27 vzťahy: Autonómna provincia Bolzano – Horná Adiža, Šopron, Štajersko (spolková krajina), Čechy, Česko-Slovensko, Bosna a Hercegovina, Bukovina (krajina), Burgenland, Chorvátsko, Dalmácia, Dohoda (prvá svetová vojna), Gorica, Halič (región), Istria, Korutánsko, Morava (región), Nemecké Rakúsko, Podkarpatská Rus, Rakúsko, Saint-Germain-en-Laye (mesto), Slovensko, Slovinsko, Trianonská mierová zmluva, Versaillská sústava, Versaillská zmluva (1919), 10. september, 1919.
Autonómna provincia Bolzano – Horná Adiža
65px Poloha Autonómna provincia Bolzano - Horná Adiža (po ladinsky Provinzia Autonòma de Balsan/Bulsan – Südtirol), resp.
Nový!!: Saintgermainská zmluva (1919, veľká) a Autonómna provincia Bolzano – Horná Adiža · Pozrieť viac »
Šopron
Šopron alebo Šoproň môže byť.
Nový!!: Saintgermainská zmluva (1919, veľká) a Šopron · Pozrieť viac »
Štajersko (spolková krajina)
Štajersko (staršie názvy pozri v článku Štajersko) je rakúska spolková krajina.
Nový!!: Saintgermainská zmluva (1919, veľká) a Štajersko (spolková krajina) · Pozrieť viac »
Čechy
Čechy sú historická krajina približne v západných dvoch tretinách Česka.
Nový!!: Saintgermainská zmluva (1919, veľká) a Čechy · Pozrieť viac »
Česko-Slovensko
Mapa Česko-Slovenska z roku 1919Česko-Slovensko v rokoch 1920--1938 Národnosti v Česko-Slovensku v roku 1930 (po česky) Česko-Slovensko v rokoch 1969--1990 Dobové predmety Kupónová známka z ČSFR Tomáš Garrigue Masaryk Milan Rastislav Štefánik Edvard Beneš Česko-Slovensko (v rokoch 19181938 a 19451990 písané Československo) bol zvrchovaný štát v strednej Európe, ktorý existoval v rokoch 19181992, s výnimkou obdobia druhej svetovej vojny (19391945), keď však mal svoju exilovú vládu v zahraničí. Česko-Slovensko vzniklo 28. októbra 1918 ako jedna z nástupníckych krajín po rozpade Rakúsko-Uhorska. Následné medzivojnové obdobie je označované ako prvá republika, výraznou politickou osobnosťou tejto doby bol prvý československý prezident Tomáš Garrigue Masaryk. Po mníchovskej dohode v roku 1938 sa pohraničné Sudety stali súčasťou Nemecka a krajina prišla aj o ďalšie územie prvou viedenskou arbitrážou v prospech Maďarska a anexiou Tešínska v prospech Poľska. V marci 1939 sa osamostatnilo Slovensko a Podkarpatská Rus bola obsadená Maďarskom. Na zvyšku českých krajín bol vyhlásený Protektorát Čechy a Morava, formálne autonómna časť nacistického Nemecka. Po vypuknutí druhej svetovej vojny zostavil v októbri 1939 bývalý československý prezident Edvard Beneš exilovú vládu, ktorá bola neskôr uznaná spojencami. Po druhej svetovej vojne bolo Česko-Slovensko v roku 1945 obnovené v hraniciach, ktoré malo pred rokom 1938, s výnimkou Podkarpatskej Rusi, ktorá sa stala súčasťou Sovietskeho zväzu. Česko-Slovensko v rokoch 1948 až 1989 bolo súčasťou Východného bloku s príkazovou ekonomikou, vládla tu komunistická strana. Krajina bola od roku 1949 súčasťou hospodárskeho zoskupenia Rada vzájomnej hospodárskej pomoci a od roku 1955 vojenského paktu Varšavskej zmluvy. Politickú liberalizáciu v roku 1968, známu ako Pražská jar, násilne ukončila v auguste 1968 invázia vojsk Varšavskej zmluvy pod vedením Sovietskeho zväzu. Nasledovala doba tzv. normalizácie, ktorá bola ukončená v novembri 1989 Nežnou revolúciou, ktorá sa uskutočnila v období pádu komunizmu v strednej a východnej Európe. Po zosadení vlády komunistickej strany sa Československo stalo demokratickým štátom, na čele s prezidentom Václavom Havlom. Česko-Slovensko zaniklo 31. decembra 1992 rozdelením na dva suverénne štáty, Česko a Slovensko.
