VychádzajúcePrichádzajúce

🌟Zjednodušili sme náš dizajn pre lepšiu navigáciu!

Obsah

1. 608 vzťahy: Abú Bakr as-Siddík, Abgarov obraz, Abrahámovské náboženstvo, Academia (české vydavateľstvo), Afrika, Agapet I., Akakiánska schizma, Akatist, Alba (rúcho), Alexander III. (Byzantská ríša), Alexandr Petrovič Každan, Alexandria, Alexandrijská škola, Alexandrijský patriarchát, Alexios I. (Byzantská ríša), Alexios I. (konštantínopolský patriarcha), Alexios V., Ambrosius Milánsky, Anachorét, Anastasios I. (Byzantská ríša), Anastasios II. (Byzantská ríša), Anatéma, Angelovci, Ankara, Anthonis van Dyck, Antiochia, Antiochijská škola, Antiochijské kniežatstvo, Antiochijský patriarchát, Anton Veľký, Antropológia, Apúlia, Apoštolská postupnosť, Apoštolský koncil, Apologetika, Arabský polostrov, Aragónske kráľovstvo, Archimandrita, Areios, Areios (kresťan z Alexandrie), Arianizmus, Arkadios, Arméni, Arménska apoštolská cirkev, Arménske kniežatstvo v Kilikii, Arménsko, Arsenios Autóreianos, Artabasdus, Asimilácia, Askéza, ... Rozbaliť index (558 viac) » « Zmenšiť index

Abú Bakr as-Siddík

Abú Bakr as-Siddík alebo Abú Bakr (ďalšie mená pozri nižšie; * 573, Mekka – † 22. august 634, Medina) bol prvý arabský kalif.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Abú Bakr as-Siddík

Abgarov obraz

Abgarov obraz (iné názvy: mandylion, mandilion, mandylion/mandilion z Edessy, edesský obraz (Krista), obraz z Edessy, staršie edessenum) je zobrazenie tváre Ježiša Krista, ktoré podľa legendy dostal ťažko chorý Abgar, kráľ z Edessy.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Abgarov obraz

Abrahámovské náboženstvo

Symbol troch hlavných abrahámovských náboženstiev: kresťanstva, judaizmu a islamu Abrahámovské náboženstvo je náboženstvo, ktoré uznáva Abraháma ako praotca.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Abrahámovské náboženstvo

Academia (české vydavateľstvo)

Wiehlův dom Academia (názov v rokoch 19551965 Nakladatelství Československé akademie věd; iné názvy pozri v kapitole Názov) je české vydavateľstvo a kníhkupectvo, ktoré v roku 1953 zriadila Československá akadémia vied (ČSAV).

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Academia (české vydavateľstvo)

Afrika

Afrika je rozlohou tretí najväčší a počtom obyvateľov druhý najľudnatejší svetadiel.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Afrika

Agapet I.

Svätý Agapet I. (iné meno: Agapét I.;; † 22. apríl 536) bol pápežom od 13. mája 535 do 22. apríla 536.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Agapet I.

Akakiánska schizma

Akakiánska schizma (iné názvy: Akakiova schizmaAkakios. In:, Akáciova schizma, akaciánska schizma, akakiovská schizma) (484 až 519) predstavovala prvú vážnu schizmu medzi západnou a východnou cirkvou.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Akakiánska schizma

Akatist

Akatistová ikona (Rusko, 14. storočie) Akatist alebo akafist je ďakovno-oslavnou bohoslužbou v pravoslávnej a gréckokatolíckej cirkvi.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Akatist

Alba (rúcho)

Anglikánsky diakon v albe. Alba je plátené liturgické košeľovité rúcho, ktoré siaha po členky.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Alba (rúcho)

Alexander III. (Byzantská ríša)

Alexander III.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Alexander III. (Byzantská ríša)

Alexandr Petrovič Každan

Alexandr Petrovič Každan (* 3. september 1922, Moskva† 29. máj 1997, Washington, D. C.) bol sovietsko/rusko-americký historik a byzantológ židovského pôvodu, zostavovateľ známeho odborného slovníka Oxford Dictionary of Byzantium.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Alexandr Petrovič Každan

