Pracujeme na obnove aplikácie Unionpedia v Google Play Store
VychádzajúcePrichádzajúce
🌟Zjednodušili sme náš dizajn pre lepšiu navigáciu!
Instagram Facebook X LinkedIn

Psovité

Index Psovité

Psovité alebo vlkovité (lat. Canidae) sú čeľaď radu mäsožravce (Carnivora) triedy cicavce (Mammalia).

Obsah

  1. 47 vzťahy: Antarktída, Ázia, Chordáty, Cicavce, Dingo, Dingo austrálsky, Druhoústovce, Dvojstranovce, Epitelovce, Eurázia, Európa, Fenek, Hybrid, Južná Amerika, Kana, Kanada, Kojot prériový, Líška, Líška (živočích), Líška falklandská, Líška fenek, Líška horská, Líška hrdzavá, Líška korzak, Líška polárna, Les, Mäsožravce (cicavce), Mnohobunkovce, Oligocén, Púšť, Pes, Pes domáci, Placentovce, Pliocén, Pohlavný úd, Psík medvedíkovitý, Pyramída (encyklopedický časopis), Severná Amerika, Slovník súčasného slovenského jazyka, Stavovce, Suchozemské, Timber, Vlk, Vlk dravý, Vlk hrivnatý, Vlk polárny, Vulpes.

Antarktída

Satelitná snímka Antarktídy Rozdelenie Všeobecnozemepisná mapa Antarktídy. Antarktída alebo zastarano Antarktis (z gréckeho ἀνταρκτικός, to je „opak Arktídy“, resp. „protiľahlá voči Arktíde“) je najjužnejší svetadiel nachádzajúci sa okolo južného pólu Zeme.

Pozrieť Psovité a Antarktída

Ázia

thumb Počítačový model pohľadu z vesmíru Juhovýchodná Ázia Ázia je súčasť Starého sveta, východná časť eurázijského dvojkontinentu na severnej pologuli, 44 579 000 km², asi tretina celej súše, medzi Severným ľadovým oceánom, Tichým oceánom a Indickým oceánom.

Pozrieť Psovité a Ázia

Chordáty

Chordáty (jednotné číslo: chordát; iné názvy: strunovce, zriedkavo: strunatce) sú kmeň mnohobunkových živočíchov, presnejšie druhoústovcov.

Pozrieť Psovité a Chordáty

Cicavce

Cicavce (iné názvy: zriedkavo: mamálie; staršie alebo nesprávne: savce; zastarano: savci, ssavce, ssavci, cicavci; ľudovo: zvieratá) sú vývojovo pokročilou triedou stavovcov, ktorá sa v súčasnosti vyskytuje takmer všade na Zemi.

Pozrieť Psovité a Cicavce

Dingo

Dingo je slovenské rodové meno.

Pozrieť Psovité a Dingo

Dingo austrálsky

Dingo austrálsky (iné názvy: pes dingo, vlk dingo, dingo; lat. Canis dingo, Canis lupus dingo, Canis familiaris dingo) je austrálska psovitá šelma, väčšinou chápaná ako poddruh vlka dravého Canis lupus dingo, niekedy ako samostatný druh Canis dingo alebo ako poddruh psa domáceho Canis familiaris dingo.

Pozrieť Psovité a Dingo austrálsky

Druhoústovce

Druhoústovce (iné názvy: druhoúste, druhoúste živočíchy, chrbtonervovce, zriedkavo: deuterostómia; lat. Deuterostomia, Deuterostoma, Deuterostomata, Notoneuralia, Neorenalia), staršie nazývané enterocoelné druhotnodutinovce (lat.

Pozrieť Psovité a Druhoústovce

Dvojstranovce

Dvojstranovce (iné názvy: dvojstranne súmerné živočíchy, staršie dvojsúmerníky, neformálne bilaterálie; lat. Bilateralia, Bilateria) alebo trojlistovce (lat. Triblastica, Triploblastica) sú veľký taxón (často hodnotený ako skupina či pododdelenie) epitelovcov.

Pozrieť Psovité a Dvojstranovce

Epitelovce

Epitelovce (iné názvy: eumetazoá, eumetazoa, lat. Eumetazoa, Epitheliozoa) sú vývojový stupeň živočíchov.

