Komunikácia

721 vzťahy: Abú Bakr as-Siddík, Abgarov obraz, Abrahámovské náboženstvo, Academia (české vydavateľstvo), Afrika, Agapet I., Akakiánska schizma, Akatist, Alba (rúcho), Alexander III. (Byzantská ríša), Alexandr Petrovič Každan, Alexandria, Alexandrijská škola, Alexandrijský patriarchát, Alexios I. (Byzantská ríša), Alexios I. (konštantínopolský patriarcha), Alexios V., Ambrosius Milánsky, Anachorét, Anastasios I. (Byzantská ríša), Anastasios II. (Byzantská ríša), Anatéma, Angelovci, Ankara, Anthonis van Dyck, Antiochia, Antiochijská škola, Antiochijské kniežatstvo, Antiochijský patriarchát, Anton Veľký, Antropológia, Apúlia, Apoštolská postupnosť, Apoštolský koncil, Apologetika, Arabský polostrov, Aragónske kráľovstvo, Archimandrita, Areios, Areios (kresťan z Alexandrie), Arianizmus, Arkadios, Arméni, Arménska apoštolská cirkev, Arménske kniežatstvo v Kilikii, Arménsko, Arsenios Autóreianos, Artabasdus, Asimilácia, Askéza, ..., Asketika, Atanáz Alexandrijský, Atény, Ateizmus, Athos (polostrov), Avari (Stredná Ázia), Avignon, Şanlıurfa, Azyl, Šiitizmus, Štátna Tretiakovská galéria, Štefan IX., Štefan V. (pápež), Štvrtá križiacka výprava, İznik, Židia, Židovská vojna, Život Konštantínov, Čína, Čierna smrť, Balkánsky polostrov, Barbarské kráľovstvo, Bari (Apúlia), Barlaam z Kalábrie, Basilika, Basiliskos, Bazil I., Bazil II., Bazil Veľký, Bazilejsko-ferrarsko-florentský koncil, Bazilika Svätého hrobu, Bóra, Benátska republika, Bessarion, Biblia, Biskup, Biskupská berla, Bitýnia, Bitka pri Mantzikerte, Bitka pri Mulvijskom moste, Bitka pri Myriokefalone, Bitka pri rieke Jarmúk, Bitka pri Varne, Bogomilstvo, Bohemund Tarentský, Bonaventúra, Boris I., Byzantológia, Byzantská architektúra, Byzantská filozofia, Byzantská literatúra, Byzantská ríša, Byzantské umenie v exilovom a palaiologovskom období, Byzantské umenie v justiniánskom a hérakleianskom období, Byzantské výtvarné umenie, Byzantský obrad, Caesarea, Cézaropapizmus, Celestín I., Celibát, Chalcedónsky koncil, Chazari, Chorvátske kniežatstvo, Chrám Narodenia Pána, Chrám svätých Apoštolov (Konštantínopol), Christológia, Cirkev Cypru, Cirkev Východu, Cisár, Cisterciánsky rád, Clermontský koncil, Clunyjské hnutie, Constans II., Corpus iuris civilis, Cyprus, Cyprus (ostrov), Cyril a Metod, Cyril Alexandrijský, Danišmendovci, Décius, Déma, Dedičské právo, Dejiny, Dejiny islamu, Dejiny kresťanstva, Diaspóra (Židia), Dioklecián, Dioskoros I., Domicián, Dominát, Donatizmus, Druhá bulharská ríša, Druhá križiacka výprava, Druhý carihradský koncil, Druhý lyonský koncil, Druhý nicejský koncil, Duch Svätý, Edesské grófstvo, Efez, Efezský koncil, Egypt, Ekloga (právo), Ekumenický koncil, Emfyteuza, Encyclopaedia Beliana, Encyclopaedia Judaica, Encyclopaedia of Islam, Energia (rozlišovacia stránka), Enrico Dandolo, Epifanius zo Salamis, Epirský despotát, Epitrachélion, Eucharistia, Eugen IV., Eunuch, Eusebios z Kaisareie, Eusebios z Nikomédie, Eutyches, Exarcha (kresťanstvo), Exkomunikácia, Faraón, Fátimovci, Félix III. (pápež v 5. storočí), Fókas, Ferrara, Filioque, Filipovka, Filippikos, Flavián Carihradský, Florencia, Fotios, Franská ríša, František Dvorník, Františkáni, Freska, Galilea, Gótčina, Geórgios Akropolites, Geórgios Pachymeres, Genesis, Georgije Ostrogorski, Germanos I., Germáni, Grada Publishing, Gréčtina, Gréci, Grécka kultúra, Grécko, Grégorios Palamas, Gregor II., Gregor III. (pápež), Gregor Naziánsky, Gregor VII. (pápež), Gregor X., Hadrián I., Hadrián II., Hadrián V., Hagia Eiréné, Hagia Sofia, Hérakleia, Hérakleios (Byzantská ríša), Hésychazmus, Helena (matka Konštantína I.), Henotikon, Heréza, Hohenštaufovci, Honorius, Honorius I., Hormizd IV., Horný a Dolný Egypt, Hossius z Cordoby, Humbert de Silva Candida, Husitstvo, Husrav I., Husrav II., Ióannes Skylitzes, Ibas z Edessy, Igumen, Ikona, Imperium Romanum, Imunita, Inocent I., Inocent III., Inocent V., Iovianus, Irena (Byzantská ríša), Islam, Istanbul, Izák I., Jakub Baradai, Ján Damaský, Ján I. (Byzantská ríša), Ján II. (Byzantská ríša), Ján III. (konštantínopolský patriarcha), Ján IV. (konštantínopolský patriarcha), Ján IV. (Nikajské cisárstvo), Ján V. (Byzantská ríša), Ján VI. (Byzantská ríša), Ján VII. (konštantínopolský patriarcha), Ján VIII. (Byzantská ríša), Ján VIII. (konštantínopolský patriarcha), Ján VIII. (pápež), Ján X. (konštantínopolský patriarcha), Ján XI. (konštantínopolský patriarcha), Ján XIV. (konštantínopolský patriarcha), Ján XXI., Ján Zlatoústy, Július I., Ježiš Kristus, Jeruzalem, Jeruzalemské kráľovstvo, Jeruzalemský chrám, Jeruzalemský patriarchát, Jordán, Judaizmus, Julián (cisár), Julius Caesar, Justín I., Justinián I., Kalábria, Kalif, Kalojan, Kapadócia, Karaiti, Karantánia, Karlova univerzita, Karol I. (Neapolsko), Katolícka univerzita v Ružomberku, Kayseri, Kánon, Kélia, Klement IV., Komnénovci, Konštantín Filozof, Konštantín I. (cisár), Konštantín IV. (Byzantská ríša), Konštantín IX., Konštantín Manasses, Konštantín V. (Byzantská ríša), Konštantín VI. (Byzantská ríša), Konštantín VII., Konštantín VIII., Konštantín XI. (Palaiologos), Konštantínopolský ekumenický patriarchát, Koncil, Konkláve, Kopti, Korán, Kresťanstvo, Križiacka výprava, Križiacky štát, Kupola, Kyjevská Rus, Laskarovci, Latinčina, Latinská cirkev, Latinské cisárstvo, Lavra, Lev I. (Byzantská ríša), Lev I. (pápež), Lev II. (Byzantská ríša), Lev III. (Byzantská ríša), Lev IV. (Byzantská ríša), Lev IX., Lev Matematik, Lev Ochridský, Lev V. (Byzantská ríša), Lev VI. (Byzantská ríša), Libri, Licinius, Liturgia, Liturgia vopredposvätených darov, Logos, Longobardi (kmeň), Macedónska dynastia, Malatya, Malá Ázia, Manželstvo, Manicheizmus, Manuel I. (Byzantská ríša), Marek (evanjelista), Markian, Martin I. (pápež), Martin IV., Maurikios I., Maxim Vyznávač, Maximinus Thrax, Mária (matka Ježiša), Ménas (konštantínopolský patriarcha), Mŕtve more, Mehmed II., Melchiti, Mesalianizmus, Meteora, Metochion, Metod I., Metropolita, Mezopotámia, Michaél I. (konštantínopolský patriarcha), Michal I. (Byzantská ríša), Michal II. (Byzantská ríša), Michal III. (Byzantská ríša), Michal IV. (Byzantská ríša), Michal V., Mikuláš I. (pápež), Mikuláš II. (pápež), Mikuláš III., Mikuláš z Myry, Milánsky edikt, Mitra, Mních, Mohamed, Monastier, Monastier Studios, Monoenergizmus, Monofyzitizmus, Monotheletizmus, Murad I., Mysticizmus, Najsvätejšia Trojica, Náblus, Náboženstvo, Neapolské kráľovstvo, Nedeľa, Nedeľa ortodoxie, Nero, Nestoriánstvo, Nestorius, Nicejské vyznanie viery, Nicejsko-carihradské vyznanie viery, Nikajské cisárstvo, Nikefor II. (Byzantská ríša), Nikolaos I. Mystikos, Nikolaos Kabasilas, Nisibis, Normani (Normandia), Noviciát, Novoperzská ríša, Očistec, Oľga (Kyjevská Rus), Obliehanie Edessy, Obrad, Obrazoborectvo, Ochrid, Olympijské hry (starovek), Olympos, Omofor, Ondrej (apoštol), Ortodoxia, Ortodoxnosť, Osmanská ríša, Ostrogótske kráľovstvo, Otto I. (Svätá rímska ríša), Oxford University Press, Pachomios Veľký, Palaiologovci, Palestína (územie), Pantokrator, Partikularizmus, Patmos, Patriarcha (cirkev), Patriarchát, Patristika, Paulikánstvo, Pavol (pustovník), Pád Konštantínopola, Pápež, Pápežský štát, Pôst, Peloponéz (polostrov), Perzia, Peter (apoštol), Peter III. (alexandrijský patriarcha), Petro-pavlovský pôst, Platónska akadémia, Platonizmus, Poľské kráľovstvo (1385 – 1569), Pohanstvo, Polygamia, Polyteizmus, Povstanie Nika, Pravý Kríž, Pravoslávna cirkev (východná Európa), Právna obyčaj, Právnická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave, Proklos (filozof), Proselytizmus, Prvá bulharská ríša, Prvá križiacka výprava, Prvý carihradský koncil, Prvý nicejský koncil, Purizmus, Pustovník, Putovanie, Rastislav (Veľká Morava), Ravenna, Rím, Rímska kúria, Rehoľa kazateľov, Reliéf (sochárske dielo), Relikviár, Roman I., Roman III., Rumský sultanát, Ruská pravoslávna cirkev, Saladin (sultán), Súra, Sýrčania, Sýria, Sýrska dynastia, Sýrska ortodoxná cirkev, Schizma, Scholastika (filozofia), Sedmopočetníci, Seldžucká ríša, Septimius Severus, Sergius III., Severná Afrika, Severos z Antiochie, Sicílske nešpory, Silverius, Simeon I. (Bulharsko), Sinaj (vrch v Biblii), Sinajský polostrov, Slovenská akadémia vied, Solún, Soteriológia, Split, Spor o filioque, Starý zákon, Starovek, Staroveký Rím, Stredovek, Studiti, Svätá zem, Svätokupectvo, Sviatosť birmovania, Sviatosť krstu, Sviatosť pomazania chorých, Sviatosť zmierenia, Symmachus, Synagóga, Synoda, Syntéza, Tŕňová koruna, Teodor Studita, Teodoret z Kýru, Teofil (Byzantská ríša), Theodóros Abú Kurra, Theodora (11. storočie), Theodora (6. storočie), Theodora (9. storočie), Theodosios III., Theodosius I. (Byzantská ríša), Theodosius II. (Byzantská ríša), Theotokos, Tomáš Akvinský, Tomáš Slovan, Tommaso Morosini, Tomus ad Flavianum, Trabzon, Traján, Trapezuntské cisárstvo, Tretí carihradský koncil, Tretia križiacka výprava, Tri kapitoly, Trier, Tripoliské grófstvo, Trnavská univerzita v Trnave, Trojsvätá pieseň, Trulánsky koncil, Turecko, Tyché, Typikon, Uhorsko, Ukrižovanie, Urban II., Urban IV., Uspenský pôst, Valentinián I., Valerián (cisár), Vandali, Východná schizma, Veľká Morava, Veľká noc, Veľký pôst, VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, Vigilius, Viterbo (mesto), Vladimír I. (Kyjevská Rus), Vladimír Vavřínek, Vlastizrada, Vyšehrad (nakladateľstvo), Wulfila, Zadar, Západorímska ríša, Zénón (Byzantská ríša), Zóé (Byzantská ríša), Zóé Karbónopsina, Zóé Zaoutzaina, Zósimos (historik), Zjavenie Pána, Zlatá horda, Zoznam rímskych cisárov, 1019, 1027, 1052, 1054, 1059, 1087, 1095, 1098, 1099, 11. apríl, 1102, 1144, 1166, 1176, 1180, 1185, 1203, 1204, 1222, 1261, 1263, 1264, 1266, 1267, 1268, 1271, 1273, 1274, 1275, 1276, 1277, 1280, 1281, 1282, 13. apríl, 1310, 1321, 1334, 1341, 1345, 1347, 1351, 1354, 14. apríl, 1438, 1439, 1444, 1448, 1450, 1452, 1453, 16. júl, 18. október, 19. jún, 20. máj, 24. júl, 25. júl, 28. február, 29. máj, 305, 306, 311, 313, 315, 320, 321, 324, 325, 330, 335, 340, 343, 355, 360, 362, 363, 364, 375, 378, 379, 380, 381, 390, 392, 393, 395, 403, 404, 406, 407, 408, 42 mučeníkov z Amoria, 428, 449, 450, 451, 482, 484, 50, 512, 519, 529, 531, 532, 533, 543, 544, 548, 553, 588, 6. júl, 602, 614, 618, 619, 622, 634, 636, 638, 642, 648, 649, 681, 692, 711, 713, 726, 730, 741, 751, 754, 780, 786, 787, 795, 800, 811, 813, 815, 827, 829, 842, 843, 858, 861, 862, 863, 865, 867, 869, 870, 872, 875, 877, 879, 880, 886, 889, 905, 906, 912, 913, 920, 944, 946, 962, 988. Rozbaliť index (671 viac) » « Zmenšiť index

Abú Bakr as-Siddík

Abú Bakr as-Siddík alebo Abú Bakr (ďalšie mená pozri nižšie; * 573, Mekka – † 22. august 634, Medina) bol prvý arabský kalif.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Abú Bakr as-Siddík · Pozrieť viac »

Abgarov obraz

Abgarov obraz (iné názvy: mandylion, mandilion, mandylion/mandilion z Edessy, edesský obraz (Krista), obraz z Edessy, staršie edessenum) je zobrazenie tváre Ježiša Krista, ktoré podľa legendy dostal ťažko chorý Abgar, kráľ z Edessy.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Abgarov obraz · Pozrieť viac »

Abrahámovské náboženstvo

Symbol troch hlavných abrahámovských náboženstiev: kresťanstva, judaizmu a islamu Abrahámovské náboženstvo je náboženstvo, ktoré uznáva Abraháma ako praotca.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Abrahámovské náboženstvo · Pozrieť viac »

Academia (české vydavateľstvo)

Wiehlův dom Academia (názov v rokoch 19551965 Nakladatelství Československé akademie věd; iné názvy pozri v kapitole Názov) je české vydavateľstvo a kníhkupectvo, ktoré v roku 1953 zriadila Československá akadémia vied (ČSAV).

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Academia (české vydavateľstvo) · Pozrieť viac »

Afrika

Afrika je rozlohou tretí najväčší a počtom obyvateľov druhý najľudnatejší svetadiel.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Afrika · Pozrieť viac »

Agapet I.

Svätý Agapet I. (iné meno: Agapét I.;; † 22. apríl 536) bol pápežom od 13. mája 535 do 22. apríla 536.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Agapet I. · Pozrieť viac »

Akakiánska schizma

Akakiánska schizma (iné názvy: Akakiova schizmaAkakios. In:, Akáciova schizma, akaciánska schizma, akakiovská schizma) (484 až 519) predstavovala prvú vážnu schizmu medzi západnou a východnou cirkvou.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Akakiánska schizma · Pozrieť viac »

Akatist

Akatistová ikona (Rusko, 14. storočie) Akatist alebo akafist je ďakovno-oslavnou bohoslužbou v pravoslávnej a gréckokatolíckej cirkvi.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Akatist · Pozrieť viac »

Alba (rúcho)

Anglikánsky diakon v albe. Alba je plátené liturgické košeľovité rúcho, ktoré siaha po členky.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Alba (rúcho) · Pozrieť viac »

Alexander III. (Byzantská ríša)

Alexander III.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Alexander III. (Byzantská ríša) · Pozrieť viac »

Alexandr Petrovič Každan

Alexandr Petrovič Každan (* 3. september 1922, Moskva† 29. máj 1997, Washington, D. C.) bol sovietsko/rusko-americký historik a byzantológ židovského pôvodu, zostavovateľ známeho odborného slovníka Oxford Dictionary of Byzantium.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Alexandr Petrovič Každan · Pozrieť viac »

Alexandria

Alexandria je druhé najväčšie mesto v Egypte a najväčší egyptský prístav.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Alexandria · Pozrieť viac »

Alexandrijská škola

Alexandrijská škola je.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Alexandrijská škola · Pozrieť viac »

Alexandrijský patriarchát

Alexandrijský patriarchát je úrad či hodnosť patriarchu tradične držaný alexandrijským biskupom a územie právomoci daného patriarchu: Môže ísť o.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Alexandrijský patriarchát · Pozrieť viac »

Alexios I. (Byzantská ríša)

Alexios I. Komnénos (* asi 1057, Konštantínopol† 15. august 1118, tamže) bol byzantský cisár v rokoch 1081 až 1118.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Alexios I. (Byzantská ríša) · Pozrieť viac »

Alexios I. (konštantínopolský patriarcha)

Alexios I. Studites (* ?† 20. február 1043, Konštantínopol) bol opát (igumen) Studijského kláštora a konštatinopolský patriarcha v rokoch 1025 až 1043.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Alexios I. (konštantínopolský patriarcha) · Pozrieť viac »

Alexios V.

Alexios V. Dukas Murtzuflos (v preklade Zamračený;,; * ?november/december 1204, Konštantínopol) bol byzantský cisár v roku 1204.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Alexios V. · Pozrieť viac »

Ambrosius Milánsky

Svätý Ambrosius MilánskyAmbrosius Milánsky In: (iné mená: Ambróz Milánsky, Ambróz, Ambrózius, AmbrosiusAmbrosius In:, vlastným menom Aurelius Ambrosius, 17. AMBROSIUS MEDIOLANENSIS. In:; * okolo 340, asi Trier† 4. apríl 397, Miláno) bol rímsky kresťanský teológ a spisovateľ, jeden z najvýznamnejších západných cirkevných otcov, učiteľ cirkvi.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Ambrosius Milánsky · Pozrieť viac »

Anachorét

Anachorét alebo anachoréta môže byť.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Anachorét · Pozrieť viac »

Anastasios I. (Byzantská ríša)

Minca Anastasia I. Anastasios I. (varianty mena pozri v článku Anastáz I.;* okolo 430, Dyrhachium – † 9./10. júl 518 v Konštantínopoli) bol byzantským cisárom v rokoch 491 – 518.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Anastasios I. (Byzantská ríša) · Pozrieť viac »

Anastasios II. (Byzantská ríša)

Solidus Anastasia II. Anastasios II. (varianty mena pozri v článku Anastáz II.;* † 721), pôvodným menom Artemios, bol byzantský cisár, ktorý vládol v rokoch 713–715.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Anastasios II. (Byzantská ríša) · Pozrieť viac »

Anatéma

Anatémaanatéma In: (niekedy aj: anathema či anathéma, archaicky aj: anatema, pôvodne zo, môže byť.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Anatéma · Pozrieť viac »

Angelovci

Angelovci (gr. Ἄγγελος, ženský rod: Άγγελίνα) bol byzantský aristokratický rod, vládnuca dynastia Byzantskej ríše a Epirského despotátu.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Angelovci · Pozrieť viac »

Ankara

Ankara (gr. Άγκυρα – Ankyra – kotva) je hlavné a po Istanbule druhé najväčšie mesto Turecka.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Ankara · Pozrieť viac »

Anthonis van Dyck

Anthonis van Dyck (iné mená: Antoon van Dyck, Anthony van Dyck; * 22. marec 1599, Antverpy – † 9. december 1641, Londýn) bol flámsky barokový maliar a grafik.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Anthonis van Dyck · Pozrieť viac »

Antiochia

Poloha ''Antiochie'' Opevnenie ''Antiochie'' na hore Silpius, 12. storočie Antiochia (iné názvy: Antiocheia, Antiochea, Antiochia nad Orontom – - Antiocheia hé epi Orontou, lat. Antiochia ad Orontem; Veľká Antiochia – - Antiocheia hé megalé; Sýrska Antiochia; prídavné a obyvateľské meno pozri v článku Antiochia (rozlišovacia stránka)) pri dnešnom tureckom meste Antakya, bolo staroveké mesto v dnešnom Turecku.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Antiochia · Pozrieť viac »

Antiochijská škola

Antiochijská škola alebo antiošská škola je označenie pre skupinu cirkevných Otcov, raných kresťanských teológov a exegétov zo sýrskej oblasti z 5. – 6. storočie, ktorých strediskom bolo mesto Antiochia.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Antiochijská škola · Pozrieť viac »

Antiochijské kniežatstvo

Antiochijské kniežatsvo Antiochijské kniežatstvo (iné názvy: (kniežatstvo) Antiochia/Antioche(i)a, Antiošské kniežatstvo, Antiochijské/Antiošské vojvodstvo, zastarano Antiochenské kniežatstvo/kráľovstvo) bol križiacky štát v rokoch 1098 až približne 1268 v časti dnešného Turecka a časti dnešnej Sýrie.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Antiochijské kniežatstvo · Pozrieť viac »

Antiochijský patriarchát

Antiochijský patriarchát alebo Antiošský patriarchát je úrad či hodnosť patriarchu tradične držaný antiochijským biskupom a územie právomoci daného patriarchu: Môže ísť o.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Antiochijský patriarchát · Pozrieť viac »

Anton Veľký

Svätý Anton Veľký alebo svätý Anton Pustovník alebo svätý Anton Egyptský alebo Antonius Abbas (* asi 251, Herakleopolis Magna – † 356, Veset) bol egyptský kresťanský mních, askéta a svätec, považovaný za priekopníka mníšskeho života.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Anton Veľký · Pozrieť viac »

Antropológia

Antropológia je veda alebo súbor vied o človeku, a to presnejšie v týchto možných významoch.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Antropológia · Pozrieť viac »

Apúlia

Apúlia (tal. Puglia) je región na juhovýchode Talianska.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Apúlia · Pozrieť viac »

Apoštolská postupnosť

Apoštolská postupnosť alebo apoštolská sukcesia je kresťanská náuka ktorá hovorí o tom že biskupi sú nasledovníkmi svojich predchodcov a tí sú zase následníkmi svojich predchodcov, až táto línia siaha k apoštolom (preto apoštolská).

