Rýchlejšie ako prehliadači!
83 vzťahy: Amitóza, Atmosféra Zeme, Austrália (štát), Červené more, Baktérie, Bentos, Bičík, Bunková stena, Bunkové jadro, Chlorofyl, Chloroplast, Cytoplazmatická membrána, Deoxyribonukleová kyselina, Dusík, Encyclopaedia Beliana, Encyklopédia medicíny, Endomembránový systém, Endoplazmatické retikulum, Endosymbióza, Endosymbiotická teória, Eocén, Eukaryoty, Extrémofil, Fosília, Fosforečnan, Fotosyntéza, Fragmentácia, Fytoplanktón, Glykokalyx, Golgiho aparát, Gramovo farbenie, Hornina, Hubky, Huby, Ježovka, Jura, Kambrium, Karbón, Krieda, Kyslík, Lišajník, Litorál, Malá československá encyklopedie, Miocén, Mitochondria, Modrá, Nepohlavné rozmnožovanie, Nostocales, Ordovik, Organela, ..., Paleocén, Panciernatky, Pôda, Púšť, Perm, Plastid, Pleistocén, Pliocén, Predkambrium, Prokaryoty, Protista, Prvoky, Rastliny, Riasa, Riasa (vodný organizmus), Ribozóm, Rozmnožovanie, Rozsievky, Silúr, Sneh, Stielka, Stromatolit, Symbióza, Systém živých organizmov, Terciér, Termálny prameň, Toxín, Trias, Uhlík, Vakuola, Vírus, Voda, Zem. Rozbaliť index (33 viac) »
Amitóza
Amitóza - príklady priameho delenia buniek Amitóza alebo fragmentácia je priame delenie bunky bez vytvárania chromozómov.
Nový!!: Sinice a Amitóza · Pozrieť viac »
Atmosféra Zeme
Discovery Vrstvy atmosféry (NOAA) – troposféra, stratosféra, mezosféra, termosféra a exosféra Priemerná teplota (''Temperatur'') a molová hmotnosť (''molare Masse'') v závislosti od výšky po nemecky Priemerný tlak vzduchu (''Druck'') a hustota vzduchu (''Dichte'') v závislosti od výšky po nemecky Štandardná atmosféra 1976 do výšky 90 km po nemecky Atmosféra alebo ovzdušie Zeme je plynový obal obklopujúci Zem.
Nový!!: Sinice a Atmosféra Zeme · Pozrieť viac »
Austrália (štát)
Mapa Austrálie Austrália (z lat. terra australis.
Nový!!: Sinice a Austrália (štát) · Pozrieť viac »
Červené more
Červené more zo satelitnej snímky Červené more (arabs. البحر الأحمر, al-Bahr al-Ahmar, alebo الخليج العربي, al-Chalídž al-arabí, dosl. Arabský záliv; hebr. ים סוף, Jam suf, dosl. Trstinové more; tigr. ቀይሕ ባሕሪ, Qäjih bahiri) je vnútorné more v Indickom oceáne medzi Afrikou a Áziou.
Nový!!: Sinice a Červené more · Pozrieť viac »
Baktérie
Baktérie (lat. Bacteria; iné slovenské a latinské názvy pozri nižšie) sú v súčasnom ponímaní doména z taxónu bunkovce (.
Nový!!: Sinice a Baktérie · Pozrieť viac »
Bentos
Bentos je biocenóza zahŕňajúca všetky živočíšne (zoobentos) a rastlinné (fytobentos) organizmy obývajúce breh a dno vôd.
Nový!!: Sinice a Bentos · Pozrieť viac »
Bičík
Počet a usporiadanie bakteriálnych bičíkov: A. monotricha, B. lofotricha, C. amfitricha, D. peritricha Bičík alebo flagellum môže byť.
Nový!!: Sinice a Bičík · Pozrieť viac »
Bunková stena
Bunková stena je pevný organický materiál na povrchu buniek baktérií, archeí, húb, rastlín a rias, ktorý plní ochrannú funkciu a funkciu vonkajšej kostry bunky.
Nový!!: Sinice a Bunková stena · Pozrieť viac »
Bunkové jadro
jadierka bunky cez elektrónový mikroskop Bunkové jadro alebo nukleus (nucleus) je organela, ktorá je geneticko-informačnou „centrálou“ eukaryotických buniek.
