Rýchlejšie ako prehliadači!
31 vzťahy: Academia (české vydavateľstvo), Alexandr Petrovič Každan, Anastasios I. (Byzantská ríša), Belisar, Byzantská ríša, Byzantské umenie v justiniánskom a hérakleianskom období, Corpus iuris civilis, Déma, Filit, Grécke jazyky, Hagia Eiréné, Hagia Sofia, Ióannes Malalas, Istanbul, Justinián I., Kresťanstvo, Libri, Monofyzitizmus, Olympijské hry (starovek), Oxford University Press, Prokopios Cézarejský, Staroveký Rím, Theodora (6. storočie), Theodosius I. (Byzantská ríša), Tribonianus, 10. január, 11. január, 19. január, 512, 532, 537.
Academia (české vydavateľstvo)
Wiehlův dom Academia (názov v rokoch 19551965 Nakladatelství Československé akademie věd; iné názvy pozri v kapitole Názov) je české vydavateľstvo a kníhkupectvo, ktoré v roku 1953 zriadila Československá akadémia vied (ČSAV).
Nový!!: Povstanie Nika a Academia (české vydavateľstvo) · Pozrieť viac »
Alexandr Petrovič Každan
Alexandr Petrovič Každan (* 3. september 1922, Moskva† 29. máj 1997, Washington, D. C.) bol sovietsko/rusko-americký historik a byzantológ židovského pôvodu, zostavovateľ známeho odborného slovníka Oxford Dictionary of Byzantium.
Nový!!: Povstanie Nika a Alexandr Petrovič Každan · Pozrieť viac »
Anastasios I. (Byzantská ríša)
Minca Anastasia I. Anastasios I. (varianty mena pozri v článku Anastáz I.;* okolo 430, Dyrhachium – † 9./10. júl 518 v Konštantínopoli) bol byzantským cisárom v rokoch 491 – 518.
Nový!!: Povstanie Nika a Anastasios I. (Byzantská ríša) · Pozrieť viac »
Belisar
Jacquesa-Louisa Davida (1781) Belisar alebo Belisarios (vlastným menom po latinsky Flavius Belisarius; * cca 505, † 13. marec 565) bol byzantský vojvodca za vlády cisára Justiniána I. V rokoch 533 – 534 zničil ríšu Vandalov v Afrike, roku 540 dobyl Ravennu, roku 548 ho odvolali, roku 562 uväznili, o rok neskôr rehabilitovali.
Nový!!: Povstanie Nika a Belisar · Pozrieť viac »
Byzantská ríša
Konštantín Veľký s modelom Konštantínopola (detail mozaiky v Hagia Sofia) Byzantská ríša (iné názvy: Byzancia, Byzant, Byzantsko, pre rané obdobie: Východorímska ríša alebo Východorímske cisárstvo; obyvateľ Byz. ríše sa volá Byzantínec), je umelý názov pre východnú, grécko-orientálnu časť Rímskej ríše a pre nadväzujúci stredoveký štát.
Nový!!: Povstanie Nika a Byzantská ríša · Pozrieť viac »
Byzantské umenie v justiniánskom a hérakleianskom období
Cisár Justinián I., mozaika, Bazilika San Vitale, Ravenna Justiniána I., mozaika, Bazilika San Vitale, Ravenna Byzantské umenie v justiniánskom a hérakleianskom období (6.7. storočie) bolo prvé obdobie vo vývoji byzantského výtvarného umenia, v ktorom sa naplno prejavovala individualita byzantských, najmä kresťanských prvkov umenia.
Nový!!: Povstanie Nika a Byzantské umenie v justiniánskom a hérakleianskom období · Pozrieť viac »
Corpus iuris civilis
Litera Florentina zobrazujúca D. 23,1,1--16 (Digesta Iustiniani, fragment ''De sponsalibus'' z dvadsiatej tretej knihy a prvého titulu, s prvými šestnástimi paragrafmi od právnikov Florentina, Ulpiana, Pomponia, Paula, Gaia, Iuliana a Modestina); dnes Biblioteca Medicea Laurenziana, Florencia Corpus iuris civilis (skr. CIC) je od raného novoveku používané súhrnné označenie pre právne kodifikačné dielo, zbierku prameňov rímskeho (prevažne súkromného) práva, vydanú z poverenia byzantského cisára Justiniána I. Obsahuje časti kodifikované v 529534: Justiniánsky kódex (Codex Iustinianus), Justiniánske Digesta (Digesta Iustiniani), Justiniánske Inštitúcie (Institutiones Iustiniani), ku ktorým bola neskôr pripojená zbierka noviel (Novellae) vydaných Justiniánom do roku 565.
