Obsah
71 vzťahy: Academia (české vydavateľstvo), Alanya, Alexios I. (Byzantská ríša), Ani, Antalya, Antiochia, Arabčina, Arméni, Arménska apoštolská cirkev, Arménske kráľovstvo v Kilikii, Ílchanát, Štvrtá križiacka výprava, İznik, Ľudovít VII. (Francúzsko), Čierne more, Bitka pri Mantzikerte, Bitka pri Myriokefalone, Bohemund Tarentský, Budhizmus, Byzantská ríša, Danišmendovci, Džalál ad-Dín Rúmí, Dirham, Diyarbakır, Erzurum, Fátimovci, Filozofická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave, Gréci, Grécke jazyky, Gruzínske kráľovstvo, Hülegü, Ibn al-Arabí, Izmir, Ján II. (Byzantská ríša), Komnénovci, Konya, Kresťanstvo, Malatya, Malá Ázia, Manuel I. (Byzantská ríša), Monarchia, Mosul, Obrazoborectvo, Orbis (nakladateľstvo), Osmanská ríša, Perzština, Perzské jazyky, Pravoslávna cirkev (východná Európa), Primogenitúra, Prvá križiacka výprava, ... Rozbaliť index (21 viac) »
Academia (české vydavateľstvo)
Wiehlův dom Academia (názov v rokoch 19551965 Nakladatelství Československé akademie věd; iné názvy pozri v kapitole Názov) je české vydavateľstvo a kníhkupectvo, ktoré v roku 1953 zriadila Československá akadémia vied (ČSAV).
Pozrieť Rumský sultanát a Academia (české vydavateľstvo)
Alanya
Alanya je mesto v Turecku, ktoré sa nachádza pri pobreží Stredozemného mora.
Pozrieť Rumský sultanát a Alanya
Alexios I. (Byzantská ríša)
Alexios I. Komnénos (* asi 1057, Konštantínopol† 15. august 1118, tamže) bol byzantský cisár v rokoch 1081 až 1118.
Pozrieť Rumský sultanát a Alexios I. (Byzantská ríša)
Ani
Katedrála v Ani Ani (arménsky Անի,,, gruzínsky ანისი) bolo staroveké arménske mesto.
Pozrieť Rumský sultanát a Ani
Antalya
Antalya Attala II. v centre mesta. Antalya (gr. Αττάλεια – Attália) je piate najnavštevovanejšie mesto v Turecku, ktoré sa nachádza pri pobreží Stredozemného mora, v starogréckom kraji Pamfýlia.
Pozrieť Rumský sultanát a Antalya
Antiochia
Poloha ''Antiochie'' Opevnenie ''Antiochie'' na hore Silpius, 12. storočie Antiochia (iné názvy: Antiocheia, Antiochea, Antiochia nad Orontom – - Antiocheia hé epi Orontou, lat. Antiochia ad Orontem; Veľká Antiochia – - Antiocheia hé megalé; Sýrska Antiochia; prídavné a obyvateľské meno pozri v článku Antiochia (rozlišovacia stránka)) pri dnešnom tureckom meste Antakya, bolo staroveké mesto v dnešnom Turecku.
Pozrieť Rumský sultanát a Antiochia
Arabčina
Arabčina je semitský jazyk.
Pozrieť Rumský sultanát a Arabčina
Arméni
Znak Arménska s vrchom Ararat Arméni vo svete Spomienka na genocídu Arménov Biblický vrch Ararat Arménsky kresťanský chrám Interiér chrámu Arméni alebo staršie Arménci sú národ žijúci najmä v Arménsku, na ktorého území žijú nepretržite už 3500 rokov, Gruzínsku a Azerbajdžane (Náhorný Karabach).
Pozrieť Rumský sultanát a Arméni
Arménska apoštolská cirkev
Arménska apoštolská cirkev alebo arménska gregoriánska cirkev je jedna z autokefálnych orientálnych ortodoxných cirkví.
Pozrieť Rumský sultanát a Arménska apoštolská cirkev
Arménske kráľovstvo v Kilikii
Arménske kráľovstvo v Kilikii (spolu s obdobím Arménskeho kniežatstva v Kilikii označované aj ako Malé Arménsko alebo aj ako Malá Arménia) bol stredoveký štát, dedičná monarchia rozprestierajúca sa na území dnešného Turecka v Malej Ázii v Kilikii v rokoch 1198 až 1375.
