Logo
Úniapédia
Komunikácia
Teraz na Google Play
Nový! Na stiahnutie Úniapédia na Android ™!
Zadarmo
Rýchlejšie ako prehliadači!
 

Theodosius I. (Byzantská ríša)

Index Theodosius I. (Byzantská ríša)

Theodosius I. plným meno Flavius Theodosius Flaccus, známy aj ako Theodosius Veľký (* 11. január 347 – † 17. január 395) bol v rokoch 379 až 394 cisárom východu Rímskej ríše a od roku 394 posledným cisárom jednotnej Rímskej ríše, ktorá sa po jeho smrti v roku 395 rozdelila na dve časti, východnú a západnú.

54 vzťahy: Ambrosius, Ammianus Marcellinus, Antiochia, Aquileia, Arianizmus, Arkadios, Artemis (bohyňa), Autonómia, Balkán, Barbar, Byzantská ríša, Cisár, Décius, Delfy, Dunaj, Efez, Ekumenický koncil, Flavius Aetius, Galla Placidia, Góti, Hannibal Barkas, Heréza, Hispánia, Honorius, Istanbul, Itália, Kartágo, Kresťanstvo, Légia, Miláno, Nicejsko-carihradské vyznanie viery, Pohanstvo, Prvý carihradský koncil, Ravenna, Rím, Rýn, Sarmati, Sevilla, Solún, Staroveký Rím, Theodosios II., Valentinianus III., Vyhláška, Západorímska ríša, Zoznam vládcov Byzantskej ríše, 11. január, 17. január, 347, 378, 379, ..., 380, 381, 395, 4. storočie. Rozbaliť index (4 viac) »

Ambrosius

Ambrosius môže byť.

Nový!!: Theodosius I. (Byzantská ríša) a Ambrosius · Pozrieť viac »

Ammianus Marcellinus

Ammianus Marcellinus (* okolo 330 – † medzi 391 – 400) bol rímsky historik, posledný významný predstaviteľ rímskej pragmatickej školy a významný prameň informácii o dejinách neskorej antiky.

Nový!!: Theodosius I. (Byzantská ríša) a Ammianus Marcellinus · Pozrieť viac »

Antiochia

Poloha ''Antiochie'' Opevnenie ''Antiochie'' na hore Silpius, 12. storočie Antiochia (iné názvy: Antiocheia, Antiochea, Antiochia nad Orontom – - Antiocheia hé epi Orontou, lat. Antiochia ad Orontem; Veľká Antiochia – - Antiocheia hé megalé; Sýrska Antiochia) pri dnešnom tureckom meste Antakya, bolo staroveké mesto v dnešnom Turecku.

Nový!!: Theodosius I. (Byzantská ríša) a Antiochia · Pozrieť viac »

Aquileia

Aquileia (fur. Aquilee, Aquilea), je mesto v severnom Taliansku s bohatou históriou.

Nový!!: Theodosius I. (Byzantská ríša) a Aquileia · Pozrieť viac »

Arianizmus

Arianizmus je christologické učenie alexandrijského biskupa Areia, ktorý nepriznáva Kristovi rovnocennosť s Bohom.

Nový!!: Theodosius I. (Byzantská ríša) a Arianizmus · Pozrieť viac »

Arkadios

Busta Flavia Arcadia Arkadios (iné mená: Arcadius, Arkadius, Flavius Arcadius, Imperator Caesar Flavius Arcadius Augustus; * 377 – † 1. máj 408) bol východorímsky cisár, vládnuci v rokoch 395 – 408.

Nový!!: Theodosius I. (Byzantská ríša) a Arkadios · Pozrieť viac »

Artemis (bohyňa)

Socha Artemis v Louvri Artemis alebo Artemida (po grécky Ἄρτεμις - Artemis, po latinsky Diana) je starogrécka dcéra bohyne Léto (Latóny) a boha Dia a sestra (dvojička) boha Apolóna (Foiba).

Nový!!: Theodosius I. (Byzantská ríša) a Artemis (bohyňa) · Pozrieť viac »

Autonómia

Autonómia môže byť.

Nový!!: Theodosius I. (Byzantská ríša) a Autonómia · Pozrieť viac »

Balkán

Balkán môže byť.

Nový!!: Theodosius I. (Byzantská ríša) a Balkán · Pozrieť viac »

Barbar

Barbar (asi z gréckeho barbaroi - škrek vtákov) je označenie, ktoré Gréci a Rimania pôvodne používali pre cudzincov, hovoriacich nezrozumiteľnou rečou.

