Logo
Úniapédia
Komunikácia
Teraz na Google Play
Nový! Na stiahnutie Úniapédia na Android ™!
Zadarmo
Rýchlejšie ako prehliadači!
 

Daphnis (mesiac)

Index Daphnis (mesiac)

Daphnis alebo Dafnis alebo Saturn XXXV je prirodzený satelit planéty Saturn.

19 vzťahy: Albedo, Cassini (sonda), Cassini-Huygens, Deň, Excentricita (astronómia), Keelerova medzera, Kilometer, Mesiac (družica), Mesiace Saturna, Obežná dráha, Prstence Saturna, Prstenec A, Rovnodennosť, Saturn, Sklon dráhy, Stupeň (uhol), 2005, 2006, 6. máj.

Albedo

Percento difúzne odrazeného slnečného svetla vo vzťahu k rôznym povrchom na Zemi Albedo je miera odrazivosti telesa alebo jeho povrchu.

Nový!!: Daphnis (mesiac) a Albedo · Pozrieť viac »

Cassini (sonda)

Cassini bola americká planetárna sonda určená pre prieskum planéty Saturn, jeho prstencov a jeho mesiacov.

Nový!!: Daphnis (mesiac) a Cassini (sonda) · Pozrieť viac »

Cassini-Huygens

Sonda Cassini v montážnej hale Cassini-Huygens bol spoločný projekt planetárnej sondy, vyvinutý a prevádzkovaný v spolupráci americkej organizácie NASA, západoeurópskej organizácie ESA a talianskej kozmickej agentúry ASI a určený na výskum Saturnu, jeho okolia, prstencov a mesiacov.

Nový!!: Daphnis (mesiac) a Cassini-Huygens · Pozrieť viac »

Deň

Deň (d) je jednotka času, ktorej presný význam závisí od kontextu.

Nový!!: Daphnis (mesiac) a Deň · Pozrieť viac »

Excentricita (astronómia)

Excentricita dráhy alebo výstrednosť je je jedným z elementov dráhy, opisujúcich pohyb kozmického telesa (prirodzeného, napr. planéty, kométy a pod. alebo umelého) v kozmickom priestore.

Nový!!: Daphnis (mesiac) a Excentricita (astronómia) · Pozrieť viac »

Keelerova medzera

Daphnis. Keelerova medzera je 42 km široká medzera v prstenci A planéty Saturn, približne od vonkajšieho okraja prstenca.

Nový!!: Daphnis (mesiac) a Keelerova medzera · Pozrieť viac »

Kilometer

Kilometer (symbol: km) je jednotka dĺžky v metrickej sústave, zodpovedajúca 1 000 metrom (predpona kilo pochádza z gréčtiny, khilia.

Nový!!: Daphnis (mesiac) a Kilometer · Pozrieť viac »

Mesiac (družica)

prstencami svojej materskej planéty Saturn Slovo mesiac s malým počiatočným písmenom alebo zastarano trabant je prirodzená družica (prirodzený satelit) planéty, trpasličej planéty alebo planétky.

Nový!!: Daphnis (mesiac) a Mesiac (družica) · Pozrieť viac »

Mesiace Saturna

Fotomontáž niekoľkých mesiacov Saturnu Saturnove prstence, Titan, Enceladus Skupina nepravidelných satelitov Saturnove mesiace sú prirodzené satelity planéty Saturn.

Nový!!: Daphnis (mesiac) a Mesiace Saturna · Pozrieť viac »