Pozrieť Rumský sultanát a Arménske kráľovstvo v Kilikii
Ílchanát
ÍlchanátNiekedy písané aj s malým í (ílchanát).
Pozrieť Rumský sultanát a Ílchanát
Štvrtá križiacka výprava
Štvrtá križiacka výprava (12021204) bola vojenská výprava, ktorej pôvodným cieľom bolo obsadiť Jeruzalem najprv prevzatím kontroly nad Egyptom, ale v roku 1204 skončila dobytím Konštantínopola, hlavného mesta Byzantskej ríše.
Pozrieť Rumský sultanát a Štvrtá križiacka výprava
İznik
İznik (-po turecky; starší názov bol grécky, a to Νίκαια – prepis podľa starogréčtiny Nikaia, prepis podľa novogréčtiny Nikea; po latinsky Nic(a)ea; slov. príd. meno znie k starogr. nikajský/níkajský/nikájsky/níkájsky, k novogr.
Pozrieť Rumský sultanát a İznik
Ľudovít VII. (Francúzsko)
Ľudovít VII. (* 1120 – † 18. september 1180, Paríž) bol francúzsky kráľ z dynastie Kapetovcov.
Pozrieť Rumský sultanát a Ľudovít VII. (Francúzsko)
Čierne more
NASA) Čierne more je vnútropevninské more Atlantického oceánu.
Pozrieť Rumský sultanát a Čierne more
Bitka pri Mantzikerte
Bitka pri Mantzikerte bolo vojenské stretnutie medzi Byzantskou ríšou a Seldžuckou ríšou, ktoré sa uskutočnilo 26. augusta v roku 1071.
Pozrieť Rumský sultanát a Bitka pri Mantzikerte
Bitka pri Myriokefalone
Bitka pri Myriokefalone alebo bitka tisícich hláv bola bitka medzi Byzantskou ríšou a Rumským sultanátom, odohrala sa 17. septembra 1176 v maloázijskej Frýgii.
Pozrieť Rumský sultanát a Bitka pri Myriokefalone
Bohemund Tarentský
Tankreda z Hauteville Bohemund Tarentský (* medzi 1052 až 1058, San Marco Argentano - † 1111, Canosa di Puglia) bol taliansko-normandský bojovník a dobrodruh, knieža z Tarentu a jeden z predných účastníkov prvej krížiackej výpravy..
Pozrieť Rumský sultanát a Bohemund Tarentský
Budhizmus
Budha Modlitebné mlynčeky Dharma-čakry Budhizmus (-kodifikovaný tvar podľa PSP a KSSJ; nekodifikovaný tvar: buddhizmus) je náboženstvo a filozofický systém, ktoré sa zakladá na učení Siddhárthu Gautamau, úctivo zvaného Buddha („Prebudený“), ktorý pôsobil v 6.
Pozrieť Rumský sultanát a Budhizmus
Byzantská ríša
Konštantín Veľký s modelom Konštantínopola (detail mozaiky v Hagia Sofia) Byzantská ríša (iné názvy: Byzancia, Byzant, Byzantsko, pre rané obdobie: Východorímska ríša alebo Východorímske cisárstvo; obyvateľ Byz.
Pozrieť Rumský sultanát a Byzantská ríša
Danišmendovci
Danišmendovci alebo DánišmendovciSITÁR, A. Emirát Múdreho muža...
Pozrieť Rumský sultanát a Danišmendovci
Džalál ad-Dín Rúmí
Džalál ad-Dín Rúmí, zvaný Maulaví/Moulaví/Mawlawí/Maulawí (* 30. september 1207 Balch – † 17. december 1273 Konya; bol perzský básnik, teológ a mystik, zakladateľ sufistického rádu tancujúcich dervišov.
Pozrieť Rumský sultanát a Džalál ad-Dín Rúmí
Dirham
Dirham (mn. č. daráhim) je z gréckej drachmy odvodený názov pre arabskú striebornú mincu.