Nový!!: Saintgermainská zmluva (1919, veľká) a Česko-Slovensko · Pozrieť viac »
Bosna a Hercegovina
Bosna a Hercegovina je federatívna republika, krajina bývalej Juhoslávie.
Nový!!: Saintgermainská zmluva (1919, veľká) a Bosna a Hercegovina · Pozrieť viac »
Bukovina (krajina)
Poloha Bukoviny Bukovina (po rumunsky: Bucovina, po ukrajinsky: Буковина, po nemecky: Buchenland alebo Bukowina, po poľsky: Bukowina, po maďarsky: Bukovina) bola historická krajina, v rokoch 1775-1918 súčasť Rakúskej monarchie, v súčasnosti rozdelená medzi Rumunsko a Ukrajinu.
Nový!!: Saintgermainská zmluva (1919, veľká) a Bukovina (krajina) · Pozrieť viac »
Burgenland
Burgenland (slovenský normovaný názov; zriedkavé názvy: Burgenlandsko, Hradsko) je najvýchodnejšia rakúska spolková krajina.
Nový!!: Saintgermainská zmluva (1919, veľká) a Burgenland · Pozrieť viac »
Chorvátsko
Chorvátsko, dlhý tvar Chorvátska republika, je juhoeurópsky a stredomorský štát na brehu Jadranského mora.
Nový!!: Saintgermainská zmluva (1919, veľká) a Chorvátsko · Pozrieť viac »
Dalmácia
Dalmácia Dalmácia Okolie Hvaru Dalmácia alebo Dalmátsko je pobrežné územie Jadranu na sever od Albánska k Zadaru, v širšom zmysle až k Rijeke.
Nový!!: Saintgermainská zmluva (1919, veľká) a Dalmácia · Pozrieť viac »
Dohoda (prvá svetová vojna)
Vojenské spojenectvá v Európe pred 1. svetovou vojnou Ruský plagát znázorňujúci Trojdohodu Dohoda (zastarano Antanta z) bol vojensko-politický blok, systém spojeneckých zmlúv uzavretých proti Trojspolku.
Nový!!: Saintgermainská zmluva (1919, veľká) a Dohoda (prvá svetová vojna) · Pozrieť viac »
Gorica
Gorica je talianske historické mesto v regióne Furlansko-Júlske Benátky, v provincii Udine na úpätí Álp.
Nový!!: Saintgermainská zmluva (1919, veľká) a Gorica · Pozrieť viac »
Halič (región)
Halič alebo zriedkavo Galícia je historické územie v dnešnom juhovýchodnom Poľsku a západnej Ukrajine a oficiálna provincia (korunná krajina) Rakúska a Rakúsko-Uhorska v rokoch 1772 až 1918.
Nový!!: Saintgermainská zmluva (1919, veľká) a Halič (región) · Pozrieť viac »
Istria
Istria Istria (-slov. normovaný názov; a) alebo Istrijský polostrov je polostrov v Chorvátsku (Istrijská a Prímorsko-gorskokotarská župa), Slovinsku (Obalno-kraška regija) a Taliansku (provincia Trieste).
Nový!!: Saintgermainská zmluva (1919, veľká) a Istria · Pozrieť viac »
Korutánsko
Korutánsko (zastarano: Korutany) môže byť.
Nový!!: Saintgermainská zmluva (1919, veľká) a Korutánsko · Pozrieť viac »
Morava (región)
Európskej únii id.
