Logo
Úniapédia
Komunikácia
Teraz na Google Play
Nový! Na stiahnutie Úniapédia na Android ™!
Zadarmo
Rýchlejšie ako prehliadači!
 

Polydóros (sochár)

Index Polydóros (sochár)

Musei del Vaticano, Rím Fragmenty súsošia Skylly, Museo Archeologico Nazionale Grotta di Tiberio, Sperlonga Fragmenty súsošia Oslepenie Polyféma, Museo Archeologico Nazionale Grotta di Tiberio, Sperlonga Polydóros (Polydóros) bol grécky sochár v 1. storočí pred Kr.Lucia Guerrini: Enciclopedia dell’Arte Antica, Classica e Orientale, Roma 1959, Treccani, Hagesandros Polydóros, syn Polydóra z ostrova Rodos, tvoril zrejme v 2.

32 vzťahy: Agésandros z Rodosu, Apolón, Athanodóros z Rodosu, Charybdis (mytológia), Július II., Johann Joachim Winckelmann, Laokoón, Menelaos (mytológia), Michelangelo Buonarroti, Mramor, Musei Vaticani, Odysea (Homér), Patroklos (mytológia), Plínius Starší, Rím, Rímske cisárstvo, Rímsky cisár (staroveký Rím), Rodos (ostrov), Sedem pahorkov Ríma, Starovek, Staroveké Grécko, Taliansko, Tiberius (cisár, 1. storočie), Titus, Trója, Vojtech Zamarovský, 1. storočie pred Kr., 140 pred Kr., 1506, 1957, 25 pred Kr., 50 pred Kr..

Agésandros z Rodosu

Musei del Vaticano, Rím Fragmenty súsošia Skylly, Museo Archeologico Nazionale Grotta di Tiberio, Sperlonga Fragmenty súsošia Oslepenie Polyféma, Museo Archeologico Nazionale Grotta di Tiberio, Sperlonga Agésandros alebo Hagésandros (Agésandros) bol grécky sochár v 1. storočí pred Kr.Lucia Guerrini: Enciclopedia dell’Arte Antica, Classica e Orientale, Roma 1959, Treccani, Hagesandros Agésandros, syn Paiónia z ostrova Rodos, tvoril zrejme 1.

Nový!!: Polydóros (sochár) a Agésandros z Rodosu · Pozrieť viac »

Apolón

mramorová socha Apolón (-podľa PSP) alebo Apollón (starogr. Ἀπόλλων – Apollón) je boh starogréckej aj starorímskej mytológie, syn Dia a Léto a dvojča bohyne Artemis, otec Asklépia a Orfea.

Nový!!: Polydóros (sochár) a Apolón · Pozrieť viac »

Athanodóros z Rodosu

Musei del Vaticano, Rím Fragmenty súsošia Skylly, Museo Archeologico Nazionale Grotta di Tiberio, Sperlonga Fragmenty súsošia Oslepenie Polyféma, Museo Archeologico Nazionale Grotta di Tiberio, Sperlonga Athanodóros (Athanodóros) bol grécky sochár v 1. storočí pred Kr.Lucia Guerrini: Enciclopedia dell’Arte Antica, Classica e Orientale, Roma 1959, Treccani, Athenodoros - 4, Ἀθανόδωρος Athanodóros, syn a žiak sochára Agésandra z ostrova Rodos, tvoril v 2.

Nový!!: Polydóros (sochár) a Athanodóros z Rodosu · Pozrieť viac »

Charybdis (mytológia)

Charybdis alebo Charybdé alebo Charybda (starogr. Χάρυβδις- Charybdis alebo Χάρυβδη - Charybdé, lat. Chyrybdis) bola podľa antickej mytológie morská obluda, predstavujúca nebezpečný vír v dnešnej Messinskej úžine.

Nový!!: Polydóros (sochár) a Charybdis (mytológia) · Pozrieť viac »

Július II.

Július II., vl.

