Logo
Úniapédia
Komunikácia
Teraz na Google Play
Nový! Na stiahnutie Úniapédia na Android ™!
Inštalovať
Rýchlejšie ako prehliadači!
 

Obežná doba (astronómia)

Index Obežná doba (astronómia)

Obežná doba (iné názvy: doba obehu, čas obehu, obežný čas, perióda obehu, obežná perióda, orbitálna perióda, perióda) je čas potrebný, kým teleso, napríklad planéta, vykoná jeden obeh okolo materského telesa, napríklad hviezdy.

33 vzťahy: Anomalistická obežná doba, Blízkozemská planétka, Bod rovnodennosti, Drakonická obežná doba, Ekliptika, Gravitačný parameter, Hviezda, Jupiter, Keplerove zákony, Mars, Merkúr, Mesiac, Neptún, Perihélium, Planéta, Problém dvoch telies, Saturn, Siderická obežná doba, Slnečná sústava, Synodická obežná doba, Urán (planéta), Uzol (astrodynamika), Venuša, Zem, 1 Ceres, 10 Hygiea, 134340 Pluto, 136199 Eris, 2060 Chiron, 4 Vesta, 50000 Quaoar, 90377 Sedna, 99942 Apophis.

Anomalistická obežná doba

Anomalistická obežná doba je obežná doba medzi dvoma po sebe nasledujúcimi prechodmi telesa (Zeme, Mesiaca) pericentrom (perihéliom, perigeom) dráhy.

Nový!!: Obežná doba (astronómia) a Anomalistická obežná doba · Pozrieť viac »

Blízkozemská planétka

Blízkozemský asteroid 4179 Toutatis Blízkozemská planétka (NEA z anglického Near Earth Asteroid) je planétka, ktorej obežná dráha je v blízkosti dráhy Zeme.

Nový!!: Obežná doba (astronómia) a Blízkozemská planétka · Pozrieť viac »

Bod rovnodennosti

Bod rovnodennosti alebo ekvinokciálny bod je bod (na nebeskej sfére), v ktorom sa pretína ekliptika so svetovým rovníkom.

Nový!!: Obežná doba (astronómia) a Bod rovnodennosti · Pozrieť viac »

Drakonická obežná doba

Drakonická obežná doba je čas obehu medzi dvoma po sebe nasledujúcimi prechodmi telesa tým istým uzlom (drakonický mesiac).

Nový!!: Obežná doba (astronómia) a Drakonická obežná doba · Pozrieť viac »

Ekliptika

Rovina ekliptiky Ekliptika (z gréc.) je kružnica, priesečnica roviny dráhy Zeme s nebeskou sférou.

Nový!!: Obežná doba (astronómia) a Ekliptika · Pozrieť viac »

Gravitačný parameter

Gravitačný parameter, tiež štandardný gravitačný parameter je veličina udávajúca meradlo síly gravitačnej príťažlivosti určitého prirodzeného kozmického telesa.

Nový!!: Obežná doba (astronómia) a Gravitačný parameter · Pozrieť viac »

Hviezda

hviezdokope M41 Hviezda alebo zastarano stálica je plazmové (plynné), približne guľovité teleso vo vesmíre, ktoré má vlastný zdroj viditeľného žiarenia, drží ho pokope jeho vlastná gravitácia a má hmotnosť 0,08 až 300 hmotností Slnka.

Nový!!: Obežná doba (astronómia) a Hviezda · Pozrieť viac »

Jupiter

Žiadny popis.

Nový!!: Obežná doba (astronómia) a Jupiter · Pozrieť viac »

Keplerove zákony

Keplerove zákony sú tri pravidlá týkajúce sa pohybov telies v slnečnej sústave, ktoré na základe astronomických pozorovaní formuloval Johannes Kepler.

Nový!!: Obežná doba (astronómia) a Keplerove zákony · Pozrieť viac »

Mars

Mars je štvrtá planéta slnečnej sústavy v poradí od Slnka.

Nový!!: Obežná doba (astronómia) a Mars · Pozrieť viac »

Merkúr

Merkúr je najbližšia planéta slnečnej sústavy k Slnku a najmenšia planéta slnečnej sústavy.

Nový!!: Obežná doba (astronómia) a Merkúr · Pozrieť viac »

Mesiac

Mesiac (o názvoch pozri nižšie) je prirodzené vesmírne teleso obiehajúce okolo Zeme.

Nový!!: Obežná doba (astronómia) a Mesiac · Pozrieť viac »

Neptún

Neptún je ôsma a najvzdialenejšia planéta slnečnej sústavy.

Nový!!: Obežná doba (astronómia) a Neptún · Pozrieť viac »

Perihélium

Perihélium (iné názvy: príslnie, perihel) je bod na dráhe kozmického telesa okolo Slnka, v ktorom je teleso najbližšie k Slnku.

Nový!!: Obežná doba (astronómia) a Perihélium · Pozrieť viac »

Planéta

zdanlivé rozmery týchto telies tak, ako sa nám javia zo Zeme. Planéta (pochádza z gréckeho πλανήτης, planétés – „pútnici“) alebo obežnica je približne guľaté teleso značného objemu, ktorého hmotnosť je menšia ako 80 MJ (hmotností Jupitera).

Nový!!: Obežná doba (astronómia) a Planéta · Pozrieť viac »

Problém dvoch telies

Problém dvoch telies je úloha klasickej mechaniky, v ktorej je cieľom skúmať pohyb dvoch telies, ktoré navzájom interagujú.