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Apoštolská postupnosť · Pozrieť viac »

Apoštolský koncil

Apoštolský koncil (nazývaný tiež Jeruzalemský koncil) je retrospektívne pomenovanie pre diskusie opísané v knihe Skutkov apoštolov v 15.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Apoštolský koncil · Pozrieť viac »

Apologetika

Apologetika (z gr. apo – proti, logos – reč) je obrana viery proti neveriacim; časť systematickej teológie, ktorej cieľom je obhajoba a zdôvodnenie vierouky pomocou dôvodov apelujúcich na rozum.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Apologetika · Pozrieť viac »

Arabský polostrov

Satelitná snímka Arabského polostrova Arabský polostrov alebo Arábia (arabs. جزيرة العرب, Džazíra al-Arab) je polostrov, ktorý sa nachádza na Blízkom východe, je križovatkou medzi Áziou a Afrikou.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Arabský polostrov · Pozrieť viac »

Aragónske kráľovstvo

Aragónske kráľovstvo bolo stredoveké kráľovstvo s premenlivým územným rozsahom, existujúce v rokoch 1035 – 1516.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Aragónske kráľovstvo · Pozrieť viac »

Archimandrita

Archimandrita alebo archimandrit je v pravoslávnej a gréckokatolíckej cirkvi hodnosť pre jeromnícha, t. j. mnícha, ktorý je zároveň kňazom.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Archimandrita · Pozrieť viac »

Areios

Areios (iné názvy: Áreios, Areus, Áreus) môže byť.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Areios · Pozrieť viac »

Areios (kresťan z Alexandrie)

Arius z Alexandrie Areios (alebo lat. Arius, * 256 – † 336) bol kresťanský kňaz z Alexandrie, od ktorého dostal názov arianizmus ako jeden z heretických smerov 4.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Areios (kresťan z Alexandrie) · Pozrieť viac »

Arianizmus

Arianizmus alebo ariánstvo je christologické učenie alexandrijského biskupa Areia, ktorý nepriznáva Kristovi rovnocennosť s Bohom.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Arianizmus · Pozrieť viac »

Arkadios

Busta Flavia Arcadia Arkadios (iné mená: Arcadius, Arkadius, Flavius Arcadius, Imperator Caesar Flavius Arcadius Augustus; * 377 – † 1. máj 408) bol východorímsky cisár, vládnuci v rokoch 395 – 408.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Arkadios · Pozrieť viac »

Arméni

Znak Arménska s vrchom Ararat Arméni vo svete Spomienka na genocídu Arménov Biblický vrch Ararat Arménsky kresťanský chrám Interiér chrámu Arméni alebo staršie Arménci sú národ žijúci najmä v Arménsku, na ktorého území žijú nepretržite už 3500 rokov, Gruzínsku a Azerbajdžane (Náhorný Karabach).

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Arméni · Pozrieť viac »

Arménska apoštolská cirkev

Arménska apoštolská cirkev alebo arménska gregoriánska cirkev je jedna z autokefálnych orientálnych ortodoxných cirkví.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Arménska apoštolská cirkev · Pozrieť viac »

Arménske kniežatstvo v Kilikii

Arménske kniežatstvo v KilikiiV zahraničnej literatúra niekedy pre rozlíšenie od iných arménskych efemérnych krajín a kniežatstiev v okolí označované aj ako Kniežatstvo Rubenovcov (niekedy spolu s obdobím Arménskeho kráľovstva v Kilikii označované aj ako Malé Arménsko alebo aj ako Malá Arménia) bol stredoveký feudálny štát, dedičná monarchia rozprestierajúca sa na území dnešného Turecka v Malej Ázii v Kilikii.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Arménske kniežatstvo v Kilikii · Pozrieť viac »

Arménsko

Arménsko (súčasný normovaný názov; staršie (cca do 70. rokov 20. stor.) aj: Arménia, prípadne: Armenia; v niektorých súčasných zdrojoch len pre obdobie staroveku: Arménia), dlhý tvar Arménska republika (Hajastani Hanrapetuthjun), je horská krajina v juhozápadnej Ázii, kde okolo 90 % územia leží vyššie ako 1000 metrov nad morom (m n. m.). Väčšinu územia vypĺňa Arménska vysočina (Aragak), na severe sú pásma Malého Kaukazu, na juhozápade medzihorská Arakská rovina.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Arménsko · Pozrieť viac »

Arsenios Autóreianos

Arsenios Autóreianos (iný prepis: Arsenios Autoreianos,,, rodným menom Geórgios, mníšskym menom Gennadios; * asi 1200, Konštantínopol† 30. september 1273, ostrov Prokonnésos) bol byzantský mních a pravoslávny biskup, v rokoch 12541260 a 12611265 konštantínopolský ekumenický patriarcha.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Arsenios Autóreianos · Pozrieť viac »

Artabasdus

Artabasdus alebo Artabasdos (* okolo roku 690 – † po roku 743) pochádzal z Arménie a v rokoch 742-743 bol proticisárom Byzantskej ríše.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Artabasdus · Pozrieť viac »

Asimilácia

Asimilácia môže znamenať.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Asimilácia · Pozrieť viac »

Askéza

Askéza (gr.) môže byť.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Askéza · Pozrieť viac »

Asketika

Asketika (gr.) je náuka o askéze.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Asketika · Pozrieť viac »

Atanáz Alexandrijský

Svätý Atanáz Alexandrijský alebo Atanáz Veľký (* 295/299 – † 373), po grécky Athanasios, bol kresťanský teológ a alexandríjský patriarcha.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Atanáz Alexandrijský · Pozrieť viac »

Atény

Chrám Erechteion Atény sú hlavné a najväčšie mesto Grécka a zároveň hlavné mesto gréckeho regiónu Atika (Attikí).

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Atény · Pozrieť viac »

Ateizmus

Baron Paul d'Holbach – francúzsky filozof a spisovateľ 18 stor. je považovaný za jedného z prvých ateistov. Richard Dawkins – evolučný biológ, profesor na Univerzite v Oxforde. V súčasnosti jeden z najznámejších aktivistov v boji proti náboženstvám. Ateizmus (iné názvy: pejoratívne bezbožnosť; expresívne bohaprázdnosť, neznabožstvo, neznajbožstvo; z gr. atheos.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Ateizmus · Pozrieť viac »

Athos (polostrov)

Poloha polostrova Atos Athos 3D Athos (iné názvy: Atos, Vrch/Hora Athos, Svätý vrch, Svätá hora, Vrch/Hora Panny Márie, Ajon Oros, Ajo Oros, Oros Athos; starogr. (Vrch/Hora) Athós, Hagion Oros, Oros Athós; grécke názvy pozri podrobnejšie nižšie) je vrch a zároveň polostrov (ktorý je vlastne len výbežkom polostrova Chalkidiki) v Grécku a na ktorom dnes leží autonómny mníšsky štát At(h)os.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Athos (polostrov) · Pozrieť viac »

Avari (Stredná Ázia)

Birituálne pohrebiská stredného a neskorého obdobia kaganátu na južnom Slovensku a hranice neskoroavarského kaganátu Avari (iné názvy: starí Avari, tureckí/turkickí Avari) boli nomádske etnikum ázijského pôvodu, ktoré tvorili kmene War a Chun usadené v 5. storočí v západnej Sibíri.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Avari (Stredná Ázia) · Pozrieť viac »

Avignon

Avignon je starobylé mesto v Provensalsku na juhu Francúzska, sídlo departementu Vaucluse v regióne Provence-Alpes-Côte d’Azur na ľavom brehu rieky Rhôny.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Avignon · Pozrieť viac »

Şanlıurfa

Şanlıurfa (v 20.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Şanlıurfa · Pozrieť viac »

Azyl

Azyl je ochrana cudzinca, ktorý v štáte (ktorého je štátnym občanom alebo v ktorom býva, ak ide o osobu bez štátneho občianstva) má opodstatnené obavy z prenasledovania rasových, náboženských alebo národnostných dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, a vzhľadom na tieto obavy sa nechce alebo nemôže vrátiť do tohto štátu.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Azyl · Pozrieť viac »

Šiitizmus

Šiitizmus (iné názvy: šíitizmus, šiizmus, šiitstvo, šíitstvo, ší’a, šía, šiitský/šíitsky islam; arab. – šía/iný prepis ší’a; pôvodne z – ší’atu ’Alí – Alího strana, Alího nasledovníci) je jedna z dvoch hlavných vetiev islamu.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Šiitizmus · Pozrieť viac »

Štátna Tretiakovská galéria

Štátna Tretiakovská galéria je umelecké múzeum v hlavnom meste Ruska, v Moskve, založené v roku 1856 ruským obchodníkom, mecenášom a zberateľom umenia Pavlom Michajlovičom Tretiakovom.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Štátna Tretiakovská galéria · Pozrieť viac »

Štefan IX.

Štefan IX.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Štefan IX. · Pozrieť viac »

Štefan V. (pápež)

Štefan V. (VI.) (* ?, Rím, Taliansko - † 14. september 891, Rím) bol 110.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Štefan V. (pápež) · Pozrieť viac »

Štvrtá križiacka výprava

Štvrtá križiacka výprava (12021204) bola vojenská výprava, ktorej pôvodným cieľom bolo obsadiť Jeruzalem najprv prevzatím kontroly nad Egyptom, ale v roku 1204 skončila dobytím Konštantínopola, hlavného mesta Byzantskej ríše.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Štvrtá križiacka výprava · Pozrieť viac »

İznik

İznik (-po turecky; starší názov bol grécky, a to Νίκαια – prepis podľa starogréčtiny Nikaia, prepis podľa novogréčtiny Nikea; po latinsky Nic(a)ea; slov. príd. meno znie k starogr. nikajský/níkajský/nikájsky/níkájsky, k novogr. nikejský, k lat. nicejský) je mesto v kraji Bitýnia v Malej Ázii (dnes súčasť Turecka), ktoré je známe predovšetkým ako miesto konania dvoch ekumenických koncilov starovekej cirkvi, prvý z nich bol vôbec prvým kresťanským koncilom.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a İznik · Pozrieť viac »

Židia

Židia (hebr. יְהוּדִים, Jehudim, sg. יְהוּדִי, Jehudi) sú semitský národ, ktorý pochádza z oblasti Blízkeho východu.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Židia · Pozrieť viac »

Židovská vojna

Židovská vojna môže byť.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Židovská vojna · Pozrieť viac »

Život Konštantínov

Život Konštantínov (iné názvy: Život Konštantína, Život svätého Konštantína, Život Konštantína-Cyrila, Život (svätého) Cyrila, Legenda o Konštantínovi, Žitije Konstantina, lat. Vita Cyrilli, Vita Constantini-Cyrilli, Vita Constantini) je náboženská biografia o sv. Cyrilovi napísaná v 9.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Život Konštantínov · Pozrieť viac »

Čína

Peking Šenčen Mapa Číny Čína (čín. 中国 – pchin-jin: Zhōng guó; doslova: „krajina uprostred“), dlhý tvar Čínska ľudová republika (čín. 中华人民共和国 – pchin-jin: Zhōng huá rén mín gòng hé guó), skratkou ČĽR (medzinárodne ''CN''), je štát ležiaci vo východnej Ázii.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Čína · Pozrieť viac »

Čierna smrť

Čierna smrť bola obrovská pandémia, pravdepodobne pľúcneho moru (pôvodcom je baktéria Yersinia pestis), ktorá zasiahla Európu a Áziu v polovici 14. storočia.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Čierna smrť · Pozrieť viac »

Balkánsky polostrov

Mapa Balkánskeho polostrova definovaného ako územia južne od Sávy a Dunaja Balkánsky polostrov alebo Balkán je hornatý polostrov v juhovýchodnej Európe, obmývaný Jadranským, Iónskym, Krétskym, Egejským, Marmarským a Čiernym morom.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Balkánsky polostrov · Pozrieť viac »

Barbarské kráľovstvo

Barbarské kráľovstvá boli štátne útvary, ktoré vznikali v priebehu 6.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Barbarské kráľovstvo · Pozrieť viac »

Bari (Apúlia)

Bari je hlavné mesto provincie Bari a regiónu Apúlia v Taliansku.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Bari (Apúlia) · Pozrieť viac »

Barlaam z Kalábrie

Barlaam z Kalábrie (iné mená pozri nižšie; * okolo 1290, Seminara, Kalábria† jún 1348BARLAAM KALÁBRIJSKÝ In:, Avignon? / okolo alebo v 1350, Gerace, KalábriaBARLAAM OF CALABRIA In) bol juhotaliansky byzantský filozof, teológ a matematik, hlavný odporca hésychazmu v 14.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Barlaam z Kalábrie · Pozrieť viac »

Basilika

VON LINGENTHAL, Karl Eduard Zachariae. ''Supplementum editionis Basilicorum Heimbachianae''. Leipzig 1846. (dodatok k Heimbachovmu vydaniu Basilika) Basilika (iné názvy pozri nižšie) sú najväčšou a najvýznamnejšou zbierkou byzantského práva vytvorenou za vlády Bazila I. a Leva VI. Vydané boli niekedy v rokoch 888/889 (možno Vianoce roku 888).

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Basilika · Pozrieť viac »

Basiliskos

Basiliskova minca Basiliskos alebo Flavius Basiliscus bol uzurpátor byzantského trónu v rokoch 475 – 476.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Basiliskos · Pozrieť viac »

Bazil I.

Basileios, jeho syn Konštantín a jeho druhá žena, Eudokia Ingerina. Bazil I. (iné mená: Basileios I., Basil I., Bazilius I., Vasilios I., Basilios I.), zvaný Macedónsky resp.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Bazil I. · Pozrieť viac »

Bazil II.

Bazil II. (iné mená: Basileios II., Basil II., Bazilius II., Vasilios II., Basilios II.), nazývaný Bulharobijca resp.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Bazil II. · Pozrieť viac »

Bazil Veľký

Svätý Bazil Veľký, ikona z 18. st., Baziliánsky monastier, Bukova Horka, okr. Stropkov, Slovensko (Svätý) Bazil Veľký (iné názvy: Vasilij Veľký, (svätý) Basil Veľký, (svätý) Basileios Veľký, (svätý) Vasilios Veľký, (svätý) Basilios Veľký; svätý Bazil/Basil/Basileios/Vasilios/Basilios; po grécky Ο Μέγας Βασίλειος - O Megas Basileios/iný prepis: O Megas Vasilios, alebo Ο Αγιός Βασίλειος - O Hagios Basileios/iný prepis: O Ajos Vasilios; * asi 330, Caesarea (dnes Kayseri) - 1. január 379, Caesarea (dnes Kayseri) bol biskup v Caesarei kapadóckej a jednou z vedúcich osobností kresťanstva v 4. storočí. Autor početných teologických spisov, organizátor výchovy mníšstva. Pripisuje sa mu jedna z hlavných liturgií gréckokatolíckej a pravoslávnej cirkvi. Nadviazal na náuku sv. Atanáza o rovnakej božskej podstate Boha Otca a Krista a zdôrazňoval aj rovnakú božskú podstatu Svätého Ducha.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Bazil Veľký · Pozrieť viac »

Bazilejsko-ferrarsko-florentský koncil

Bazilej (''Liber Chronicarum'', 1493) Bazilejsko-ferrarsko-florentský koncil sa konal v rokoch 1431 až 1445 (resp. 1449).

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Bazilejsko-ferrarsko-florentský koncil · Pozrieť viac »

Bazilika Svätého hrobu

Hlavný vchod do baziliky Svätého hrobu Bazilika na rytine z roku 1882 Bazilika Svätého hrobu alebo bazilika Božieho hrobu alebo Chrám Božieho hrobu, Vo východnej cirkvi alebo u pravoslávnych kresťanov sa stavba nazýva Chrám vzkriesenia - (grécky: Ναός της Αναστάσεως, Naos tis Anastaseos; arménsky: Surp Haruthjun; gruzínsky: Agdgomis Tadzari) je kresťanský kostol vnútri hradieb Starého mesta v Jeruzaleme.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Bazilika Svätého hrobu · Pozrieť viac »

Bóra

Bóra môže byť.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Bóra · Pozrieť viac »

Benátska republika

Benátska republika, celým menom Najjasnejšia benátska republika, po taliansky alebo Najjasnejšia republika sv.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Benátska republika · Pozrieť viac »

Bessarion

Bessarion (iné mená: Vissarión Trapezuntský, Bessarion Trapezuntský; * 2. január 1403, Trabzon, Turecko – † 18. november 1472, Ravenna,Taliansko) bol byzantský (grécky) filozof, učenec a cirkevný politik, od roku 1437 nicejský arcibiskup, účastník delegácie na koncile vo Ferrare a Florencii (1438-39), od roku 1439 kardinál.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Bessarion · Pozrieť viac »

Biblia

Gutenbergova Biblia Zvitky od Mŕtveho mora Biblia (iné názvy: Písmo, Sväté písmo, Písmo sväté, Svätá Biblia, staršie: biblia; z gr. biblia.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Biblia · Pozrieť viac »

Biskup

Príklad erbu biskupa rímskokatolíckej cirkvi (bez erbového znamenia a hesla) Biskup (z gr. επισκοπος, episkopos - dozorca) je vysvätený člen kresťanského kléru, ktorý má autoritu nad určitým spoločenstvom veriacich.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Biskup · Pozrieť viac »

Biskupská berla

Bulharský pravoslávny patriarcha Maxim s biskupským žezlom v ruke. Ukrajinskej katolíckej cirkvi s biskupským žezlom staršieho (jednoduchšieho) typu. Biskupská berla alebo biskupské žezlo (lat. baculus, virga pastoralis, csl. пáстирскїй жéзлъ) je znakom Áronovej palice, znakom, že biskup je strážca stáda (veriacich).

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Biskupská berla · Pozrieť viac »

Bitýnia

Rímska ríša okolo roku 125, červeno zvýraznená Bitýnia Provincia Bitýnia Bitýnia (starogr. Βιθυνία – Bithynia) je historický kraj na severe Anatólie, východne od Konštantínopolu.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Bitýnia · Pozrieť viac »

Bitka pri Mantzikerte

Bitka pri Mantzikerte bolo vojenské stretnutie medzi Byzantskou ríšou a Seldžuckou ríšou, ktoré sa uskutočnilo 26. augusta v roku 1071.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Bitka pri Mantzikerte · Pozrieť viac »

Bitka pri Mulvijskom moste

Bitka pri Mulvijskom moste (Johannes Lingelbach). Bitka pri Mulvijskom moste alebo Bitka pri Milvijskom moste bola bitka medzi rímskymi cisármi Konštantínom I. a Maxentiom.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Bitka pri Mulvijskom moste · Pozrieť viac »

Bitka pri Myriokefalone

Bitka pri Myriokefalone alebo bitka tisícich hláv bola bitka medzi Byzantskou ríšou a Rumským sultanátom, odohrala sa 17. septembra 1176 v maloázijskej Frýgii.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Bitka pri Myriokefalone · Pozrieť viac »

Bitka pri rieke Jarmúk

Bitka pri rieke Jarmúk bol jeden z najvýznamnejších vojenských stretov Byzantskej ríše a moslimského Rašídského (arabského) kalifátu.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Bitka pri rieke Jarmúk · Pozrieť viac »

Bitka pri Varne

Poloha Varny Bitka pri Varne sa konala 10. novembra 1444 neďaleko Varny vo východnom Bulharsku.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Bitka pri Varne · Pozrieť viac »

Bogomilstvo

Bogomilstvo bolo kacírske hnutie v ortodoxnej cirkvi.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Bogomilstvo · Pozrieť viac »

Bohemund Tarentský

Tankreda z Hauteville Bohemund Tarentský (* medzi 1052 až 1058, San Marco Argentano - † 1111, Canosa di Puglia) bol taliansko-normandský bojovník a dobrodruh, knieža z Tarentu a jeden z predných účastníkov prvej krížiackej výpravy..

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Bohemund Tarentský · Pozrieť viac »

Bonaventúra

Svätý Bonaventúra alebo Bonaventura z Bagnoregia, rod.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Bonaventúra · Pozrieť viac »

Boris I.

Boris I. alebo Boris-Michal (bulharsky Борис I (Михаил) - Boris I Michail), známy tiež ako Bogoris († 2. máj 907) bol vládcom Bulharska v rokoch 852–889 a prvý bulharský kresťanský cár.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Boris I. · Pozrieť viac »

Byzantológia

Byzantológia alebo zriedkavejšie byzantinistika je náuka, odbor historických a filozofických vied zaoberajúci sa byzantskou históriou a kultúrou.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Byzantológia · Pozrieť viac »

Byzantská architektúra

Hagia Sophia, programový chrám zo 6. storočia Byzantská architektúra je súčasť byzantského umenia.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Byzantská architektúra · Pozrieť viac »

Byzantská filozofia

Byzantská filozofia je súčasť byzantskej kultúry; profiluje sa v priebehu postupného vzďaľovania byzantskej cirkvi a latinskej cirkvi v dôsledku ikonofilizmu Byzantskej ríše v 6. - 7. storočí.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Byzantská filozofia · Pozrieť viac »

Byzantská literatúra

Byzantská literatúra je grécka stredoveká spisba v rokoch 330 (založenie Konštantínopola) – 1453 (pád Konštantínopola) resp.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Byzantská literatúra · Pozrieť viac »

Byzantská ríša

Konštantín Veľký s modelom Konštantínopola (detail mozaiky v Hagia Sofia) Byzantská ríša (iné názvy: Byzancia, Byzant, Byzantsko, pre rané obdobie: Východorímska ríša alebo Východorímske cisárstvo; obyvateľ Byz. ríše sa volá Byzantínec), je umelý názov pre východnú, grécko-orientálnu časť Rímskej ríše a pre nadväzujúci stredoveký štát.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Byzantská ríša · Pozrieť viac »

Byzantské umenie v exilovom a palaiologovskom období

14. storočia, Macedónske štátne zbierky, Skopje Byzantské umenie v exilovom a palaiologovskom období bola epocha byzantského výtvarného umenia spojená s obdobím existencie Nikajského cisárstva a ostatných nástupníckych štátov Byzantskej ríše a s vládou Palaiologovcov, poslednej vládnucej dynastie v obnovenej Byzantskej ríši, ohraničená rokmi 12041453 (pád Konštantínopola).

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Byzantské umenie v exilovom a palaiologovskom období · Pozrieť viac »

Byzantské umenie v justiniánskom a hérakleianskom období

Cisár Justinián I., mozaika, Bazilika San Vitale, Ravenna Justiniána I., mozaika, Bazilika San Vitale, Ravenna Byzantské umenie v justiniánskom a hérakleianskom období (6.7. storočie) bolo prvé obdobie vo vývoji byzantského výtvarného umenia, v ktorom sa naplno prejavovala individualita byzantských, najmä kresťanských prvkov umenia.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Byzantské umenie v justiniánskom a hérakleianskom období · Pozrieť viac »

Byzantské výtvarné umenie

Pantokratora, 13. storočie, Hagia Sofia, Istanbul. Vrcholné dielo byzantského umenia, Hagia Sofia (dnes mešita). V chráme sa nachádza početné množstvo byzantských mozaík, väčšina fresiek v chráme sa nezachovala. Byzantské výtvarné umenie je súčasťou stredovekého výtvarného umenia.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Byzantské výtvarné umenie · Pozrieť viac »

Byzantský obrad

lode. Byzantský obrad alebo grécky obrad je jeden zo siedmich východných obradov.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Byzantský obrad · Pozrieť viac »

Caesarea

Caesarea, po slovensky Cézarea, po grécky Kaisareia (meno na počesť Gaia Iulia Caesara alebo niektorého z rímskych cisárov) môže byť názov týchto starovekých miest.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Caesarea · Pozrieť viac »

Cézaropapizmus

Cézaropapizmus alebo štátne cirkevníctvo je vzťah cirkvi a štátu, pri ktorom je panovník súčasne hlavou cirkvi.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Cézaropapizmus · Pozrieť viac »

Celestín I.