Obežná dráha

Schéma znázorňujúca dráhu telies vystrelených vodorovne rôznymi rýchlosťami. Vplyv trenia atmosféry je tu zanedbaný. Predmet A bol vystrelený malou rýchlosťou a preto preletel najkratšiu balistickú dráhu. Predmet B bol vystrelený väčšou rýchlosťou a preto preletel dlhšiu dráhu, kým dopadol na povrch. Predmet C bol vystrelený prvou únikovou rýchlosťou. Jeho klesanie pod vplyvom gravitácie má rovnakú hodnotu, ako zakrivenie Zeme a preto nikdy na Zem nedopadne – dostalo sa na kruhovú obežnú dráhu. Predmet D bol vystrelený vyššou ako prvou únikovou, ale nižšou ako druhou uníkovou rýchlosťou – jeho stúpanie je väčšie, ako zakrivenie Zeme, ale pod vplyvom jej gravitácie sa aj tak vracia do východiskového bodu. Predmet E bol vystrelený takou veľkou rýchlosťou, že z gravitačného pôsobenia Zeme unikol. Obežná dráha alebo orbita je dráha, po ktorej obieha kozmické teleso okolo ťažiska sústavy.

Nový!!: Daphnis (mesiac) a Obežná dráha · Pozrieť viac »

Prstence Saturna

15. septembra 2006, pričom vyniklo množstvo jemných prstencov Ďalšie „zatmenie slnka“ 19. júla 2013 Hlavné prstence Saturna sonda Cassini v roku 2007 Prstence Saturna sú veľmi tenká a veľmi široká vrstva častíc, ktorá obieha planétu Saturn.

Nový!!: Daphnis (mesiac) a Prstence Saturna · Pozrieť viac »

Prstenec A

Pan Prstenec A je najvzdialenejší z veľkých svetlých prstencov Saturna.

Nový!!: Daphnis (mesiac) a Prstenec A · Pozrieť viac »

Rovnodennosť

Dopad slnečných lúčov na Zem počas rovnodennosti. Obrázok je zavádzajúci, pretože pri pohľade z vesmíru (presnejšie pri pohľade zboku na rovinu dráhy Zeme okolo Slnka) Zem nikdy nestojí "zvislo" tak ako na tomto obrázku, ale jej os je odklonená od zvislého smeru. Z toho napríklad vyplýva, že v čase rovnodennosti lúče na Zem dopadajú tak, ako sú zobrazené na obrázku, práve preto, lebo zemská os je v čase rovnodennosti maximálne naklonená v smere presne k (resp. presne od) osoby, ktorá sa pozerá na tento obrázok tak, ako je tu zobrazený. Rovnodennosť alebo ekvinokcium má viacero ekvivalentných definícií.

Nový!!: Daphnis (mesiac) a Rovnodennosť · Pozrieť viac »

Saturn

Saturn na zábere zo sondy Voyager 2, ktorý urobila zo vzdialenosti 21 miliónov kilometrov Saturn je šiesta planéta Slnečnej sústavy v poradí od Slnka, po Jupiteri druhá najväčšia z planét.

Nový!!: Daphnis (mesiac) a Saturn · Pozrieť viac »

Sklon dráhy

Sklon dráhy i pri eliptickej dráhe, C je referenčná rovina a D je obežná rovina, B centrálne a A je obiehajúce teleso. Sklon dráhy alebo inklinácia je jedným zo šiestich elementov obežnej dráhy.

Nový!!: Daphnis (mesiac) a Sklon dráhy · Pozrieť viac »

Stupeň (uhol)

Stupeň vyhláška 206/2000 Z. z.EISENREICH, Günther, SUBE, Ralf et al.

Nový!!: Daphnis (mesiac) a Stupeň (uhol) · Pozrieť viac »

2005

Rok 2005 (MMV) bol kalendárny rok, ktorý v súlade s gregoriánskym kalendárom začal v sobotu 1. januára a skončil v sobotu 31. decembra.

Nový!!: Daphnis (mesiac) a 2005 · Pozrieť viac »

2006

Rok 2006 (MMVI) bol kalendárny rok, ktorý v súlade s gregoriánskym kalendárom začal v nedeľu 1. januára a skončil v nedeľu 31. decembra.

Nový!!: Daphnis (mesiac) a 2006 · Pozrieť viac »

6. máj

* Svetový deň smiechu.

Nový!!: Daphnis (mesiac) a 6. máj · Pozrieť viac »

Presmerovanie tu:

S/2005 S 1, Saturn XXXV.

VychádzajúcePrichádzajúce
Hej! Sme na Facebooku teraz! »