Otvoriť v Google MapsObsah
56 vzťahy: Atila (kráľ), Avari, Óbuda (mestská štvrť), Blatenské kniežatstvo, Bratislava – mestská časť Čunovo, Bratislava – mestská časť Jarovce, Bratislava – mestská časť Petržalka, Bratislava – mestská časť Rusovce, Budapešť, Carnuntum, Chorvátsko, Dalmácia, Dioklecián, Dunaj, Góti, Gepidi, Germáni, Győr, Huni, Ilýri, Kelti, Limes Romanus, Longobardi, Maďari, Maďarizácia, Maďarsko, Octavius Augustus, Rakúsko, Rímska ríša, Rimania, Romanizácia (dejiny), Sáva (rieka), Slovania, Slovensko, Slovinsko, Srbsko, Sriem, Staroveký Rím, Szombathely, Traján, Uhorsko, Vandali, Viedenská kotlina, Zadunajsko, 1. storočie pred Kr., 10. storočie, 12 pred Kr., 4. storočie, 433, 5. storočie, ... Rozbaliť index (6 viac) »
Atila (kráľ)
Atila – ilustrácia z islandského eposu poetická Edda Atila alebo Attila (* cca 406 – † 453), prezývaný Bič Boží (lat. Flagellum Dei), bol od roku 434 až do svojej smrti kráľom Hunskej ríše, ktorá vznikla v súvislosti so sťahovaním národov a ktorá sa rozprestierala od Nemecka po rieku Ural a od Dunaja po Baltské more.
Pozrieť Panónia (rímska provincia) a Atila (kráľ)
Avari
Avari môže byť.
Pozrieť Panónia (rímska provincia) a Avari
Óbuda (mestská štvrť)
Radnica Starého Budína Óbuda alebo Starý Budín je časť obvodu Budapešť III.
Pozrieť Panónia (rímska provincia) a Óbuda (mestská štvrť)
Blatenské kniežatstvo
Blatenské kniežatstvo (iné názvy: Panónske kniežatstvo, Zadunajské kniežatstvo, Pribinovo kniežatstvo, Koceľovo kniežatstvo) bolo slovanské kniežatstvo, ktoré sa v polovici 9.
Pozrieť Panónia (rímska provincia) a Blatenské kniežatstvo
Bratislava – mestská časť Čunovo
Meulensteenovo múzeum umenia Danubiana Meulensteenovo múzeum umenia Danubiana Bratislava – mestská časť Čunovo (iné názvy: Bratislava-Čunovo, Mestská časť Čunovo, Čunovo; nesprávne: Čuňovo; maď. Dunacsún) je mestská časť Bratislavy v okrese Bratislava V.
Pozrieť Panónia (rímska provincia) a Bratislava – mestská časť Čunovo
Bratislava – mestská časť Jarovce
Bratislava – mestská časť Jarovce (iné názvy: Bratislava-Jarovce, Mestská časť Jarovce, Jarovce) sú mestská časť Bratislavy v okrese Bratislava V. Nachádzajú sa medzi Rusovcami a Petržalkou v blízkosti štátnej hranice s Rakúskom - neďaleko od obce je situovaný hraničný priechod Jarovce - Kittsee.
Pozrieť Panónia (rímska provincia) a Bratislava – mestská časť Jarovce
Bratislava – mestská časť Petržalka
Časti Petržalky Bratislava – mestská časť Petržalka (iné názvy: Bratislava-Petržalka, Mestská časť Petržalka, Petržalka) je mestská časť Bratislavy s najväčším počtom obyvateľov a jedna z najhustejšie obývaných oblastí na Slovensku i v strednej Európe.
Pozrieť Panónia (rímska provincia) a Bratislava – mestská časť Petržalka
Bratislava – mestská časť Rusovce
Bratislava – mestská časť Rusovce (iné názvy: Bratislava-Rusovce, Mestská časť Rusovce, Rusovce;,, chorv. Rosvar) sú mestská časť Bratislavy na pravom brehu Dunaja, južne od mestskej časti v okrese Bratislava V. Rusovce sú najväčšou bratislavskou mestskou časťou na juh od Petržalky a svojím charakterom pripomínajú menšie mesto.
Pozrieť Panónia (rímska provincia) a Bratislava – mestská časť Rusovce
Budapešť
náhľad Reťazový most cez Dunaj na pozadí Baziliky sv.Štefana Budapešť (po maď. Budapest, v staršej slovenčine aj Pešťbudín) je hlavné a najväčšie mesto Maďarska, hospodárske, dopravné a kultúrne centrum krajiny.
Pozrieť Panónia (rímska provincia) a Budapešť
Carnuntum
Mapa rímskeho mesta Mapa areálu Ruiny pohanskej brány v pevnosti Carnuntum Amfiteáter v Carnuntume Otvorené múzeum Ruiny rímskych verejných kúpeľov Ruiny zámku pri Petronelli Múzeum Carnuntinum Carnuntum bolo od 40.