Nový!!: Povstanie Nika a Corpus iuris civilis · Pozrieť viac »
Déma
Déma (z gréckeho δῆμος (démos) - ľud, plurál demoi (slov. démy)) boli združenia športových priaznivcov v hipodrómoch, v staršej literatúre považované aj za politické strany.
Nový!!: Povstanie Nika a Déma · Pozrieť viac »
Filit
Filit alebo FILIT (akronym pre Filozofická hypertextová encyklopédia) je slovenská hypertextová encyklopédia, ktorá vznikla na báze programu Credit, spolu s ďalšími dokumentmi a programami pre počítačovú podporu štúdia a výskumu v oblasti filozofie.
Nový!!: Povstanie Nika a Filit · Pozrieť viac »
Grécke jazyky
Grécke jazyky alebo nepresne gréčtina je súhrnné označenie pre jazyky starovekého, stredovekého a súčasného Grécka.
Nový!!: Povstanie Nika a Grécke jazyky · Pozrieť viac »
Hagia Eiréné
Hagia Eiréné (iné názvy pozri nižšie) je stavba v dnešnom Istanbule, v Turecku.
Nový!!: Povstanie Nika a Hagia Eiréné · Pozrieť viac »
Hagia Sofia
Hagia Sofia (ďalšie názvy pozri nižšie) je bývalý byzantský kresťanský chrám, neskôr turecká moslimská mešita na Zlatom rohu v Istanbule.
Nový!!: Povstanie Nika a Hagia Sofia · Pozrieť viac »
Ióannes Malalas
Ióannes Malalas (iné mená pozri nižšie; * 491, Antiochia† 578, asi Konštantínopol) bol byzantský helenizovaný kronikár sýrskeho pôvodu.
Nový!!: Povstanie Nika a Ióannes Malalas · Pozrieť viac »
Istanbul
Istanbul (po turecky İstanbul; 324 – 1930 Konštantínopol alebo Carihrad; do 324 Byzantion; podrobnosti o názvoch pozri nižšie) je najväčšie mesto v Turecku.
Nový!!: Povstanie Nika a Istanbul · Pozrieť viac »
Justinián I.
Justinián I. Veľký, iné mená: Justinian I., Justinianos I./Justiniános I./Jústiniános I., I(o)ustinianos I./I(o)ustiniános I./Iústiniános I., Justianianus I., Iustinianus I. po latinsky Flavius Petrus Sabbatius Iustinianus, po starogrécky Ιουστινιανός Φλάβιος Πέτρος Σαββάτιος - Ioustinianos Flabios Petros Sabbatios; *482, Tauresium pri Skopje†14. november 565, Konštantínopol) bol byzantský cisár, jeden z najvýznamnejších vladárov neskorého staroveku a najpozoruhodnejších byzantských (východorímskych) cisárov vôbec. Významné boli jeho reformy rímskeho práva a dielo dnes známe ako (Corpus iuris civilis), ako i rozsiahla stavebná činnosť a rozsiahla vojenská expanzia, ktorej cieľom bolo získať naspäť územie bývalej Rímskej ríše v západnej Európe (severná Afrika, dnešné Taliansko, juh Pyrenejského polostrova). V jej dôsledku sa Byzantská ríša rozšírila do celého Stredomoria. Pravoslávna cirkev ho považuje za svätého. Jeho pamiatku si pripomínajú 14. novembra.Justinián I. Veliký. In: JUSTINIAN I In.
Nový!!: Povstanie Nika a Justinián I. · Pozrieť viac »
Kresťanstvo
Rozšírenie kresťanstva vo svete Kríž, najznámejší symbol kresťanstva Biblia Kresťanstvo alebo historicky aj christianizmus je najväčšie zo svetových monoteistických abrahámovských náboženstiev.