Nový!!: Polydóros (sochár) a Július II. · Pozrieť viac »

Johann Joachim Winckelmann

Johann Joachim Winckelmann (* 9. december 1717, Stendal, Nemecko – † 8. jún 1768, Terst, Taliansko) bol nemecký archeológ, znalec antického umenia, zakladateľ teórie klasicizmu.

Nový!!: Polydóros (sochár) a Johann Joachim Winckelmann · Pozrieť viac »

Laokoón

Laokoón Laokoón alebo Láokoón (starogr. Λαοκόων – Laokoón/iný prepis Láokoón, lat. Laocoon) bol v gréckej a rímskej mytológii trójsky kňaz boha Apolóna alebo Poseidóna.

Nový!!: Polydóros (sochár) a Laokoón · Pozrieť viac »

Menelaos (mytológia)

Menelaos alebo Meneláos (- Menelaos/iný prepis: Meneláos; latinsky Menelaus) je v gréckej mytológii syn mykénskeho kráľa Atrea a jeho manželky Aeropé.

Nový!!: Polydóros (sochár) a Menelaos (mytológia) · Pozrieť viac »

Michelangelo Buonarroti

Michelangelo Buonarroti (od Marcella Venustiho) Dávid Michelagniolo di Ludovico di Buonarroto Simoni alebo Michelangelo Buonarroti (* 6. marec 1475, Caprese (dnes Caprese Michelangelo), Taliansko – † 18. február 1564, Rím, Taliansko) bol taliansky sochár, maliar, architekt a básnik, ktorého dielom vyvrcholila renesancia a začal sa barok.

Nový!!: Polydóros (sochár) a Michelangelo Buonarroti · Pozrieť viac »

Mramor

Mramor alebo kryštalický vápenec je premenená hornina skladajúca sa z 95 % kryštálov karbonátov, najčastejšie kalcitu (CaCO3).

Nový!!: Polydóros (sochár) a Mramor · Pozrieť viac »

Musei Vaticani

Detail nápisu Musei Vaticani alebo po slovensky Vatikánske múzeá vo Vatikáne sú jeden z najväčších komplexov umeleckých zbierok na svete.

Nový!!: Polydóros (sochár) a Musei Vaticani · Pozrieť viac »

Odysea (Homér)

Fragment papyrusu s veršami z Homérovej Odysei z cca 285–250 pred Kr. Odysea alebo Odysseia alebo Odyssea (po starogrécky Ὀδυσσεία – Odysseia, po latinsky Odyssea) je starogrécky epos, ktorý patrí spolu s eposom Iliada, na ktorý nadväzuje, medzi najstaršie pamiatky gréckej literatúry.

Nový!!: Polydóros (sochár) a Odysea (Homér) · Pozrieť viac »

Patroklos (mytológia)

''Achilles oplakáva Patrokla'', autor:Nikolaj Nikolajevič Ge, 19.storočie Patroklos (starogr. Πάτροκλος – Patroklos, doslova "sláva (κλέος) otec (πατήρ)", latinsky Patroclus) je v gréckej mytológii jeden z najväčších hrdinov trójskej vojny, jeho milencom bol slávny Achilles.

Nový!!: Polydóros (sochár) a Patroklos (mytológia) · Pozrieť viac »

Plínius Starší

Gaius Plinius Secundus alebo Plínius Starší (* 23, Novum Comum – † 24. august 79, Stabiae) bol rímsky spisovateľ, autor prírodopisnej encyklopédie nesúcej názov Historia Naturalis.

Nový!!: Polydóros (sochár) a Plínius Starší · Pozrieť viac »

Rím

Rím je hlavné mesto Talianska a regiónu Lazio.

Nový!!: Polydóros (sochár) a Rím · Pozrieť viac »

Rímske cisárstvo

Rímske cisárstvo (lat. Imperium Romanum) bol porepublikásky štát v starovekom Ríme.