Svätý Celestín I. (lat. Caelestinus Primus) (* ? Rím - † 27. júl 432, Rím) bol 43.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Celestín I. · Pozrieť viac »

Celibát

Celibát alebo bezženstvo znamená sexuálnu zdržanlivosť, zrieknutie sa akéhokoľvek druhu sexuálnej aktivity.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Celibát · Pozrieť viac »

Chalcedónsky koncil

''Chalcedónsky koncil'' (Vasilij Ivanovič Surikov, 1876) Chalcedónsky koncil bol štvrtým ekumenickým koncilom v dejinách cirkvi.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Chalcedónsky koncil · Pozrieť viac »

Chazari

Chazarská ríša (okolo r. 650, 750, 850) Chazari (iné názvy: Kazari, Kozári, Kozari, Kavari, Kabari, Kovari, staršie Chazarovia, po hebrejsky Kuzarim) boli staroveké kmene altajského pôvodu, pôvodne zrejme z Priuralia, ktoré v rokoch 650965 mali Chazarskú ríšu medzi Dneprom, Krymom, Kaukazom, Kaspickým morom a južným Uralom.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Chazari · Pozrieť viac »

Chorvátske kniežatstvo

Chorvátske kniežatstvo (iné názvy: Dalmátske Chorvátsko, Prímorské Chorvátsko) bol stredoveký štátny útvar Chorvátov na Balkáne.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Chorvátske kniežatstvo · Pozrieť viac »

Chrám Narodenia Pána

Chrám Narodenia Pána alebo Bazilika narodenia (po grécky: Βασιλική της Γεννήσεως, po arménsky: Սուրբ Ծննդյան տաճար, po hebrejsky: כנסיית המולד‎, po arabsky: كنيسة المهد) je kostol v Betleheme, postavený nad miestom narodenia Ježiša Nazaretského.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Chrám Narodenia Pána · Pozrieť viac »

Chrám svätých Apoštolov (Konštantínopol)

Chrám svätých Apoštolov, známy tiež ako Imperial Polyándreion (cisársky cintorín), bol kresťanský (neskôr presnejšie ortodoxný) chrám v hlavnom meste Byzantskej ríše Konštantínopole.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Chrám svätých Apoštolov (Konštantínopol) · Pozrieť viac »

Christológia

Premenenie Pána na hore Tábor, Mk9,1-9 Christológia alebo kristológia (z gréckeho χριστός christos pomazaný + λόγος logos slovo, reč, náuka) je jedným z odvetví kresťanskej dogmatickej teológie, ktoré sa zaoberá osobou Ježiša Krista a jej teologickým významom.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Christológia · Pozrieť viac »

Cirkev Cypru

Cirkev Cypru je jedna z autokefálnych pravoslávnych cirkví.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Cirkev Cypru · Pozrieť viac »

Cirkev Východu

Cirkev Východu (iné názvy: Nestoriánska cirkev, Východosýrska cirkev, Apoštolská cirkev Východu, zriedkavo: Asýrska cirkev, Perzská cirkev) bola jedna z východných cirkví.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Cirkev Východu · Pozrieť viac »

Cisár

Cisár je panovnícky titul najvyššieho stupňa v niektorých monarchiách, ako aj nositeľ tohto titulu.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Cisár · Pozrieť viac »

Cisterciánsky rád

Cisterciánsky rád (OCist., iné názvy: Cisterciátsky rád, cisterciáni, cisterciti, bernardíni; mužský príslušník sa volá cistercián alebo cistercita alebo bernardín, ženská príslušníčka cisterciánka alebo cistercitka) je mníšsky rád, ktorý má pôvod v reformnom hnutí v benediktínskom ráde na severe Francúzska.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Cisterciánsky rád · Pozrieť viac »

Clermontský koncil

Pápež Urban II. na koncile v Clermonte (maľba okolo 1490, Francúzska národná knižnica) Clermontský koncil bol koncil katolíckej cirkvi v novembri roku 1095 vo francúzskom meste Clermont.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Clermontský koncil · Pozrieť viac »

Clunyjské hnutie

Kláštor v Cluny Clunyjské hnutie alebo clunyjská reforma je katolícke reformné hnutie v 10.–12. storočí za upevnenie autority cirkvi v duchovnom a kultúrnom živote a pápežskej moci, ktorého iniciátorom bol benediktínsky kláštor v Cluny pod vedením opáta Odona.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Clunyjské hnutie · Pozrieť viac »

Constans II.

Konštantína Constans II. alebo Konstans II., zvaný Pógónatos (* 7. november 630 – † 15. september 668, Syrakúzy) bol byzantský cisár, ktorý vládol v rokoch 641 – † 668.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Constans II. · Pozrieť viac »

Corpus iuris civilis

Litera Florentina zobrazujúca D. 23,1,1--16 (Digesta Iustiniani, fragment ''De sponsalibus'' z dvadsiatej tretej knihy a prvého titulu, s prvými šestnástimi paragrafmi od právnikov Florentina, Ulpiana, Pomponia, Paula, Gaia, Iuliana a Modestina); dnes Biblioteca Medicea Laurenziana, Florencia Corpus iuris civilis (skr. CIC) je od raného novoveku používané súhrnné označenie pre právne kodifikačné dielo, zbierku prameňov rímskeho (prevažne súkromného) práva, vydanú z poverenia byzantského cisára Justiniána I. Obsahuje časti kodifikované v 529534: Justiniánsky kódex (Codex Iustinianus), Justiniánske Digesta (Digesta Iustiniani), Justiniánske Inštitúcie (Institutiones Iustiniani), ku ktorým bola neskôr pripojená zbierka noviel (Novellae) vydaných Justiniánom do roku 565.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Corpus iuris civilis · Pozrieť viac »

Cyprus

Cyprus, gr. Κύπρος (Kýpros), tr. Kibris, dlhý tvar Cyperská republika (po grécky Κυπριακή Δημοκρατία – Kypriakí Dimokratía), je štát na ostrove Cyprus v Stredozemnom mori, 75 kilometrov južne od Turecka.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Cyprus · Pozrieť viac »

Cyprus (ostrov)

Satelitná snímka ostrova Cyprus je ostrov v Stredozemnom mori ležiaci 113 kilometrov južne od Turecka a západne od sýrskeho pobrežia.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Cyprus (ostrov) · Pozrieť viac »

Cyril a Metod

Reliéf na bráne na Kapucínskej ulici v Bratislave Maľba v kostole v ruskej obci Kaga Jan Matejko – Svätý Cyril a Metod Ikona zobrazujúca Cyrila a Metoda Zahari Zograf – Cyril a Metod Stanislav Dospavski – Cyril a Metod Cyril a Metod apoštoli Slovanov Tento článok je o spoločných aktivitách svätcov, ktorí sa volali Cyril a Metod (varianty mena pozri nižšie), nazývaných aj solúnski bratia alebo Apoštoli Slovanov alebo slovanskí vierozvestcovia, vrátane Metodovho ďalšieho pôsobenia na Veľkej Morave po Cyrilovej smrti.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Cyril a Metod · Pozrieť viac »

Cyril Alexandrijský

Svätý Cyril Alexandrijský alebo Kyrillos z Alexandrie (gr. Κύριλλος Α΄ Αλεξανδρείας; * medzi 370 - 380, Alexandria, Egypt - † 27. jún 444, Alexandria) bol kresťanský teológ, polemik a cirkevný otec.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Cyril Alexandrijský · Pozrieť viac »

Danišmendovci

Danišmendovci alebo DánišmendovciSITÁR, A. Emirát Múdreho muža...

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Danišmendovci · Pozrieť viac »

Décius

Décius alebo Decius (po latinsky Decius) (* 200/201 – † 251, Abrittus) bol od roku 249 rímsky cisár.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Décius · Pozrieť viac »

Déma

Déma (z gréckeho δῆμος (démos) - ľud, plurál demoi (slov. démy)) boli združenia športových priaznivcov v hipodrómoch, v staršej literatúre považované aj za politické strany.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Déma · Pozrieť viac »

Dedičské právo

Dedičské právo je súbor právnych predpisov upravujúcich prechod majetkových práv a povinností zo zomretej fyzickej osoby na jej právnych nástupcov.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Dedičské právo · Pozrieť viac »

Dejiny

Dejiny alebo história sú/je.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Dejiny · Pozrieť viac »

Dejiny islamu

Miestom zrodu islamského náboženstva sa stal Arabský polostrov v prvej polovici 7. storočia n. l. Arabský polostrov, hoci zastáva v súčasnosti geostrategický význam vďaka najväčším náleziskám ropy a zemného plynu, bol na začiatku 7.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Dejiny islamu · Pozrieť viac »

Dejiny kresťanstva

Dejiny kresťanstva sú odvetvím histórie, ktoré sa zaoberá historickým vývojom kresťanského sveta a myslenia, dejinami jednotlivých kresťanských cirkví a spoločenstiev od vzniku kresťanstva ako židovskej sekty okolo roku 33 nášho letopočtu po dnešnú dobu.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Dejiny kresťanstva · Pozrieť viac »

Diaspóra (Židia)

Židovská diaspóra (galut „exil, zajatie“, alebo Tfuca, „rozptýlenie“) je židovské usídlenie mimo Erec Jisrael v dôsledku vyhnania či emigrácie Židov z ich domoviny.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Diaspóra (Židia) · Pozrieť viac »

Dioklecián

Dioklecián alebo Diocletianus, celým menom Gaius Aurelius Valerius Diocletianus, pôvodným menom Diokles (* asi 22. decembra 243 – †  asi 3. decembra 313) bol rímsky cisár od 20. novembra 284 do 1. mája 305.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Dioklecián · Pozrieť viac »

Dioskoros I.

Dioskoros I. (v latinizovanej podobe Dioscorus alebo Dioskur; † 4. september 454, Gangra (dnes mesto Çankırı), Turecko) bol v rokoch 444 až 451 alexandrijským patriarchom.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Dioskoros I. · Pozrieť viac »

Domicián

Domicián alebo Domitián alebo Domitian(us) alebo Titus Flavius Domitianus (* 24. október 51, Rím – † 18. september 96, Rím) bol rímsky cisár z Flaviovskej dynastie, ktorý vládol v rokoch 81 – 96.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Domicián · Pozrieť viac »

Dominát

Dominát je etapa rímskeho cisárstva, ktorá nasledovala po principáte, štátna forma Rímskej ríše od 3. stor. do 5. stor. utvorená Diokleciánovými reformami, ktoré zavŕšil Konštantín I. Veľký.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Dominát · Pozrieť viac »

Donatizmus

Augustín z Hippa a donatisti, maľba z 18. storočia, Charles-André van Loo Oblasť pôsobenia donatizmu Donatizmus bol kresťanský schizmatický a heretický prúd rozvíjajúci sa v 4.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Donatizmus · Pozrieť viac »

Druhá bulharská ríša

Bulharská ríša v polovici 13. storočiaCár Ivan Asen II. Druhá bulharská ríša (iné názvy: druhý bulharský štát, druhé bulharské cárstvo, druhé bulharské kráľovstvo, druhé bulharské cisárstvo; po bulharsky napr. Второ българско царство – Vtorо bălgarskо carstvo) bola stredoveký bulharský štát, ktorý existoval medzi rokmi 1185 a 1396 (či 1422).

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Druhá bulharská ríša · Pozrieť viac »

Druhá križiacka výprava

Ľudovít VII. bol jedným z hlavných protagonistov druhej križiackej výpravy Druhá križiacka výprava (1147-1149) bola vojenská výprava vedená francúzskym kráľom Ľudovítom VII. a nemeckým kráľom Konrádom III..

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Druhá križiacka výprava · Pozrieť viac »

Druhý carihradský koncil

Druhý carihradský koncil (Vasilij Ivanovič Surikov, 1876) Druhý carihradský koncil alebo druhý konštantínopolský koncil bol piatym ekumenickým koncilom v dejinách cirkvi.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Druhý carihradský koncil · Pozrieť viac »

Druhý lyonský koncil

Miesto konania koncilu - katedrála sv. Jána Krstiteľa v Lyone Druhý lyonský koncil, ktorý sa konal v roku 1274 vo francúzskom meste Lyon pod vedením pápeža Gregora X., sa zaoberal v zásade tromi dôležitými otázkami: možnosť ukončenia východnej schizmy uzatvorením únie s východnými cirkvami, križiacka výprava a reforma cirkvi.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Druhý lyonský koncil · Pozrieť viac »

Druhý nicejský koncil

Miesto konania koncilu - dnes už bývalý chrám Hagia Sophia v meste İznik (Nikaia) Druhý nicejský koncil bol ekumenický koncil, ktorý sa konal v dňoch 24. septembra až 23. októbra 787 v meste Nikaia (lat. Nicaea; dnes mesto İznik v Turecku).

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Druhý nicejský koncil · Pozrieť viac »

Duch Svätý

Ikona Zostúpenia Svätého Ducha na apoštolov z Novgorodu Duch Svätý alebo Svätý Duch (iné slovenské názvy pozri nižšie; gr. τὸ πνεῦμα ἅγιον pneuma hagion hebr. רוח הקדש rúach hakodeš) je teologický pojem, ktorý označuje v kresťanstve tretiu osobu Božej Trojice, odlišnú od Otca a Syna, zároveň však s nimi rovnakej podstaty.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Duch Svätý · Pozrieť viac »

Edesské grófstvo

Edesské grófstvo a Blízky východ v roku 1135 Edesské grófstvo alebo (grófstvo) Edessa bolo jeden z križiackych štátov založených počas Prvej križiackej výpravy.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Edesské grófstvo · Pozrieť viac »

Efez

Divadlo Efez alebo Efezos (gr. Ἔφεσος - Efesos) bolo staroveké grécke mesto v Malej Ázii na území dnešného juhozápadného Turecka.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Efez · Pozrieť viac »

Efezský koncil

Efezský koncil zasadal medzi 22. júnom 431 a 10. júlom 431 v maloázijskom Efeze.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Efezský koncil · Pozrieť viac »

Egypt

Egyptská púšť Egypt, dlhý tvar Egyptská arabská republika, je severoafrický arabský štát.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Egypt · Pozrieť viac »

Ekloga (právo)

Ekloga (gr. Εκλογή τών νόμων) bol zákonník, ktorý vydali v roku 741 Lev III. a Konštantín V.ECLOGA.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Ekloga (právo) · Pozrieť viac »

Ekumenický koncil

Ekumenický koncil (gr. οἰκουμένη - "obývaný svet") alebo všeobecný snem je stretnutie biskupov (koncil) celej cirkvi na celom svete.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Ekumenický koncil · Pozrieť viac »

Emfyteuza

Emfyteuza bola dedičná držba pôdy, právo scudziť nehnuteľný majetok.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Emfyteuza · Pozrieť viac »

Encyclopaedia Beliana

Encyclopaedia Beliana – prvých 5 zväzkov. Encyclopaedia Beliana (podtitul: slovenská všeobecná encyklopédia (v dvanástich zväzkoch)) je veľká slovenská všeobecná encyklopédia, pomenovaná podľa Mateja Bela, ktorá vychádza vo vydavateľstve Veda od roku 1999.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Encyclopaedia Beliana · Pozrieť viac »

Encyclopaedia Judaica

Encyclopaedia Judaica je encyklopédia židovských dejín, kultúry a náboženstva v angličtine.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Encyclopaedia Judaica · Pozrieť viac »

Encyclopaedia of Islam

Encyclopaedia of Islam je uznávaná encyklopédia islamistiky.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Encyclopaedia of Islam · Pozrieť viac »

Energia (rozlišovacia stránka)

Energia môže byť.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Energia (rozlišovacia stránka) · Pozrieť viac »

Enrico Dandolo

Enrico Dandolo (* okolo 1107, Benátky† 1205, Konštantínopol, Latinské cisárstvo)DANDOLO, ENRICO In: bol benátsky patricij, diplomat, neskôr 41.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Enrico Dandolo · Pozrieť viac »

Epifanius zo Salamis

Chrám svätej Sofie v Kyjeve, mozaika, 11. storočie Epifanius zo Salamis (iné mená: Epifánius zo Salaminy;; * cca 315 – † 403) bol biskup v cyperskom meste Salamina.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Epifanius zo Salamis · Pozrieť viac »

Epirský despotát

Epirský despotát Epirský despotát alebo Epirské kniežatstvo (gréc. Δεσποτάτο της Ηπείρου) (1204 – 1337/1359) bol jeden zo štátov, ktoré vznikli po dočasnom zániku Byzantskej ríše v roku 1204 po štvrtej križiackej výprave.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Epirský despotát · Pozrieť viac »

Epitrachélion

Epitrachil. Epitrachélionepitrachélion.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Epitrachélion · Pozrieť viac »

Eucharistia

sv. Michala Archaniela v americkom Findlay Eucharistia (gr. Vďakyvzdanie) je jedna zo základných súčastí kresťanského náboženstva.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Eucharistia · Pozrieť viac »

Eugen IV.

Eugen IV., vlastným menom Gabriele Condulmer (* 1383, Benátky – † 23. február 1447, Rím), bol 207.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Eugen IV. · Pozrieť viac »

Eunuch

Eunuch (gr. „strážca postele“; z ευνέ (euné) - posteľ, ἔχειν (echein) – mať v moci) je kastrát človeka.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Eunuch · Pozrieť viac »

Eusebios z Kaisareie

Eusebios z Kaisareie Eusebios z Kaisareie (iné názvy: Eusebius/Eusebios z Caesarey, Eusébius/Euzébius z Cézarey, Eusebios Kaisareiský/Kaisarejský, Eusebius/Eusebios/Eusébius/Euzébius Cézarejský; Eusebios o Kaisareios) * ~275 – † 30. máj 339) bol grécky biskup v meste Caesarea (Cézarea, gr.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Eusebios z Kaisareie · Pozrieť viac »

Eusebios z Nikomédie

Eusebios z Nikomédie (iné mená: Eusébios z Nikomédie, Eusévios Nikomédsky, pre ďalšie tvary mena pozri: Eusébius; * ?† 341/342EUSEBIOS OF NIKOMEDEIA In) bol kresťanský biskup v Bejrúte, Nikomédii (od cca. 318) a neskôr arcibiskup v Konštantínopole (od 338/9), horlivý prívrženec arianizmu, vodca ariánskej skupiny eusebiánov.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Eusebios z Nikomédie · Pozrieť viac »

Eutyches

Eutyches (* okolo roku 378, Konštantínopol (dnes Istanbul)† po roku 454) bol byzantský kňaz a významný zástanca monofyzitizmu.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Eutyches · Pozrieť viac »

Exarcha (kresťanstvo)

Exarcha je hodnosť niektorých biskupov na kresťanskom Východe, teda v pravoslávnych cirkvách a východných katolíckych cirkvách.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Exarcha (kresťanstvo) · Pozrieť viac »

Exkomunikácia

Exkomunikácia (z lat. ex-communicare, doslova: postaviť mimo spoločenstva, vylúčiť zo spoločenstva) je dočasné (teda do doby, kým nepríde k náprave previnenia) vyobcovanie z náboženského spoločenstva.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Exkomunikácia · Pozrieť viac »

Faraón

Faraón bol titul používaný pre vládcu Egypta v hebrejskom a neskôr aj (eventuálne) v gréckom prostredí.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Faraón · Pozrieť viac »

Fátimovci

Fátimovci bola arabská dynastia, ktorá vládla v severnej Afrike od roku 909 (z toho v Egypte definitívne až od roku 969) do roku 1171.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Fátimovci · Pozrieť viac »

Félix III. (pápež v 5. storočí)

Félix III. alebo Félix II. (* Rím – † 1. marec 492, Rím) bol 48.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Félix III. (pápež v 5. storočí) · Pozrieť viac »

Fókas

Fokas zoobrazený na minci Fókas alebo Fokas (podľa starogréckej výslovnosti: Fókas, podľa novogréckej a stredovekej gréckej výslovnosti: Fokas; * po roku 547, Trácia – † 5. október 610, Konštantínopol) bol byzantským cisárom v rokoch 602 až 610.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Fókas · Pozrieť viac »

Ferrara

Ferrara je talianske mesto v oblasti Emilia-Romagna, hlavné mesto rovnomennej provincie.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Ferrara · Pozrieť viac »

Filioque

Filioque (lat. „i zo Syna“) je spornou súčasťou kresťanského, tzv.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Filioque · Pozrieť viac »

Filipovka

Filipovka alebo presnejšie a správnejšie Pôst pred sviatkom Narodenia Pána je pôstne obdobie pred sviatkom Narodenia Pána (Vianocami) v byzantskom obrade (v gréckokatolíckej i pravoslávnej cirkvi).

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Filipovka · Pozrieť viac »

Filippikos

Solidus cisára Filippika Filippikos pôvodným menom Bardanes (* † 714) bol byzantský cisár arménskeho pôvodu, ktorý vládol od novembra 711 do júna 713.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Filippikos · Pozrieť viac »

Flavián Carihradský

Flavianos z Konštantínopolu (ikona v byzantskom štýle, 19. storočie) Flavián CarihradskýFLAVIÁN CARIHRADSKÝ.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Flavián Carihradský · Pozrieť viac »

Florencia

Florencia je mesto v centre Toskánska v strednom Taliansku.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Florencia · Pozrieť viac »

Fotios

Fotios (iné názvy: Fótios, Fócios, Fótios Veľký, Focius, Fotius; po grécky Φώτιος – Fótios, lat. Photius; * okolo 820, Konštantinopol – † 6. február 891 v arménskom Bordi) bol byzantský filozof, teológ, polyhistor, najväčší učenec 9.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Fotios · Pozrieť viac »

Franská ríša

Franská ríša (regnum Francorum), bola najväčším post-rímskym barbarským kráľovstvom v západnej Európe.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Franská ríša · Pozrieť viac »

František Dvorník

František Dvorník (* 14. august 1893, Chomýž, Česko† 4. november 1975, tamže) bol český byzantológ svetového významu.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a František Dvorník · Pozrieť viac »

Františkáni

Františkáni Františkáni je súhrnné označenie pre viacero rehoľných spoločenstiev, ktoré sa riadia Regulou sv. Františka z Assisi.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Františkáni · Pozrieť viac »

Freska

Kalvárie v Banskej Štiavnici Freska (z) je technika nástennej maľby zhotovovaná na vlhkej omietke.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Freska · Pozrieť viac »

Galilea

Galilea Galilea okolo r. 50 Galilea (po hebrejsky הגליל, Ha-Galil, po arabsky الجليل – al-Džalíl) je hornatá oblasť na severe Izraela.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Galilea · Pozrieť viac »

Gótčina

Gótčina je vymretý východogermánsky jazyk, v užšom zmysle tzv.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Gótčina · Pozrieť viac »

Geórgios Akropolites

Geórgios Akropolites (iné mená pozri nižšie; * 1217, Konštantínopol† 1282, tamtiež) bol byzantský vzdelanec, štátny úradník a vojenský veliteľ, spisovateľ, historik a teológ.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Geórgios Akropolites · Pozrieť viac »

Geórgios Pachymeres

Geórgios Pachymeres (iné prepisy: Geórgios Pachymerés; Georgios Pachymeres, Georgios Pachymeris; gr. Γεώργιος Παχυμέρης; * 1242, Nikaia† 1310) bol byzantský učenec, spisovateľ, historik, sudca a filozof.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Geórgios Pachymeres · Pozrieť viac »

Genesis

Genesis (lat. genesis.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Genesis · Pozrieť viac »

Georgije Ostrogorski

Georgije Ostrogorski (* 19. január 1902, Petrohrad, Ruská ríša – † 24. október 1976, Belehrad, Juhoslávia) bol juhoslovanský historik a byzantológ ruského pôvodu.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Georgije Ostrogorski · Pozrieť viac »

Germanos I.