Pozrieť Panónia (rímska provincia) a Carnuntum
Chorvátsko
Chorvátsko, dlhý tvar Chorvátska republika, je juhoeurópsky a stredomorský štát na brehu Jadranského mora.
Pozrieť Panónia (rímska provincia) a Chorvátsko
Dalmácia
Dalmácia Dalmácia Okolie Hvaru Dalmácia alebo Dalmátsko je pobrežné územie Jadranu na sever od Albánska k Zadaru, v širšom zmysle až k Rijeke.
Pozrieť Panónia (rímska provincia) a Dalmácia
Dioklecián
Dioklecián alebo Diocletianus, celým menom Gaius Aurelius Valerius Diocletianus, pôvodným menom Diokles (* asi 22. decembra 243 – † asi 3. decembra 313) bol rímsky cisár od 20. novembra 284 do 1. mája 305.
Pozrieť Panónia (rímska provincia) a Dioklecián
Dunaj
Dunaj (a) je druhá najdlhšia európska rieka a najdlhšia rieka v Európskej únii.
Pozrieť Panónia (rímska provincia) a Dunaj
Góti
Góti Góti boli východogermánske kmene sídliace pôvodne v južnom Švédsku (dnes Gotland).
Pozrieť Panónia (rímska provincia) a Góti
Gepidi
Gepidia, 539-551 Gepidi (z gót. gepid - pomalý) boli východogermánsky kmeň, pôvodom zrejme z južnej Škandinávie.
Pozrieť Panónia (rímska provincia) a Gepidi
Germáni
border.
Pozrieť Panónia (rímska provincia) a Germáni
Győr
Győr (historicky po slovensky Ráb) je mesto v severozápadnom Maďarsku.
Pozrieť Panónia (rímska provincia) a Győr
Huni
Hunská ríša Huni boli zväz nomádskych kmeňov mongolsko-tureckého pôvodu, ktorý vyvolal sťahovanie národov.
Pozrieť Panónia (rímska provincia) a Huni
Ilýri
Ilýrska prilba Ilýri boli staroveký národ indoeurópskeho pôvodu, zahŕňajúci obyvateľstvo starovekej Ilýrie (čiže zhruba dnešnej južnej a strednej Dalmácie, Bosny, Čiernej Hory a severného a stredného Albánska).
Pozrieť Panónia (rímska provincia) a Ilýri
Kelti
1500 – 1000 pred Kr., ružovou 400 pred Kr. Kelti alebo (najmä pre oblasť Galie) Galovia alebo Gali boli príbuzné etnické skupiny indoeurópskeho pôvodu, ktoré začali pôsobiť od polovice 2.
Pozrieť Panónia (rímska provincia) a Kelti
Limes Romanus
provincii Panónia Hranice Rímskej ríše okolo roku 80 Limes alebo limes Romanus alebo rímsky limes bola od cisárskej doby hranica Rímskej ríše, a to prirodzená, tvorená riekou alebo umelá s priekopou a valom, prípadne aj s palisádou alebo stenou.
Pozrieť Panónia (rímska provincia) a Limes Romanus
Longobardi
Longobardi môže byť.
Pozrieť Panónia (rímska provincia) a Longobardi
Maďari
Maďari sú národ prevažne žijúci v dnešnom Maďarsku.
Pozrieť Panónia (rímska provincia) a Maďari
Maďarizácia
Rozloženie národností v Rakúsko-Uhorsku v roku 1911 Bratislave Maďarizácia (doslova: pomaďarčovanie) alebo zastarano maďarizmus ako špecifický historický termín je súbor opatrení, postupov a snáh vlády, ale aj ostatných inštitúcií Uhorska na pomaďarčenie nemaďarského obyvateľstva v Uhorsku od konca 18.
Pozrieť Panónia (rímska provincia) a Maďarizácia
Maďarsko
Maďarsko (dlhé tvary 1918 – 1919 Maďarská (ľudová) republika (alebo aj Maďarská demokratická republika), 1919 Maďarská republika rád, 1919 Maďarská (ľudová) republika (alebo aj Maďarská demokratická republika), 1919 – 1920 Maďarská republika, 1920 – 1946 Maďarské kráľovstvo, 1946 – 1949 Maďarská republika, 1949 – 1989 Maďarská ľudová republika, 1989 – 2011 Maďarská republika, od roku 2012 dlhý tvar nie je) je vnútrozemský štát v Panónskej nížine.
Pozrieť Panónia (rímska provincia) a Maďarsko
Octavius Augustus
Augustus (* 23. september 63 pred Kr. – † 19. august 14), vl.
Pozrieť Panónia (rímska provincia) a Octavius Augustus
Rakúsko
Rakúsko, dlhý tvar Rakúska republika, je vnútrozemský štát v strednej Európe, ležíaci vo východných Alpách.
Pozrieť Panónia (rímska provincia) a Rakúsko
Rímska ríša
Rímska ríša (začiatočné R je veľké písmeno) môže byť.
Pozrieť Panónia (rímska provincia) a Rímska ríša
Rimania
Rimania môžu byť.
