Obsah
74 vzťahy: Afrika, Aquileia, Avidius Cassius, Avitus, Balkán, Barbar, Bari (Apúlia), Betón, Burgundi, Byzantská ríša, Caracalla, Carnuntum, Cremona, Devín (hrad), Etruskovia, Frankovia, Gaius Iulius Caesar, Galia, Gréčtina, Gréci, Grécko, Hispánia, Horatius, Huni, Italikovia, Kolónia, Konštantín I. (cisár), Kresťanstvo, Latinčina, Latinovia, Lucius Annaeus Seneca, Malá Ázia, Marcus Tullius Cicero, Miláno, Mozaika, Neapol, Odoaker, Ostia Antica, Ostrogóti, Panónia, Panónia (rímska provincia), Piacenza, Plínius Starší, Právo, Provensalsko, Publius Ovidius Naso, Rím, Rímska kultúra, Rímska mytológia, Rímske vojsko, ... Rozbaliť index (24 viac) »
Afrika
Afrika je rozlohou tretí najväčší a počtom obyvateľov druhý najľudnatejší svetadiel.
Pozrieť Rimania (staroveký národ) a Afrika
Aquileia
Aquileia (fur. Aquilee, Aquilea), je mesto v severnom Taliansku s bohatou históriou.
Pozrieť Rimania (staroveký národ) a Aquileia
Avidius Cassius
Gaius Avidius Cassius (* cca 130 – † júl 175) bol rímsky veliteľ, správca provincie a uzurpátor, ktorý v roku 175 krátko vládol Egyptu a Sýrii.
Pozrieť Rimania (staroveký národ) a Avidius Cassius
Avitus
Eparchius Avitus bol rímsky cisár Západorímskej ríše od júla 455 do októbra 456.
Pozrieť Rimania (staroveký národ) a Avitus
Balkán
Balkán (zastarano občas Balkan) môže byť.
Pozrieť Rimania (staroveký národ) a Balkán
Barbar
Barbar (asi z gréckeho barbaroi - škrek vtákov) je označenie, ktoré Gréci a Rimania pôvodne používali pre cudzincov, hovoriacich nezrozumiteľnou rečou.
Pozrieť Rimania (staroveký národ) a Barbar
Bari (Apúlia)
Bari je hlavné mesto provincie Bari a regiónu Apúlia v Taliansku.
Pozrieť Rimania (staroveký národ) a Bari (Apúlia)
Betón
Betónová zmes Betón (z fr. béton) je pevná stavebná látka vytvorená stvrdnutím betónovej zmesi, alebo stavivo vytvorené zmiešaním spojiva, plniva a vody, prípadne ďalších prísad a prímesí, ktoré po stuhnutí nadobúda vlastnosti pevnej látky.
Pozrieť Rimania (staroveký národ) a Betón
Burgundi
Ríša Burgundov. Burgundi boli východogermánsky kmeň alebo kmeňový zväz.
Pozrieť Rimania (staroveký národ) a Burgundi
Byzantská ríša
Konštantín Veľký s modelom Konštantínopola (detail mozaiky v Hagia Sofia) Byzantská ríša (iné názvy: Byzancia, Byzant, Byzantsko, pre rané obdobie: Východorímska ríša alebo Východorímske cisárstvo; obyvateľ Byz.
Pozrieť Rimania (staroveký národ) a Byzantská ríša
Caracalla
Caracallova busta Caracalla (* 4. apríl 188, Lugdunum (dnešný Lyon) – † 8. apríl 217, Harran) rodným menom Lucius Septimius Bassianus a neskôr nazývaný Marcus Aurelius Septimius Bassianus Antoninus Augustus Caracalla bol v rokoch 211 – 217 rímsky cisár.
Pozrieť Rimania (staroveký národ) a Caracalla
Carnuntum
Mapa rímskeho mesta Mapa areálu Ruiny pohanskej brány v pevnosti Carnuntum Amfiteáter v Carnuntume Otvorené múzeum Ruiny rímskych verejných kúpeľov Ruiny zámku pri Petronelli Múzeum Carnuntinum Carnuntum bolo od 40.
