · Pozrieť viac »
Karpatská kotlina
Karpatská kotlina je pojem, ktorý je v (nielen v slovenskej, ale aj maďarskej) odbornej geologickej a geografickej literatúre (takmer) zhodný s termínom Panónska panva.
Nový!!: Theodosius II. (Byzantská ríša) a Karpatská kotlina · Pozrieť viac »
Konštantín I. (cisár)
Hlava Konštantínovej kolosálnej sochy v Kapitolských múzeách v Ríme Konštantín (I.) (iné mená: Konstantinus (I.), Constantinus (I.), Konstantinos (I.), Kónstantinos (I.), Kónstantínos (I.), Flavius Valerius Constantinus), zvaný Veľký, (* 27. február 272 alebo 273 – † 22. máj 337) bol od roku 306 rímsky cisár, od roku 324 jediný rímsky cisár.
Nový!!: Theodosius II. (Byzantská ríša) a Konštantín I. (cisár) · Pozrieť viac »
Kresťanstvo
Rozšírenie kresťanstva vo svete Kríž, najznámejší symbol kresťanstva Biblia Kresťanstvo alebo historicky aj christianizmus je najväčšie zo svetových monoteistických abrahámovských náboženstiev.
Nový!!: Theodosius II. (Byzantská ríša) a Kresťanstvo · Pozrieť viac »
Markian
Markianove mince na oslavu jeho víťazstva. Markian (iné mená: Markián, Markianos, Marcianus, Flavius Marcianus, Imperator Caesar Flavius Marcianus Augustus; * okolo 390 – † január 457) bol v rokoch 450 až 457 cisárom Byzantskej ríše.
Nový!!: Theodosius II. (Byzantská ríša) a Markian · Pozrieť viac »
Náboženstvo
Náboženstvo alebo zriedkavo relígia je vzťah človeka k posvätnému, prostredníctvom ktorého človek transcenduje svoju skúsenosť s vonkajšou realitou.
Nový!!: Theodosius II. (Byzantská ríša) a Náboženstvo · Pozrieť viac »
Synagóga
Plzni je treťou najväčšou na svete. Európe. Jarmulka a menora Budapešti Prešove je na svete známa ako sídlo Barkányho zbierky. Synagóga (z gréckeho synagogé - zhromaždenie) je objekt určený na konanie židovských náboženských zhromaždení a náboženského vyučovania.
Nový!!: Theodosius II. (Byzantská ríša) a Synagóga · Pozrieť viac »
Vyhláška
Vyhláška alebo najmä historicky edikt môže byť.
Nový!!: Theodosius II. (Byzantská ríša) a Vyhláška · Pozrieť viac »
Zákon (právo)
Zákon môže byť.
Nový!!: Theodosius II. (Byzantská ríša) a Zákon (právo) · Pozrieť viac »
Zoznam vládcov Byzantskej ríše
Toto je zoznam vládcov Byzantskej ríše Poznámka: Začiatok Byzantskej ríše je sporný, pretože sama seba považovala za pokračovateľku Rímskej ríše (pozri Vznik Byzantskej ríše).
Nový!!: Theodosius II. (Byzantská ríša) a Zoznam vládcov Byzantskej ríše · Pozrieť viac »
28. júl
Žiadny popis.
Nový!!: Theodosius II. (Byzantská ríša) a 28. júl · Pozrieť viac »
395
Žiadny popis.
Nový!!: Theodosius II. (Byzantská ríša) a 395 · Pozrieť viac »
401
Žiadny popis.
Nový!!: Theodosius II. (Byzantská ríša) a 401 · Pozrieť viac »
408
Žiadny popis.
Nový!!: Theodosius II. (Byzantská ríša) a 408 · Pozrieť viac »
421
Žiadny popis.
Nový!!: Theodosius II. (Byzantská ríša) a 421 · Pozrieť viac »
429
Žiadny popis.
Nový!!: Theodosius II. (Byzantská ríša) a 429 · Pozrieť viac »
438
0438.
Nový!!: Theodosius II. (Byzantská ríša) a 438 · Pozrieť viac »
450
Žiadny popis.
Nový!!: Theodosius II. (Byzantská ríša) a 450 · Pozrieť viac »
