41 vzťahy: Aristoteles, Aristotelovská logika, Dôkaz, Dedukcia, Disjunkcia, Episylogizmus, Gréčtina, Kladnosť, Konjunkcia, Kvalita, Kvantita, Latinčina, Logická forma, Mnemotechnika, Modalita (jazykoveda), Negácia, Nižší termín, Nižšia premisa, Podmienka, Pojem, Predikát, Predikátová logika, Premisa, Prosylogizmus, Rozsah, Súd, Súvetie, Správnosť, Stredný termín, Stredovek, Stredoveká filozofia, Subjekt, Sylogistika, Termín, Tvrdenie, Výrok, Vennov diagram, Vyšší termín, Vyššia premisa, Zápornosť, Záver.
Aristoteles
Aristoteles alebo Aristotelés (po grécky: Αριστοτέλης - Aristoteles/iný prepis: Aristotelés; * 384 pred Kr., Stageira – † 322 pred Kr., Chalkis) bol starogrécky filozof a encyklopedický vedec (polyhistor), filozof staroveku, zakladateľ logiky a mnohých ďalších špeciálnovedných odvetví (psychológie, zoológie, meteorológie atď.). Aristoteles strávil v Platónovej akadémii 20 rokov svojho života pod Platónovým vedením.
Nový!!: Sylogizmus a Aristoteles · Pozrieť viac »
Aristotelovská logika
Aristotelovská logika je časť tradičnej logiky rozpracovaná Aristotelom a jeho nasledovníkmi; teória kategorického sylogizmu.
Nový!!: Sylogizmus a Aristotelovská logika · Pozrieť viac »
Dôkaz
Dôkaz môže byť.
Nový!!: Sylogizmus a Dôkaz · Pozrieť viac »
Dedukcia
Dedukcia alebo odvodzovanie je proces postupných transformácií výrazov pomocou odvodzovacích pravidiel.
Nový!!: Sylogizmus a Dedukcia · Pozrieť viac »
Disjunkcia
Disjunkcia môže byť.
Nový!!: Sylogizmus a Disjunkcia · Pozrieť viac »
Episylogizmus
Episylogizmus (gr.) je časť polysylogizmu.
Nový!!: Sylogizmus a Episylogizmus · Pozrieť viac »
Gréčtina
Gréčtina môže byť.
Nový!!: Sylogizmus a Gréčtina · Pozrieť viac »
Kladnosť
Kladnosť alebo pozitívnosť môže byť.
Nový!!: Sylogizmus a Kladnosť · Pozrieť viac »
Konjunkcia
Konjunkcia môže byť.
Nový!!: Sylogizmus a Konjunkcia · Pozrieť viac »
Kvalita
Kvalita alebo akosť (nesprávne alebo zastarano: jakosťgakosť. In: Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí) môže byť.
Nový!!: Sylogizmus a Kvalita · Pozrieť viac »
Kvantita
Kvantita môže byť.
Nový!!: Sylogizmus a Kvantita · Pozrieť viac »
Latinčina
Viaczväzkový latinský slovník na univerzite v Grazi Latinčina (lat. lingua latina.
Nový!!: Sylogizmus a Latinčina · Pozrieť viac »
Logická forma
Logická forma je spôsob vytvorenia, vyjadrenia a spojenia myšlienok (a častí myšlienok) s rozličným konkrétnym obsahom, uskutočňujúci sa v procese poznania.
Nový!!: Sylogizmus a Logická forma · Pozrieť viac »
Mnemotechnika
Mnemotechnika alebo mnemonika je technika utvárania spoľahlivej, vernej pamäti umelými spôsobmi.
Nový!!: Sylogizmus a Mnemotechnika · Pozrieť viac »
Modalita (jazykoveda)
Modalita alebo modálnosť je v jazykovede spôsob vyjadrovania vzťahu, postoja hovoriaceho k deju, vzťah obsahu výpovede ku skutočnosti v chápaní hovoriaceho (obsah výpovede sa hodnotí ako skutočný alebo neskutočný, možný alebo nevyhnutný a i.). Na vyjadrenie modality vo vete slúžia príslovky (snáď, zrejme), hlavne však slovesný spôsob (oznamovací, rozkazovací, podmieňovací).
Nový!!: Sylogizmus a Modalita (jazykoveda) · Pozrieť viac »
Negácia
Negácia môže byť.
Nový!!: Sylogizmus a Negácia · Pozrieť viac »
Nižší termín
Nižší termín (terminus minor, S) je subjekt záveru v kategorickom sylogizme.
Nový!!: Sylogizmus a Nižší termín · Pozrieť viac »
Nižšia premisa
Nižšia premisa je druhá premisa kategorického sylogizmu, ktorá obsahuje subjekt záveru zvaný nižší termín (terminus minor, S).
Nový!!: Sylogizmus a Nižšia premisa · Pozrieť viac »
Podmienka
Podmienka alebo zastarano vymienka môže byť.
Nový!!: Sylogizmus a Podmienka · Pozrieť viac »
Pojem
Pojem alebo koncept je kognitívny významový útvar alebo kognitívne významové dianie, ktoré je výsledkom poznávania vlastností alebo vzťahov entít a je súčasťou súdov.