Nový!!: Sinice a Bunkové jadro · Pozrieť viac »
Chlorofyl
Štruktúra chlorofylov '''a''', '''b''' a '''d''' Chlorofyl je zelené farbivo (pigment) obsiahnuté v rastlinách, siniciach a niektorých riasach uložené v chloroplastoch (listová zeleň) viazané na molekulu bielkoviny.
Nový!!: Sinice a Chlorofyl · Pozrieť viac »
Chloroplast
Rastlinné bunky obsahujúce chloroplasty Chloroplast je bunková organela.
Nový!!: Sinice a Chloroplast · Pozrieť viac »
Cytoplazmatická membrána
Nákres cytoplazmatickej membrány Cytoplazmatická membrána (iné názvy: (vonkajšia) bunková membrána, plazmatická membrána, plazmalema, plazmolema) je druh biologickej membrány.
Nový!!: Sinice a Cytoplazmatická membrána · Pozrieť viac »
Deoxyribonukleová kyselina
Dvojzávitnica DNA v B forme. Pentózofosfátová kostra je naznačená len schematicky, detailne sú vykreslené iba bázy. Deoxyribonukleová kyselina (slovenská skratka DNA alebo DNK; angl. skratka je DNA a pochádza z angl. názvu deoxyribonucleic acid) je prírodný polymér zložený z deoxyribonukleotidov.
Nový!!: Sinice a Deoxyribonukleová kyselina · Pozrieť viac »
Dusík
Dusík (lat. Nitrogenium) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku N a protónové číslo 7.
Nový!!: Sinice a Dusík · Pozrieť viac »
Encyclopaedia Beliana
Encyclopaedia Beliana – prvých 5 zväzkov. Encyclopaedia Beliana (podtitul: slovenská všeobecná encyklopédia (v dvanástich zväzkoch)) je veľká slovenská všeobecná encyklopédia, pomenovaná podľa Mateja Bela, ktorá vychádza vo vydavateľstve Veda od roku 1999.
Nový!!: Sinice a Encyclopaedia Beliana · Pozrieť viac »
Encyklopédia medicíny
Encyklopédia medicíny je slovenská šestnásťdielna odborná encyklopédia z oblasti medicíny a súvisiacich odborov.
Nový!!: Sinice a Encyklopédia medicíny · Pozrieť viac »
Endomembránový systém
Každá eukaryotická bunka je tvorená bunkovými povrchmi – bunková stena (u rastlín, húb, niektorých článkonožcov, či bunkách kroviek u hmyzu) a plazmatická membrána.
Nový!!: Sinice a Endomembránový systém · Pozrieť viac »
Endoplazmatické retikulum
hladké ER; (5) ribozóm (fialová guľôčka) Endoplazmatické retikulum alebo ER (endoplazmatické znamená „v plazme“, retikulum znamená „malá sieť“) je sústava cisterien (plochých dutých priestorov) a tubúl (kanálikov), ktoré sú ohraničené membránami, a ktoré sú často sieťovito prepojené a tiahnu sa cez veľkú časť cytoplazmy.
Nový!!: Sinice a Endoplazmatické retikulum · Pozrieť viac »
Endosymbióza
Endosymbióza je druh symbiózy, pri ktorej jeden zo symbiontov žije vo vnútri tela toho druhého.
Nový!!: Sinice a Endosymbióza · Pozrieť viac »
Endosymbiotická teória
Endosymbiotická teória vysvetľuje pôvod mitochondrií a plastidov (napr. chloroplastov), čo sú organely eukaryotických buniek.
Nový!!: Sinice a Endosymbiotická teória · Pozrieť viac »
Eocén
Eocén (z gr. éós – úsvit, zore, kainos – nový) je stredné oddelenie paleogénu, ktoré r. 1833 definoval Ch. Lyell.
Nový!!: Sinice a Eocén · Pozrieť viac »
Eukaryoty
Eukaryo(n)ty (lat. Eukaryo(n)ta; iné názvy pozri nižšie) sú organizmy, ktorých bunky (tzv. eukaryotické bunky) majú hlavnú genetickú informáciu uloženú v bunkovom jadre izolovanom od okolitého prostredia (cytoplazmy) fosfolipidovou membránou.
Nový!!: Sinice a Eukaryoty · Pozrieť viac »
Extrémofil
Extrémofil (z znamenajúci „extrém“ a zo (φιλία) znamenajúci „láska“) je organizmus, ktorý prežíva vo fyzických a geochemických extrémnych podmienkach škodlivých pre väčšinu života na Zemi.