Nový!!: Theodosius I. (Byzantská ríša) a Barbar · Pozrieť viac »

Byzantská ríša

Konštantín Veľký s modelom Konštantínopola (detail mozaiky v Hagia Sofia) Byzantská ríša (iné názvy: Byzancia, Byzant, Byzantsko, pre rané obdobie: Východorímska ríša alebo Východorímske cisárstvo; obyvateľ Byz. ríše sa volá Byzantínec), je umelý názov pre východnú, grécko-orientálnu časť Rímskej ríše a pre nadväzujúci stredoveký štát.

Nový!!: Theodosius I. (Byzantská ríša) a Byzantská ríša · Pozrieť viac »

Cisár

Cisár je panovnícky titul najvyššieho stupňa v niektorých monarchiách, ako aj nositeľ tohto titulu.

Nový!!: Theodosius I. (Byzantská ríša) a Cisár · Pozrieť viac »

Décius

Décius alebo Decius (po latinsky Decius) (* 200/201 – † 251, Abrittus) bol od roku 249 rímsky cisár.

Nový!!: Theodosius I. (Byzantská ríša) a Décius · Pozrieť viac »

Delfy

Delfy, (starogr. Δελφοί-Delfoi, novogr. Δελφοί-Delfi, do 19. stor. Καστρί-Kastri) je antické aj moderné mesto v Grécku, v kraji Fokida na južnom úpätí pohoria Parnasos nad Korintským zálivom.

Nový!!: Theodosius I. (Byzantská ríša) a Delfy · Pozrieť viac »

Dunaj

Dunaj (a) je druhá najdlhšia európska rieka a najdlhšia rieka v Európskej únii.

Nový!!: Theodosius I. (Byzantská ríša) a Dunaj · Pozrieť viac »

Efez

Divadlo Efez alebo Efezos (gr. Ἔφεσος - Efesos) bolo staroveké grécke mesto v Malej Ázii na území dnešného juhozápadného Turecka.

Nový!!: Theodosius I. (Byzantská ríša) a Efez · Pozrieť viac »

Ekumenický koncil

Ekumenický koncil (gr. οἰκουμένη - "obývaný svet") alebo všeobecný snem je stretnutie biskupov (koncil) celej cirkvi na celom svete.

Nový!!: Theodosius I. (Byzantská ríša) a Ekumenický koncil · Pozrieť viac »

Flavius Aetius

Flavius Aetius (* cca 390, Durostorum, Bulharsko – † 21. september 454, Ravenna, Taliansko), niekedy označovaný ako posledný Riman, bol vojvodca cisára Valentiniana III., ktorý po roku 437 získal dominantné postavenie na západorímskom dvore. O jeho pôvode sa nezachovalo príliš veľa informácii. Vieme, že jeho matka bola Rimanka z Itálie a jeho otec Gaudentius bol vojenským veliteľom v Sirmiu, nevylučuje sa, že mal germánskych predkov. Naopak s istotou sa vie, že v mladosti strávil istý čas ako rukojemník pri Hunoch. Kontakty, ktoré tam nadviazal, mu veľmi pomohli v spoločenskom vzostupe. Cisárovi Valentinianovi, vlastne skôr jeho matke a poručníčke Galle Placidii, Aetius po prvý raz výrazne prospel roku 425, keď získal na pomoc proti uzurpátorovi Iohannovi hunske oddiely. Aj keď do bojov nakoniec priamo nezasiahol (Valentinianove vojska zvíťazili krátko pred jeho príchodom), už len hrozba útoku nalomila Iohannovo postavenie v Itálii. Galla Placidia Aetia za odmenu vymenovala na magistrem militum v galských provinciách. V novej funkcii vystúpil Aetius aktívne proti Vizigótom blízko Arles a podarilo sa mu ich poraziť. Rovnako dobre si počínal aj počas vojny s Burgundami, usadenými okolo dnešného Wormsu, ktorých porazil v roku 437. Zhruba od tej doby sa jeho postavenie v západorímskej ríši fakticky rovnalo spoluvláde. Najslávnejšia bitka však na Aetia iba čakala. Stretol sa v nej s húnskym kráľom Attilom roku 451 na Katalaunských poliach, kde spoločne s Vizigótmi dosiahol prinajmenšom uspokojivý výsledok – Huni odtiahli z Gálie. Vnútropoliticky stál Aetius na strane senátnej aristokracie a v opozícii proti cisárovi. Valentinianus sa ho nepochybne obával, a hneď ako mu to pomery dovolili (Attilova smrť roku 453), obvinil všemocného veliteľa z vlastizrady a vlastnou rukou ho zavraždil. Tento krok pripravil ríšu snáď o jediného muža schopného zaistiť poriadok v provinciách, ktorý vedel okrem iného obratne využívať spory najrôznejších etník na rímskej pôde aj mimo nej. Keď cisára 16. marca 455 zabili Aetiovi priaznivci, prevládli v západorímskej ríši dezintegračné tendencie, ktoré o dvadsať rokov neskôr vyvrcholili jej pádom.