Pozrieť Psovité a Epitelovce

Eurázia

Eurázia Eurázia alebo Euroázia je prastará pevnina a jeden z kontinentov, ktorej základné časti boli konsolidované už po rozpade prvotnej prapevniny Pangey (v severnej Európe a na Sibíri).

Pozrieť Psovité a Eurázia

Európa

Európa z vesmíru Politická mapa Európy Všeobecnogeografická mapa Európy Európa je svetadiel, ktorý sa nachádza na severnej pologuli a vo východnej hemisfére.

Pozrieť Psovité a Európa

Fenek

Fenek môže byť.

Pozrieť Psovité a Fenek

Hybrid

Hybrid môže byť.

Pozrieť Psovité a Hybrid

Južná Amerika

Južná Amerika z vesmíru Južná Amerika je kontinent, ktorý je súčasťou svetadielu Amerika a nachádza sa v jeho južnej polovici.

Pozrieť Psovité a Južná Amerika

Kana

Kana môže byť.

Pozrieť Psovité a Kana

Kanada

Kanada je severoamerický štát, ktorý pozostáva z desiatich provincií a troch teritórií.

Pozrieť Psovité a Kanada

Kojot prériový

Kojot prériový alebo kojot (Canis latrans) je severoamerická šelma z čeľade psovitých.

Pozrieť Psovité a Kojot prériový

Líška

Líška môže byť.

Pozrieť Psovité a Líška

Líška (živočích)

Rôzne druhy líšok z rodu Vulpes. Líška je slovenský názov niektorých rodov z čeľade psovité.

Pozrieť Psovité a Líška (živočích)

Líška falklandská

Líška falklandská (iné názvy: líška južná, neformálne názvy: vlk falklandský, falklandský vlk; bohemizmus: pes bojovný; lat.Dusicyon australis) bol mäsožravý cicavec voľne žijúci na Falklandských ostrovoch, ktorý vyhynul v roku 1876.

Pozrieť Psovité a Líška falklandská

Líška fenek

Líška fenek (iné názvy: fenek berberský, fenek ušatý, fenek; lat. Vulpes zerda, Fennecus zerda, Megalotis zerda, Canis zerdo) je druh z čeľade psovité (Canidae).

Pozrieť Psovité a Líška fenek

Líška horská

Líška horská alebo pes horský je juhoamerický mäsožravec.

Pozrieť Psovité a Líška horská

Líška hrdzavá

Líška hrdzavá (iné názvy: líška obyčajná (Poznámka: Autor uvádza na prvom mieste tvar líška obyčajná, tvar líška hrdzavá uvádza na druhom mieste), staršie alebo ľudovo: líška; lat.

Pozrieť Psovité a Líška hrdzavá

Líška korzak

Líška korzak (iné názvy: líška korsak, korzak, korsak; lat. Vulpes corsac, Alopex corsac) je malá líška z čeľade psovité (Canidae) z rodu Vulpes.

Pozrieť Psovité a Líška korzak

Líška polárna

Líška polárna (netaxonomické názvy: polárna líška, biela líškalíška. In: Pyramída (encyklopedický časopis); Vulpes lagopus alebo staršie Alopex lagopus) je druh z čeľade psovité.

Pozrieť Psovité a Líška polárna

Les

Listnatý les (opadavý les, širokolistý les) Ihličnatý les Les je spoločenstvo organizmov žijúcich v lesnej pôde - stromov, bylín, húb, živočíchov a mikroorganizmov, ktoré žijú vo vzájomných vzťahoch.

Pozrieť Psovité a Les

Mäsožravce (cicavce)

Mäsožravce (iné názvy: mäsožravé cicavce, šelmotvaré (cicavce), šelmy, zastarano dravce; po lat. Carnivora) je rad cicavcov.

Pozrieť Psovité a Mäsožravce (cicavce)

Mnohobunkovce

Mnohobunkovce môžu byť.

Pozrieť Psovité a Mnohobunkovce

Oligocén

Oligocén (z gr. oligos – málo, kainos – nový) je vrchné oddelenie paleogénu.

Pozrieť Psovité a Oligocén

Púšť

Saharská púšť. Atacamaská púšť. Negevská púšť Púšť je krajinná forma alebo región, na ktorom sa vyskytuje veľmi málo vodných zrážok – menej než 250 mm ročne.