Nový!!: Sinice a Extrémofil · Pozrieť viac »
Fosília
ichtyosaura. Fosília (iné názvy: petrefakt, skamenenina, skamenelina; proces vzniku fosílie sa nazýva fosilizácia alebo skamenenie) môže byť.
Nový!!: Sinice a Fosília · Pozrieť viac »
Fosforečnan
Fosforečnan alebo fosfát je soľ kyseliny fosforečnej.
Nový!!: Sinice a Fosforečnan · Pozrieť viac »
Fotosyntéza
List – miesto kde prebieha 99,9 % fotosyntézy u rastlín. Fotosyntéza (z gréc. fós.
Nový!!: Sinice a Fotosyntéza · Pozrieť viac »
Fragmentácia
Fragmentácia môže byť.
Nový!!: Sinice a Fragmentácia · Pozrieť viac »
Fytoplanktón
Rozsievky patria medzi najbežnejšie druhy fytoplanktónu Fytoplanktón alebo rastlinný planktón je tá časť planktónu, ktorá je tvorená rastlinami; opakom je zooplanktón (a prípadne aj baktérioplanktón).
Nový!!: Sinice a Fytoplanktón · Pozrieť viac »
Glykokalyx
Glykokalyx je vrstva glykoproteínov a glykolipidov na vonkajšej strane bunkovej membrány.
Nový!!: Sinice a Glykokalyx · Pozrieť viac »
Golgiho aparát
Golgiho aparát (8 – 11) Golgiho aparát (skratka GA) alebo Golgiho systém alebo Golgiho komplex je súbor vezikúl, kondenzovaných vakuol a sploštených váčikov ohraničených hladkými membránami bez ribozómov.
Nový!!: Sinice a Golgiho aparát · Pozrieť viac »
Gramovo farbenie
Gramovo farbenie ''Staphylococcus aureus'' (''S. aureus'' ATCC 25923, grampozitívne koky, fialové) a ''Escherichia coli'' (''E. coli'' ATCC 11775, gramnegatívne bacily, červené), najbežnejšie referenčné baktérie na Gramovo farbenie Gramovo farbenie (iné názvy: farbenie podľa Grama, farbenie Gramovou metódou, Gramova farbiaca metóda) je empirická metóda, ktorá slúži na rozdelenie bakteriálnych druhov do dvoch veľkých skupín – na grampozitívne baktérie a gramnegatívne baktérie.
Nový!!: Sinice a Gramovo farbenie · Pozrieť viac »
Hornina
Granitové bloky v Cornwalle Hornina je rôznorodá anorganická prírodnina, zložená z jedného, alebo viacerých minerálov.
Nový!!: Sinice a Hornina · Pozrieť viac »
Hubky
Hubky (staršie: huby; zriedkavo alebo staršie: špongie; staršie: morské hubyšpongia. In: IVANOVÁ-ŠALINGOVÁ, M. et al. Slovník cudzích slov A/Z. 1979. S. 852RÍZNER, Ľ. V. Živočíchopis. Uh. Skalica 1875 S. 297; lat. Porifera; staršie: Spongiata, Spongia, Spongiae, Spongiaria) sú kmeň mnohobunkovcov, často sa presnejšie zaraďujú ako jediný kmeň hubkovcov (Parazoa).
Nový!!: Sinice a Hubky · Pozrieť viac »
Huby
Huby (lat. Fungi, staršie Mycetalia, vlastné huby/pravé huby - Eumycota, nesprávne Mycophyta) sú veľký taxón (spravidla ríša) heterotrofných väčšinou nepohyblivých organizmov bez fotosyntetických pigmentov.
Nový!!: Sinice a Huby · Pozrieť viac »
Ježovka
Ježovka môže byť.
Nový!!: Sinice a Ježovka · Pozrieť viac »
Jura
Jura môže byť.
Nový!!: Sinice a Jura · Pozrieť viac »
Kambrium
Kambrium je prvá perióda paleozoika, po ňom nasleduje ordovik, so začiatkom pred 542 mil. rokmi a koncom pred 488,3 mil. rokmi.
Nový!!: Sinice a Kambrium · Pozrieť viac »
Karbón
Karbón môže byť.
Nový!!: Sinice a Karbón · Pozrieť viac »
Krieda
Krieda môže byť.
Nový!!: Sinice a Krieda · Pozrieť viac »
Kyslík
Kyslík je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku O a protónové číslo 8.