Nový!!: Povstanie Nika a Kresťanstvo · Pozrieť viac »
Libri
LIBRI, spol.
Nový!!: Povstanie Nika a Libri · Pozrieť viac »
Monofyzitizmus
Eutyches Monofyzitizmus (z gréckeho μόνος monos jeden + φύσις fysis prirodzenosť) je kristologický názor, že Ježiš Kristus mal iba jednu, a to celkom božskú a nie ľudskú prirodzenosť.
Nový!!: Povstanie Nika a Monofyzitizmus · Pozrieť viac »
Olympijské hry (starovek)
amfore, cca 550 pred Kr. Olympijské hry boli celogrécke súťaže pravidelne usporadúvané v starovekom Grécku raz za štyri roky v auguste a septembri (v mesiaci metageitnión) ako pocta Diovi v Olympii na Peloponéze medzi rokmi (najneskôr) 776 pred Kr. a (najskôr) 394 (po Kr.). Prvá známa olympiáda sa konala v roku 776 pred Kr. a je zároveň prvou datovanou udalosťou gréckych dejín a počiatkom gréckeho kalendára.
Nový!!: Povstanie Nika a Olympijské hry (starovek) · Pozrieť viac »
Oxford University Press
Logo Oxford University Press v roku 1890. Budova vydavateľstva v Oxforde Oxford University Press je najväčšie univerzitné vydavateľstvo na svete.
Nový!!: Povstanie Nika a Oxford University Press · Pozrieť viac »
Prokopios Cézarejský
Prokopios Cézarejský (iné názvy: Prokopios z Caesarey, Prokopios z Cézarey, Prokopios z Kaisareie; * koniec 5. stor., Kaisareia v Palestíne† ?) bol byzantský historik.
Nový!!: Povstanie Nika a Prokopios Cézarejský · Pozrieť viac »
Staroveký Rím
Staroveký Rím je tradičné slovenské označenie štátneho útvaru, ktorý vznikol v 8. storočí pred Kr. na Apeninskom polostrove v dnešnom Ríme ako mestský štát, postupne ovládol celé Stredomorie a v roku 395 po Kr.
Nový!!: Povstanie Nika a Staroveký Rím · Pozrieť viac »
Theodora (6. storočie)
Theodora alebo Teodora (* okolo 497/500† 28. jún 548) bola byzantská (východorímska) cisárovná (augusta), manželka cisára Justiniána I. Spolu s jej manželom je východnými pravoslávnymi cirkvami považovaná za svätú a to i napriek jej sympatiám k monofyzitizmuTheodora.
Nový!!: Povstanie Nika a Theodora (6. storočie) · Pozrieť viac »
Theodosius I. (Byzantská ríša)
Theodosius I. plným meno Flavius Theodosius Flaccus, známy aj ako Theodosius Veľký (* 11. január 347 – † 17. január 395) bol v rokoch 379 až 394 cisárom východu Rímskej ríše a od roku 394 posledným cisárom jednotnej Rímskej ríše, ktorá sa po jeho smrti v roku 395 rozdelila na dve časti, východnú a západnú.
Nový!!: Povstanie Nika a Theodosius I. (Byzantská ríša) · Pozrieť viac »
Tribonianus
Tribonianus alebo Tribonián (* pred 500, Pamfýlia?† možno 542/545Tribonian In) bol byzantský právnik, predseda komisie zodpovednej za zostavenie justiniánskych Digest (Corpus iuris civilis).
Nový!!: Povstanie Nika a Tribonianus · Pozrieť viac »
10. január
Žiadny popis.
Nový!!: Povstanie Nika a 10. január · Pozrieť viac »
11. január
Žiadny popis.
Nový!!: Povstanie Nika a 11. január · Pozrieť viac »
19. január
Žiadny popis.
Nový!!: Povstanie Nika a 19. január · Pozrieť viac »
512
Žiadny popis.
Nový!!: Povstanie Nika a 512 · Pozrieť viac »
532
0532.
Nový!!: Povstanie Nika a 532 · Pozrieť viac »
537
0537.
Nový!!: Povstanie Nika a 537 · Pozrieť viac »
Presmerovanie tu:
Nika!, Niká, Niká!, Povstanie Niká, Povstanie Niká!.