Svätý Germanos I. alebo Germanós Konštantínopolský (* 7. storočieOxford Dictionary of Byzantium uvádza ako varianty dve obdobia: 630 až 650 a 653 až 658. Dějiny Byzance sa priklonilo k prvému intervalu., Konštantínopol† 730/742, Platanion) bol byzantský teológ, klerik a hymnograf, konštantínopolský ekumenický patriarcha v období od 11. augusta 715 do 17. januára 730.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Germanos I. · Pozrieť viac »

Germáni

border.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Germáni · Pozrieť viac »

Grada Publishing

Grada Publishing, a. s. je najväčšie vydavateľstvo odbornej literatúry, ktoré pôsobí v Česku, v roku 2010 to bolo druhé najväčšie medzi českými vydavateľmi vôbec.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Grada Publishing · Pozrieť viac »

Gréčtina

Gréčtina môže byť.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Gréčtina · Pozrieť viac »

Gréci

Grécka revolúcia, Theodoros Vryzakis Gréci sú národ indoeurópskeho pôvodu.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Gréci · Pozrieť viac »

Grécka kultúra

Grécka kultúra je súčasť európskej kultúry alebo euroamerickej kultúry.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Grécka kultúra · Pozrieť viac »

Grécko

Mapa Grécka Grécko (alebo Ελλάς – Ellas), dlhý tvar Grécka republika je štát ležiaci v južnej Európe na juhu Balkánskeho polostrova, na Peloponézskom polostrove, na ostrove Kréta a v Malej Ázii (ostrovy Rodos, Samos, Chios, Psara, Lesbos, Kastelorizo a iné menšie).

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Grécko · Pozrieť viac »

Grégorios Palamas

Grégorios Palamas alebo Gregor Palama alebo Gregor Palamas (* 1296, Konštantínopol - † 14. november 1359, Solún) bol grécky (byzantský) mních, solúnsky metropolita, významný svätý a mystik Pravoslávnej cirkvi.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Grégorios Palamas · Pozrieť viac »

Gregor II.

Svätý Gregor II. (* 669, Rím – † 11. február, 731, Rím) bol 89.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Gregor II. · Pozrieť viac »

Gregor III. (pápež)

Svätý Gregor III. (* ?, Sýria - † 28. november 741, Rím, Taliansko) bol 90.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Gregor III. (pápež) · Pozrieť viac »

Gregor Naziánsky

Svätý Gregor Naziánsky (iné mená: Gregor Nazianzský, Gregor Teológ, Gregor Bohoslovec, Gregor z Nazianzu; * 329 – † 389), patrí medzi najvýznamnejších gréckych rano-kresťanských teológov 4. storočia, ktorí sú označovaní ako kapadócki otcovia (ďalej k nim patrí sv. Bazil Veľký a jeho brat sv. Gregor z Nyssy).

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Gregor Naziánsky · Pozrieť viac »

Gregor VII. (pápež)

Svätý Gregor VII., vl.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Gregor VII. (pápež) · Pozrieť viac »

Gregor X.

Blahoslavený Gregor X. (rodným menom Teobaldo Visconti, * asi 1210, Piacenza, Taliansko – † 10. január 1276, Arezzo) bol 184.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Gregor X. · Pozrieť viac »

Hadrián I.

Hadrián I. (* ?, Rím, Taliansko - † 25. december 795, Rím) bol 95.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Hadrián I. · Pozrieť viac »

Hadrián II.

Hadrián II. (* 792 Rím - † medzi 15. novembrom a 13. decembrom 872 na neznámom mieste) bol 106.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Hadrián II. · Pozrieť viac »

Hadrián V.

Hadrián V. (* 1205, Janov, Taliansko – † 18. august 1276) bol rímsky pápež od 11. júla do 18. augusta 1276.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Hadrián V. · Pozrieť viac »

Hagia Eiréné

Hagia Eiréné (iné názvy pozri nižšie) je stavba v dnešnom Istanbule, v Turecku.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Hagia Eiréné · Pozrieť viac »

Hagia Sofia

Hagia Sofia (ďalšie názvy pozri nižšie) je bývalý byzantský kresťanský chrám, neskôr turecká moslimská mešita na Zlatom rohu v Istanbule.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Hagia Sofia · Pozrieť viac »

Hérakleia

Hérakleia (Hérakleia) môže byť.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Hérakleia · Pozrieť viac »

Hérakleios (Byzantská ríša)

Hérakleios (* 575, Kapadócia, Byzantská ríša† 11. február 641, Konštantínopol) bol byzantský cisár v rokoch 610 až 641.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Hérakleios (Byzantská ríša) · Pozrieť viac »

Hésychazmus

Hésychazmus (iné názvy: hesychazmus, zriedkavo isychazmus; z gr. ἡσυχία – hésychia.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Hésychazmus · Pozrieť viac »

Helena (matka Konštantína I.)

Svätá HelenaHelena In: (iné mená pozri nižšie;* okolo roku 255, Drepanon, Bitýnia† 18. august 330, Nikomédia (dnes Izmit, Turecko) bola manželka cisára Konstantia Chlora, matka Konštantína Veľkého, patrónka archeológov.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Helena (matka Konštantína I.) · Pozrieť viac »

Henotikon

Henotikon (iné názvy: Henótikon, v preklade: Edikt zjednoteniaHenotikon In: alebo Edikt jednoty z gréc. „zjednotenie“; z ἕν hen jedno) bol edikt vyhlásený roku 482 byzantským cisárom Zenónom, ktorého cieľom bolo urovnať teologické spory medzi prívržencami záverov ekumenického Chalcedónského koncilu (451) a monofyzitmi (resp. miafyzitmi), ktorí sa nachádzali najmä vo východných provinciách ríše.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Henotikon · Pozrieť viac »

Heréza

Galileo Galilei usvedčený z herézy Heréza, kacírstvo alebo blud, či bludárstvo (z gr. αιρεσιςhairesis v preklade svojvoľný výber) označuje v kresťanstve, najmä v katolíckej a ortodoxnej cirkvi, taký teologický názor, ktorý sa natoľko odchyľuje od učenia danej cirkvi, že je nezlučiteľný so všeobecnou vierou danej cirkvi, t. j.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Heréza · Pozrieť viac »

Hohenštaufovci

Hohenštaufovci (iné mená: Štaufovci, Hohenstaufovci) bol nemecký panovnícky rod.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Hohenštaufovci · Pozrieť viac »

Honorius

Flavius Honorius (* 9. september 384, Konštantínopol, Rímske cisárstvo – † 15. august 423, Ravenna, Západorímska ríša) bol rímsky cisár, prvý cisár Západorímskej ríše.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Honorius · Pozrieť viac »

Honorius I.

Honorius I. (* ?, Kampánia, Taliansko - † 12. október 638, Rím) bol 70.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Honorius I. · Pozrieť viac »

Hormizd IV.

Hormizd IV. vyobrazený na minci Hormizd IV. (stredoperzsky: Óhrmazd; * asi 540 – † jún 590, Ktésifón) bol perzský veľkokráľ z rodu Sásánovcov vládnuci v rokoch 579590.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Hormizd IV. · Pozrieť viac »

Horný a Dolný Egypt

Horný Egypt a Dolný Egypt boli dve kráľovstvá, z ktorých pozostával Staroveký Egypt.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Horný a Dolný Egypt · Pozrieť viac »

Hossius z Cordoby

Svätý Hossius z Cordoby (iné mená nižšie; * 256, možno Córdoba† 357/358/359, Córdoba) bol hispánsky biskup v meste Cordóba, poradca rímskeho cisára Konštantína I., jeden z hlavných obhajcov kresťanskej ortodoxie proti donatizmu a arianizmu.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Hossius z Cordoby · Pozrieť viac »

Humbert de Silva Candida

Humbert de Silva Candida (* medzi 1010 a 1015 - † 5. máj 1061, Rím) bol francúzsky kardinál.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Humbert de Silva Candida · Pozrieť viac »

Husitstvo

Jan Hus Husitská zástava. Dnes nie je s istotou známe, akej farby boli husitské zástavy. V husitskej kronike Vavrinca z Březové sa uvádza, že husiti používali na vlajkách biely a červený kalich. Zmienka o zlatom kalichu na červenom poli (ako na obrázku) pochádza z Jenského kódexu, ten je však mladší z konca 15. storočia. Táboritská zástava Orebitská zástava ktorú neskôr používali sirotkovia pražanov Husitstvo (iné názvy: husitizmus, husitské hnutie) označuje nábožensky - a v istých ohľadoch aj národnostne, sociálne a politicky - motivované hnutie neskorého stredoveku, vzišlé z českej reformácie, ktoré sa usilovalo o rozsiahlu reformu cirkvi.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Husitstvo · Pozrieť viac »

Husrav I.

Husrav I. alebo Chusrau I. alebo Chosrau I. (* 512 až 514, Ardestan, Novoperzská ríša – † február 579, Ktésifón) bol perzský veľkokráľ z rodu Sásánovcov vládnuci v rokoch 531579.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Husrav I. · Pozrieť viac »

Husrav II.

Husrav II. (* asi 570 † február 628), známy ako Husrav Pervez („Víťaz“; po novoperzsky Parvíz پرویز), bol perzský veľkokráľ z dynastie Sásánovcov panujúcej v rokoch 590/591628.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Husrav II. · Pozrieť viac »

Ióannes Skylitzes

Ióannes Skylitzes (iné mená: Ján Skylitzes, Ioannes Skylitzes,; * okolo 1040 † 1101) bol vysoký byzantský vojenský hodnostár (kuropalates a droungarios tés viglésSKYLITZES, John. In) a historik gréckeho pôvodu.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Ióannes Skylitzes · Pozrieť viac »

Ibas z Edessy

Ibas z EdessyIbas z Edessy In: alebo Ibos z Edessy (* ?† 28. október 457, Edessa)IBAS In: bol sýrsky teológ, prívrženec antiochijskej školy, učiteľ na edesskej teologickej škole a biskup v Edesse.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Ibas z Edessy · Pozrieť viac »

Igumen

Igumen alebo (zriedkavo) ihumen (gr. ἡγούμενος) je predstavený monastiera v gréckokatolíckej alebo pravoslávnej cirkvi.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Igumen · Pozrieť viac »

Ikona

Ikona presv. Bohorodičky nazývaná Feodorovskaja zo 17. storočia Ikona je sakrálny obraz, najčastejšie namaľovaný (písaný) na dreve, pôvodom z byzantskej kultúry.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Ikona · Pozrieť viac »

Imperium Romanum

Imperium Romanum môže byť.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Imperium Romanum · Pozrieť viac »

Imunita

Imunita môže byť.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Imunita · Pozrieť viac »

Inocent I.

Inocent I.(* ? - † 12. marec 417) bol 40.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Inocent I. · Pozrieť viac »

Inocent III.

Inocent III. (lat. Innocentius Tertius), vl.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Inocent III. · Pozrieť viac »

Inocent V.

Blahoslavený Inocent V., vlastným menom Pierre z Tarentaise, Petrus z Tarantaise, (* okolo 1224, neďaleko Champagny-en-Vanoise, Francúzsko –  † 22. jún 1276, Rím, Taliansko) bol 185.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Inocent V. · Pozrieť viac »

Iovianus

Iovianus Iovianus (iné mená: Jovianus, Jovianos, Iovianos, Iovian, Jovian, Jovián, Flavius Iovianus, Imperator Caesar Flavius Iovianus Augustus; * 331, Singidunum – † 17. február 364, Dadastana, Turecko) bol od roku 363 rímsky cisár.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Iovianus · Pozrieť viac »

Irena (Byzantská ríša)

Solidus znázorňujúci Irenu ako „basilissu“ – cisárovnú. Irena (z Atén) (* 752, Atény – † 9. august 803 vo vyhnanstve na ostrove Lesbos) bola cisárovná Byzantskej ríše.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Irena (Byzantská ríša) · Pozrieť viac »

Islam

Islam (iné názvy: nespisovne, ale často islám, iné (zriedkavé) názvy: moslimstvo, mohamedánstvo, musulmanstvo, mohamedanizmus) je monoteistické, univerzálne, abrahámovské náboženstvo, založené na učení proroka Mohameda, ktoré vyznáva vyše 1,9 miliardy ľudí.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Islam · Pozrieť viac »

Istanbul

Istanbul (po turecky İstanbul; 324 – 1930 Konštantínopol alebo Carihrad; do 324 Byzantion; podrobnosti o názvoch pozri nižšie) je najväčšie mesto v Turecku.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Istanbul · Pozrieť viac »

Izák I.

Izák I. Komnenos (* 1005 - † 1061, Konštantínopol) bol byzantským cisárom v rokoch 1057 až 1059 a prvým vládnucim členom pochádzajúcim z dynastie Komnenovcov.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Izák I. · Pozrieť viac »

Jakub Baradai

Svätý Jakub Baradai (iné mená pozri nižšie; * asi 490/500, Tella† 30. júl/31. júl 578, Kasion)JACOB BARADAEUS In: JACOB BARADEUS In: bol sýrsky mních, misionár, biskup (metropolita) v Edesse, prívrženec miafyzitizmu (nevhodne, no bežne stotožňovaný s monofyzitizmom).

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Jakub Baradai · Pozrieť viac »

Ján Damaský

Ján Damaský (iné názvy: Ján z Damasku, Ján Damašský, Ján Damascénsky, Ján Damascénius, Ióannés Damaskénos, gr. Ἰωάννης ὁ Δαμασκηνός, lat. Iohannes Damascenus; * asi 650/657, Damask, dnešná Sýria † 749/754, kláštor Mar Saba pri Jeruzaleme, dnešný Izrael) bol mních, kňaz, byzantský teológ, hymnograf, historik, exegét, filozof a básnik.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Ján Damaský · Pozrieť viac »

Ján I. (Byzantská ríša)

Ján I. Tzimiskes (iné mená pozri nižšie; * okolo 925, Chozana, Arménsko† 10. január 976, Konštantínopol) bol byzantský cisár v rokoch 969 až 976.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Ján I. (Byzantská ríša) · Pozrieť viac »

Ján II. (Byzantská ríša)

Ján II.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Ján II. (Byzantská ríša) · Pozrieť viac »

Ján III. (konštantínopolský patriarcha)

Ján III.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Ján III. (konštantínopolský patriarcha) · Pozrieť viac »

Ján IV. (konštantínopolský patriarcha)

Svätý Ján IV.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Ján IV. (konštantínopolský patriarcha) · Pozrieť viac »

Ján IV. (Nikajské cisárstvo)

Svätý Ján IV.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Ján IV. (Nikajské cisárstvo) · Pozrieť viac »

Ján V. (Byzantská ríša)

Ján V. Palaiologos (* 18. jún 1332, Didymoteichon† 16. február 1391, Konštantínopol) bol byzantský cisár v rokoch 13411376 a 13791390/1391.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Ján V. (Byzantská ríša) · Pozrieť viac »

Ján VI. (Byzantská ríša)

Ján VI.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Ján VI. (Byzantská ríša) · Pozrieť viac »

Ján VII. (konštantínopolský patriarcha)

Ján VII.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Ján VII. (konštantínopolský patriarcha) · Pozrieť viac »

Ján VIII. (Byzantská ríša)

Ján VIII.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Ján VIII. (Byzantská ríša) · Pozrieť viac »

Ján VIII. (konštantínopolský patriarcha)

Ján VIII. Xifilinos (iné mená: Ióannes VIII. Xifilinos,; pre iné prepisy pozri: Ján Xifilinos; * okolo 1005/1010 až 101249. J. VIII. Xiphilinos In:, Trebizond† 2. august 1075, Konštantínopol) bol byzantský vzdelanec, právnik, klerik a mních, konštantínopolský patriarcha v rokoch 10641075, autor viacerých diel.JOHN VIII XIPHILINOS In: Ioannes VIII. Xiilinos In: JOHN VIII XIPHILINOS. In.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Ján VIII. (konštantínopolský patriarcha) · Pozrieť viac »

Ján VIII. (pápež)

Ján VIII. (* ? – † 16. december 882, Rím) bol pápežom od 14. decembra 872 až do svojej smrti.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Ján VIII. (pápež) · Pozrieť viac »

Ján X. (konštantínopolský patriarcha)

Ján X. Kamatéros (iné mená: Ján Kamatéros,; * ?† apríl/máj 1206, Didymoteichon) bol konštantínopolský ekumenický patriarcha v rokoch 11981206.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Ján X. (konštantínopolský patriarcha) · Pozrieť viac »

Ján XI. (konštantínopolský patriarcha)

Ján XI.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Ján XI. (konštantínopolský patriarcha) · Pozrieť viac »

Ján XIV. (konštantínopolský patriarcha)

Ján XIV.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Ján XIV. (konštantínopolský patriarcha) · Pozrieť viac »

Ján XXI.

Ján XXI. (rodným menom Pedro Julião; * 1215, Lisabon, Portugalsko – † 20. máj 1277, Viterbo, Taliansko) bol 187.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Ján XXI. · Pozrieť viac »

Ján Zlatoústy

Ján Zlatoústy Chryzostom. Ikona sa nachádza u baziliánov v Prešove Svätý Ján Zlatoústy (* 344/354 Antiochia, Turecko - † 14. september 407 Komana) bol byzantský cirkevný otec, kazateľ, konštantínopolský patriarcha, prvý biskup Východorímskej ríše a spisovateľ.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Ján Zlatoústy · Pozrieť viac »

Július I.

Svätý Július I. (lat. Iulius Primus) (* ?, Rím – † 12. apríl 352, Rím) bol 35.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Július I. · Pozrieť viac »

Ježiš Kristus

brazílskom meste Rio de Janeiro Ježiš Kristus, ikona z 18. st., Baziliánsky monastier, Bukova Horka, okr. Stropkov, Slovensko Ježiš Kristus (iné mená pozri v kapitole Meno), narodený približne medzi rokmi 8 – 2 pred Kr., je ústredná postava kresťanstva.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Ježiš Kristus · Pozrieť viac »

Jeruzalem

Jeruzalem (hebr. Jerušalajim, arabs. Al-Kuds/iný prepis: al-Quds, starogr. Ἱεροσόλυμα - Hierosolyma) je rozlohou aj počtom obyvateľov najväčšie mesto Izraela.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Jeruzalem · Pozrieť viac »

Jeruzalemské kráľovstvo

Jeruzalemské kráľovstvo (v starej fr. Roiaume de Jherusalem, latinsky Regnum Hierosolimitanum) bol križiacky štát založený v Svätej zemi po prvej križiackej výprave v roku 1099.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Jeruzalemské kráľovstvo · Pozrieť viac »

Jeruzalemský chrám

Model Jeruzalemského chrámu Jeruzalemský chrám (hebr. בית המקדש - „bejt ha-mikdaš“, dosl. „svätý dom“) je najposvätnejším miestom judaizmu.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Jeruzalemský chrám · Pozrieť viac »

Jeruzalemský patriarchát

Jeruzalemský patriarchát je úrad či hodnosť patriarchu tradične držaný jeruzalemským biskupom a územie právomoci daného patriarchu: Môže ísť o.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Jeruzalemský patriarchát · Pozrieť viac »

Jordán

Jordán je rieka pretekajúca Východoafrickou priekopovou prepadlinou, ktorá tvorí hranicu medzi Izraelom, Jordánskom a Západným brehom Jordánu.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Jordán · Pozrieť viac »

Judaizmus

Judaizmus (iné názvy: židovstvo, mozaizmus, mosaizmus) je najstaršie, počtom veriacich však najmenšie spomedzi troch veľkých svetových monoteistických abrahámovských náboženstiev (judaizmus, kresťanstvo, islam).

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Judaizmus · Pozrieť viac »

Julián (cisár)

Julián (Apostata) (iné mená: Julian (Apostata), Julianus (Apostata), Iulianus (Apostata), Flavius Claudius Iulianus; * máj alebo jún 332 – † 26. jún 363) bol rímsky cisár (caesar od novembra 355 do februára 361; augustus od februára 361 do júna 363).

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Julián (cisár) · Pozrieť viac »

Julius Caesar

Julius Caesar môže byť.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Julius Caesar · Pozrieť viac »

Justín I.

Minca Justína I. Justín I. (iné mená: Justin I., Justinus I., Iustinus I., Justinos I., I(o)ustinos I., Flavius Iustinus Augustus, Imperator Caesar Flavius Iustinus Augustus, zriedkavejšie: Justinius I., Iustinius I.; * 450 blízko Naissu – † 1. august 527 Konštantínopol) bol byzantským cisárom v rokoch 518–527 a súčasne zakladateľom justiniánskej dynastie (518–578 resp. 602).

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Justín I. · Pozrieť viac »

Justinián I.

Justinián I. Veľký, iné mená: Justinian I., Justinianos I./Justiniános I./Jústiniános I., I(o)ustinianos I./I(o)ustiniános I./Iústiniános I., Justianianus I., Iustinianus I. po latinsky Flavius Petrus Sabbatius Iustinianus, po starogrécky Ιουστινιανός Φλάβιος Πέτρος Σαββάτιος - Ioustinianos Flabios Petros Sabbatios; *482, Tauresium pri Skopje†14. november 565, Konštantínopol) bol byzantský cisár, jeden z najvýznamnejších vladárov neskorého staroveku a najpozoruhodnejších byzantských (východorímskych) cisárov vôbec. Významné boli jeho reformy rímskeho práva a dielo dnes známe ako (Corpus iuris civilis), ako i rozsiahla stavebná činnosť a rozsiahla vojenská expanzia, ktorej cieľom bolo získať naspäť územie bývalej Rímskej ríše v západnej Európe (severná Afrika, dnešné Taliansko, juh Pyrenejského polostrova). V jej dôsledku sa Byzantská ríša rozšírila do celého Stredomoria. Pravoslávna cirkev ho považuje za svätého. Jeho pamiatku si pripomínajú 14. novembra.Justinián I. Veliký. In: JUSTINIAN I In.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Justinián I. · Pozrieť viac »

Kalábria

Kalábria (taliansky Calabria, kalábrijský dialekt Calàbbria, griko Calavrìa, grécky Καλαβρία-Kalavria), je jeden z administratívnych regiónov a historických krajov Talianska.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Kalábria · Pozrieť viac »

Kalif

Kalif alebo chalífa (arab.), doslova následník Proroka, je titul, ktorý používali moslimskí vládcovia.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Kalif · Pozrieť viac »

Kalojan

Kalojan alebo Ivan I. alebo Ján I. (prezývaný Joanica) bol v rokoch 1196/1197 až 1207 cár Bulharov.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Kalojan · Pozrieť viac »

Kapadócia

Rímske provincie Kapadócia a Pontus okolo roku 125 Kapadócia (iné názvy: Kapadókia, Kappadokia; gr. Καππαδοκία - Kappadokia, lat. Cappadocia, tur. Kapadokya) je historické územie vo východnej Anatólii.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Kapadócia · Pozrieť viac »

Karaiti

Karaiti alebo karaimovia (z hebr. קְרָאִים – kra'im, t. j. „predčítači“) alebo bnej mikra (synovia písma) je najväčšia sekta v judaizme, ktorá vznikla roku 765 na území dnešného Iraku po smrti exilarchu v Bagdade.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Karaiti · Pozrieť viac »

Karantánia

KarantániaKarantánia In: (iné názvy: Karantánske kniežatstvo, Karantánske vojvodstvo, Korutánske kniežatstvo) bol stredoveký slovanský štátny útvar na území dnešného Rakúska existujúci od 7.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Karantánia · Pozrieť viac »

Karlova univerzita

Historické jadro Karolina s Veľkou aulou Karlova univerzita (skratka UK) je najstaršia univerzita v strednej Európe a popredná česká vysoká škola.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Karlova univerzita · Pozrieť viac »

Karol I. (Neapolsko)

Karol I. (* 21. marec 1226 – † 7. január 1285, Foggia, Neapolské kráľovstvo) bol sicílsky, jeruzalemský a neapolský kráľ z rodu Kapetovcov, mladší brat francúzskeho kráľa Ľudovíta IX. Zúčastnil sa na dvoch križiackych výpravách a stal sa zakladateľom staršej línie kapetovsko-anjouovskej dynastie.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Karol I. (Neapolsko) · Pozrieť viac »

Katolícka univerzita v Ružomberku

Katolícka univerzita v Ružomberku so sídlom v Ružomberku je „verejná vysoká škola s konfesijným charakterom“.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Katolícka univerzita v Ružomberku · Pozrieť viac »

Kayseri

Kayseri (iné mená pozri nižšie) je mesto v strednom Turecku, administratívne centrum rovnomennej provincie.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Kayseri · Pozrieť viac »

Kánon

Kánon môže byť.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Kánon · Pozrieť viac »

Kélia

Rekonštrukcia kélie vo Ferapotontovom monastieri. Kélia (gr. κελλίον, κέλλά, κέλληKELLION. In) je mníšska cela, izba mnícha v gréckokatolíckej a pravoslávnej tradícii.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Kélia · Pozrieť viac »

Klement IV.