Nový!!: Theodosius I. (Byzantská ríša) a Flavius Aetius · Pozrieť viac »

Galla Placidia

Galla Placidia Galla Placidia (* okolo r. 390 – † 27. november 450), bola dcérou rímskeho cisára Theodosia I. Veľkého a jeho druhej manželky Gally, nevlastnou sestrou cisára Východorímskej ríše Arcadia a cisára Západorímskej ríše Honoria, manželkou gótskeho náčelníka Athaulfa a manželkou rímskeho cisára Constantia III., matkou a regentkou cisára Západorímskej ríše Valentiniana III.

Nový!!: Theodosius I. (Byzantská ríša) a Galla Placidia · Pozrieť viac »

Góti

Góti Góti boli východogermánske kmene sídliace pôvodne v južnom Švédsku (dnes Gotland).

Nový!!: Theodosius I. (Byzantská ríša) a Góti · Pozrieť viac »

Hannibal Barkas

Hannibal Barkas (* 247 pred Kr. – † c. 183 pred Kr.) bol kartáginský politik a štátnik, ktorému sa dostalo uznania ako jednému z najlepších vojenských stratégov a veliteľov.

Nový!!: Theodosius I. (Byzantská ríša) a Hannibal Barkas · Pozrieť viac »

Heréza

1.

Nový!!: Theodosius I. (Byzantská ríša) a Heréza · Pozrieť viac »

Hispánia

Hispánia (po latinsky Hispania) je starorímske označenie pre Pyrenejský polostrov (doložené od roku 200 pred Kr.), ako aj súčasť názvu rôznych rímskych provincií na tomto území (neskôr aj v časti Afriky a na Baleároch).

Nový!!: Theodosius I. (Byzantská ríša) a Hispánia · Pozrieť viac »

Honorius

Flavius Honorius (* 9. september 384, Konštantínopol, Turecko – † 15. august 423, Ravenna, Taliansko) bol rímsky cisár, prvý cisár Západorímskej ríše.

Nový!!: Theodosius I. (Byzantská ríša) a Honorius · Pozrieť viac »

Istanbul

Istanbul (po turecky İstanbul; 324 – 1930 Konštantínopol alebo Carihrad; do 324 Byzantion; podrobnosti o názvoch pozri nižšie) je najväčšie mesto v Turecku.

Nový!!: Theodosius I. (Byzantská ríša) a Istanbul · Pozrieť viac »

Itália

Itália môže byť.

Nový!!: Theodosius I. (Byzantská ríša) a Itália · Pozrieť viac »

Kartágo

Stĺpy na nálezisku v Kartágu Kartágo bolo staroveké mesto v Severnej Afrike na pobreží Stredozemného mora v dnešnom Tunisku.

Nový!!: Theodosius I. (Byzantská ríša) a Kartágo · Pozrieť viac »

Kresťanstvo

Rozšírenie kresťanstva vo svete Kríž, najznámejší symbol kresťanstva Kresťanstvo alebo historicky aj christianizmus je jedno zo svetových monoteistických abrahámovských náboženstiev.

Nový!!: Theodosius I. (Byzantská ríša) a Kresťanstvo · Pozrieť viac »

Légia

Légia môže byť.

Nový!!: Theodosius I. (Byzantská ríša) a Légia · Pozrieť viac »

Miláno

Miláno (po taliansky Milano, v milánskom nárečí Milán) je druhé najväčšie mesto a hlavné ekonomické centrum Talianska.

Nový!!: Theodosius I. (Byzantská ríša) a Miláno · Pozrieť viac »

Nicejsko-carihradské vyznanie viery

Nicejsko-carihradské vyznanie viery (iné názvy: nikejsko/nikajsko/nikájsko/níkajsko-carihradské vyznanie viery; nicejsko/nikejsko/nikajsko/nikájsko/níkajsko-konštantínopolské vyznanie viery, namiesto výrazu "vyznanie viery" môže byť výraz krédo) je vyznanie viery, ktoré bolo formulované na všeobecnom ekumenickom koncile v Nicei roku 325 a v Carihrade (Konštantínopole) roku 381.

Nový!!: Theodosius I. (Byzantská ríša) a Nicejsko-carihradské vyznanie viery · Pozrieť viac »

Pohanstvo

Pohanstvo alebo paganizmus (z lat. paganus - vidiečan) je označenie, ktoré používajú vyznávači abrahámovskych monoteistických náboženstiev pre západné predkresťanské, prírodné alebo polyteistické náboženstvá.

Nový!!: Theodosius I. (Byzantská ríša) a Pohanstvo · Pozrieť viac »

Prvý carihradský koncil

Prvý carihradský koncil alebo prvý konštantínopolský koncil sa konal v roku 381 v Konštantínopole.