Nový!!: Sinice a Kyslík · Pozrieť viac »
Lišajník
Diskovník múrový (''Xanthoria parietina'') stielky) Zemepisník mapovitý (''Rhizocarpon geographicum''), kôrovitá stielka Lišajník (Lichen) alebo lichenizovaná huba je symbiotické spoločenstvo huby (mykobionta) a riasy či sinice (teda fytobionta).
Nový!!: Sinice a Lišajník · Pozrieť viac »
Litorál
Litorál alebo litorálne pásmo (z lat. lit(t)oralis.
Nový!!: Sinice a Litorál · Pozrieť viac »
Malá československá encyklopedie
Kompletná ''Malá československá encyklopedie''. Malá československá encyklopedie (skr. MČSE) je tlačená všeobecná encyklopédia vydaná v rokoch 1984 - 1987.
Nový!!: Sinice a Malá československá encyklopedie · Pozrieť viac »
Miocén
Miocén (z gr. meion – menej, kainos – nový) je spodné oddelenie neogénu.
Nový!!: Sinice a Miocén · Pozrieť viac »
Mitochondria
'''Štruktúra mitochondrie:''' 1. Vnútorná membrána 2. Vonkajšia membrána 3. Kristy 4. Matrix (základná hmota) Mitochondria alebo chondriozóm je organela, ktorá je obalená dvojitou membránou, ktorá má vlastnú genetickú sústavu (tzv. semiautonómna organela), a ktorá sa vo veľkom množstve (stovky až tisíce) vyskytuje v cytoplazme eukaryotických buniek.
Nový!!: Sinice a Mitochondria · Pozrieť viac »
Modrá
Modrá je jedna zo základných farieb spektra, je to farba monochromatického svetla o vlnovej dĺžke zhruba 470 nm.
Nový!!: Sinice a Modrá · Pozrieť viac »
Nepohlavné rozmnožovanie
Poplaz jahody, na ktorom sa nachádza rozvíjajúca sa dcérska rastlinka. Nepohlavné rozmnožovanie (iné názvy: nepohlavné množenie, asexuálne rozmnožovanie/množenie, vegetatívne rozmnožovanie/množenie, asexuálna reprodukcia, vegetatívna reprodukcia, monogónia) je také rozmnožovanie, pri ktorom sa z rodičovského organizmu oddelí nejaká časť a stane sa z nej priamo nový organizmus, ktorý je z hľadiska dedičnej informácie identický s rodičom, čiže klon rodičovského organizmu.
Nový!!: Sinice a Nepohlavné rozmnožovanie · Pozrieť viac »
Nostocales
Nostocales (po slovensky ?nostokotvaré) je v niektorých systémoch rad siníc, ktorý zahrňuje väčšinu druhov.
Nový!!: Sinice a Nostocales · Pozrieť viac »
Ordovik
Ordovik (podľa keltského územia Ordovicia, dnešný Wales) je geologický útvar (perióda) staršieho paleozoika (prvohôr).
Nový!!: Sinice a Ordovik · Pozrieť viac »
Organela
(Bunková) organela je subcelulárna (čiže menšia ako bunka) podjednotka (akýsi orgán) bunky, ktorá je špecializovaná na nejakú funkciu, a ktorá je spravidla obklopená membránou.
Nový!!: Sinice a Organela · Pozrieť viac »
Paleocén
Paleocén je najstaršie obdobie treťohôr.
Nový!!: Sinice a Paleocén · Pozrieť viac »
Panciernatky
Panciernatky alebo obrnenky (lat. Dinophyta, Dinoflagellida, Dinoflagellata, Dinophyceae, Pyrrhophyta, Pyrrophyta, Pyrrhophyceae, Mesokaryota) sú taxón (najčastejšie oddelenie) ríše prvoky (Protozoa).
Nový!!: Sinice a Panciernatky · Pozrieť viac »
Pôda
Členenie pôdnych horizontov Pôda je najvrchnejšia časť zemskej kôry, ktorá vzniká na styku a za vzájomného pôsobenia biosféry, atmosféry, litosféry a hydrosféry v podmienkach určitého reliéfu.
Nový!!: Sinice a Pôda · Pozrieť viac »
Púšť
Saharská púšť. Atacamaská púšť. Negevská púšť Púšť je krajinná forma alebo región, na ktorom sa vyskytuje veľmi málo vodných zrážok – menej než 250 mm ročne.
Nový!!: Sinice a Púšť · Pozrieť viac »
Perm
Perm môže byť.