Klement IV. (lat. Clemens Quartus), vl.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Klement IV. · Pozrieť viac »

Komnénovci

Komnénovci (iné prepisy: Komnenovci alebo Komninovci)mužský atribút: Komnénos/Komnenos/Komninos, ženský atribút: Komnéna/Komnena/Komnina bola vládnuca dynastia v Byzantskej ríši v rokoch 10811185, v Epire a Trapezuntskom cisárstve.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Komnénovci · Pozrieť viac »

Konštantín Filozof

Ostatky Cyrila Konštantína Filozofa v Bazilike sv. Klimenta v Ríme, foto z r. 1989 Konštantín Filozof (* 827, Solún, Grécko – † 14. február 869, Rím), tesne pred smrťou prijal mníšske meno Cyril resp.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Konštantín Filozof · Pozrieť viac »

Konštantín I. (cisár)

Hlava Konštantínovej kolosálnej sochy v Kapitolských múzeách v Ríme Konštantín (I.) (iné mená: Konstantinus (I.), Constantinus (I.), Konstantinos (I.), Kónstantinos (I.), Kónstantínos (I.), Flavius Valerius Constantinus), zvaný Veľký, (* 27. február 272 alebo 273 – † 22. máj 337) bol od roku 306 rímsky cisár, od roku 324 jediný rímsky cisár.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Konštantín I. (cisár) · Pozrieť viac »

Konštantín IV. (Byzantská ríša)

Minca Konštantína IV. Konštantín IV. (varianty mena pozri v článku Konštantín IV.; gr. Κωνσταντίνος Δ' ο Πωγώνατος; *asi 652 – † 10. júl?CONSTANTINE IV. In: 685) bol byzantský cisár, ktorý vládol v rokoch 668 až 685.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Konštantín IV. (Byzantská ríša) · Pozrieť viac »

Konštantín IX.

Konštantín IX.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Konštantín IX. · Pozrieť viac »

Konštantín Manasses

Konštantín Manasses alebo Konštantín Manassés (gr.: Κωνσταντῖνος Μανασσῆς -Kónstantinos Manassés, iné prepisy: Kónstantínos Manassés, Konstantinos Manasses, Konstantinos Manassis; * 1130, Konštantínopol† 1187, Nafpaktos) bol byzantský spisovateľ, historik a diplomat.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Konštantín Manasses · Pozrieť viac »

Konštantín V. (Byzantská ríša)

Levom III. Konštantín V. (varianty mena pozri v článku Konštantín V.;* 718 – † 14. september 775) bol byzantským cisárom v rokoch 741 až 775.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Konštantín V. (Byzantská ríša) · Pozrieť viac »

Konštantín VI. (Byzantská ríša)

Lev IV. Konštantín VI. (varianty mena pozri v článku Konštantín VI.;* 771† 797) nastúpil ako deväťročný na byzantský trón po svojom otcovi Levovi IV. Zo začiatku za neho vykonávala vládu ako regentka jeho matka Irena, neskôr vládol sám.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Konštantín VI. (Byzantská ríša) · Pozrieť viac »

Konštantín VII.

Kristus žehnajúci Konštantínovi VII., rezba z roku 945 Konštantín VII.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Konštantín VII. · Pozrieť viac »

Konštantín VIII.

Konštantín VIII.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Konštantín VIII. · Pozrieť viac »

Konštantín XI. (Palaiologos)

Konštantín XI. z rodu Palaiologos alebo Palaeologus (po grécky Κωνσταντίνος Δραγάσης Παλαιολόγος - Kónstantinos Dragases Palaiologos; * 8. február 1405The Immortal Emperor, Donald M. Nicol, Cambridge University Press, 199CONSTANTINE XI. PALAIOLOGOS. In:, Konštantínopol, Byzantská ríša – † 29. máj 1453, Konštantínopol) bol posledný byzantský cisár.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Konštantín XI. (Palaiologos) · Pozrieť viac »

Konštantínopolský ekumenický patriarchát

Konštantínopolský ekumenický patriarchát je jedna z autokefálnych pravoslávnych cirkví.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Konštantínopolský ekumenický patriarchát · Pozrieť viac »

Koncil

Koncil (z lat. concilium) je zhromaždenie hodnostárov cirkvi katolíckej cirkvi.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Koncil · Pozrieť viac »

Konkláve

Pohľad na Sixtínsku kaplnku, miesto konania konkláve, z Baziliky sv. Petra Konkláve (z, uzamknuteľná miestnosť) je v užšom zmysle označenie (prísne uzavretých) priestorov pre voľbu pápeža, v širšom zmysle celého postupu pápežskej voľby ako aj zhromaždenia kardinálov oprávnených na túto voľbu.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Konkláve · Pozrieť viac »

Kopti

Kopti alebo zriedkavejšie Koptovia sú potomkovia starovekých Egypťanov, ktorí po 7. storočí postupne do veľkej miery etnicky splynuli s Arabmi.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Kopti · Pozrieť viac »

Korán

Korán (al-kurʾán – recitácia, prednes) je svätá kniha islamu.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Korán · Pozrieť viac »

Kresťanstvo

Rozšírenie kresťanstva vo svete Kríž, najznámejší symbol kresťanstva Biblia Kresťanstvo alebo historicky aj christianizmus je najväčšie zo svetových monoteistických abrahámovských náboženstiev.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Kresťanstvo · Pozrieť viac »

Križiacka výprava

Modliaci sa križiacky rytier na dobovej miniatúre Križiacka výprava alebo krížová výprava, zriedkavo kruciáta bola stredoveká vojenská výprava západoeurópskych šľachticov vyhlasovaná rímskokatolíckou cirkvou v súčinnosti so svetskou mocou proti (z pohľadu cirkvi) neveriacim a kacírom.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Križiacka výprava · Pozrieť viac »

Križiacky štát

Križiacke štáty okolo roku 1100 Križiacke štáty boli štáty, ktoré boli založené v priebehu križiackych výprav.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Križiacky štát · Pozrieť viac »

Kupola

Baziliky svätého Petra, Vatikán. Kupola je klenba pologuľového tvaru alebo tvaru inej rotačnej plochy, prípadne tvaru viacbokej kláštornej klenby alebo tzv.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Kupola · Pozrieť viac »

Kyjevská Rus

Mapa Kyjevskej Rusi v 11. storočí Kyjevská Rus (iné názvy: Staroruský štát, Kyjevský štát, zastarano: Kijevská Rus, Kijevský štát; starorus. Рѹсь, Рѹсьскаѧ землѧ; ukr. Київська Русь; rus. Киевская Русь; biel. Кіеўская Русь) bola najstarším štátom, ktorý sa v 9.11. storočí konštituoval v slovanskom prostredí východnej Európy.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Kyjevská Rus · Pozrieť viac »

Laskarovci

Laskarovci (iné mená: Laskaridovci, singulár Laskaris, ženský rod Laskarina, podľa Geórgia Pachyméra aj Tzamantourovci bol byzantský aristokratický rod vystupujúci v dejinách od 11. storočia. Mali neurodzené korene. Názov rodu napravdepodobnejše pochádza z perzského slova označujúceho bojovníka (laškarí). V rokoch 1208 až 1258 vládli Nikajskému cisárstvu, krátko pred obnovením Byzantskej ríše ich pri moci vystriedali Palaiologovci. V 14.15. storočí ich vplyv zoslabol avšak stále si udržali významné postavenie a udržali vlastníctvo početných majetkov.LASKARIS In.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Laskarovci · Pozrieť viac »

Latinčina

Viaczväzkový latinský slovník na univerzite v Grazi Latinčina (lat. lingua latina.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Latinčina · Pozrieť viac »

Latinská cirkev

Chrám svätého Petra v Ríme Latinská cirkev (iné názvy: rímskokatolícka cirkev, (rímsko)katolícka cirkev latinského obradu/rítu, západná cirkev) je kresťanská cirkev pod jurisdikciou rímskeho pápeža používajúca rímsky (latinský) obrad.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Latinská cirkev · Pozrieť viac »

Latinské cisárstvo

Epirský despotát Latinské cisárstvo (1204 – 1261) bol jeden zo štátov, ktoré vznikli po dočasnom zániku Byzantskej ríše (1204).

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Latinské cisárstvo · Pozrieť viac »

Lavra

Lavra je veľký a mimoriadne významný monastier (kláštor), ktorý spravidla podlieha priamo patriarchovi (a nie miestnemu biskupovi).

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Lavra · Pozrieť viac »

Lev I. (Byzantská ríša)

Solidus Leva I. Lev I. (* 400 – † 474), bol v rokoch 457 až 474 cisárom Byzantskej ríše.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Lev I. (Byzantská ríša) · Pozrieť viac »

Lev I. (pápež)

Svätý Lev I. (* asi 400, Toskánsko† 10. november 461, Rím) bol taliansky duchovný a 45.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Lev I. (pápež) · Pozrieť viac »

Lev II. (Byzantská ríša)

Lev II. na byzantskej minci Lev II. vlastným menom Flavius Leo Augustus (* 467 – † 17. november 474) bol niekoľko mesiacov v roku 474 cisárom Byzantskej ríše.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Lev II. (Byzantská ríša) · Pozrieť viac »

Lev III. (Byzantská ríša)

Konštantína V. Lev III.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Lev III. (Byzantská ríša) · Pozrieť viac »

Lev IV. (Byzantská ríša)

Konštantínom VI.. Lev IV. zvaný Chazar (* okolo. 750 – † 780) bol byzantským cisárom, ktorý panoval v rokoch 775–780.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Lev IV. (Byzantská ríša) · Pozrieť viac »

Lev IX.

Svätý Lev IX. vl.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Lev IX. · Pozrieť viac »

Lev Matematik

Lev Matematik (iné mená: Leon Filozof, Leon Matematik; * asi 790 – † po 869) bol byzantský filozof, vynálezca, logik; synovec alebo bratranec posledného patriarchu obdobia ikonoklazmu Jána VII.LEO THE MATHEMATICIAN.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Lev Matematik · Pozrieť viac »

Lev Ochridský

Lev Ochridský (* ?, Paflagónia† 1056) bol byzantský polemik, chartofylax Chrámu Hagia Sofia, autokefálny arcibiskup ochridský v rokoch 10371056 a blízky spolupracovník konštantínopolského patriarchu Michaela I. Kerularia, patriarchov zástupca v náboženských polemikách so Západom.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Lev Ochridský · Pozrieť viac »

Lev V. (Byzantská ríša)

Minca Leva V. Lev V. zvaný Arménsky (* † 25. december 820, Konštantínopol) bol byzantským cisárom v rokoch 813–820.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Lev V. (Byzantská ríša) · Pozrieť viac »

Lev VI. (Byzantská ríša)

Lev VI. (* 19. september 866, Konštantínopol, Turecko – † 11. máj 912 tamtiež), zvaný Múdry, alebo aj Filozof, bol byzantský cisár od roku 886.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Lev VI. (Byzantská ríša) · Pozrieť viac »

Libri

LIBRI, spol.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Libri · Pozrieť viac »

Licinius

Licinius, celým menom: Valerius Licinianus Licinius (* okolo 265, Dácia/Horná Mézia† 325, Solún) bol rímsky cisár vládnuci v rokoch 308324 v období tetrarchie na Východe.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Licinius · Pozrieť viac »

Liturgia

Liturgia (z cirkevnej lat. liturgia – liturgia.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Liturgia · Pozrieť viac »

Liturgia vopredposvätených darov

Liturgia vopredposvätených darov alebo liturgia vopred posvätených darov alebo svätá služba vopredposvätených darov (gr. Η Θεία Λειτουργία τῶν Προηγιασμένων (Δώρων), csl. Лїтургі́я преждеосвяще́нныхъ даро́въ) je špeciálna pôstna bohoslužba v gréckokatolíckej a pravoslávnej cirkvi.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Liturgia vopredposvätených darov · Pozrieť viac »

Logos

gréckom písme Logos je slovo, reč, myšlienka, pojem, rozum, zmysel, myšlienkový obsah/náplň.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Logos · Pozrieť viac »

Longobardi (kmeň)

Longobardi alebo Langobardi boli západogermánsky kmeň, ktorý si v 2.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Longobardi (kmeň) · Pozrieť viac »

Macedónska dynastia

Skylitzovej kronike Macedónska dynastia bola vládnuca dynastia Byzantskej ríše v rokoch 8671056.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Macedónska dynastia · Pozrieť viac »

Malatya

Malatya (v minulosti aj: Melitene, v Osmanskej ríši: Malatija/iné prepisy: Malatja/Malatia/Malatía/Melatja/Melatia, starogr. Meliténé/iný prepis: Melitene, lat. Melitene alebo Melitena alebo Melita alebo Melite, v stredoveku aj: Malatia, arab. Malatíja, staršie po slovensky: Meliténa alebo Melitény; ďalšie mená a zdroje k nim pozri v článkoch Malatya (súčasné mesto), Battalgazi (mesto) a Melid) môže byť.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Malatya · Pozrieť viac »

Malá Ázia

Malá Ázia alebo (ako región) Anatólia (tur. Anadolu, gr. Μικρά Ασία - Mikra Asia alebo Ανατολία - Anatolia, lat. Asia Minor) je polostrov na hranici Európy a Ázie, na ktorom sa dnes nachádza ázijská časť Turecka.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Malá Ázia · Pozrieť viac »

Manželstvo

Indii Manželstvo (iné názvy pozri nižšie) je spoločenský a/alebo právny inštitút, ktorého obsahom je spoločnosťou akceptovaný viac-menej trvalý zväzok (najmä sexuálny vzťah) medzi dvoma (v niektorých štátoch aj viacerými) osobami rôzneho (v niektorých štátoch aj rovnakého) pohlavia, ktorý sa obyčajne uzatvára sobášom a je obyčajne myslený ako základ pre rodinu, ale ktorého konkrétna podoba, funkcia a súvisiace práva a povinnosti sa líšia v závislosti od príslušnej kultúry a/alebo právneho systému.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Manželstvo · Pozrieť viac »

Manicheizmus

Manicheizmus (iné názvy: manichaizmus, manichejstvo; v modernej perzštine آیین مانی) bolo synkretické náboženské učenie založené prorokom Máním v Novoperzskej ríši.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Manicheizmus · Pozrieť viac »

Manuel I. (Byzantská ríša)

Manuel I. Komnénos (prezývaný aj Porfyrogennétos narodený v purpure; * 28. november 1118, Konštantínopol† 24. september 1180, Konštantínopol) bol byzantský cisár v rokoch 11431180.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Manuel I. (Byzantská ríša) · Pozrieť viac »

Marek (evanjelista)

Svätý Marek (* 1. storočie, Jeruzalem – † asi 74, Alexandria) bol kresťanský biskup, mučeník, autor druhého (podľa novovekej hypotézy časovo prvého) evanjelia.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Marek (evanjelista) · Pozrieť viac »

Markian

Markianove mince na oslavu jeho víťazstva. Markian (iné mená: Markián, Markianos, Marcianus, Flavius Marcianus, Imperator Caesar Flavius Marcianus Augustus; * okolo 390 – † január 457) bol v rokoch 450 až 457 cisárom Byzantskej ríše.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Markian · Pozrieť viac »

Martin I. (pápež)

Svätý Martin I. († 16. september 655, Chersonézos, Ukrajina, vtedy Byzantská ríša) bol 74.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Martin I. (pápež) · Pozrieť viac »

Martin IV.

Martin IV. (* medzi 1210 – 1220, Andrezel, Francúzsko – † 28. marec 1285, Perugia, Taliansko), vlastným menom Simon de Brion, bol 189.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Martin IV. · Pozrieť viac »

Maurikios I.

Maurikiov solidus Maurikios I. (* 539, † 602) bol v rokoch 582 až 602 cisárom byzantskej ríše a jedným z najdôležitejších ranobyzantských panovníkov vôbec.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Maurikios I. · Pozrieť viac »

Maxim Vyznávač

Prepodobný Maxim Vyznávač, mozaika, 11. stor., monastier Nea Moni na Chiose Maxim Vyznávač (iné mená: Maximus Confessor, Maximos Homologétés; gr. Μάξιμος ὁ Ὁμολογητής, csl. Маѯїмъ Исповѣдникъ) (* 580 – † 13. augusta 662) bol grécky mních, teológ, mystik a cirkevný otec.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Maxim Vyznávač · Pozrieť viac »

Maximinus Thrax

Gaius Iulius Verus Maximinus, známy ako Maximinus Thrax (* 172 alebo 173, Trácia - † apríl 238, Aquileia), bol rímsky cisár panujúci od marca 235 do apríla 238, posledných niekoľko mesiacov len v časti rímskej ríše.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Maximinus Thrax · Pozrieť viac »

Mária (matka Ježiša)

Mária (po hebrejsky Miriam, po aramejsky מרים – Marjám; po starogrécky Μαριαμ – Mariam, Μαρια – Maria; po arabsky مريم– Marjam), v latinskom katolicizme Panna Mária alebo Madona, vo východných cirkvách presvätá Bohorodička (Mária), manželka tesára Jozefa z Nazaretu, je matkou Ježiša Krista, druhej božskej osoby a syna Boha Otca.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Mária (matka Ježiša) · Pozrieť viac »

Ménas (konštantínopolský patriarcha)

Svätý Ménas (iné tvary mena pozri pod Ménas; * okolo 500, Alexandria† 24. august 552, Konštantínopol) bol konštantínopolský patriarcha v rokoch 536 až 552.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Ménas (konštantínopolský patriarcha) · Pozrieť viac »

Mŕtve more

Východ slnka nad Mŕtvym morom, pohľad z vrcholku pevnosti Masada Voda s vysokým obsahom soli umožňuje aj takéto pohodlné čítanie Vysychanie Mŕtveho mora v rokoch 1989-2001 Mŕtve more je slané bezodtokové jazero, ktoré leží na hraniciach Jordánska a Izraela.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Mŕtve more · Pozrieť viac »

Mehmed II.

Mehmed II. (osm. tur. محمد ثانى, Meḥmed-i sānī, mod. tur. II. Mehmet;* 30. marec 1432, Edirne, Osmanský sultanát – † 3. máj 1481, Hünkârçayırı, Osmanská ríša), známy ako Mehmed Dobyvateľ (turecky: Fatih Sultan Mehmet), bol sultán Osmanskej ríše v rokoch 1444 - 1446 a 1451 - 1481.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Mehmed II. · Pozrieť viac »

Melchiti

Melchiti je označenie pre príslušníkov chalcedónskeho vyznania v Sýrii a Egypte (väčšina obyvateľstva týchto území bola monofyziti).

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Melchiti · Pozrieť viac »

Mesalianizmus

Mesalianizmus (iné názvy: messalianizmus, massalianizmus, vyznávači: mesaliáni, messaliáni, massaliáni, messalianci, euchiti, euchyti, euthymisti, entuziasti, choreuti, horeuti, eufemiti, adelphiáni alebo adelfiáni, lampetiáni, negatívne aj sataniániV preklade muži modlitby, či modlitebníci. Verzie slova mesaliáni pochádzajú z aramejského slova ܡܨܠܝܢܐ,/msalliáná (modliť sa), verzie slova euchiti z gréckeho prekladu εὐχίτης/euchités, verzia choreuti pochádza z gréckeho (χορευταί/choreutai), čo má podobný význam ako tanečníci, pre pohyby, ktoré mali vykonávať v tranze, slovo entuziasti pochádza z gréckeho slova (ένθουσιάζω/enthousiazó) s významom nadšenec/byť posadnutý/nadšený božstvom (resp. Duchom svätým). Názov eufemiti zase pochádza z gréckeho (ευφημιται/eufémitai) - podľa zdržiavania sa nevhodných slov, mal označovať iba časť mesaliánov. Meno adelphiáni, či adelfiáni je odvodené od prvého vodcu messaliánov Adelfia, názov lampetiáni je odvodený od prvého mesaliánskeho kňaza Lampetia, názov sataniáni (σατανιανοί/satanianoi sa objavje v neskorších dielach ortodoxných kresťanských autorov, ako napr. Epifania zo Salamis)) bol kresťanský sektársky heretický prúd, ktorý vznikol asi pod vplyvom manicheizmu okolo roku 360.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Mesalianizmus · Pozrieť viac »

Meteora

Meteora sú monastiere na vrcholkoch bizarných skál v oblasti Tesálie v Grécku, neďaleko mesta Kalambaka.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Meteora · Pozrieť viac »

Metochion

dátum prístupu.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Metochion · Pozrieť viac »

Metod I.

Svätý Metod I. alebo Methodios I. (gr. Μεθόδιος), (* 788/800† 14. jún 847) bol konštatinopolský ekumenický patriarcha v období od 4. marca 843 do 14. júna 847.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Metod I. · Pozrieť viac »

Metropolita

Metropolita alebo metropolitný biskup (z gr. μητροπολίτης) je dnes.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Metropolita · Pozrieť viac »

Mezopotámia

Mezopotámia (z) je názov.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Mezopotámia · Pozrieť viac »

Michaél I. (konštantínopolský patriarcha)

Michael Kerullarios Michaél I. alebo Micha(e)l I. alebo Michail I., zvaný Kér(o)ularios/Kér(o)ullarios/Kirul(l)arios (lat. Michael Cerularius; * 1000 – † 1059) bol jedným z najvýznamnejších konštantínopolských patriarchov (1043–1058), ktorý sa stal hlavným byzantským protagonistom vypuknutia cirkevnej schizmy medzi východom a západom v roku 1054.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Michaél I. (konštantínopolský patriarcha) · Pozrieť viac »

Michal I. (Byzantská ríša)

Minca cisára Michala I. Michal I. zvaný R(h)angabe (* ? † 11. január 844) bol byzantský cisár, ktorý vládol v rokoch 811813.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Michal I. (Byzantská ríša) · Pozrieť viac »

Michal II. (Byzantská ríša)

Michal II. Amorijský (* 770, Amorion vo Frýgii – † 2. október 829), bol byzantským cisárom od roku 820 do smrti.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Michal II. (Byzantská ríša) · Pozrieť viac »

Michal III. (Byzantská ríša)

Michal ako dieťa Michal III.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Michal III. (Byzantská ríša) · Pozrieť viac »

Michal IV. (Byzantská ríša)

Michal IV. na byzantskej minci Michal IV. Paflagónsky (*okolo 1010, Paflagónia† 10. december 1041, Konštantínopol) bol byzantský cisár v rokoch 10341041.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Michal IV. (Byzantská ríša) · Pozrieť viac »

Michal V.