Pozrieť Rumský sultanát a Dirham
Diyarbakır
DiyarbakırV slovenčine zriedkavo prepisované aj Dijarbakir, pozri napr.
Pozrieť Rumský sultanát a Diyarbakır
Erzurum
Erzurum (arm. Karin (Էրզրում) alebo Ersrum (Կարին), gr. a historicky Theodosio(u)polis) je mesto a správne centrum rovnomennej provincie vo východnom Turecku.
Pozrieť Rumský sultanát a Erzurum
Fátimovci
Fátimovci bola arabská dynastia, ktorá vládla v severnej Afrike od roku 909 (z toho v Egypte definitívne až od roku 969) do roku 1171.
Pozrieť Rumský sultanát a Fátimovci
Filozofická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave
Filozofická fakulta Trnavskej univerzity (skr. FF TU) je jedna z fakúlt Trnavskej univerzity v Trnave, ktorá vznikla v roku 1992 pod pôvodným názvom Fakulta humanistiky.
Pozrieť Rumský sultanát a Filozofická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave
Gréci
Grécka revolúcia, Theodoros Vryzakis Gréci sú národ indoeurópskeho pôvodu.
Pozrieť Rumský sultanát a Gréci
Grécke jazyky
Grécke jazyky alebo nepresne gréčtina je súhrnné označenie pre jazyky starovekého, stredovekého a súčasného Grécka.
Pozrieť Rumský sultanát a Grécke jazyky
Gruzínske kráľovstvo
Gruzínske kráľovstvo (gruz. საქართველოს სამეფო, Sakartvelos Samepo) bola stredoveká dedičná monarchia (kráľovstvo) rozprestierajúca sa približne na území dnešného Gruzínska a v období rozmachu aj Arménska a časti Azerbajdžanu.
Pozrieť Rumský sultanát a Gruzínske kráľovstvo
Hülegü
Hülegü Hülegü (1217 – † 8. február 1265) známy aj ako Hulagu alebo Hulegu bol mongolský panovník, ktorý dobyl veľké územia v juhozápadnej Ázii.
Pozrieť Rumský sultanát a Hülegü
Ibn al-Arabí
Ibn al-Arabí môže byť.
Pozrieť Rumský sultanát a Ibn al-Arabí
Izmir
Izmir Izmir (gr. Σμύρνη (Smyrni)), historický názov Smyrna, je mesto v západnom Turecku, v histoickom kraji Iónia.
Pozrieť Rumský sultanát a Izmir
Ján II. (Byzantská ríša)
Ján II.
Pozrieť Rumský sultanát a Ján II. (Byzantská ríša)
Komnénovci
Komnénovci (iné prepisy: Komnenovci alebo Komninovci)mužský atribút: Komnénos/Komnenos/Komninos, ženský atribút: Komnéna/Komnena/Komnina bola vládnuca dynastia v Byzantskej ríši v rokoch 10811185, v Epire a Trapezuntskom cisárstve.
Pozrieť Rumský sultanát a Komnénovci
Konya
Konya Konya je správne stredisko rovnomennej provincie v juhozápadnom Turecku ležiace v nadmorskej výške.
Pozrieť Rumský sultanát a Konya
Kresťanstvo
Rozšírenie kresťanstva vo svete Kríž, najznámejší symbol kresťanstva Biblia Kresťanstvo alebo historicky aj christianizmus je najväčšie zo svetových monoteistických abrahámovských náboženstiev.
Pozrieť Rumský sultanát a Kresťanstvo
Malatya
Malatya (v minulosti aj: Melitene, v Osmanskej ríši: Malatija/iné prepisy: Malatja/Malatia/Malatía/Melatja/Melatia, starogr. Meliténé/iný prepis: Melitene, lat. Melitene alebo Melitena alebo Melita alebo Melite, v stredoveku aj: Malatia, arab. Malatíja, staršie po slovensky: Meliténa alebo Melitény; ďalšie mená a zdroje k nim pozri v článkoch Malatya (súčasné mesto), Battalgazi (mesto) a Melid) môže byť.