Nový!!: Sinice a Perm · Pozrieť viac »
Plastid
Rastlinné bunky s viditeľnými chloroplastami. Plastidy sú membránové organely rastlinných buniek a rias.
Nový!!: Sinice a Plastid · Pozrieť viac »
Pleistocén
Pleistocén (iné názvy: staršie štvrtohory, plistocén; zastarano dilúvium, staršie náplavy) je útvar kenozoika, spodná časť kvartéru, významné obdobie striedania ľadových a medziľadových dôb.
Nový!!: Sinice a Pleistocén · Pozrieť viac »
Pliocén
Pliocén (gr. pleión – viac, kainos – nový) je vrchné oddelenie neogénu, ktoré v roku 1832 definoval Charles Lyell.
Nový!!: Sinice a Pliocén · Pozrieť viac »
Predkambrium
Predkambrium (iné názvy: prekambrium, predprvohory, pravek Zeme, prahory (v širšom zmysle); zriedkavo: progonozoikum, kryptozoikum (po slovensky aj doba skrytého života), archeozoikum; staršie: azoikum, proterozoikum, ''archaikum'', ''archea'', ''prahory'', primér) je voľné označenie pre celé obdobie v geologickom vývoji Zeme od jej vzniku (4570 miliónov rokov pred Kr.) resp.
Nový!!: Sinice a Predkambrium · Pozrieť viac »
Prokaryoty
Baktéria druhu ''Escherichia coli'', najlepšie preskúmaný prokaryotický organizmus, zástupca veľkého taxónu ''Bacteria''. archaeí, druhého veľkého taxónu, ktorý spolu s baktériami patrí medzi prokaryoty. Prokaryo(n)ty (lat. Prokaryo(n)ta; iné názvy pozri nižšie) sú organizmy (spravidla mikroorganizmy), ktorých bunky (tzv. prokaryotické bunky alebo prokaryontné bunky) sa nedelia na bunkové jadro a cytoplazmu (čiže protoplazma jadra nie je od ostatnej plazmy oddelená jadrovou membránou).
Nový!!: Sinice a Prokaryoty · Pozrieť viac »
Protista
náhľad Protista (iné názvy: Protoctista, Monocytozoa) je súhrnné označenie a/alebo taxonomická jednotka pre jednobunkové organizmy (napr. Haeckel 1866), prípadne vrátane vírusov, alebo dnes častejšie len pre jednobunkové (prípadne aj drobné mnohobunkové) eukaryoty (napr. Whittaker 1969, Woese 1977).
Nový!!: Sinice a Protista · Pozrieť viac »
Prvoky
Prvoky (iné názvy: protozoá, jednobunkovce, jednobunkové živočíchy; staršie: živočíchy jednobunkovéMASÁR, I: Niektoré dynamické črty zoologickej a botanickej nomenklatúry. In: Kultúra slova 1985, č. 9, str. 289-294 S. 293; lat. Protozoa, Monocytozoa) sú „živočíšne“ (teda spravidla heterotrofné, pohyblivé a podobne) eukaryotické jednobunkové organizmy.
Nový!!: Sinice a Prvoky · Pozrieť viac »
Rastliny
Rastliny (lat. Plantae, staršie Vegetabilia) sú veľký taxón živých organizmov (v moderných systémoch presnejšie: veľký taxón eukarytov).
Nový!!: Sinice a Rastliny · Pozrieť viac »
Riasa
Riasa môže byť aj.
Nový!!: Sinice a Riasa · Pozrieť viac »
Riasa (vodný organizmus)
Rozsievka (Phaeodactylum tricornutum) je príkladom jednobunkovej riasy Riasy (zastarano: porasty, porosty; lat. Algaeriasy. In:, Algophyta, Algophytae, Phycophyta, Phycophytae) sú eukaryotické vodné organizmy, ktoré sú väčšinou autotrofné (fotosyntetizujúce).
Nový!!: Sinice a Riasa (vodný organizmus) · Pozrieť viac »
Ribozóm
Časť ribozómu; bielkoviny sú znázornené namodro Ribozómy sú bunkové organely nachádzajúce sa vo všetkých známych bunkách, čiže vo všetkých živých organizmoch okrem vírusov, pokiaľ sú pokladané za živé.
Nový!!: Sinice a Ribozóm · Pozrieť viac »
Rozmnožovanie
Rozmnožovanie (rozmnoženie) alebo množenie môže byť.
Nový!!: Sinice a Rozmnožovanie · Pozrieť viac »
Rozsievky
Rozsievky sú veľká trieda rôznobičíkatých rias.