Michael V. Kalafates (* okolo 1015, Paflagónia† 24. august 1042, Chios) bol byzantský cisár v rokoch 10411042.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Michal V. · Pozrieť viac »

Mikuláš I. (pápež)

Svätý Mikuláš I. (* cca 820, Rím – † 13. november 867) bol 106.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Mikuláš I. (pápež) · Pozrieť viac »

Mikuláš II. (pápež)

Mikuláš II. (rodným menom Gérard de Bourgogne, * medzi 990 - 995, Mercury, Francúzsko - † 27. júl 1061, Florencia, Taliansko) bol 155.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Mikuláš II. (pápež) · Pozrieť viac »

Mikuláš III.

Mikuláš III. (rodným menom Giovanni Gaetano Orsini, * 1210/1220, Rím, Taliansko - † 22. august 1280, Viterbo) bol 188.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Mikuláš III. · Pozrieť viac »

Mikuláš z Myry

Mikuláš z Myry alebo svätý Mikuláš (* asi 15. marec 270 – † 6. december 345/352) bol kresťanský biskup.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Mikuláš z Myry · Pozrieť viac »

Milánsky edikt

Milánsky edikt bola deklarácia cisárov Constantina I. a Licinia, uzavretá počas ich stretnutia v Miláne vo februári 313, ktorá zaručovala slobodu vyznania pre všetky náboženstvá v Rímskej ríši.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Milánsky edikt · Pozrieť viac »

Mitra

latinského obradu Vývoj mitier latinského obradu (z ''Catholic Encyclopedia'' - 1913) božskej liturgie s mitrou. Mitra je ceremoniálna či kultická pokrývka hlavy užívaná prevažne biskupmi.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Mitra · Pozrieť viac »

Mních

benediktíni) Mních (lat. monachus, gr. monachos - osamotený), je nositeľ mníšstva, teda spôsobu života zameraného na (nábožensky chápané) zdokonaľovanie človeka, ovplyvneného náboženskými normami, spojeného s askézou a rôznymi záväzkami, a stavu dobrovoľne odriekavého spôsobu života a druhu služby Bohu.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Mních · Pozrieť viac »

Mohamed

MohamedMuhammad.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Mohamed · Pozrieť viac »

Monastier

Sergeja Michajloviča Prokudina-Gorského z roku 1910 Monastier je označenie pre miesto, kde žijú mnísi, v pravoslávnej aj gréckokatolíckej cirkvi a aj v iných východných cirkvách.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Monastier · Pozrieť viac »

Monastier Studios

Monastier Studios (iné názvy pozri nižšie) bol jedným z najvýznamnejších byzantských kláštorov (monastierov) v Konštantínopole (dnešný Istanbul).

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Monastier Studios · Pozrieť viac »

Monoenergizmus

Monoenergizmus alebo monoenergetizmusMonoenergetismus.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Monoenergizmus · Pozrieť viac »

Monofyzitizmus

Eutyches Monofyzitizmus (z gréckeho μόνος monos jeden + φύσις fysis prirodzenosť) je kristologický názor, že Ježiš Kristus mal iba jednu, a to celkom božskú a nie ľudskú prirodzenosť.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Monofyzitizmus · Pozrieť viac »

Monotheletizmus

Monotheletizmus alebo monoteletizmus bol kresťanský teologický, christologický smer neskôr odsúdený ako heretický.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Monotheletizmus · Pozrieť viac »

Murad I.

Murad I. alebo Murat I. (arab. Murád I. osm. tur. مراد اول, mod. tur. I. Murad), prezývaný po turecky Hügavendigâr - Vladár (* 29. jún 1326, Bursa†15. jún 1389 v bitke pri Kosovom Poli) bol sultán Osmanskej ríše v rokoch 13591389.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Murad I. · Pozrieť viac »

Mysticizmus

Mysticizmus je záľuba v mystickom, sklon k blúznivému, neostrému mysleniu.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Mysticizmus · Pozrieť viac »

Najsvätejšia Trojica

Ikona Najsvätejšej Trojica, autor Andrej Rubľov Najsvätejšia Trojica alebo skrátene Trojica alebo Svätá Trojica alebo Presvätá Trojica je v kresťanstve spoločné pomenovanie pre tri Božské osoby – Otca, Syna a Svätého Ducha.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Najsvätejšia Trojica · Pozrieť viac »

Náblus

Centrum mesta Náblus alebo Nábulus alebo Náblis (prepis podľa miestnej výslovnosti Náblis) je mesto v Palestíne v oblasti známej ako Západný breh Jordánu.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Náblus · Pozrieť viac »

Náboženstvo

Náboženstvo alebo zriedkavo relígia je vzťah človeka k posvätnému, prostredníctvom ktorého človek transcenduje svoju skúsenosť s vonkajšou realitou.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Náboženstvo · Pozrieť viac »

Neapolské kráľovstvo

Neapolské kráľovstvo alebo Neapolsko bol historický štátny útvar na juhu Apeninského polostrova, ktorý existoval v rokoch 1285 – 1816.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Neapolské kráľovstvo · Pozrieť viac »

Nedeľa

Nedeľa je jeden zo siedmich dní týždňa.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Nedeľa · Pozrieť viac »

Nedeľa ortodoxie

Nedeľa ortodoxie alebo Nedeľa pravoslávia alebo Nedeľa o úcte svätých ikon je prvá nedeľa Veľkého pôstu v gréckokatolíckej a pravoslávnej cirkvi.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Nedeľa ortodoxie · Pozrieť viac »

Nero

Claudius Caesar Nero alebo len Nero (* 15. december 37 – † 9. jún 68, pri Ríme) bol v rokoch 54 až 68 cisárom Rímskej ríše, piatym a posledným z júliovsko-klaudiovskej dynastie.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Nero · Pozrieť viac »

Nestoriánstvo

Nestoriánsky arcibiskup v Perzii Nestoriánstvo alebo nestorianizmus je christologická náuka šírená od r. 428 a pomenovaná podľa konštantínopolského patriarchu Nestoria, († asi 451) ktorá bola odsúdená na Efezskom koncile v roku 431.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Nestoriánstvo · Pozrieť viac »

Nestorius

Nestorius alebo Nestorios (gr. Νεστόριος, lat. Nestorios) (po 381 Germanicia – asi 451 Horný Egypt) bol konštantínopolský patriarcha v rokoch 428 až 431.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Nestorius · Pozrieť viac »

Nicejské vyznanie viery

Nicejské vyznanie viery (iné názvy: nikejské/nikajské/nikájske/níkajské vyznanie viery, nikejské/nikajské/nikájske/níkajské krédo) je kresťanské vyznanie viery prijaté na prvom všeobecnom cirkevnom sneme v Nicei v roku 325.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Nicejské vyznanie viery · Pozrieť viac »

Nicejsko-carihradské vyznanie viery

Konštantín I. v sprievode biskupov držia Nicejsko-carihradské vyznanie Nicejsko-carihradské vyznanie viery (iné názvy: nikejsko/nikajsko/nikájsko/níkajsko-carihradské vyznanie viery; nicejsko/nikejsko/nikajsko/nikájsko/níkajsko-konštantínopolské vyznanie viery, namiesto výrazu „vyznanie viery“ môže byť výraz krédo) je vyznanie viery, ktoré bolo formulované na všeobecnom ekumenickom koncile v Nicei roku 325 a v Carihrade (Konštantínopole) roku 381.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Nicejsko-carihradské vyznanie viery · Pozrieť viac »

Nikajské cisárstvo

Epirský despotát Nikajské cisárstvo (iné názvy: Nikájske cisárstvo, Níkajské cisárstvo, Níkájske cisárstvo; Nicejské cisárstvo; Nikejské cisárstvo; 1204 – 1261) bol jeden zo štátov, ktoré vznikli po dočasnom zániku Byzantskej ríše (1204).

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Nikajské cisárstvo · Pozrieť viac »

Nikefor II. (Byzantská ríša)

Nikefor II.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Nikefor II. (Byzantská ríša) · Pozrieť viac »

Nikolaos I. Mystikos

Svätý Nikolaos I. Mystikos (iné mená: Nikolaos Mystikos, Mikuláš Mystikos, Mikuláš I. Mystikos,; * 852, Itália † 15. máj 925Nikolaos, Patriarchen v. Konstantinopel. N. I. Mystikos In:, Konštantínopol) bol konštantínopolský patriarcha v rokoch 901907 a 912925. Známy je roznietením sporu o tetragamiu a vedením byzantskej regentskej rady v období neplnoletosti Konštantína VII. Korunoval prvého bulharského cára Simeona. Pravoslávnou cirkvou je považovaný za svätéhoNicholas I In: a jeho sviatok pripadá na 16. mája.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Nikolaos I. Mystikos · Pozrieť viac »

Nikolaos Kabasilas

Svätý Nikolaos Kabasilas (iné mená pozri nižšie; *medzi 1319 až 1323, Solún† po 1391, Konštantínopol?) bol byzantský pravoslávny mystik, „jeden z najväčších stredovekých teológov“, všestranný učenec.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Nikolaos Kabasilas · Pozrieť viac »

Nisibis

Ruiny kostola sv. Jakuba Nisibis (moderný názov Nusaybin) je staroveké mesto na území dnešného Turecka (blízko sýrskej hranice), stredisko nestoriánov, dôležité z hľadiska štúdia sýrskej filozofie.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Nisibis · Pozrieť viac »

Normani (Normandia)

červeno vyznačené územia dobyté Normanmi Normani sú potomkovia časti Vikingov, ktorí v 9. storočí obsadili severné Francúzsko.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Normani (Normandia) · Pozrieť viac »

Noviciát

Noviciát (z lat. novitiatum) je obdobie, po ktorom čakatelia na vstup do katolíckeho rehoľného spoločenstva (novic, resp. novicka) žijú spoločne s rehoľníkmi.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Noviciát · Pozrieť viac »

Novoperzská ríša

Rozsah ríše Novoperzská ríša alebo Ríša Sasánovcov, nazývaná jej obyvateľmi Ērānshahr, bola neskoroantickým predislamským štátnym útvarom s centrom v dnešnom Iráne.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Novoperzská ríša · Pozrieť viac »

Očistec

Očistec'', ''Canto 24''. Očistec alebo purgatórium je podľa učenia niektorých kresťanských cirkví, najmä katolíckej, miesto, kde si duše zomrelých odpykávajú tresty za hriechy, aby očistení mohli vstúpiť do neba.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Očistec · Pozrieť viac »

Oľga (Kyjevská Rus)

Pamätník kňažny Oľgy v Kyjeve Kňažná Oľga († 11. júl 969, Kyjev) bola manželka kniežaťa Kyjevskej Rusi Igora Rurikoviča a matka kniežaťa Svjatoslava.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Oľga (Kyjevská Rus) · Pozrieť viac »

Obliehanie Edessy

Edesská citadela Obliehanie Edessy bol významný vojenský stret v dejinách križiackych štátov.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Obliehanie Edessy · Pozrieť viac »

Obrad

Obrad alebo rítus môže byť.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Obrad · Pozrieť viac »

Obrazoborectvo

Obrazoborectvo alebo ikonoborectvo či ikonoklazmus (z gréckeho εἰκῶν eikón obraz + κλάστειν klastein lámať) označuje pôvodne hnutie, snažiace sa v náboženstve (predovšetkým v kresťanstve) odstrániť náboženské obrazy – (ikony).

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Obrazoborectvo · Pozrieť viac »

Ochrid

Ochrid (po macedónsky Охрид) je mesto v juhozápadnej časti Severného Macedónska so 42 033 obyvateľmi.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Ochrid · Pozrieť viac »

Olympijské hry (starovek)

amfore, cca 550 pred Kr. Olympijské hry boli celogrécke súťaže pravidelne usporadúvané v starovekom Grécku raz za štyri roky v auguste a septembri (v mesiaci metageitnión) ako pocta Diovi v Olympii na Peloponéze medzi rokmi (najneskôr) 776 pred Kr. a (najskôr) 394 (po Kr.). Prvá známa olympiáda sa konala v roku 776 pred Kr. a je zároveň prvou datovanou udalosťou gréckych dejín a počiatkom gréckeho kalendára.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Olympijské hry (starovek) · Pozrieť viac »

Olympos

Olympos môže byť.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Olympos · Pozrieť viac »

Omofor

Ukrajinskej katolíckej cirkvi. Malý omofor. (Vladyka Anatolij, Ukrajinská autokefálna pravoslávna cirkev v diaspore. Omofor je asi 3,5 metrov dlhý pruh látky, zväčša bielej farby, s vyšívanými krížmi.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Omofor · Pozrieť viac »

Ondrej (apoštol)

Svätý Ondrej (Andrej) (gr. Ἀνδρέας, Andreas, t.j. mužný) bol jedným z apoštolov Ježiša Krista a bratom apoštola Petra.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Ondrej (apoštol) · Pozrieť viac »

Ortodoxia

Ortodoxia môže byť.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Ortodoxia · Pozrieť viac »

Ortodoxnosť

Ortodoxnosť (z gréc. ortho - správny, pravý a doxa - myšlienka, učenie, slávenie) alebo ortodoxia je vlastnosť pevne sa pridržiavať určitého (spravidla pôvodného/staršieho/hlavného) myšlienkového smeru (napr. v ekonómii), učenia, presvedčenia či viery (v poslednom prípade teda vlastnosť prísne veriť a/alebo pravovernosť).

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Ortodoxnosť · Pozrieť viac »

Osmanská ríša

Osmanská ríša (o názvoch pozri nižšie) bola jedna z najväčších ríš v priestore pri Stredozemnom mori.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Osmanská ríša · Pozrieť viac »

Ostrogótske kráľovstvo

Ostrogótske kráľovstvo (iné názvy: Ostrogótska ríša, ríša Ostrogótov, kráľovstvo Ostrogótov) bolo kráľovstvo založené Ostrogótmi v dnešnom Taliansku a susedných oblastiach.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Ostrogótske kráľovstvo · Pozrieť viac »

Otto I. (Svätá rímska ríša)

Otto I. Veľký (* 23. november 912, pravdepodobne Wallhausen, Východofranská ríša – † 7. máj 973, Memleben, Rímsko-nemecká ríša) bol syn Henricha I. Vtáčnika a Matildy z Ringelheimu, bol saský vojvoda, východofranský kráľ a prvý cisár Rímskonemeckej ríše (korunovaný za cisára v roku 962).

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Otto I. (Svätá rímska ríša) · Pozrieť viac »

Oxford University Press

Logo Oxford University Press v roku 1890. Budova vydavateľstva v Oxforde Oxford University Press je najväčšie univerzitné vydavateľstvo na svete.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Oxford University Press · Pozrieť viac »

Pachomios Veľký

Svätý Pachomios Veľký (* 292, Téby, Egypt – † 348) bol kresťanský mních a svätec.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Pachomios Veľký · Pozrieť viac »

Palaiologovci

Palaiologovci (gr. Παλαιολόγοι), ako atribút po starogrécky Palaiologos, po novogrécky Paleologos, po latinsky Palaeologus, bola posledná dynastia byzantských cisárov.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Palaiologovci · Pozrieť viac »

Palestína (územie)

Mapa z roku 1759 Mapa z roku 1890 Satelitná snímka z roku 2003 Palestína je historické územie v Prednej Ázii medzi Stredozemným morom, Mŕtvym morom a Červeným morom.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Palestína (územie) · Pozrieť viac »

Pantokrator

Katedrály premenenia Pána, 1130, Cefalù, Taliansko PantokratorKRISTUS VŠEMOHÚCI/PANTOKRATOR In: alebo Kristus Pantokrator (iné názvy pozri nižšie) je v kresťanskej ikonografii najčastejšie zobrazenie Ježiša Krista z christologického cyklu.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Pantokrator · Pozrieť viac »

Partikularizmus

Partikularizmus (lat.) môže byť.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Partikularizmus · Pozrieť viac »

Patmos

Patmos je malý grécky ostrov v Egejskom mori.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Patmos · Pozrieť viac »

Patriarcha (cirkev)

Patriarcha (z lat. patriarcha Porov., a, ktoré však právne nemajú zvláštnu učiteľskú alebo právnu autoritu a ani ich štruktúra sa nepodobá štruktúre piatich historických patriarchátov. Viaceré z nich vznikli v snahe o podrobenie si východných kresťanov na dobytých či kolonizovaných územiach.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Patriarcha (cirkev) · Pozrieť viac »

Patriarchát

Patriarchát môže byť.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Patriarchát · Pozrieť viac »

Patristika

Patristika je spoločný názov pre pôsobenie tzv.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Patristika · Pozrieť viac »

Paulikánstvo

Theofila v roku 842 Paulikánstvopauliciánstvo, paulikánstvo In: (iné názvy: pauliciánstvo, paulikiánstvo či pavlikiánstvo, gr. Παυλικιανοί – Paulikianoi, arm. Պաւղիկեաններ) bol kresťanský heretický, pravdepodobne dualistický prúd, ktorý vznikol v 7.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Paulikánstvo · Pozrieť viac »

Pavol (pustovník)

Sv.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Pavol (pustovník) · Pozrieť viac »

Pád Konštantínopola

Pád Konštantínopola alebo dobytie Konštantínopola osmanskými Turkami bol vojenský stret prebiehajúci od 2. apríla do 29. mája 1453.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Pád Konštantínopola · Pozrieť viac »

Pápež

Pápež (zriedkavo alebo zastarano: papa; najmä pre rímskeho pápeža: od roku 2000 Svätý Otec; v rokoch 1998 – 2000: Svätý otec, v rokoch 1953 – 1998: svätý otec, do roku 1953: svätý Otec) je najvyšší predstaviteľ v niektorých kresťanských cirkvách.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Pápež · Pozrieť viac »

Pápežský štát

Pápežský štát alebo cirkevný štát (po latinsky Status Ecclesiasticus, Status Pontificius, Dicio Pontificia alebo Patrimonium Sancti Petri; po taliansky Lo Stato Ecclesiastico, Lo Stato della Chiesa, Gli Stati della Chiesa alebo Gli Stati Pontificii) bol historický štátny útvar na Apeninskom polostrove v rokoch 756 – 1870.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Pápežský štát · Pozrieť viac »

Pôst

Pôst je dobrovoľné úplné alebo čiastočné odrieknutie jedla alebo iných pôžitkov.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Pôst · Pozrieť viac »

Peloponéz (polostrov)

Peloponéz rozdelený na kraje s najvýznamnejšími stredovekými osadami. Príroda v kraji Arkádia Monemvasia Peloponéz (gréckym písmom Πελοπόννησος - starogr. Peloponnésos, novogr. Peloponnisos, doslova: Pelopov ostrov) alebo Morea (novogr. Μωρίας - Morias alebo Μωρέας - Moreas) je polostrov tvoriaci južnú časť Grécka.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Peloponéz (polostrov) · Pozrieť viac »

Perzia

Perzia (zastarano Persia, zriedkavo zastarano Persko) bol do roku 1934 názov dnešného Iránu; historicky pojem označuje „územie Peržanov“ rôzneho rozsahu, konkrétne.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Perzia · Pozrieť viac »

Peter (apoštol)

Svätý Peter, apoštol (* ?, Betsaida, † 64/67, Rím), pôvodným menom Šimon, známy aj ako Kéfas ("skala"), bol jeden z dvanástich učeníkov Ježiša Krista.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Peter (apoštol) · Pozrieť viac »

Peter III. (alexandrijský patriarcha)

Peter III.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Peter III. (alexandrijský patriarcha) · Pozrieť viac »

Petro-pavlovský pôst

Petro-pavlovský pôst alebo Apoštolský pôst (ľudovo tiež Petrovka) je jedným z pôstnych období kresťanských cirkví byzantského obradu.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Petro-pavlovský pôst · Pozrieť viac »

Platónska akadémia

Atén Platónska akadémia alebo Platónova akadémia bola filozofická škola založená Platónom približne v roku 387 pred Kr. Meno „akadémia“ dostala podľa veľkého posvätného hája ohraničeného múrom v Aténach, zasväteného bohyni Aténe a ochrancom ktorého bol héros Akadémos.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Platónska akadémia · Pozrieť viac »

Platonizmus

Platonizmus alebo platónovstvo je učenie Platóna a jeho ďalší vývoj, utváranie, obmeny a renesancie od staršej akadémie cez novoplatonizmus, stredoveký platonizmus, platónsku akadémiu vo Florencii až po cambridgeskú školu platonizmu.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Platonizmus · Pozrieť viac »

Poľské kráľovstvo (1385 – 1569)

Poľské kráľovstvo bol poľský štát, ktorý bol vytvorený krewskou úniou.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Poľské kráľovstvo (1385 – 1569) · Pozrieť viac »

Pohanstvo

Pohanstvo alebo paganizmus (z lat. paganus - vidiečan) je označenie, ktoré používajú vyznavači abrahámovskych monoteistických náboženstiev pre západné predkresťanské, prírodné alebo polyteistické náboženstvá.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Pohanstvo · Pozrieť viac »

Polygamia

Polygamia je stav, kedy má muž alebo žena uzavretých viacero manželských zväzkov súčasne.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Polygamia · Pozrieť viac »

Polyteizmus

Polyteizmus alebo mnohobožstvo je súčasné uznávanie a uctievanie viacerých bohov, ktoré stoja voči sebe navzájom v hierarchickom pomere.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Polyteizmus · Pozrieť viac »

Povstanie Nika

Povstanie NikaNika!.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Povstanie Nika · Pozrieť viac »

Pravý Kríž

G. Doré: nájdenie svätého Kríža Pravý krížPravý kříž, jeho historie.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Pravý Kríž · Pozrieť viac »

Pravoslávna cirkev (východná Európa)

Pravoslávny osemkonečný kríž Rozšírenie pravoslávneho kresťanstva Pravoslávna cirkev (alebo aj východná pravoslávna cirkev, ortodoxná cirkev, iné názvy pozri nižšie) je najpočetnejšia východná kresťanská cirkev.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Pravoslávna cirkev (východná Európa) · Pozrieť viac »

Právna obyčaj

Právna obyčaj, zvykové právo alebo obyčajové právo je všeobecne akceptované a štátom (verejnou mocou) uznané pravidlo správania sa, ktoré sa vžilo do vedomia spoločnosti v dôsledku jeho logického, racionálneho základu, dlhodobého používania a opakovania úkonov, a ktoré je vymáhateľné štátom (verejnou mocou), ak sa porušuje.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Právna obyčaj · Pozrieť viac »

Právnická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave

Právnická fakulta Univerzity Komenského (skrátene PraF UK) je jedna z trinástich fakúlt Univerzity Komenského v Bratislave ako verejnoprávnej a samosprávnej inštitúcie.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Právnická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave · Pozrieť viac »

Proklos (filozof)

Proklos (gr. Πρόκλος, Proklos, lat. Proclus; * 8. február 412, Konštantínopol† 17. apríl 487, Atény) bol grécky filozof, vedúci Akadémie v Aténach.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Proklos (filozof) · Pozrieť viac »

Proselytizmus

Proselytizmus je cielené získavanie nových veriacich pre nejakú náboženskú spoločnosť zmenou ich pôvodného náboženského presvedčenia.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Proselytizmus · Pozrieť viac »

Prvá bulharská ríša

Prvá bulharská ríšaRychlík, str.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Prvá bulharská ríša · Pozrieť viac »

Prvá križiacka výprava

Prvá križiacka výprava alebo prvá krížová výprava bola prvou zo série križiackych výprav, ozbrojených ťažení kresťanských bojovníkov do Svätej zeme.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Prvá križiacka výprava · Pozrieť viac »

Prvý carihradský koncil

Prvý carihradský koncil alebo prvý konštantínopolský koncil sa konal v roku 381 v Konštantínopole.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Prvý carihradský koncil · Pozrieť viac »

Prvý nicejský koncil

Prvý nicejský koncil sa konal v dňoch 20. mája až 25. júla 325 v meste Nikaia (lat. Nicaea; dnes mesto İznik v Turecku).