Pozrieť Psovité a Púšť

Pes

Pes môže byť.

Pozrieť Psovité a Pes

Pes domáci

Pes domáci alebo pes (latinské názvy pozri nižšie) je taxón z rodu Canis.

Pozrieť Psovité a Pes domáci

Placentovce

Placentovce (lat. Eutheria, Placentalia; iné slovenské a latinské názvy pozri nižšie) sú najväčší monofyletický taxón cicavcov.

Pozrieť Psovité a Placentovce

Pliocén

Pliocén (gr. pleión – viac, kainos – nový) je vrchné oddelenie neogénu, ktoré v roku 1832 definoval Charles Lyell.

Pozrieť Psovité a Pliocén

Pohlavný úd

žaluď; '''6''' – predkožka; '''7''' – močová trubica; '''8''' – esovitá časť hrubého čreva;; '''9''' – konečník; '''10''' – semenné mechúriky; '''11''' – semenovod; '''12''' – predstojnica; '''13''' – Cowperová žľaza; '''14''' – análny otvor; '''15''' – semenovod; '''16''' – nadsemenník; '''17''' – semenník; '''18''' – miešok Pohlavný úd (iné názvy: penis, falus, falos; u ľudí aj: mužský pohlavný úd, mužský úd, úd; u ľudí zastarano: mužský úd hanby, hanebný úd, mužská hanba, tajný mužský úd, mužský prirodzený úd; lat.

Pozrieť Psovité a Pohlavný úd

Psík medvedíkovitý

Psík medvedíkovitý (iné názvy: psík medviedikovitý, medvedíkovec kuní, medvedíkovec hôrny, pes kunovitý; lat. Nyctereutes procyonoides) je druh cicavca z čeľade psovité (Canidae).

Pozrieť Psovité a Psík medvedíkovitý

Pyramída (encyklopedický časopis)

Pyramída je (zatiaľ) najväčšia slovenská všeobecná tlačená encyklopédia.

Pozrieť Psovité a Pyramída (encyklopedický časopis)

Severná Amerika

Severná Amerika z vesmíru Severná Amerika je kontinent, ktorý spolu s Južnou Amerikou tvorí svetadiel Amerika.

Pozrieť Psovité a Severná Amerika

Slovník súčasného slovenského jazyka

Slovník súčasného slovenského jazyka je jednojazyčný slovník súčasného slovenského jazyka s plánovaným rozsahom vyše 200 000 slov, ktorý vychádza od roku 2006 pod vedením hlavných redaktoriek Alexandry Jarošovej a Kláry Buzássyovej vo Vydavateľstve SAV.

Pozrieť Psovité a Slovník súčasného slovenského jazyka

Stavovce

Stavovce (nesprávne alebo zastarano: obratľovce, obratľovci, obratlovci, obratlovce; zastarano: páternaté zvieratá, páternité zvieratá, kostnaté zvieratáGyőrffy, I. Prírodopis. 1899. S. 6, 31; mimo taxonómie aj: vertrebráta, vertebráty; lat.Vertebrata) sú podkmeň chordátov.

Pozrieť Psovité a Stavovce

Suchozemské

Suchozemské (po latinsky Fissipedia) môže byť.

Pozrieť Psovité a Suchozemské

Timber

Timber môže byť.

Pozrieť Psovité a Timber

Vlk

Vlk môže byť.

Pozrieť Psovité a Vlk

Vlk dravý

Vlk dravý (iné názvy pozri nižšie; lat. Canis lupus) je druh cicavca z rodu Canis z čeľade psovité (Canidae).

Pozrieť Psovité a Vlk dravý

Vlk hrivnatý

Vlk hrivnatý (iné názvy: vlk guar, pes hrivnatý; lat. Chrysocyon brachyurus) je jediný recentný druh z rodu Chrysocyon.

Pozrieť Psovité a Vlk hrivnatý

Vlk polárny

Vlk polárny alebo vlk aljašský (Canis lupus tundrarum) je v starších systémoch poddruh vlka dravého.

Pozrieť Psovité a Vlk polárny

Vulpes

Vulpes, po slovensky líška, je rod z čeľade psovité, z tribu Vulpini.

Pozrieť Psovité a Vulpes

Známy ako Canidae, Vlkovité.