Nový!!: Theodosius I. (Byzantská ríša) a Prvý carihradský koncil · Pozrieť viac »

Ravenna

Ravenna je mesto v regióne Emilia-Romagna v Taliansku.

Nový!!: Theodosius I. (Byzantská ríša) a Ravenna · Pozrieť viac »

Rím

Rím je hlavné mesto Talianska a regiónu Lazio.

Nový!!: Theodosius I. (Byzantská ríša) a Rím · Pozrieť viac »

Rýn

Rýn (po nemecky Rhein, po francúzsky Rhin, po holandsky Rijn, v jaz. romanši: Rein) je jedna z najdlhších riek západnej Európy.

Nový!!: Theodosius I. (Byzantská ríša) a Rýn · Pozrieť viac »

Sarmati

Sarmati boli početný staroveký kmeňový zväz z iránskej jazykovej skupiny.

Nový!!: Theodosius I. (Byzantská ríša) a Sarmati · Pozrieť viac »

Sevilla

Sevilla je finančné, kultúrne a umelecké hlavné mesto južného Španielska.

Nový!!: Theodosius I. (Byzantská ríša) a Sevilla · Pozrieť viac »

Solún

Solún (gr. Θεσσαλονίκη – novogr. Thessaloniki/starogr. Thessaloniké, ľudovo Σαλονίκη – Saloniki) je druhé najväčšie prístavné mesto v Grécku; leží pri Solúnskom zálive, hlavné mesto gréckej Makedonie.

Nový!!: Theodosius I. (Byzantská ríša) a Solún · Pozrieť viac »

Staroveký Rím

Rímska tóga Staroveký Rím je tradičné slovenské označenie štátneho útvaru, ktorý vznikol v 8. storočí pred Kr. na Apeninskom polostrove v dnešnom Ríme ako mestský štát, postupne ovládol celé Stredomorie a v roku 395 po Kr.

Nový!!: Theodosius I. (Byzantská ríša) a Staroveký Rím · Pozrieť viac »

Theodosios II.

Theodosios II. (-po grécky) alebo Theodosius II. (-po latinsky) môže byť.

Nový!!: Theodosius I. (Byzantská ríša) a Theodosios II. · Pozrieť viac »

Valentinianus III.

Valentinianus III., celým menom Flavius Placidius Valentinianus bol rímsky cisár Západorímskej ríše v rokoch 425 – 455.

Nový!!: Theodosius I. (Byzantská ríša) a Valentinianus III. · Pozrieť viac »

Vyhláška

Vyhláška alebo najmä historicky edikt môže byť.

Nový!!: Theodosius I. (Byzantská ríša) a Vyhláška · Pozrieť viac »

Západorímska ríša

Imperium Romanum Occidentale – západorímska ríša Západorímska ríša je moderné označenie pre západnú časť rímskeho impéria od roku 395 (rozdelenie Rímskej ríše) do roku 476 / 486, vo vnímaní súčasníkov existovala len jedna ríša na čele s dvoma cisármi.

Nový!!: Theodosius I. (Byzantská ríša) a Západorímska ríša · Pozrieť viac »

Zoznam vládcov Byzantskej ríše

Toto je zoznam vládcov Byzantskej ríše Poznámka: Začiatok Byzantskej ríše je sporný, pretože sama seba považovala za pokračovateľku Rímskej ríše (pozri Vznik Byzantskej ríše).

Nový!!: Theodosius I. (Byzantská ríša) a Zoznam vládcov Byzantskej ríše · Pozrieť viac »

11. január

Žiadny popis.

Nový!!: Theodosius I. (Byzantská ríša) a 11. január · Pozrieť viac »

17. január

Žiadny popis.

Nový!!: Theodosius I. (Byzantská ríša) a 17. január · Pozrieť viac »

347

0347.

Nový!!: Theodosius I. (Byzantská ríša) a 347 · Pozrieť viac »

378

0378.

Nový!!: Theodosius I. (Byzantská ríša) a 378 · Pozrieť viac »

379

Žiadny popis.

Nový!!: Theodosius I. (Byzantská ríša) a 379 · Pozrieť viac »

380

0380.

Nový!!: Theodosius I. (Byzantská ríša) a 380 · Pozrieť viac »

381

0381.

Nový!!: Theodosius I. (Byzantská ríša) a 381 · Pozrieť viac »

395

Žiadny popis.

Nový!!: Theodosius I. (Byzantská ríša) a 395 · Pozrieť viac »

4. storočie

4.

Nový!!: Theodosius I. (Byzantská ríša) a 4. storočie · Pozrieť viac »

Presmerovanie tu:

Flavius Theodosius Flaccus.

VychádzajúcePrichádzajúce
Hej! Sme na Facebooku teraz! »