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Prvý nicejský koncil · Pozrieť viac »

Purizmus

Purizmus môže byť.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Purizmus · Pozrieť viac »

Pustovník

Pustovník Onufrius na byzantskej ikone zo 4. storočia Pustovník (iné názvy: anachorét(a), eremita; prvé z lat. anachoreta.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Pustovník · Pozrieť viac »

Putovanie

Putovanie alebo púť môže byť.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Putovanie · Pozrieť viac »

Rastislav (Veľká Morava)

Stredná Európa v roku 870. Východofranská ríša je modrou farbou, Bulharsko oranžovou, Veľká Morava za vlády Rastislava zelenou. Zelená línia naznačuje hranice Veľkomoravskej ríše po teritoriálnej expanzii Svätopluka I. (894). Rastislav alebo Rastic z dynastie Mojmírovcov (v modernej češtine Rostislav; *cca 820 – † po 870 vo väzení v Bavorsku) bol v rokoch 846 – 870 druhým veľkomoravským kniežaťom.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Rastislav (Veľká Morava) · Pozrieť viac »

Ravenna

Ravenna je mesto v regióne Emilia-Romagna v Taliansku.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Ravenna · Pozrieť viac »

Rím

Rím je hlavné mesto Talianska a regiónu Lazio.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Rím · Pozrieť viac »

Rímska kúria

Rímska kúria alebo pápežská kúria je ústredný administratívny a súdny orgán Svätej stolice, ktorý slúži pápežovi na správu vecí katolíckej cirkvi.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Rímska kúria · Pozrieť viac »

Rehoľa kazateľov

svätého Dominika v Bazilike svätého Dominika, Bologna Rehoľa (bratov) kazateľov (lat. Ordo Praedicatorum, skratka OP), hovorovo rehoľa dominikánov alebo dominikáni, je katolícky žobravý rehoľný rád, ktorý založil v 13. storočí svätý Dominik Guzmán a jeho vznik potvrdil v roku 1216 pápež Honorius III. a dal mu meno „Bratia kazatelia“.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Rehoľa kazateľov · Pozrieť viac »

Reliéf (sochárske dielo)

Napoleon Basreliéf z Angkor Wat Reliéf je sochárske dielo, určené na frontálny pohľad, tým sa líši od sochy, ktorá je určená pre viacero pohľadov.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Reliéf (sochárske dielo) · Pozrieť viac »

Relikviár

Relikviár je schránka na uchovávanie relikvií.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Relikviár · Pozrieť viac »

Roman I.

Roman I. na byzantskej minci Roman I. Lakapenos (* 870 - † 15. jún 948) (pôvodom vojvodca) oženil Konštantína so svojou dcérou, dal sa vyhlásiť za spoluvládcu a od roku 921 aj oficiálne za cisára, bojoval so Simeonom a roku 920 na synode ukončil spor o tetragamiu.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Roman I. · Pozrieť viac »

Roman III.

Cisárovná Zoe Porfyrogenéta, manželka Romana III. (mozaika Hagia Sofia) Roman III.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Roman III. · Pozrieť viac »

Rumský sultanát

Rumská expanzia Malá Ázia po rozpade Rumského sultanátu Rumský sultanát (iné názvy: Rúmsky sultanát, Rímsky sultanát, Rum, Rúm, Sultanát Rum/Rúm, Sultanát Ikonion, Ikonijský sultanát, Ikonský sultanát, Konijský sultanát, Konyjský sultanátKonyjský sultanát. In:, Ikonská ríša, Ikonijská ríša) bol stredoveký štátny útvar na území dnešného Turecka (Anatólie) založený vedľajšou vetvou vládnuceho rodu ríše Seldžukovcov existujúci v rokoch 1077 až 1307.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Rumský sultanát · Pozrieť viac »

Ruská pravoslávna cirkev

Chrám Krista Spasiteľa, Moskva Kyjevsko-pečerská lavra Ruská pravoslávna cirkev je jedna z autokefálnych pravoslávnych cirkví.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Ruská pravoslávna cirkev · Pozrieť viac »

Saladin (sultán)

kódexu z 12. storočia. Saladin (iné názvy: Saladín, Saláhaddín, Saláhuddín, Saláh ad-Dín, Saláhu 'd-Dín; po kurdsky: Selahadînê Eyûbî;; * 1138, Tikrít – † 1193, Damask) bol sultán kurdského pôvodu, sunnitský moslim a vojenský veliteľ, ktorý žil v 12. storočí.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Saladin (sultán) · Pozrieť viac »

Súra

Súra (súra, pl. suwar) je arabské slovo, ktoré sa používa na označenie kapitoly Koránu.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Súra · Pozrieť viac »

Sýrčania

Sýrčania (-kodifikovaný tvar; zriedkavo Sýrania) môžu byť.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Sýrčania · Pozrieť viac »

Sýria

Sýria, dlhý tvar Sýrska arabská republika, je štát na Blízkom východe (v západnej Ázii).

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Sýria · Pozrieť viac »

Sýrska dynastia

Byzantská ríša v roku 717 (nástup sýrskej dynastie) Byzantská ríša v roku 802 (koniec vlády sýrskej dynastie) Sýrska dynastiasýrska dynastia In: (iné, historicky nesprávne, no zaužívané názvy: isaurijská dynastia, isaurská dynastia, Isaurovci) bola byzantská cisárska dynastia vládnuca v rokoch 717802 Prvým cisárom sýrskej dynastie bol Lev III., stratég thémy Anatolikon.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Sýrska dynastia · Pozrieť viac »

Sýrska ortodoxná cirkev

Sýrska antiochijská ortodoxná cirkev (iné názvy: Sýrska antiochijská pravoslávna cirkev, Sýrska pravoslávna cirkev, Sýrsko-pravoslávna cirkev) je jedna z autokefálnych orientálnych pravoslávnych cirkví.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Sýrska ortodoxná cirkev · Pozrieť viac »

Schizma

Schizma (gr.) je cirkevný rozkol, rozdelenie cirkvi podľa rituálnych rozdielov.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Schizma · Pozrieť viac »

Scholastika (filozofia)

14. storočí Scholastika bola stredoveký filozofický smer pestovaný na školách Západu a v Byzancii v období od 9. storočia do 15. storočia.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Scholastika (filozofia) · Pozrieť viac »

Sedmopočetníci

Svätí sedmopočetníci. Stenopis z chrámu Monastiera svätých archanjelov (známeho aj ako Sveti Naum) na brehu Ochridského jazera. Svätí sedmopočetníci. Stenopis z roku 1612 zo Slivničkého monastiera na brehu Prespanského jazera. Svätí sedmopočetníci a sv. Ján Kukuzel. Stenopis z Ardenice (Albánsko) z roku 1744. (Svätí) Sedmopočetníci (gr. οι επτάριθμοι, csl. седмочисленници) (iné názvy: sedempočetníci, sedmočislenici, siedmi (slovanskí) svätí) je súhrnné označenie pre svätých Cyrila a Metoda a ich najvýznamnejších žiakov, svätých Gorazda, Klimenta (Ochridského), Nauma (Ochridského), Sávu a Angelára.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Sedmopočetníci · Pozrieť viac »

Seldžucká ríša

Seldžucká ríša (iné názvy: Veľká seldžucká ríša sultanát Veľkých Seldžukov, per. دولت سلجوقیان, Dawlat Seldžúkiján, tur. Büyük Selçuklu Devleti) bola stredoveká moslimská sunnitská monarchia, založená skupinou,Seldžukové.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Seldžucká ríša · Pozrieť viac »

Septimius Severus

Septimius Severus (* 11. apríl 145 – † 4. február 211) bol rímskym cisárom, zakladateľom dynastie Severovcov.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Septimius Severus · Pozrieť viac »

Sergius III.

Sergius III. (* ?, Rím – 14. apríl 911, Rím) bol 119.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Sergius III. · Pozrieť viac »

Severná Afrika

geografické vymedzenie Severná Afrika je jedným z piatich regiónov afrického kontinentu.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Severná Afrika · Pozrieť viac »

Severos z Antiochie

Svätý Severos z Antiochie (iné mená pozri nižšie,* okolo 465, Sozopolis† 8. február 538, Xois) bol byzantský monofyzitský (resp. z hľadiska orientálnych cirkví skôr miafyzitský) mních, teológ a právnik, antiochijský patriarcha v rokoch 512 až 518.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Severos z Antiochie · Pozrieť viac »

Sicílske nešpory

Francesca Hayeza ''I Vespri siciliani'' (1846) Sicílske nešpory alebo Sicílske vešpery (tal.: Vespri siciliani) je názov povstania, ktoré vypuklo v Palerme 30. marca 1282 a bolo namierené proti francúzskemu kráľovi Karolovi I. z Anjou.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Sicílske nešpory · Pozrieť viac »

Silverius

Silverius (* asi 480, Ceccano, Taliansko – † 5. december 537, Ponza), bol 58.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Silverius · Pozrieť viac »

Simeon I. (Bulharsko)

Simeon I., zvaný Veľký (iné mená: Symeon, po bulharsky: Симеон I. Велики; * 864/865/866† 27. máj 927) bol bulharský knieža, neskôr v rokoch 893927 prvý bulharský cár, jeden z najvýznamnejších panovníkov Prvej bulharskej ríše, za ktorého vlády dosiahol bulharský štát najväčší rozmach a politický význam; dokončil poslovančovanie Bulharov.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Simeon I. (Bulharsko) · Pozrieť viac »

Sinaj (vrch v Biblii)

Mojžiš s desatorom Sinaj (Mojžišov vrch) Sinaj (v starohebrejčine Sínaj alebo nepresným prepisom Sínai; hebr. písmom סיני) je podľa Biblie vrch, na ktorom dal Boh Jahve Mojžišovi Desať prikázaní.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Sinaj (vrch v Biblii) · Pozrieť viac »

Sinajský polostrov

Sinajský polostrov Sinajský polostrov alebo hovorovo Sinaj je trojuholníkový polostrov ležiaci medzi Stredozemným morom a Červeným morom v Egypte s rozlohou okolo 60 000 km².

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Sinajský polostrov · Pozrieť viac »

Slovenská akadémia vied

Vchod do areálu Slovenskej akadémie vied na Dúbravskej ceste v Bratislave. Pamätná tabuľa Slovenskej akadémie vied a umení, ktorá pôsobila v rokoch 1943-1953 v priestoroch dnešnej budovy UK v Bratislave; pamätná tabuľa Laca Novomeského, ktorý v budove pôsobil v rokoch 1950-51. Slovenská akadémia vied (SAV) je najvyššia vedecká ustanovizeň Slovenska.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Slovenská akadémia vied · Pozrieť viac »

Solún

Solún (gr. Θεσσαλονίκη – novogr. Thessaloniki/starogr. Thessaloniké, ľudovo Σαλονίκη – Saloniki) je druhé najväčšie prístavné mesto v Grécku; leží pri Solúnskom zálive, hlavné mesto gréckej Makedonie.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Solún · Pozrieť viac »

Soteriológia

Soteriológia (z gr. soteria.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Soteriológia · Pozrieť viac »

Split

Split je mesto v Chorvátsku, v oblasti Dalmácia.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Split · Pozrieť viac »

Spor o filioque

Spor o Filioque je spor o oprávnení vložiť výraz Filioque (lat. a Syna) do nikajskocarihradského vyznania viery, ktorý sa rozhorel súčasne a zároveň v spojení s napätím medzi Karolom Veľkým a byzantským dvorom v 9. stor. Západná formulácia trvajúca na vsuvke Filioque vychádza z predstavy, že niet iného spojenia s Otcom nez skrze Syna.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Spor o filioque · Pozrieť viac »

Starý zákon

Adam a Eva Starý zákon alebo Stará zmluva alebo hebrejská Biblia (skratka SZ) je prvá časť kresťanskej Biblie a zbierka kníh vzniknutých v priebehu 1.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Starý zákon · Pozrieť viac »

Starovek

Mykénach Starovek je tradičné označenie obdobia svetových dejín, ktoré sa začína vznikom písomných systémov resp.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Starovek · Pozrieť viac »

Staroveký Rím

Staroveký Rím je tradičné slovenské označenie štátneho útvaru, ktorý vznikol v 8. storočí pred Kr. na Apeninskom polostrove v dnešnom Ríme ako mestský štát, postupne ovládol celé Stredomorie a v roku 395 po Kr.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Staroveký Rím · Pozrieť viac »

Stredovek

Stredovek (z ) alebo knižne a odborne medieval je v tradičnej periodizácii všeobecných dejín epocha historického vývoja Európy medzi starovekom (resp. antikou) a novovekom, pôvodne ohraničená obrátením rímskeho cisára Konštantína I. na kresťanstvo (pozri milánsky edikt) alebo zánikom Západorímskej ríše (476) na jednej strane a dobytím Konštantínopola (1453), objavením Ameriky (1492) alebo začiatkom reformácie (1515) na strane druhej.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Stredovek · Pozrieť viac »

Studiti

Studiti sú východní (konkrétne gréckokatolícki) mnísi žijúci podľa pravidiel prepodobného Teodora Studitu.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Studiti · Pozrieť viac »

Svätá zem

Mapa z roku 1759 zobrazujúca antické severné (Izraelské) a južné (Judské) kráľovstvo a územie dvanástich kmeňov Jeruzalem – centrum Svätej zeme - mesto posvätné judaizmu, kresťanstvu i islamu Svätá zem je jeden z expresívnych názvov Izraela ako krajiny, do ktorej vstúpili Židia po štyridsaťročnom putovaní púšťou.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Svätá zem · Pozrieť viac »

Svätokupectvo

Svätokupectvo alebo simónia je predaj, kúpa alebo vymieňanie cirkevných milostí, svätostí, sakramentálií, hodností, jurisdikčných aktov a pod.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Svätokupectvo · Pozrieť viac »

Sviatosť birmovania

Birmovanie v rímskokatolíckej cirkvi Sviatosť birmovania alebo sväté tajomstvo myropomazania alebo sviatosť Zoslania Ducha Svätého (z lat. firmatio posilenie), ľudovo nazývaná birmovka, je sviatosť, počas ktorej podľa náuky katolíckej cirkvi zostupuje na adeptov prijatia Duch Svätý.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Sviatosť birmovania · Pozrieť viac »

Sviatosť krstu

Krst Ježiša v rieke Jordán. Krst (číta sa baptisma alebo vaptizma) čo v preklade znamená ponorenie do vody.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Sviatosť krstu · Pozrieť viac »

Sviatosť pomazania chorých

Pomazanie chorých (po latinsky: unctio infirmorum) je jedna zo siedmich sviatostí katolíckej cirkvi, pravoslávnej cirkvi, anglikánskej cirkvi a starokatolíckej cirkvi, ktorá sa udeľuje tým veriacim, ktorí vážne ochoreli.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Sviatosť pomazania chorých · Pozrieť viac »

Sviatosť zmierenia

Sviatosť zmierenia (sa volá aj Svätá spoveď, Sviatosť pokánia, Sväté tajomstvo spovede, Sviatosť svätej spovede, Sviatosť odpustenia, Sviatosť obrátenia, lat. confessio) je sviatosť, počas ktorej sa penitent (kajúcnik) vyznáva zo svojich ľahkých a ťažkých hriechov kňazovi alebo biskupovi prostredníctvom tzv.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Sviatosť zmierenia · Pozrieť viac »

Symmachus

Symmachus môže byť.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Symmachus · Pozrieť viac »

Synagóga

Plzni je treťou najväčšou na svete. Európe. Jarmulka a menora Budapešti Prešove je na svete známa ako sídlo Barkányho zbierky. Synagóga (z gréckeho synagogé - zhromaždenie) je objekt určený na konanie židovských náboženských zhromaždení a náboženského vyučovania.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Synagóga · Pozrieť viac »

Synoda

Synoda (gr.) je cirkevný snem.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Synoda · Pozrieť viac »

Syntéza

Syntéza je spájanie, spojenie jednotlivých častí, zložiek do celku; zlučovanie, zlúčenie; jedna zo základných metód a myšlienkových operácií, spočívajúca v spájaní častí do celku.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Syntéza · Pozrieť viac »

Tŕňová koruna

The National Gallery, Londýn Maarten van Heemskerck, ''Kristus tŕním korunovaný'', olej na dreve (prenesený na plátno), cca. 1550, Frans Hals Museum, Haarlem Tŕňová koruna (iné názvy: Tŕňová koruna Spasiteľa, Božia tŕňová koruna) je biblický termín a kresťanský symbol, ktorý pripomína umučenie Ježiša Krista; v bežnom jazyku symbol utrpenia.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Tŕňová koruna · Pozrieť viac »

Teodor Studita

Svätý Teodor Studita (iné mená: Teódoros Studitský, Theodóros Studités; * okolo 759, Carihrad - † 826) bol kresťanský svätec a významný byzantský hymnograf.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Teodor Studita · Pozrieť viac »

Teodoret z Kýru

Teodoret z Kýru (* 393, Antiochia† cca 460) bol významný predstaviteľ Antiochijskej teologickej školy, cirkevný historik a od roku 423 až do svojej smrti biskup v sýrskom meste Kyrrhos.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Teodoret z Kýru · Pozrieť viac »

Teofil (Byzantská ríša)

Teofilov solidus Jana Skylitza Teofil alebo Teofilos alebo Theofilos (* okolo 804 – † 842) bol byzantský cisár v rokoch 829 až 842.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Teofil (Byzantská ríša) · Pozrieť viac »

Theodóros Abú Kurra

Theodóros Abú Kurra (iné mená pozri nižšie; * pred/asi 750, Edessa† 820 až 825) bol arabský kresťanský mních, teológ a spisovateľ zo Sýrie, melchitský biskup v Harráne.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Theodóros Abú Kurra · Pozrieť viac »

Theodora (11. storočie)

Theodora Porfyrogennéta (* 980† 31. august 1056) bola posledná byzantská cisárovná z Macedónskej dynastie.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Theodora (11. storočie) · Pozrieť viac »

Theodora (6. storočie)

Theodora alebo Teodora (* okolo 497/500† 28. jún 548) bola byzantská (východorímska) cisárovná (augusta), manželka cisára Justiniána I. Spolu s jej manželom je východnými pravoslávnymi cirkvami považovaná za svätú a to i napriek jej sympatiám k monofyzitizmuTheodora.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Theodora (6. storočie) · Pozrieť viac »

Theodora (9. storočie)

Theodora (gr. Θεοδώρα; * asi 815, Ebissa, Paflagónia† 11. február 867, Konštantínopol) bola byzantská cisárovná ako manželka cisára Theofila a regentka.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Theodora (9. storočie) · Pozrieť viac »

Theodosios III.

Theodosios III. alebo Theodosius III. (* † 754) bol byzantský cisár, ktorý vládol v rokoch 715–717.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Theodosios III. · Pozrieť viac »

Theodosius I. (Byzantská ríša)

Theodosius I. plným meno Flavius Theodosius Flaccus, známy aj ako Theodosius Veľký (* 11. január 347 – † 17. január 395) bol v rokoch 379 až 394 cisárom východu Rímskej ríše a od roku 394 posledným cisárom jednotnej Rímskej ríše, ktorá sa po jeho smrti v roku 395 rozdelila na dve časti, východnú a západnú.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Theodosius I. (Byzantská ríša) · Pozrieť viac »

Theodosius II. (Byzantská ríša)

Louvri Theodosius II. alebo Theodosios II. (plným menom Flavius Theodosius; apríl 401 – 28. júl 450) bol východorímsky cisár v rokoch 408–450.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Theodosius II. (Byzantská ríša) · Pozrieť viac »

Theotokos

Bogorodica Vladimirskaja, 12. storočie Theotokos je kresťanský teologický pojem, titul Márie, matky Ježiša Krista.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Theotokos · Pozrieť viac »

Tomáš Akvinský

Svätý Tomáš Akvinský (* 1224 alebo 1225, zámok Roccasecca pri Akvine (Neapol) – † 7. marec 1274, kláštor Fossanova pri Ríme) bol taliansky filozof a teológ, prvý zo scholastických cirkevných učiteľov, princeps philosophorum (knieža filozofov), najväčší predstaviteľ katolíckej filozofie, žiak Alberta Veľkého.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Tomáš Akvinský · Pozrieť viac »

Tomáš Slovan

Tomáš Slovan (* okolo 760, Gaziura† október 823, Arkadiopolis) bol byzantský uzurpátor (vzdorocisár) v rokoch 821823.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Tomáš Slovan · Pozrieť viac »

Tommaso Morosini

Tommaso Morosini (iné mená: Thomasso Morosini, Thomas Morosini,Thomas Morosini In: Tomáš Morosini; * pred 1175† jún/júl 1211THOMAS MOROSINI In) bol prvý latinský konštantínopolský patriarcha v rokoch 12041211.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Tommaso Morosini · Pozrieť viac »

Tomus ad Flavianum

Tomus ad Flavianum (iné názvy: Epistola ad Flavianum, Epistola dogmatica ad Flavianum, Tomus Leonis alebo podľa prvých slov Lectis dilectionis tuae) je oficiálny list pápeža Leva I. Veľkého konštantínopolskému arcibiskupovi Flavianovi z roku 449.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Tomus ad Flavianum · Pozrieť viac »

Trabzon

Trabzon (novogr./pontgr. Τραπεζούντα – Trapezunda) resp.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Trabzon · Pozrieť viac »

Traján

Trajánov stĺp Marcus Ulpius Nerva Traianus alebo po slovensky Traján (* 18. september 53 – † asi 11. august 117) rímsky cisár vládnuci v rokoch 98117, druhý zo skupiny tzv.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Traján · Pozrieť viac »

Trapezuntské cisárstvo

Epirský despotát Trapezuntské cisárstvo (1204  – 1461) bol jeden zo štátov, ktoré vznikli po dočasnom zániku Byzantskej ríše (1204).

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Trapezuntské cisárstvo · Pozrieť viac »

Tretí carihradský koncil

''Tretí carihradský koncil'' (miniatúra; Manassesova kronika, 14. storočie) Tretí carihradský koncil tiež tretí konštantínopolský koncil sa konal v Konštantínopole v dňoch 7. novembra 680 až 16. septembra 681.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Tretí carihradský koncil · Pozrieť viac »

Tretia križiacka výprava

Sultán Saladin Tretia križiacka výprava (1189 - 1192) bola vojenská výprava vyhlásená pápežom Gregorom VIII., ktorej cieľom bolo získať opätovnú kontrolu nad Jeruzalemom.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Tretia križiacka výprava · Pozrieť viac »

Tri kapitoly

Tri kapitoly je označenie pre spor a sporné diela troch kresťanských teológov antiochijskej školy: Theodora z Mopsueste (v tomto prípade bola problematická aj osoba daného teológa), Theodoreta z Kýru (niektoré jeho spisy) a Iba z Edessy (jeho/jemu pripisovaný list biskupovi Marimu).