Nový!!: Sylogizmus a Pojem · Pozrieť viac »
Predikát
Predikát (lat.) môže byť.
Nový!!: Sylogizmus a Predikát · Pozrieť viac »
Predikátová logika
Predikátová logika.
Nový!!: Sylogizmus a Predikátová logika · Pozrieť viac »
Premisa
Premisa je súd, z ktorého v úsudku vyplýva nový súd (záver).
Nový!!: Sylogizmus a Premisa · Pozrieť viac »
Prosylogizmus
Prosylogizmus (gr.) je predchádzajúci sylogizmus, časť polysylogizmu.
Nový!!: Sylogizmus a Prosylogizmus · Pozrieť viac »
Rozsah
Rozsah môže byť.
Nový!!: Sylogizmus a Rozsah · Pozrieť viac »
Súd
Súd je štátny orgán, ktorý vykonáva súdnu právomoc (teda ktorého úlohou je ochrana práva prostredníctvom vydávania súdnych rozhodnutí, napríklad o vine a treste, súdnom spore a pod.) alebo aj označenie pre niektoré neštátne rozhodcovské orgány, napríklad rozhodcovský súd v medzinárodnej arbitráži.
Nový!!: Sylogizmus a Súd · Pozrieť viac »
Súvetie
Súvetie alebo zložená veta je spojenie dvoch a viacerých jednoduchých viet tvoriace uzavretý celok (významovo, gramaticky aj intonačne).
Nový!!: Sylogizmus a Súvetie · Pozrieť viac »
Správnosť
Správnosť alebo korektnosť môže byť.
Nový!!: Sylogizmus a Správnosť · Pozrieť viac »
Stredný termín
Stredný termín (terminus medius, M) je prvok kategorického sylogizmu, ktorý obsahujú obidve premisy, a ktorý medzi nimi sprostredkúva spojenie vedúce k záveru.
Nový!!: Sylogizmus a Stredný termín · Pozrieť viac »
Stredovek
Stredovek (z ) alebo knižne a odborne medieval je v tradičnej periodizácii všeobecných dejín epocha historického vývoja Európy medzi starovekom (resp. antikou) a novovekom, pôvodne ohraničená obrátením rímskeho cisára Konštantína I. na kresťanstvo (pozri milánsky edikt) alebo zánikom Západorímskej ríše (476) na jednej strane a dobytím Konštantínopola (1453), objavením Ameriky (1492) alebo začiatkom reformácie (1515) na strane druhej.
Nový!!: Sylogizmus a Stredovek · Pozrieť viac »
Stredoveká filozofia
Stredoveká filozofia je etapa vývinu filozofie, ktorá nasledovala po starovekej filozofii a na ktorú nadväzovala novoveká filozofia; filozofické názory autorov, ktorí v stredoveku uvažovali o mieste človeka vo svete; dôležitá súčasť stredovekej kultúry; filozofia, ktorá sa vyvíjala približne od 5.
Nový!!: Sylogizmus a Stredoveká filozofia · Pozrieť viac »
Subjekt
Subjekt môže byť.
Nový!!: Sylogizmus a Subjekt · Pozrieť viac »
Sylogistika
Sylogistika je teória kategorického sylogizmu, deduktívny systém vytvorený Aristotelom, ktorý pozostáva z pravidiel formácie subjekt-predikátových výrokov a sylogizmov (vrátane tvorenia figúr a módov sylogizmu), pričom tiež obsahuje pravidlá (správnych) sylogizmov.
Nový!!: Sylogizmus a Sylogistika · Pozrieť viac »
Termín
Termín môže byť.
Nový!!: Sylogizmus a Termín · Pozrieť viac »
Tvrdenie
Tvrdenie môže byť.
Nový!!: Sylogizmus a Tvrdenie · Pozrieť viac »
Výrok
Výrok môže byť.
Nový!!: Sylogizmus a Výrok · Pozrieť viac »
Vennov diagram
Zjednotenie množín. Vennov diagram je druh grafického vyjadrenia dát o príslušnosti prvkov do množiny a vzťahov medzi niekoľkými množinami.
Nový!!: Sylogizmus a Vennov diagram · Pozrieť viac »
Vyšší termín
Vyšší termín (terminus major, P) je predikát záveru obsiahnutý vo vyššej premise kategorického sylogizmu.
Nový!!: Sylogizmus a Vyšší termín · Pozrieť viac »
Vyššia premisa
Vyššia premisa je prvok kategorického sylogizmu, jeho prvá premisa, ktorá okrem stredného termínu obsahuje predikát záveru, ktorý sa v tejto súvislosti nazýva vyšší termín.
Nový!!: Sylogizmus a Vyššia premisa · Pozrieť viac »
Zápornosť
Zápornosť alebo negatívnosť môže byť.
Nový!!: Sylogizmus a Zápornosť · Pozrieť viac »
Záver
Záver môže byť.
Nový!!: Sylogizmus a Záver · Pozrieť viac »
Presmerovanie tu:
Figúra sylogizmu, Kategorický sylogizmus, Polysylogizmus.