Pozrieť Panónia (rímska provincia) a Rimania
Romanizácia (dejiny)
Romanizácia bolo pôsobenie vplyvu kultúry, jazyka a podobne jadra Rímskej ríše (resp. podliehanie tomuto vplyvu) na územiach, ktoré boli dobyté alebo pod vplyvom Rímskej ríše.
Pozrieť Panónia (rímska provincia) a Romanizácia (dejiny)
Sáva (rieka)
Sáva je dlhá balkánska rieka, prameniaca v Slovinsku, v Júlskych Alpách.
Pozrieť Panónia (rímska provincia) a Sáva (rieka)
Slovania
Významná (10%+) menšinova populácia Slovania (zastarano: Slovani, Slaviani, Slávi, historicky pravdepodobne: Slov(i)eni/Sloväni) sú najpočetnejšia etnická a jazyková skupina v Európe.
Pozrieť Panónia (rímska provincia) a Slovania
Slovensko
Slovensko, dlhý tvar Slovenská republika, je vnútrozemský štát v strednej Európe.
Pozrieť Panónia (rímska provincia) a Slovensko
Slovinsko
Slovinsko (slov. Slovenija), dlhý tvar Slovinská republika (slov. Republika Slovenija), je štát nachádzajúci sa v Európe na križovatke hlavných európskych kultúrnych a obchodných ciest.
Pozrieť Panónia (rímska provincia) a Slovinsko
Srbsko
Srbsko, dlhý tvar Srbská republika je parlamentná republika, ktorá sa nachádza v strede Balkánskeho polostrova.
Pozrieť Panónia (rímska provincia) a Srbsko
Sriem
Sriem (iné názvy: Srem, Srjem, srb. Srem, chorv. Srijem, lat. Sirmium, Syrmium) môže byť.
Pozrieť Panónia (rímska provincia) a Sriem
Staroveký Rím
Staroveký Rím je tradičné slovenské označenie štátneho útvaru, ktorý vznikol v 8. storočí pred Kr. na Apeninskom polostrove v dnešnom Ríme ako mestský štát, postupne ovládol celé Stredomorie a v roku 395 po Kr.
Pozrieť Panónia (rímska provincia) a Staroveký Rím
Szombathely
Szombathely (hist. slovenský názov Kamenec) je mesto so župným právom v Maďarsku, ktoré sa nachádza v blízkosti maďarsko-rakúskej hranice.
Pozrieť Panónia (rímska provincia) a Szombathely
Traján
Trajánov stĺp Marcus Ulpius Nerva Traianus alebo po slovensky Traján (* 18. september 53 – † asi 11. august 117) rímsky cisár vládnuci v rokoch 98117, druhý zo skupiny tzv.
Pozrieť Panónia (rímska provincia) a Traján
Uhorsko
Uhorsko (a) alebo uhorský štát bol multietnický štátny útvar v Karpatskej kotline od roku 895/896 do roku 1918.
Pozrieť Panónia (rímska provincia) a Uhorsko
Vandali
Sťahovanie Vandalov v rokoch 100 – 500 Vandali boli východogermánsky kmeň.
Pozrieť Panónia (rímska provincia) a Vandali
Viedenská kotlina
Viedenská kotlina (alebo Viedenská panva, po nemecky Wiener Becken, po česky Vídeňská pánev) je subprovincia (severozápadná časť) Západopanónskej panvy v Rakúsku, Česku (tam zasahuje najmä ako Juhomoravská panva – Dolnomoravský úval) a Slovensku, kam zasahuje najmä ako Záhorská nížina.
Pozrieť Panónia (rímska provincia) a Viedenská kotlina
Zadunajsko
Pohľad na okolie Balatonu. Zadunajsko (pôvodne lat. Hungaria Trans-Danubiana „zadunajské Uhorsko“ či partes regni Hungariae Ultra-Danubiales „zadunajské časti Uhorského kráľovstva“; maď. Dunántúl; nem. Transdanubien) je tradičné označenie územia medzi Dunajom, Alpami, Drávou a Murou.
Pozrieť Panónia (rímska provincia) a Zadunajsko
1. storočie pred Kr.
1.
Pozrieť Panónia (rímska provincia) a 1. storočie pred Kr.
10. storočie
10.
Pozrieť Panónia (rímska provincia) a 10. storočie
12 pred Kr.
-12.
Pozrieť Panónia (rímska provincia) a 12 pred Kr.
4. storočie
4.
Pozrieť Panónia (rímska provincia) a 4. storočie
433
0433.
Pozrieť Panónia (rímska provincia) a 433
5. storočie
5.
Pozrieť Panónia (rímska provincia) a 5. storočie
6
0006.
Pozrieť Panónia (rímska provincia) a 6
6. storočie
6.
Pozrieť Panónia (rímska provincia) a 6. storočie
9 pred Kr.
-9991.
Pozrieť Panónia (rímska provincia) a 9 pred Kr.
9. storočie
9.
Pozrieť Panónia (rímska provincia) a 9. storočie
900
0900.
Pozrieť Panónia (rímska provincia) a 900
901
0901.
Pozrieť Panónia (rímska provincia) a 901