Alexandria

Alexandria je druhé najväčšie mesto v Egypte a najväčší egyptský prístav.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Alexandria

Alexandrijská škola

Alexandrijská škola je.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Alexandrijská škola

Alexandrijský patriarchát

Alexandrijský patriarchát je úrad či hodnosť patriarchu tradične držaný alexandrijským biskupom a územie právomoci daného patriarchu: Môže ísť o.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Alexandrijský patriarchát

Alexios I. (Byzantská ríša)

Alexios I. Komnénos (* asi 1057, Konštantínopol† 15. august 1118, tamže) bol byzantský cisár v rokoch 1081 až 1118.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Alexios I. (Byzantská ríša)

Alexios I. (konštantínopolský patriarcha)

Alexios I. Studites (* ?† 20. február 1043, Konštantínopol) bol opát (igumen) Studijského kláštora a konštatinopolský patriarcha v rokoch 1025 až 1043.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Alexios I. (konštantínopolský patriarcha)

Alexios V.

Alexios V. Dukas Murtzuflos (v preklade Zamračený;,; * ?november/december 1204, Konštantínopol) bol byzantský cisár v roku 1204.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Alexios V.

Ambrosius Milánsky

Svätý Ambrosius MilánskyAmbrosius Milánsky In: (iné mená: Ambróz Milánsky, Ambróz, Ambrózius, AmbrosiusAmbrosius In:, vlastným menom Aurelius Ambrosius, 17. AMBROSIUS MEDIOLANENSIS. In:; * okolo 340, asi Trier† 4. apríl 397, Miláno) bol rímsky kresťanský teológ a spisovateľ, jeden z najvýznamnejších západných cirkevných otcov, učiteľ cirkvi.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Ambrosius Milánsky

Anachorét

Anachorét alebo anachoréta môže byť.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Anachorét

Anastasios I. (Byzantská ríša)

Minca Anastasia I. Anastasios I. (varianty mena pozri v článku Anastáz I.;* okolo 430, Dyrhachium – † 9./10. júl 518 v Konštantínopoli) bol byzantským cisárom v rokoch 491 – 518.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Anastasios I. (Byzantská ríša)

Anastasios II. (Byzantská ríša)

Solidus Anastasia II. Anastasios II. (varianty mena pozri v článku Anastáz II.;* † 721), pôvodným menom Artemios, bol byzantský cisár, ktorý vládol v rokoch 713–715.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Anastasios II. (Byzantská ríša)

Anatéma

Anatémaanatéma In: (niekedy aj: anathema či anathéma, archaicky aj: anatema, pôvodne zo, môže byť.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Anatéma

Angelovci

Angelovci (gr. Ἄγγελος, ženský rod: Άγγελίνα) bol byzantský aristokratický rod, vládnuca dynastia Byzantskej ríše a Epirského despotátu.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Angelovci

Ankara

Ankara (gr. Άγκυρα – Ankyra – kotva) je hlavné a po Istanbule druhé najväčšie mesto Turecka.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Ankara

Anthonis van Dyck

Anthonis van Dyck (iné mená: Antoon van Dyck, Anthony van Dyck; * 22. marec 1599, Antverpy – † 9. december 1641, Londýn) bol flámsky barokový maliar a grafik.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Anthonis van Dyck

Antiochia

Poloha ''Antiochie'' Opevnenie ''Antiochie'' na hore Silpius, 12. storočie Antiochia (iné názvy: Antiocheia, Antiochea, Antiochia nad Orontom – - Antiocheia hé epi Orontou, lat. Antiochia ad Orontem; Veľká Antiochia – - Antiocheia hé megalé; Sýrska Antiochia; prídavné a obyvateľské meno pozri v článku Antiochia (rozlišovacia stránka)) pri dnešnom tureckom meste Antakya, bolo staroveké mesto v dnešnom Turecku.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Antiochia

Antiochijská škola

Antiochijská škola alebo antiošská škola je označenie pre skupinu cirkevných Otcov, raných kresťanských teológov a exegétov zo sýrskej oblasti z 5. – 6. storočie, ktorých strediskom bolo mesto Antiochia.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Antiochijská škola