Pozrieť Rimania (staroveký národ) a Carnuntum
Cremona
Cremona môže byť.
Pozrieť Rimania (staroveký národ) a Cremona
Devín (hrad)
Devín (-normovaný názov od roku 1990) alebo Devínsky hrad (-toto bol aj normovaný názov v rokoch 1981-1990) sú zrúcaniny gotického, neskôr slohovo prestavovaného hradu, vypínajúce sa majestátne nad rovnomennou obcou, mestskou časťou Bratislavy (okres Bratislava IV).
Pozrieť Rimania (staroveký národ) a Devín (hrad)
Etruskovia
Rozšírenie etruskej civilizácie Etruský chrám Orvieto Etruské písmo Etruskovia bol staroveký národ, ktorý žil na Apeninskom polostrove, na území historicky známom ako Etrúria, rozprestierajúcom sa najmä na území dnešného Toskánska.
Pozrieť Rimania (staroveký národ) a Etruskovia
Frankovia
Oblasti zachovaného franského jazyka Frankovia sú starý germánsky kmeň, ktorý sa presídlil do Galie.
Pozrieť Rimania (staroveký národ) a Frankovia
Gaius Iulius Caesar
Gaius Julius Caesar (pôvodná výslovnosť, neskoršia a slovenská výslovnosť; iné, menej správne písania: Gaius Julius Caesar, Caius/Gajus/Cajus Iulius/Julius Caesar; skrátene C. Iulius Caesar (C ako Caius); po slovensky aj (Gaius) Július Cézar; * 13.
Pozrieť Rimania (staroveký národ) a Gaius Iulius Caesar
Galia
Mapa Galie okolo roku 58 pred Kr. Galia (po latinsky Gallia, po grécky Galatia) bola oblasť v Západnej Európe, ktorá v súčasnosti spadá pod územie Francúzska, Belgicka, Švajčiarska a čiastočne aj Holandska, Nemecka a Talianska (Predalpská Galia).
Pozrieť Rimania (staroveký národ) a Galia
Gréčtina
Gréčtina môže byť.
Pozrieť Rimania (staroveký národ) a Gréčtina
Gréci
Grécka revolúcia, Theodoros Vryzakis Gréci sú národ indoeurópskeho pôvodu.
Pozrieť Rimania (staroveký národ) a Gréci
Grécko
Mapa Grécka Grécko (alebo Ελλάς – Ellas), dlhý tvar Grécka republika je štát ležiaci v južnej Európe na juhu Balkánskeho polostrova, na Peloponézskom polostrove, na ostrove Kréta a v Malej Ázii (ostrovy Rodos, Samos, Chios, Psara, Lesbos, Kastelorizo a iné menšie).
Pozrieť Rimania (staroveký národ) a Grécko
Hispánia
Hispánia (po latinsky Hispania) je starorímske označenie pre Pyrenejský polostrov (doložené od roku 200 pred Kr.), ako aj súčasť názvu rôznych rímskych provincií na tomto území (neskôr aj v časti Afriky a na Baleároch).
Pozrieť Rimania (staroveký národ) a Hispánia
Horatius
Quintus Horatius Flaccus známy pod menom Horatius (* 8. december 65 pred Kr., Venusia – † 27. november 8 pred Kr., pochovaný v Ríme) bol rímsky básnik žijúci za vlády cisára Augusta.
Pozrieť Rimania (staroveký národ) a Horatius
Huni
Hunská ríša Huni boli zväz nomádskych kmeňov mongolsko-tureckého pôvodu, ktorý vyvolal sťahovanie národov.
Pozrieť Rimania (staroveký národ) a Huni
Italikovia
Italikovia boli staroveké etnické skupiny indoeurópskeho pôvodu, ktoré prišli v 2. tisícročí pred Kristom na územie Apeninského polostrova zo severu, t. j. zo strednej Európy, a usadili sa v južnej polovici celého územia dnešného Talianska.
Pozrieť Rimania (staroveký národ) a Italikovia
Kolónia
Kolónia môže byť.