Nový!!: Sinice a Rozsievky · Pozrieť viac »
Silúr
Silúr (podľa keltského kmeňa Silúrov) je perióda paleozoika, v poradí tretia po ordoviku.
Nový!!: Sinice a Silúr · Pozrieť viac »
Sneh
Zasnežený Montreal. Animácia pokrytia snehom počas roka Sneh je forma zamrznutej vody, vyskytujúca sa vo forme šesťramenných hviezdičiek ľadu, spojených do snehových vločiek.
Nový!!: Sinice a Sneh · Pozrieť viac »
Stielka
Stielky machorastov z oddelenia pečeňovky zelenej riasy Stielka (iné názvy: talustalus. In: Slovník cudzích slov (akademický), thallus; lat. thallus) je také rastlinné telo, ktoré nie je diferencované na koreň a výhonok.
Nový!!: Sinice a Stielka · Pozrieť viac »
Stromatolit
Stromatolity v Shark Bay v západnej Austrálii Stromatolit (z gréckeho strōma vrstva, a lithos kameň) je hľuzovitá vápnitá alebo dolomitová usadenina bochníkovitého až pologuľového tvaru, niekedy však môže mať aj celkom rovný plochý tvar.
Nový!!: Sinice a Stromatolit · Pozrieť viac »
Symbióza
Symbióza (z gréckeho syn.
Nový!!: Sinice a Symbióza · Pozrieť viac »
Systém živých organizmov
Živé organizmy (po latinsky Biota alebo Vitae) sa taxonomicky členia rôzne.
Nový!!: Sinice a Systém živých organizmov · Pozrieť viac »
Terciér
Terciér (iné názvy: treťohory, novovek Zeme; zastarano: kenozoikum; nevžitý tvar: treťovršie) je neformálne geologické obdobie, časť éry kenozoikum.
Nový!!: Sinice a Terciér · Pozrieť viac »
Termálny prameň
Termálny prameň na Islande Termálny prameň je druh prameňa, z ktorého vystupuje ohriata podzemná voda často obohatená o minerálne zložky.
Nový!!: Sinice a Termálny prameň · Pozrieť viac »
Toxín
Model molekuly difterického toxínu Toxín je jedovatá látka bielkovinovej povahy, ktorú produkujú niektoré druhy baktérií, živočíchov (zootoxín) alebo rastlín (fytotoxín).
Nový!!: Sinice a Toxín · Pozrieť viac »
Trias
Trias (gr. – trojdielny) je najstarší útvar mezozoika.
Nový!!: Sinice a Trias · Pozrieť viac »
Uhlík
Uhlík (lat. Carboneum) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, jeho značka je C, má 4 väzby a jeho protónové číslo je 6.
Nový!!: Sinice a Uhlík · Pozrieť viac »
Vakuola
Vakuola je priestor ohraničený jednoduchou membránou, ktorý sa nachádza v bunkách rastlín, protistov, kvasiniek a niektorých živočíchov.
Nový!!: Sinice a Vakuola · Pozrieť viac »
Vírus
chrípky Vírus je častica, ktorá preniká do živých buniek a ich materiál používa na svoje rozmnožovanie, a ktorá (v základnej podobe) pozostáva z nukleovej kyseliny (DNA alebo RNA), zabalenej do bielkovinovej schránky (tzv. kapsida) niekedy navyše obalenej lipidovo-bielkovinovým obalom (tzv. lipoidový obal).
Nový!!: Sinice a Vírus · Pozrieť viac »
Voda
Voda alebo aqua (chemický vzorec H2O, podľa tradičného názvu oxid vodný, novší systémový názov oxidán) je chemická zlúčenina vodíka a kyslíka.
Nový!!: Sinice a Voda · Pozrieť viac »
Zem
Zem je v poradí tretia planéta slnečnej sústavy.
Nový!!: Sinice a Zem · Pozrieť viac »
Presmerovanie tu:
Cyanobacteria, Cyanobaktérie, Cyanobaktérie a chloroplasty, Cyanofyta, Cyanofyty, Cyanophyta, Cyanoprokaryofyta, Cyanoprokaryonta, Kyanobaktérie, Modrozelené baktérie, Modrozelené riasy, Modré riasy, Oxygénne fotosyntetizujúce baktérie, Oxygénne fototrofné baktérie, Oxyphotobacteria, Sinica, Sinozelené riasy, Siné riasy, Zelenomodré riasy.