Nový!!: Saintgermainská zmluva (1919, veľká) a Morava (región) · Pozrieť viac »
Nemecké Rakúsko
Nemecké Rakúsko bol štát, ktorý bol vyhlásený krátko po ukončení prvej svetovej vojny ako pohrobok Predlitavska na územiach s väčšinovým nemeckým obyvateľstvom.
Nový!!: Saintgermainská zmluva (1919, veľká) a Nemecké Rakúsko · Pozrieť viac »
Podkarpatská Rus
Podkarpatská Rus je historický názov územia, ktoré sa z prevažnej časti rozkladá na území dnešnej Zakarpatskej oblasti Ukrajiny, čiastočne na území dnešného Prešovského a Košického kraja na Slovensku, malou časťou tiež na území Poľska a župy Maramureș v Rumunsku.
Nový!!: Saintgermainská zmluva (1919, veľká) a Podkarpatská Rus · Pozrieť viac »
Rakúsko
Rakúsko, dlhý tvar Rakúska republika, je vnútrozemský štát v strednej Európe, ležíaci vo východných Alpách.
Nový!!: Saintgermainská zmluva (1919, veľká) a Rakúsko · Pozrieť viac »
Saint-Germain-en-Laye (mesto)
Saint-Germain-en-Laye je francúzske mesto v západnej časti metropolitnej oblasti Paríža.
Nový!!: Saintgermainská zmluva (1919, veľká) a Saint-Germain-en-Laye (mesto) · Pozrieť viac »
Slovensko
Slovensko, dlhý tvar Slovenská republika, je vnútrozemský štát v strednej Európe.
Nový!!: Saintgermainská zmluva (1919, veľká) a Slovensko · Pozrieť viac »
Slovinsko
Slovinsko (slov. Slovenija), dlhý tvar Slovinská republika (slov. Republika Slovenija), je štát nachádzajúci sa v Európe na križovatke hlavných európskych kultúrnych a obchodných ciest.
Nový!!: Saintgermainská zmluva (1919, veľká) a Slovinsko · Pozrieť viac »
Trianonská mierová zmluva
Podpisovanie zmluvy 4. júna 1920 Palác Veľký Trianon vo Versailles Náčrt rozdelenia Rakúsko-Uhorska v Trianonskej mierovej zmluve Následky trianonskej zmluvy. Počty obyvateľov a národnostné zloženie sú zo sčítania 1910, ktoré bolo ovplyvnené silnou maďarizačnou politikou v Uhorsku. Trianonská mierová zmluva alebo Trianonská zmluva alebo trianonský mier bola zmluva, ktorá riešila hranice maďarského štátu, ktorý bol jedným z nástupníckych štátov po rozpade Rakúsko-Uhorska porazeného v prvej svetovej vojne.
Nový!!: Saintgermainská zmluva (1919, veľká) a Trianonská mierová zmluva · Pozrieť viac »
Versaillská sústava
Versaillská (mierová) sústava alebo versaillský (mierový) systém (príslušné zmluvy sa zriedkavo označujú ako parížske zmluvy; po nemecky Pariser Vorortverträge - doslova "Parížske predmestské zmluvy") je sústava medzinárodných vzťahov a medzinárodného usporiadania, ktorá vznikla v rokoch 1919 a 1920 ako výsledok sústavy zmlúv podpísaných v rámci Parížskej mierovej konferencie v predmestiach Paríža po prvej svetovej vojne.
Nový!!: Saintgermainská zmluva (1919, veľká) a Versaillská sústava · Pozrieť viac »
Versaillská zmluva (1919)
Versaillská (mierová) zmluva bola mierová zmluva uzatvorená vo Versailles 28. júna 1919 a vstúpila do platnosti 10. januára 1920.
Nový!!: Saintgermainská zmluva (1919, veľká) a Versaillská zmluva (1919) · Pozrieť viac »
10. september
* Svetový deň prevencie samovrážd.
Nový!!: Saintgermainská zmluva (1919, veľká) a 10. september · Pozrieť viac »
1919
Žiadny popis.
Nový!!: Saintgermainská zmluva (1919, veľká) a 1919 · Pozrieť viac »