Nový!!: Polydóros (sochár) a Rímske cisárstvo · Pozrieť viac »

Rímsky cisár (staroveký Rím)

Rímsky cisár (lat. Caesar) bol samovládca v Rímskej ríši.

Nový!!: Polydóros (sochár) a Rímsky cisár (staroveký Rím) · Pozrieť viac »

Rodos (ostrov)

Poloha ostrova Ostrov Rodos Rodos (skupina -os- sa podľa PSP pri ohýbaní zachováva; novogr. Ρόδος - Rodos; starogr. Ῥόδος - Rhodos; po taliansky.: Rodi; Ladino.: Rodi alebo Rodes; po turecky.: Rodos) je grécky ostrov v Egejskom mori, najväčší z Južných Sporád (Dodekanéz).

Nový!!: Polydóros (sochár) a Rodos (ostrov) · Pozrieť viac »

Sedem pahorkov Ríma

Sedem pahorkov Ríma. Sedem pahorkov Ríma, alebo Septimontium (z lat. septem - sedem, mons - vrch), tvorí srdce mesta na východ od rieky Tiber.

Nový!!: Polydóros (sochár) a Sedem pahorkov Ríma · Pozrieť viac »

Starovek

Mykénach Starovek je tradičné označenie obdobia svetových dejín, ktoré sa začína vznikom písomných systémov resp.

Nový!!: Polydóros (sochár) a Starovek · Pozrieť viac »

Staroveké Grécko

Oblasti osídlené Grékmi v staroveku Staroveké Grécko bola vyspelá európska kultúra.

Nový!!: Polydóros (sochár) a Staroveké Grécko · Pozrieť viac »

Taliansko

Taliansko (nesprávne alebo zastarano: Itália), dlhý tvar Talianska republika, je štát v južnej Európe na Apeninskom polostrove.

Nový!!: Polydóros (sochár) a Taliansko · Pozrieť viac »

Tiberius (cisár, 1. storočie)

Tiberius (I.) (iné mená: Tiberius Claudius Nero (Caesar Augustus), Tiberius Iulius Caesar, Tiberius Caesar Augustus; * 42 pred Kr. – † 37) bol v rokoch 14 – 37 druhým cisárom Rímskej ríše.

Nový!!: Polydóros (sochár) a Tiberius (cisár, 1. storočie) · Pozrieť viac »

Titus

Titus alebo Titus Flavius, celým menom Titus Flavius Vespasianus (* 30. december 39, Rím – † 13. september 81, Aquae Cutiliae) bol rímsky cisár z Flaviovskej dynastie, ktorý vládol v rokoch 79 – 81.

Nový!!: Polydóros (sochár) a Titus · Pozrieť viac »

Trója

Trója (u Homéra Ílios alebo Ílion, v rímskej dobe Ilium, dnes pahorok Hissarlik pri Canakkale) v Turecku v západnej Malej Ázii je významné archeologické nálezisko a historické osídlenie od roku 3000 pred Kr.

Nový!!: Polydóros (sochár) a Trója · Pozrieť viac »

Vojtech Zamarovský

Rodový erb JUDr.

Nový!!: Polydóros (sochár) a Vojtech Zamarovský · Pozrieť viac »

1. storočie pred Kr.

1.

Nový!!: Polydóros (sochár) a 1. storočie pred Kr. · Pozrieť viac »

140 pred Kr.

-9860.

Nový!!: Polydóros (sochár) a 140 pred Kr. · Pozrieť viac »

1506

Žiadny popis.

Nový!!: Polydóros (sochár) a 1506 · Pozrieť viac »

1957

Žiadny popis.

Nový!!: Polydóros (sochár) a 1957 · Pozrieť viac »

25 pred Kr.

-9975.

Nový!!: Polydóros (sochár) a 25 pred Kr. · Pozrieť viac »

50 pred Kr.

-9950.

Nový!!: Polydóros (sochár) a 50 pred Kr. · Pozrieť viac »

VychádzajúcePrichádzajúce
Hej! Sme na Facebooku teraz! »