Pozrieť Rimania (staroveký národ) a Kolónia
Konštantín I. (cisár)
Hlava Konštantínovej kolosálnej sochy v Kapitolských múzeách v Ríme Konštantín (I.) (iné mená: Konstantinus (I.), Constantinus (I.), Konstantinos (I.), Kónstantinos (I.), Kónstantínos (I.), Flavius Valerius Constantinus), zvaný Veľký, (* 27.
Pozrieť Rimania (staroveký národ) a Konštantín I. (cisár)
Kresťanstvo
Rozšírenie kresťanstva vo svete Kríž, najznámejší symbol kresťanstva Biblia Kresťanstvo alebo historicky aj christianizmus je najväčšie zo svetových monoteistických abrahámovských náboženstiev.
Pozrieť Rimania (staroveký národ) a Kresťanstvo
Latinčina
Viaczväzkový latinský slovník na univerzite v Grazi Latinčina (lat. lingua latina.
Pozrieť Rimania (staroveký národ) a Latinčina
Latinovia
Latinovia môže byť.
Pozrieť Rimania (staroveký národ) a Latinovia
Lucius Annaeus Seneca
Lucius Annaeus Seneca známy tiež ako Seneca Mladší či jednoducho iba ako Seneca (asi 4 pred Kr. – 65) bol rímsky filozof, štátnik a spisovateľ.
Pozrieť Rimania (staroveký národ) a Lucius Annaeus Seneca
Malá Ázia
Malá Ázia alebo (ako región) Anatólia (tur. Anadolu, gr. Μικρά Ασία - Mikra Asia alebo Ανατολία - Anatolia, lat. Asia Minor) je polostrov na hranici Európy a Ázie, na ktorom sa dnes nachádza ázijská časť Turecka.
Pozrieť Rimania (staroveký národ) a Malá Ázia
Marcus Tullius Cicero
Marcus Tullius Cicero (* 3. január 106 pred Kr., Arpinum – † 7. december 43 pred Kr., Formiae) bol rímsky štátnik, rečník a filozof, autor početných politicko-teoretických, filozofických aj rečníckych spisov.
Pozrieť Rimania (staroveký národ) a Marcus Tullius Cicero
Miláno
Miláno (po taliansky Milano, v milánskom nárečí Milàn) je druhé najväčšie mesto a hlavné ekonomické centrum Talianska.
Pozrieť Rimania (staroveký národ) a Miláno
Mozaika
Rímska mozaika (Herculaneum, 1. stor. Mozaika je plošná výzdoba, ornamentálna alebo figurálna, zostavená z drobných kociek, hranolčekov alebo kolíčkov, kamenných, neskôr sklenených, upevňovaných do mäkkej malty alebo tmelu.
Pozrieť Rimania (staroveký národ) a Mozaika
Neapol
Neapol je prístavné mesto v južnom Taliansku na pobreží Tyrrhenského mora, hlavné mesto regiónu Kampánia, hlavné hospodárske centrum juhu Talianska.
Pozrieť Rimania (staroveký národ) a Neapol
Odoaker
Flavius Odoacer nemecky Odoaker, (latinsky Flavius Odovacar, Odovacer alebo Fl. Odovac, * okolo 433 - † asi 15. marec 493, Ravenna) bol rímsky dôstojník a kráľ Itálie, ktorý tu vládol v rokoch 476 až 493.
Pozrieť Rimania (staroveký národ) a Odoaker
Ostia Antica
Divadlo. Ostia Antica alebo Ostia (lat. ústie) bola správna oblasť a prístav antického Ríma na ľavom brehu ústia rieky Tiber, ústiacej do Tyrrhenského mora.
Pozrieť Rimania (staroveký národ) a Ostia Antica
Ostrogóti
Itálii Ostrogóti alebo Východní Góti bola časť germánskeho kmeňa Gótov, v 2.3. storočí vytvorili v Čiernomorí vrátane Krymu ríšu, ktorá podľahla 375 Hunom, časť Ostrogótov odišla 488489 na západ.