Antiochijské kniežatstvo

Antiochijské kniežatsvo Antiochijské kniežatstvo (iné názvy: (kniežatstvo) Antiochia/Antioche(i)a, Antiošské kniežatstvo, Antiochijské/Antiošské vojvodstvo, zastarano Antiochenské kniežatstvo/kráľovstvo) bol križiacky štát v rokoch 1098 až približne 1268 v časti dnešného Turecka a časti dnešnej Sýrie.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Antiochijské kniežatstvo

Antiochijský patriarchát

Antiochijský patriarchát alebo Antiošský patriarchát je úrad či hodnosť patriarchu tradične držaný antiochijským biskupom a územie právomoci daného patriarchu: Môže ísť o.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Antiochijský patriarchát

Anton Veľký

Svätý Anton Veľký alebo svätý Anton Pustovník alebo svätý Anton Egyptský alebo Antonius Abbas (* asi 251, Herakleopolis Magna – † 356, Veset) bol egyptský kresťanský mních, askéta a svätec, považovaný za priekopníka mníšskeho života.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Anton Veľký

Antropológia

Antropológia je veda alebo súbor vied o človeku, a to presnejšie v týchto možných významoch.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Antropológia

Apúlia

Apúlia (tal. Puglia) je región na juhovýchode Talianska.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Apúlia

Apoštolská postupnosť

Apoštolská postupnosť alebo apoštolská sukcesia je kresťanská náuka ktorá hovorí o tom že biskupi sú nasledovníkmi svojich predchodcov a tí sú zase následníkmi svojich predchodcov, až táto línia siaha k apoštolom (preto apoštolská).

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Apoštolská postupnosť

Apoštolský koncil

Apoštolský koncil (nazývaný tiež Jeruzalemský koncil) je retrospektívne pomenovanie pre diskusie opísané v knihe Skutkov apoštolov v 15.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Apoštolský koncil

Apologetika

Apologetika (z gr. apo – proti, logos – reč) je obrana viery proti neveriacim; časť systematickej teológie, ktorej cieľom je obhajoba a zdôvodnenie vierouky pomocou dôvodov apelujúcich na rozum.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Apologetika

Arabský polostrov

Satelitná snímka Arabského polostrova Arabský polostrov alebo Arábia (arabs. جزيرة العرب, Džazíra al-Arab) je polostrov, ktorý sa nachádza na Blízkom východe, je križovatkou medzi Áziou a Afrikou.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Arabský polostrov

Aragónske kráľovstvo

Aragónske kráľovstvo bolo stredoveké kráľovstvo s premenlivým územným rozsahom, existujúce v rokoch 1035 – 1516.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Aragónske kráľovstvo

Archimandrita

Archimandrita alebo archimandrit je v pravoslávnej a gréckokatolíckej cirkvi hodnosť pre jeromnícha, t. j. mnícha, ktorý je zároveň kňazom.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Archimandrita

Areios

Areios (iné názvy: Áreios, Areus, Áreus) môže byť.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Areios

Areios (kresťan z Alexandrie)

Arius z Alexandrie Areios (alebo lat. Arius, * 256 – † 336) bol kresťanský kňaz z Alexandrie, od ktorého dostal názov arianizmus ako jeden z heretických smerov 4.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Areios (kresťan z Alexandrie)

Arianizmus

Arianizmus alebo ariánstvo je christologické učenie alexandrijského biskupa Areia, ktorý nepriznáva Kristovi rovnocennosť s Bohom.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Arianizmus

Arkadios

Busta Flavia Arcadia Arkadios (iné mená: Arcadius, Arkadius, Flavius Arcadius, Imperator Caesar Flavius Arcadius Augustus; * 377 – † 1. máj 408) bol východorímsky cisár, vládnuci v rokoch 395 – 408.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Arkadios

Arméni

Znak Arménska s vrchom Ararat Arméni vo svete Spomienka na genocídu Arménov Biblický vrch Ararat Arménsky kresťanský chrám Interiér chrámu Arméni alebo staršie Arménci sú národ žijúci najmä v Arménsku, na ktorého území žijú nepretržite už 3500 rokov, Gruzínsku a Azerbajdžane (Náhorný Karabach).