Pozrieť Rumský sultanát a Malatya
Malá Ázia
Malá Ázia alebo (ako región) Anatólia (tur. Anadolu, gr. Μικρά Ασία - Mikra Asia alebo Ανατολία - Anatolia, lat. Asia Minor) je polostrov na hranici Európy a Ázie, na ktorom sa dnes nachádza ázijská časť Turecka.
Pozrieť Rumský sultanát a Malá Ázia
Manuel I. (Byzantská ríša)
Manuel I. Komnénos (prezývaný aj Porfyrogennétos narodený v purpure; * 28. november 1118, Konštantínopol† 24. september 1180, Konštantínopol) bol byzantský cisár v rokoch 11431180.
Pozrieť Rumský sultanát a Manuel I. (Byzantská ríša)
Monarchia
Monarchie vo svete Monarchia alebo mocnárstvo je štátne zriadenie resp.
Pozrieť Rumský sultanát a Monarchia
Mosul
Mosul (-normovaný názov) alebo Mausil (v spisovnej arabčine: al-Mawsil/iný prepis:al-Mausil, v mosulskej arabčine: al-Mósul, po novoaramejsky: ܢܝܢܘܐ - Nínwé, po kurdsky: Mûsil / مووسڵ, po turecky: Musul) je mesto v severnom Iraku a hlavné mesto guvernorátu Ninive, asi 400 km (250 míľ) severozápadne od Bagdadu.
Pozrieť Rumský sultanát a Mosul
Obrazoborectvo
Obrazoborectvo alebo ikonoborectvo či ikonoklazmus (z gréckeho εἰκῶν eikón obraz + κλάστειν klastein lámať) označuje pôvodne hnutie, snažiace sa v náboženstve (predovšetkým v kresťanstve) odstrániť náboženské obrazy – (ikony).
Pozrieť Rumský sultanát a Obrazoborectvo
Orbis (nakladateľstvo)
Orbis bola tlačiareň, nakladateľstvo a vydavateľstvo novín a časopisov so sídlom v Prahe.
Pozrieť Rumský sultanát a Orbis (nakladateľstvo)
Osmanská ríša
Osmanská ríša (o názvoch pozri nižšie) bola jedna z najväčších ríš v priestore pri Stredozemnom mori.
Pozrieť Rumský sultanát a Osmanská ríša
Perzština
Perzština môže byť.
Pozrieť Rumský sultanát a Perzština
Perzské jazyky
Rozšírenie perzských jazykov Perzské jazyky (ak sa považujú za viacero jazykov) resp.
Pozrieť Rumský sultanát a Perzské jazyky
Pravoslávna cirkev (východná Európa)
Pravoslávny osemkonečný kríž Rozšírenie pravoslávneho kresťanstva Pravoslávna cirkev (alebo aj východná pravoslávna cirkev, ortodoxná cirkev, iné názvy pozri nižšie) je najpočetnejšia východná kresťanská cirkev.
Pozrieť Rumský sultanát a Pravoslávna cirkev (východná Európa)
Primogenitúra
Primogenitúra znamená všeobecne „prvorodenstvo“ alebo špecificky dedičský poriadok, podľa ktorého má prednostné právo pri dedičskej postupnosti (na trón, majetok atď.) prvorodený syn.
Pozrieť Rumský sultanát a Primogenitúra
Prvá križiacka výprava
Prvá križiacka výprava alebo prvá krížová výprava bola prvou zo série križiackych výprav, ozbrojených ťažení kresťanských bojovníkov do Svätej zeme.
Pozrieť Rumský sultanát a Prvá križiacka výprava
Roman IV.
Roman IV.
Pozrieť Rumský sultanát a Roman IV.
Seldžucká ríša
Seldžucká ríša (iné názvy: Veľká seldžucká ríša sultanát Veľkých Seldžukov, per. دولت سلجوقیان, Dawlat Seldžúkiján, tur. Büyük Selçuklu Devleti) bola stredoveká moslimská sunnitská monarchia, založená skupinou,Seldžukové.
Pozrieť Rumský sultanát a Seldžucká ríša
Sinop
Pohľad na Sinop s pobrežím Čierneho mora. Sinop (predtým po grécky Σινώπη – prepis zo starogréčtiny Sinópé, prepis z novogréčtiny Sinopi), pre starovek po slovensky aj Sinópa, Sinopa, Sinope alebo nesprávne Sinopé, je prístavné mesto v dnešnom severnom Turecku na brehu Čierneho mora.