Nový!!: Obežná doba (astronómia) a Problém dvoch telies · Pozrieť viac »

Saturn

Saturn na zábere zo sondy Voyager 2, ktorý urobila zo vzdialenosti 21 miliónov kilometrov Saturn je šiesta planéta Slnečnej sústavy v poradí od Slnka, po Jupiteri druhá najväčšia z planét.

Nový!!: Obežná doba (astronómia) a Saturn · Pozrieť viac »

Siderická obežná doba

Siderická obežná doba je čas, ktorý uplynie medzi dvoma po sebe nasledujúcimi návratmi telesa (Mesiac, planéta atď.) do tej istej relatívnej polohy vzhľadom na tú istú hviezdu.

Nový!!: Obežná doba (astronómia) a Siderická obežná doba · Pozrieť viac »

Slnečná sústava

Schematický obrázok usporiadania slnečnej sústavy spolu s názvami jednotlivých objektov (vzdialenosti ani veľkosti nie sú v správnej mierke)Slnečná sústava je planetárna sústava hviezdy Slnko, do ktorej patrí aj Zem.

Nový!!: Obežná doba (astronómia) a Slnečná sústava · Pozrieť viac »

Synodická obežná doba

Synodická obežná doba je čas, ktorý uplynie medzi dvoma po sebe nasledujúcimi opozíciami alebo dolnými kul­mináciami telesa (Mesiac, planéta) vzhľadom na Zem, t. j. čas medzi dvoma návratmi telesa do tej istej relatívnej polohy vzhľadom na Zem.

Nový!!: Obežná doba (astronómia) a Synodická obežná doba · Pozrieť viac »

Urán (planéta)

Urán je siedma planéta od Slnka, tretia najväčšia a štvrtá najhmotnejšia planéta v slnečnej sústave.

Nový!!: Obežná doba (astronómia) a Urán (planéta) · Pozrieť viac »

Uzol (astrodynamika)

Elementy dráhy Uzol je jeden z dvoch bodov, v ktorom naklonená obežná dráha pretína referenčnú rovinu, napríklad rovník pri geocentrickej orbite alebo ekliptiku pri heliocentrickej orbite.

Nový!!: Obežná doba (astronómia) a Uzol (astrodynamika) · Pozrieť viac »

Venuša

Venuša v reálnych farbách – záber zo sondy MESSENGER Venuša je druhá planéta slnečnej sústavy (v poradí od Slnka), po Slnku a po Mesiaci najjasnejší objekt viditeľný zo Zeme.

Nový!!: Obežná doba (astronómia) a Venuša · Pozrieť viac »

Zem

Zem je v poradí tretia planéta slnečnej sústavy.

Nový!!: Obežná doba (astronómia) a Zem · Pozrieť viac »

1 Ceres

1 Ceres (symbol) je vôbec prvá objavená trpasličia planéta a súčasne s priemerom najväčšie teleso obiehajúce medzi dráhami Marsu a Jupitera, teda v oblasti hlavného pásma planétok.

Nový!!: Obežná doba (astronómia) a 1 Ceres · Pozrieť viac »

10 Hygiea

10 Hygiea je veľká planétka, štvrtá najväčšia v hlavnom páse planétok.

Nový!!: Obežná doba (astronómia) a 10 Hygiea · Pozrieť viac »

134340 Pluto

134340 Pluto (symboly: a) je trpasličia planéta slnečnej sústavy.

Nový!!: Obežná doba (astronómia) a 134340 Pluto · Pozrieť viac »

136199 Eris

136199 Eris (symbol) je trpasličia planéta slnečnej sústavy patriaca do rodiny transneptúnskych telies, najhmotnejšia známa trpasličia planéta.

Nový!!: Obežná doba (astronómia) a 136199 Eris · Pozrieť viac »

2060 Chiron

2060 Chiron je planétka s priemerom 839 km, ktorú objavil Charles Thomas Kowal 18. októbra 1977.

Nový!!: Obežná doba (astronómia) a 2060 Chiron · Pozrieť viac »

4 Vesta

4 Vesta je tretia najväčšia planétka v hlavnom pásme planétok s priemerom od 468 do a čo sa týka hmotnosti dokonca druhá najhmotnejšia.

Nový!!: Obežná doba (astronómia) a 4 Vesta · Pozrieť viac »

50000 Quaoar

50000 Quaoar (symbol: 🝾) je transneptúnsky objekt obiehajúci okolo Slnka v Kuiperovom páse.

Nový!!: Obežná doba (astronómia) a 50000 Quaoar · Pozrieť viac »

90377 Sedna

90377 Sedna (symbol: 16px) je transneptúnsky objekt objavený 14. novembra 2003 astronómami Mikom Brownom, Chadom Trujillom a Davidom Rabinowitzom pomocou teleskopu Samuela Oschina v observatóriu v Palomare na východ od San Diega.

Nový!!: Obežná doba (astronómia) a 90377 Sedna · Pozrieť viac »

99942 Apophis

99942 Apophis 99942 Apophis je planétka patriaca do Atenovej skupiny a je súčasne klasifikovaná ako potenciálne nebezpečná, pretože sa vo vzdialenej budúcnosti nedá celkom jednoznačne vylúčiť jej zrážka so Zemou.

Nový!!: Obežná doba (astronómia) a 99942 Apophis · Pozrieť viac »

Presmerovanie tu:

Orbitálna perióda.

VychádzajúcePrichádzajúce
Hej! Sme na Facebooku teraz! »