Pozrieť Rimania (staroveký národ) a Ostrogóti
Panónia
Panónia môže byť.
Pozrieť Rimania (staroveký národ) a Panónia
Panónia (rímska provincia)
Mapka Panónie Rímskej ríše Panónia bola rímska provincia medzi stredným Dunajom a Sávou, zriadená za cisára Augusta v rokoch 6 - 9 po tzv.
Pozrieť Rimania (staroveký národ) a Panónia (rímska provincia)
Piacenza
Piacenza je talianske mesto v oblasti Emilia-Romagna, hlavné mesto rovnomennej provincie.
Pozrieť Rimania (staroveký národ) a Piacenza
Plínius Starší
Gaius Plinius Secundus alebo Plínius Starší (* 23, Novum Comum – † 24. august 79, Stabiae) bol rímsky spisovateľ, autor prírodopisnej encyklopédie nesúcej názov Historia Naturalis.
Pozrieť Rimania (staroveký národ) a Plínius Starší
Právo
Právo môže byť.
Pozrieť Rimania (staroveký národ) a Právo
Provensalsko
Provensalsko – poloha v rámci Francúzska Typické levanduľové pole Provensalsko (príp. menej vhodne (bohemizmus) Provensálsko) alebo Provence (okcitánsky Provença, Prouvènço, francúzsky Provence) je historické územie v juhovýchodnom Francúzsku.
Pozrieť Rimania (staroveký národ) a Provensalsko
Publius Ovidius Naso
Publius Ovidius Naso alebo Ovídius (* 20. marec 43 pred Kr., Sulmo Taliansko – † 17 po Kr. Tomis, dnes Konstanca, Rumunsko) bol rímsky elegický básnik, jeden z najväčších literátov starovekého Ríma.
Pozrieť Rimania (staroveký národ) a Publius Ovidius Naso
Rím
Rím je hlavné mesto Talianska a regiónu Lazio.
Pozrieť Rimania (staroveký národ) a Rím
Rímska kultúra
Rímska kultúra je súhrn kultúrnych, umeleckých a náboženských javov, ktoré sa rozvíjali v starovekom Ríme od 8.
Pozrieť Rimania (staroveký národ) a Rímska kultúra
Rímska mytológia
Rímska mytológia bola súčasťou rímskej kultúry.
Pozrieť Rimania (staroveký národ) a Rímska mytológia
Rímske vojsko
Vojaci Rímskej armády 1. – 3. stor. po Kr. Rozširovanie Rímskej ríše Rímske vojsko bolo vojsko, ktoré používal staroveký Rím od vzniku Rímskeho kráľovstva v 8.
Pozrieť Rimania (staroveký národ) a Rímske vojsko
Rómaioi
Rómaioi (gr. Ρωμαίοι - doslova Rimania) alebo Rómioi (gr. Ρωμιοί) alebo po slovensky zriedkavo Romaiovia je grécky názov obyvateľov Východorímskej/Byzantskej ríše používaný (v tomto zmysle) od 4.
Pozrieť Rimania (staroveký národ) a Rómaioi
Rimini
Rimini je mesto v Taliansku v regióne Emilia-Romagna a je hlavným mestom provincie Rimini.
Pozrieť Rimania (staroveký národ) a Rimini
Romulus
Romulus (771 pred Kr. (?), Alba Longa – cca 717 pred Kr., Rím) bol podľa povestí zakladateľ Ríma v roku 753 pred Kr.; bol synom boha Marsa a vestálky Rey Silvie.
Pozrieť Rimania (staroveký národ) a Romulus
Severná Afrika
geografické vymedzenie Severná Afrika je jedným z piatich regiónov afrického kontinentu.
Pozrieť Rimania (staroveký národ) a Severná Afrika
Starogréčtina
Starogréčtina je prvá etapa vývinu gréčtiny.
Pozrieť Rimania (staroveký národ) a Starogréčtina
Staroveký Rím
Staroveký Rím je tradičné slovenské označenie štátneho útvaru, ktorý vznikol v 8. storočí pred Kr. na Apeninskom polostrove v dnešnom Ríme ako mestský štát, postupne ovládol celé Stredomorie a v roku 395 po Kr.