Pozrieť Rumský sultanát a Sinop
Slovenské pedagogické nakladateľstvo
Slovenské pedagogické nakladateľstvo bolo slovenské vydavateľstvo, ktoré vzniklo v roku 1920 „ako slovenská pobočka Štátneho pedagogického nakladateľstva v Prahe“.
Pozrieť Rumský sultanát a Slovenské pedagogické nakladateľstvo
Stredozemné more
Družicová snímka Stredozemného mora Stredozemné more Stredozemné more (po lat. Mare Nostrum – naše more, Mare Internum – vnútorné more) je vnútorné more Atlantického oceánu medzi Európou, Afrikou a západnými brehmi Ázie.
Pozrieť Rumský sultanát a Stredozemné more
Sultán
Sultán je panovnícky titul používaný v moslimských krajinách.
Pozrieť Rumský sultanát a Sultán
Sunnitský islam
Sunnitský islam alebo sunitský islam (z arab. sunna.
Pozrieť Rumský sultanát a Sunnitský islam
Tamara (kráľovná)
Svätá Tamara (iné mená: Tamara Gruzínska, Tamara Veľká,, * okolo 1156† 1207/1210/1212/1213) bola prvá gruzínska kráľovná, vládla v rokoch 1178/11841213.
Pozrieť Rumský sultanát a Tamara (kráľovná)
Trabzon
Trabzon (novogr./pontgr. Τραπεζούντα – Trapezunda) resp.
Pozrieť Rumský sultanát a Trabzon
Trapezuntské cisárstvo
Epirský despotát Trapezuntské cisárstvo (1204 – 1461) bol jeden zo štátov, ktoré vznikli po dočasnom zániku Byzantskej ríše (1204).
Pozrieť Rumský sultanát a Trapezuntské cisárstvo
Turci (Anatólia)
Turci sú najväčší z turkických národov, ktorého vlastný vývoj začal v 11. storočí na území Malej Ázie a pokračoval v 14. až 16. storočí vytvorením tureckej národnosti v rámci Osmanskej ríše, ktorá zaberala takmer celý Arabský polostrov, väčšiu časť juhozápadnej Ázie a časti juhovýchodnej Európy.
Pozrieť Rumský sultanát a Turci (Anatólia)
Turečtina
Rozšírenie turečtiny Turečtina alebo turecký jazyk patrí do juhozápadnej čiže oghuzskej (turkménskej) skupiny turkickej vetvy altajskej jazykovej rodiny.
Pozrieť Rumský sultanát a Turečtina
Turecko
Turecko (tur. Türkiye), dlhý tvar Turecká republika (tur. Türkiye Cumhuriyeti), je euroázijská krajina nachádzajúca sa hlavne na Anatólskom polostrove v západnej Ázii, s menšou časťou na Balkánskom polostrove v juhovýchodnej Európe.
Pozrieť Rumský sultanát a Turecko
Vyšehrad (nakladateľstvo)
Vyšehrad je najstaršie doteraz pôsobiace české vydateľstvo, ktoré založil v roku 1934 kanonik pražskej vyšehradskej kapituly Bohumil Stašek.
Pozrieť Rumský sultanát a Vyšehrad (nakladateľstvo)
1084
1084.
Pozrieť Rumský sultanát a 1084
1092
1092.
Pozrieť Rumský sultanát a 1092
1107
1107.
Pozrieť Rumský sultanát a 1107
1147
1147.
Pozrieť Rumský sultanát a 1147
1178
1178.
Pozrieť Rumský sultanát a 1178
1194
• Fridrich II. - cisár Svätej rímskej ríše, sicílsky kráľ a nemecký kráľ 1194.
Pozrieť Rumský sultanát a 1194
1224
1224.
Pozrieť Rumský sultanát a 1224
Známy ako Ikonijská ríša, Ikonijský sultanát, Ikonská ríša, Ikonský sultanát, Konijský sultanát, Konyjský sultanát, Rímsky sultanát, Rúm, Sultanát Ikonion, Sultanát Rúm.