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Tri kapitoly · Pozrieť viac »

Trier

Trier (historický slovenský názov Trevír) je významné západonemecké mesto v spolkovej krajine Porýnie-Falcko v krajinskom okrese Landkreis Trier-Saarburg.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Trier · Pozrieť viac »

Tripoliské grófstvo

Tripoliské grófstvo alebo (grófstvo) Tripolis bol najmladší križiacky štát prvej križiackej výpravy na území Levantu (dnešného Libanonu a Sýrie) existujúci v rokoch 1102 až 1289.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Tripoliské grófstvo · Pozrieť viac »

Trnavská univerzita v Trnave

Trnavská univerzita v Trnave (spočiatku Trnavská univerzita so sídlom v Trnave) je slovenská verejná vysoká škola univerzitného typu v Trnave.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Trnavská univerzita v Trnave · Pozrieť viac »

Trojsvätá pieseň

Trojsvätá pieseň alebo Trojsvätý hymnus alebo Trisagion je modlitba, ktorá sa používa pri mnohých bohoslužbách v byzantskom obrade.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Trojsvätá pieseň · Pozrieť viac »

Trulánsky koncil

Trulánsky koncil (ďalšie názvy pozri nižšie) bol cirkevný koncil uskutočnený v rokoch 691/692 v Konštantínopole.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Trulánsky koncil · Pozrieť viac »

Turecko

Turecko (tur. Türkiye), dlhý tvar Turecká republika (tur. Türkiye Cumhuriyeti), je euroázijská krajina nachádzajúca sa hlavne na Anatólskom polostrove v západnej Ázii, s menšou časťou na Balkánskom polostrove v juhovýchodnej Európe.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Turecko · Pozrieť viac »

Tyché

Eutychidovej sochy z 3. stor. pred Kr., Vatikánske múzeá, Vatikán Tyché alebo Tycha alebo zastarano Tyche (starogr. Τύχη – Tyché, lat. Fortuna) bola podľa starogréckej mytológie dcéra Titana Ókeana a jeho manželky Tethye, bohyňa šťastnej náhody, jedna z, podľa mena známejších, Ókeanovien.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Tyché · Pozrieť viac »

Typikon

Typikon je kniha, ktorá obsahuje bohoslužobné predpisy v cirkvách byzantského obradu.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Typikon · Pozrieť viac »

Uhorsko

Uhorsko (a) alebo uhorský štát bol multietnický štátny útvar v Karpatskej kotline od roku 895/896 do roku 1918.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Uhorsko · Pozrieť viac »

Ukrižovanie

Umelecké zobrazenie ukrižovania sv. Petra dole hlavou (Caravaggio) Diego Velázquez) Ukrižovanie je historický spôsob popravy.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Ukrižovanie · Pozrieť viac »

Urban II.

Blahoslavený Urban II. (lat. Urbanus Secundus), vl.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Urban II. · Pozrieť viac »

Urban IV.

Urban IV. (rodným menom Jacques Pantaléon, * asi 1195, Troyes, Francúzsko – † 2. október 1264, Perugia, Taliansko) bol 182.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Urban IV. · Pozrieť viac »

Uspenský pôst

Uspenský pôst alebo Spasivka (ľudovo) alebo Pôst pred Zosnutím Bohorodičky alebo aj Pôst Bohorodičky je jedným z pôstnych období kresťanských cirkví byzantského obradu.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Uspenský pôst · Pozrieť viac »

Valentinián I.

Valentinián alebo Valentinian(us) I. alebo Flavius Valentinianus (* 321 – 17. november 375) bol cisárom rímskej ríše v rokoch 364 až 375.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Valentinián I. · Pozrieť viac »

Valerián (cisár)

Aureus rímskeho cisára Valeriana Publius Licinius Valerianus alebo Valerián alebo Valerian(us) (pred 200 – po 260) bol rímsky cisár, ktorý vládol v rokoch 253 – 260.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Valerián (cisár) · Pozrieť viac »

Vandali

Sťahovanie Vandalov v rokoch 100 – 500 Vandali boli východogermánsky kmeň.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Vandali · Pozrieť viac »

Východná schizma

Východná schizma alebo veľká schizma označuje cirkevný rozkol medzi kresťanským Východom a Západom, ktorý rozdelil cirkvi, ktoré prijali Chalcedónsky koncil.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Východná schizma · Pozrieť viac »

Veľká Morava

Veľká Morava (pre obdobie po roku 874 nazývaná aj Veľkomoravská ríša alebo Svätoplukova ríša, VeľkomoravskoMOJMÍR II. In) bol západoslovanský štát existujúci medzi rokmi 833 a začiatkom 10. stor. (asi 907).

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Veľká Morava · Pozrieť viac »

Veľká noc

Fra Angelico: Ženy a prázdny hrob Ikona Vzkriesenia Pascha ‒ okrúhly sladký koláč u gréckokatolíkov a pravoslávnych Pascha a jedlá určené na posvätenie, Kamienka, okr. Stará Ľubovňa, foto z r. 1996 Veľká noc alebo veľkonočné sviatky alebo Pascha (z) je najvýznamnejší kresťanský sviatok, ktorý pripadá na marec alebo apríl (pozri Výpočet dátumu Veľkej noci).

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Veľká noc · Pozrieť viac »

Veľký pôst

Veľký pôst alebo Svätá Štyridsiatnica je v byzantskom obrade pomenovanie pre najdôležitejšie kresťanské pôstne obdobie.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Veľký pôst · Pozrieť viac »

VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied

VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied (v rokoch 1943 – 1953 Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied a umení, v rokoch 1953 – 1973 Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied) je účelové vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, ktoré „publikuje najvýznamnejšie výsledky vedeckovýskumnej činnosti vo vedách o neživej a živej prírode i v oblasti spoločenských vied.“.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied · Pozrieť viac »

Vigilius

Vigilius (* okolo 500– † 7. jún 555) bol 59.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Vigilius · Pozrieť viac »

Viterbo (mesto)

Radnica Viterbo je talianske mesto v oblasti Lazio, hlavné mesto rovnomennej provincie.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Viterbo (mesto) · Pozrieť viac »

Vladimír I. (Kyjevská Rus)

Vladimír I. Sviatoslavič Veľký (starorusky: Володимръ Святославичь, po rusky: Владимир I Святославич) (* 960, Budutino - † 15. júl 1015, Berestovo) knieža Kyjevskej Rusi od roku 978 (podľa iných zdrojov od roku 980), iniciátor pokrstenia Staroruského štátu a v rokoch 978 - 986 tiež knieža Polackého kniežatstva, ktoré bolo v tom období pod správou Kyjevskej Rusi.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Vladimír I. (Kyjevská Rus) · Pozrieť viac »

Vladimír Vavřínek

PhDr. Vladimír Vavřínek CSc., Dr. h. c.  (* 5. august 1930, Hradec Králové) je český historik, byzantológ a slavista, odborník na byzantsko-slovanské vzťahy a cyrilo-metodskú misiu.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Vladimír Vavřínek · Pozrieť viac »

Vlastizrada

ľudácky politik r. 1937 odsúdený za vlastizradu a špionáž v prospech Maďarska, v rozhlase na Nový rok v roku 1939. Vlastizrada je v širšom zmysle zločin proti základom štátu, a/alebo jeho suverenite, ústavnému zriadeniu, samostatnosti, zvrchovanosti a územnej celistvosti.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Vlastizrada · Pozrieť viac »

Vyšehrad (nakladateľstvo)

Vyšehrad je najstaršie doteraz pôsobiace české vydateľstvo, ktoré založil v roku 1934 kanonik pražskej vyšehradskej kapituly Bohumil Stašek.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Vyšehrad (nakladateľstvo) · Pozrieť viac »

Wulfila

Wulfila (meno je zdrobneninou gótskeho slova wulf (vlk))(* asi 311 na dolnom Dunaji – † 383 Carihrad) bol biskup východorímskej cirkvi, misionár u germánskych Gótov.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Wulfila · Pozrieť viac »

Zadar

Zadar je mesto v Chorvátsku pri Jadranskom mori.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Zadar · Pozrieť viac »

Západorímska ríša

Imperium Romanum Occidentale – západorímska ríša Západorímska ríša je moderné označenie pre západnú časť rímskeho impéria od roku 395 (rozdelenie Rímskej ríše) do roku 476 / 486, vo vnímaní súčasníkov existovala len jedna ríša na čele s dvoma cisármi.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Západorímska ríša · Pozrieť viac »

Zénón (Byzantská ríša)

Minca znázorňujúca Zenóna ako víťaza Zénón (iné mená: Zenón, Zeno, Zinon, Zeno Tarasius, Flavius Zeno Augustus; lat. Zeno, gr. Zénón) bol byzantský cisár od 9. februára 474 do 9. apríla 491 (s dvadsaťmesačným prerušením v rokoch 475–476).

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Zénón (Byzantská ríša) · Pozrieť viac »

Zóé (Byzantská ríša)

Zóé Porfyrogennéta (iné mená: Zoé Porfyrogennetka;, iné prepisy mena pozri pod Zoe; * okolo 978, Konštantínopol† 11. jún 1050, Konštantínopol) bola byzantská cisárovná od 11. novembra 1028 do jej smrti v roku 1050, manželka troch byzantských cisárov - Romana III. Argyra, Michala IV. Paflagónskeho a Konštantína IX. Monomacha.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Zóé (Byzantská ríša) · Pozrieť viac »

Zóé Karbónopsina

Zóé Karbónopsina (iné prepisy: Zoe, Zoi, Zoé, Karbonopsina; v preklade: Čiernooká Zóé; gr. Ζωή Καρβωνοψίνα; * 9. stor.† po 920) bola byzantská cisárovná, štvrtá manželka cisára Leva VI., matka byzantského cisára Konštantína VII. a regentka v rokoch 914919.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Zóé Karbónopsina · Pozrieť viac »

Zóé Zaoutzaina

Zóé Zaoutzaina (Prepis podľa PSP: Zóé, iné prepisy: Zóé, Zoi, Zoé, iný prepis rodového mena: Zaoutzina; † december 899 / január 900) bola byzantská cisárovná, druhá manželka cisára Leva VI.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Zóé Zaoutzaina · Pozrieť viac »

Zósimos (historik)

Zósimos (* okolo 460† okolo 520), bol byzantský historik.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Zósimos (historik) · Pozrieť viac »

Zjavenie Pána

Ikona Krstu Pána Svätenie vody v potoku na Bohozjavenie u gréckokatolíkov, Litmanová, Slovakia r. 1996 Zjavenie Pána alebo Bohozjavenie alebo Epifánia (gr. Θεοφάνια, príp. Επιφάνια; csl. Богоѧвле́нїе; lat. Epiphania, príp. Theophania) je kresťanský sviatok, ktorý väčšina kresťanov slávi 6.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Zjavenie Pána · Pozrieť viac »

Zlatá horda

Zlatá horda (1389) Zlatá horda (mong. Алтан Орд Altan Ord; tat. Altın Urda) alebo Kypčacký chanát/Chanát Kypčak alebo Ulus Džuči bol moslimský štát v južnej európskej časti dnešného Ruska a okolí a na západnej Sibíri.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Zlatá horda · Pozrieť viac »

Zoznam rímskych cisárov

Toto je zoznam rímskych cisárov (pozri aj Rímske cisárstvo) spolu s dátumami, kedy vládli Rímskej ríši.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a Zoznam rímskych cisárov · Pozrieť viac »

1019

Žiadny popis.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a 1019 · Pozrieť viac »

1027

26. marec - pápež Ján XIX. korunoval Konráda II. za cisára Svätej ríše rímskej 1027.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a 1027 · Pozrieť viac »

1052

1052.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a 1052 · Pozrieť viac »

1054

Žiadny popis.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a 1054 · Pozrieť viac »

1059

Žiadny popis.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a 1059 · Pozrieť viac »

1087

Žiadny popis.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a 1087 · Pozrieť viac »

1095

Žiadny popis.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a 1095 · Pozrieť viac »

1098

Žiadny popis.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a 1098 · Pozrieť viac »

1099

Žiadny popis.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a 1099 · Pozrieť viac »

11. apríl

Žiadny popis.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a 11. apríl · Pozrieť viac »

1102

Žiadny popis.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a 1102 · Pozrieť viac »

1144

Žiadny popis.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a 1144 · Pozrieť viac »

1166

Žiadny popis.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a 1166 · Pozrieť viac »

1176

Žiadny popis.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a 1176 · Pozrieť viac »

1180

Žiadny popis.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a 1180 · Pozrieť viac »

1185

Žiadny popis.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a 1185 · Pozrieť viac »

1203

Žiadny popis.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a 1203 · Pozrieť viac »

1204

Žiadny popis.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a 1204 · Pozrieť viac »

1222

Žiadny popis.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a 1222 · Pozrieť viac »

1261

Žiadny popis.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a 1261 · Pozrieť viac »

1263

Žiadny popis.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a 1263 · Pozrieť viac »

1264

Žiadny popis.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a 1264 · Pozrieť viac »

1266

Žiadny popis.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a 1266 · Pozrieť viac »

1267

Žiadny popis.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a 1267 · Pozrieť viac »

1268

Žiadny popis.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a 1268 · Pozrieť viac »

1271

Žiadny popis.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a 1271 · Pozrieť viac »

1273

Žiadny popis.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a 1273 · Pozrieť viac »

1274

Žiadny popis.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a 1274 · Pozrieť viac »

1275

1275.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a 1275 · Pozrieť viac »

1276

Žiadny popis.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a 1276 · Pozrieť viac »

1277

Žiadny popis.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a 1277 · Pozrieť viac »

1280

Žiadny popis.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a 1280 · Pozrieť viac »

1281

Žiadny popis.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a 1281 · Pozrieť viac »

1282

Žiadny popis.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a 1282 · Pozrieť viac »

13. apríl

* Medzinárodný deň boja proti hluku.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a 13. apríl · Pozrieť viac »

1310

Začal vládnuť Ján Luxemburský.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a 1310 · Pozrieť viac »

1321

Žiadny popis.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a 1321 · Pozrieť viac »

1334

Žiadny popis.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a 1334 · Pozrieť viac »

1341

1341.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a 1341 · Pozrieť viac »

1345

Žiadny popis.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a 1345 · Pozrieť viac »

1347

Žiadny popis.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a 1347 · Pozrieť viac »

1351

Žiadny popis.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a 1351 · Pozrieť viac »

1354

Žiadny popis.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a 1354 · Pozrieť viac »

14. apríl

Žiadny popis.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a 14. apríl · Pozrieť viac »

1438

Žiadny popis.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a 1438 · Pozrieť viac »

1439

Žiadny popis.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a 1439 · Pozrieť viac »

1444

Žiadny popis.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a 1444 · Pozrieť viac »

1448

Žiadny popis.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a 1448 · Pozrieť viac »

1450

1450.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a 1450 · Pozrieť viac »

1452

Žiadny popis.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a 1452 · Pozrieť viac »

1453

Žiadny popis.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a 1453 · Pozrieť viac »

16. júl

Žiadny popis.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a 16. júl · Pozrieť viac »

18. október

Žiadny popis.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a 18. október · Pozrieť viac »

19. jún

Žiadny popis.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a 19. jún · Pozrieť viac »

20. máj

* Svetový deň včiel.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a 20. máj · Pozrieť viac »

24. júl

Žiadny popis.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a 24. júl · Pozrieť viac »

25. júl

Louisa Blériota cez Lamanšský prieliv.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a 25. júl · Pozrieť viac »

28. február

Žiadny popis.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a 28. február · Pozrieť viac »

29. máj

* Medzinárodný deň mierových jednotiek OSN.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a 29. máj · Pozrieť viac »

305

Žiadny popis.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a 305 · Pozrieť viac »

306

0306.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a 306 · Pozrieť viac »

311

0311.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a 311 · Pozrieť viac »

313

Žiadny popis.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a 313 · Pozrieť viac »

315

Bol postavený Konštantínov víťazný oblúk v Ríme ktorý oslavuje jeho víťazstvo nad spoluvládcom Maxentiusom v roku 312.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a 315 · Pozrieť viac »

320

0320.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a 320 · Pozrieť viac »

321

0321.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a 321 · Pozrieť viac »

324

0324.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a 324 · Pozrieť viac »

325

0325.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a 325 · Pozrieť viac »

330

Žiadny popis.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a 330 · Pozrieť viac »

335

Žiadny popis.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a 335 · Pozrieť viac »

340

0340.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a 340 · Pozrieť viac »

343

0343.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a 343 · Pozrieť viac »

355

0355.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a 355 · Pozrieť viac »

360

0360.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a 360 · Pozrieť viac »

362

0362.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a 362 · Pozrieť viac »

363

0363.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a 363 · Pozrieť viac »

364

0364.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a 364 · Pozrieť viac »

375

0375.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a 375 · Pozrieť viac »

378

0378.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a 378 · Pozrieť viac »

379

Žiadny popis.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a 379 · Pozrieť viac »

380

0380.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a 380 · Pozrieť viac »

381

0381.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a 381 · Pozrieť viac »

390

Žiadny popis.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a 390 · Pozrieť viac »

392

Žiadny popis.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a 392 · Pozrieť viac »

393

Žiadny popis.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a 393 · Pozrieť viac »

395

Žiadny popis.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a 395 · Pozrieť viac »

403

Žiadny popis.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a 403 · Pozrieť viac »

404

0404.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a 404 · Pozrieť viac »

406

0406.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a 406 · Pozrieť viac »

407

0407.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a 407 · Pozrieť viac »

408

Žiadny popis.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a 408 · Pozrieť viac »

42 mučeníkov z Amoria

42 mučeníkov z Amoria (gr: οἰ ἅγιοι μβ′ μάρτυρες τοῦ Ἀμορίου) bola skupina byzantských úradníkov, ktorí boli v roku 838 zajatí pri abbásovskom dobytí horno-frýgijskeho mesta Amorion.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a 42 mučeníkov z Amoria · Pozrieť viac »

428

0428.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a 428 · Pozrieť viac »

449

Žiadny popis.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a 449 · Pozrieť viac »

450

Žiadny popis.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a 450 · Pozrieť viac »

451

Žiadny popis.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a 451 · Pozrieť viac »

482

Žiadny popis.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a 482 · Pozrieť viac »

484

Žiadny popis.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a 484 · Pozrieť viac »

50

Žiadny popis.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a 50 · Pozrieť viac »

512

Žiadny popis.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a 512 · Pozrieť viac »

519

Žiadny popis.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a 519 · Pozrieť viac »

529

Žiadny popis.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a 529 · Pozrieť viac »

531

Žiadny popis.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a 531 · Pozrieť viac »

532

0532.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a 532 · Pozrieť viac »

533

Žiadny popis.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a 533 · Pozrieť viac »

543

0543.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a 543 · Pozrieť viac »

544

0544.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a 544 · Pozrieť viac »

548

0548.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a 548 · Pozrieť viac »

553

0553.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a 553 · Pozrieť viac »

588

Byzantská ríša.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a 588 · Pozrieť viac »

6. júl

* Deň bozku.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a 6. júl · Pozrieť viac »

602

Žiadny popis.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a 602 · Pozrieť viac »

614

Žiadny popis.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a 614 · Pozrieť viac »

618

0618.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a 618 · Pozrieť viac »

619

0619.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a 619 · Pozrieť viac »

622

Žiadny popis.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a 622 · Pozrieť viac »

634

Žiadny popis.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a 634 · Pozrieť viac »

636

Žiadny popis.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a 636 · Pozrieť viac »

638

Žiadny popis.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a 638 · Pozrieť viac »

642

0642.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a 642 · Pozrieť viac »

648

0648.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a 648 · Pozrieť viac »

649

0649.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a 649 · Pozrieť viac »

681

0681.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a 681 · Pozrieť viac »

692

0692.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a 692 · Pozrieť viac »

711

Žiadny popis.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a 711 · Pozrieť viac »

713

Žiadny popis.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a 713 · Pozrieť viac »

726

0726.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a 726 · Pozrieť viac »

730

0730.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a 730 · Pozrieť viac »

741

Žiadny popis.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a 741 · Pozrieť viac »

751

Žiadny popis.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a 751 · Pozrieť viac »

754

Žiadny popis.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a 754 · Pozrieť viac »

780

Žiadny popis.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a 780 · Pozrieť viac »

786

Žiadny popis.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a 786 · Pozrieť viac »

787

Žiadny popis.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a 787 · Pozrieť viac »

795

Žiadny popis.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a 795 · Pozrieť viac »

800

Žiadny popis.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a 800 · Pozrieť viac »

811

Žiadny popis.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a 811 · Pozrieť viac »

813

0813.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a 813 · Pozrieť viac »

815

0815.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a 815 · Pozrieť viac »

827

Žiadny popis.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a 827 · Pozrieť viac »

829

Žiadny popis.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a 829 · Pozrieť viac »

842

Žiadny popis.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a 842 · Pozrieť viac »

843

Žiadny popis.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a 843 · Pozrieť viac »

858

0858.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a 858 · Pozrieť viac »

861

Žiadny popis.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a 861 · Pozrieť viac »

862

Žiadny popis.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a 862 · Pozrieť viac »

863

Žiadny popis.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a 863 · Pozrieť viac »

865

Žiadny popis.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a 865 · Pozrieť viac »

867

Žiadny popis.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a 867 · Pozrieť viac »

869

Žiadny popis.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a 869 · Pozrieť viac »

870

Žiadny popis.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a 870 · Pozrieť viac »

872

Žiadny popis.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a 872 · Pozrieť viac »

875

0875.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a 875 · Pozrieť viac »

877

Žiadny popis.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a 877 · Pozrieť viac »

879

Žiadny popis.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a 879 · Pozrieť viac »

880

Žiadny popis.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a 880 · Pozrieť viac »

886

Žiadny popis.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a 886 · Pozrieť viac »

889

Žiadny popis.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a 889 · Pozrieť viac »

905

Žiadny popis.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a 905 · Pozrieť viac »

906

Žiadny popis.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a 906 · Pozrieť viac »

912

Žiadny popis.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a 912 · Pozrieť viac »

913

Žiadny popis.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a 913 · Pozrieť viac »

920

0920.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a 920 · Pozrieť viac »

944

Žiadny popis.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a 944 · Pozrieť viac »

946

Žiadny popis.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a 946 · Pozrieť viac »

962

Žiadny popis.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a 962 · Pozrieť viac »

988

Žiadny popis.

Nový!!: Náboženstvo v Byzantskej ríši a 988 · Pozrieť viac »

Úniapédia je koncepčné mapy alebo sémantickej siete, organizované ako encyklopédia - Slovník. Dáva stručnú definíciu každého konceptu a jej vzťahov.

To je veľká internetová mentálna mapa, ktorá slúži ako základ pre koncepčných diagramov. Je to zadarmo na použitie a každý článok alebo dokument možno stiahnuť. Je to nástroj, zdroj alebo odkaz na štúdium, výskum, vzdelávanie, učenie alebo učenie, ktoré môžu byť použité podľa učiteľa, pedagógov, žiakov alebo študentov; pre akademický svet: pre školské, základným, stredným, vysoké školy, stredné, technický stupeň, vysoké školy, univerzity, vysokoškolák, magisterských a doktorandských titulov; for Papers, správy, projekty, nápady, dokumentácia, prieskumy, súhrny, alebo práce. Tu je definícia, vysvetlenie, popis, alebo význam každá významná, na ktorom by ste potrebovali nejakú informáciu, a zoznam ich pridružené pojmy ako slovníčku. K dispozícii v Slovenský, Angličtina, Španielsky, Portugalčina, Japonský, Čínsky, Francúzsky, Nemec, Talian, Polsky, Dutch, Rusky, Arabčina, Hindčina, Švédska, Ukrajinská, Maďarský, Katalánsky, Český, Hebrejčina, Dánsky, Fínsky, Indonézsky, Norwegian, Rumunský, Turkish, Vietnamci, Korean, Thai, Greek, Bulharská, Chorvátsky, Lithuanian, Filipínsky, Latvian, Estónsky a Slovinsky Ďalšie jazyky čoskoro.

Všetky informácie sa extrahuje z Wikipédia, a je k dispozícii pod licenciou Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported.

Úniapédia nie je podporovaná ani pridružená k nadácii Wikimedia Foundation.

Google Play, Android a logo Google Play sú ochrannými známkami spoločnosti Google Inc.

Zásady ochrany osobných údajov

VychádzajúcePrichádzajúce