Pozrieť Rimania (staroveký národ) a Staroveký Rím
Syagrius
right Syagrius († 486/87) bol posledný samostatný rímsky vládca na území Západorímskej ríše.
Pozrieť Rimania (staroveký národ) a Syagrius
Taliansko
Taliansko (nesprávne alebo zastarano: Itália), dlhý tvar Talianska republika, je štát v južnej Európe na Apeninskom polostrove.
Pozrieť Rimania (staroveký národ) a Taliansko
Tarent
Tarent (tal. Taranto, lat. Tarentum) je mesto v provincii Tarent, v regióne Apúlia, v Taliansku.
Pozrieť Rimania (staroveký národ) a Tarent
Theodosius I. (Byzantská ríša)
Theodosius I. plným meno Flavius Theodosius Flaccus, známy aj ako Theodosius Veľký (* 11. január 347 – † 17. január 395) bol v rokoch 379 až 394 cisárom východu Rímskej ríše a od roku 394 posledným cisárom jednotnej Rímskej ríše, ktorá sa po jeho smrti v roku 395 rozdelila na dve časti, východnú a západnú.
Pozrieť Rimania (staroveký národ) a Theodosius I. (Byzantská ríša)
Titus Maccius Plautus
Titus Maccius Plautus (254 – 184 pred Kr.), bežne nazývaný Plautus, bol rímsky autor komédií.
Pozrieť Rimania (staroveký národ) a Titus Maccius Plautus
Turci
Turci (alebo nesprávne Turkovia) môže byť.
Pozrieť Rimania (staroveký národ) a Turci
Vandali
Sťahovanie Vandalov v rokoch 100 – 500 Vandali boli východogermánsky kmeň.
Pozrieť Rimania (staroveký národ) a Vandali
Veľká Británia (ostrov)
Veľká Británia Veľká Británia (anglicky Great Britain, pôvodne v staroveku Británia) je najväčší ostrov zo súostrovia Britských ostrovov na severozápade Európy.
Pozrieť Rimania (staroveký národ) a Veľká Británia (ostrov)
Vergílius
Publius Vergilius Maro (v slovenčine nazývaný aj Vergílius alebo zastarano Virgil; v neskorej antike aj Publius Virgilius Maro; * 15. október 70 pred Kr., Andes, Taliansko – † 21. september 19 pred Kr., Brundisium) bol rímsky básnik tzv.
Pozrieť Rimania (staroveký národ) a Vergílius
Verona
Verona je talianske mesto v oblasti Benátsko a hlavné mesto provincie Verona.
Pozrieť Rimania (staroveký národ) a Verona
Vizigóti
Migrácia Vizigótov Vizigóti alebo Západní Góti bola časť germánskeho kmeňa Gótov.
Pozrieť Rimania (staroveký národ) a Vizigóti
Západorímska ríša
Imperium Romanum Occidentale – západorímska ríša Západorímska ríša je moderné označenie pre západnú časť rímskeho impéria od roku 395 (rozdelenie Rímskej ríše) do roku 476 / 486, vo vnímaní súčasníkov existovala len jedna ríša na čele s dvoma cisármi.
Pozrieť Rimania (staroveký národ) a Západorímska ríša
Závet
Závet alebo testament je jednostranný právny úkon, ktorým fyzická osoba (tzv. poručiteľ) v predpísanej forme nakladá so svojím majetkom pre prípad smrti.
Pozrieť Rimania (staroveký národ) a Závet
19. storočie
19.
Pozrieť Rimania (staroveký národ) a 19. storočie
212
0212.
Pozrieť Rimania (staroveký národ) a 212
476
Tento rok je mnohými historikmi považovaný za koniec staroveku.
Pozrieť Rimania (staroveký národ) a 476
486
0486.
Pozrieť Rimania (staroveký národ) a 486
8. storočie
8.
Pozrieť Rimania (staroveký národ) a 8. storočie