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Arméni

Arménska apoštolská cirkev

Arménska apoštolská cirkev alebo arménska gregoriánska cirkev je jedna z autokefálnych orientálnych ortodoxných cirkví.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Arménska apoštolská cirkev

Arménske kniežatstvo v Kilikii

Arménske kniežatstvo v KilikiiV zahraničnej literatúra niekedy pre rozlíšenie od iných arménskych efemérnych krajín a kniežatstiev v okolí označované aj ako Kniežatstvo Rubenovcov (niekedy spolu s obdobím Arménskeho kráľovstva v Kilikii označované aj ako Malé Arménsko alebo aj ako Malá Arménia) bol stredoveký feudálny štát, dedičná monarchia rozprestierajúca sa na území dnešného Turecka v Malej Ázii v Kilikii.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Arménske kniežatstvo v Kilikii

Arménsko

Arménsko (súčasný normovaný názov; staršie (cca do 70. rokov 20. stor.) aj: Arménia, prípadne: Armenia; v niektorých súčasných zdrojoch len pre obdobie staroveku: Arménia), dlhý tvar Arménska republika (Hajastani Hanrapetuthjun), je horská krajina v juhozápadnej Ázii, kde okolo 90 % územia leží vyššie ako 1000 metrov nad morom (m n.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Arménsko

Arsenios Autóreianos

Arsenios Autóreianos (iný prepis: Arsenios Autoreianos,,, rodným menom Geórgios, mníšskym menom Gennadios; * asi 1200, Konštantínopol† 30. september 1273, ostrov Prokonnésos) bol byzantský mních a pravoslávny biskup, v rokoch 12541260 a 12611265 konštantínopolský ekumenický patriarcha.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Arsenios Autóreianos

Artabasdus

Artabasdus alebo Artabasdos (* okolo roku 690 – † po roku 743) pochádzal z Arménie a v rokoch 742-743 bol proticisárom Byzantskej ríše.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Artabasdus

Asimilácia

Asimilácia môže znamenať.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Asimilácia

Askéza

Askéza (gr.) môže byť.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Askéza

Asketika

Asketika (gr.) je náuka o askéze.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Asketika

Atanáz Alexandrijský

Svätý Atanáz Alexandrijský alebo Atanáz Veľký (* 295/299 – † 373), po grécky Athanasios, bol kresťanský teológ a alexandríjský patriarcha.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Atanáz Alexandrijský

Atény

Chrám Erechteion Atény sú hlavné a najväčšie mesto Grécka a zároveň hlavné mesto gréckeho regiónu Atika (Attikí).

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Atény

Ateizmus

Baron Paul d'Holbach – francúzsky filozof a spisovateľ 18 stor. je považovaný za jedného z prvých ateistov. Richard Dawkins – evolučný biológ, profesor na Univerzite v Oxforde. V súčasnosti jeden z najznámejších aktivistov v boji proti náboženstvám.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Ateizmus

Athos (polostrov)

Poloha polostrova Atos Athos 3D Athos (iné názvy: Atos, Vrch/Hora Athos, Svätý vrch, Svätá hora, Vrch/Hora Panny Márie, Ajon Oros, Ajo Oros, Oros Athos; starogr. (Vrch/Hora) Athós, Hagion Oros, Oros Athós; grécke názvy pozri podrobnejšie nižšie) je vrch a zároveň polostrov (ktorý je vlastne len výbežkom polostrova Chalkidiki) v Grécku a na ktorom dnes leží autonómny mníšsky štát At(h)os.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Athos (polostrov)

Avari (Stredná Ázia)

Birituálne pohrebiská stredného a neskorého obdobia kaganátu na južnom Slovensku a hranice neskoroavarského kaganátu Avari (iné názvy: starí Avari, tureckí/turkickí Avari) boli nomádske etnikum ázijského pôvodu, ktoré tvorili kmene War a Chun usadené v 5.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Avari (Stredná Ázia)

Avignon

Avignon je starobylé mesto v Provensalsku na juhu Francúzska, sídlo departementu Vaucluse v regióne Provence-Alpes-Côte d’Azur na ľavom brehu rieky Rhôny.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Avignon

Şanlıurfa

Şanlıurfa (v 20.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Şanlıurfa

Azyl

Azyl je ochrana cudzinca, ktorý v štáte (ktorého je štátnym občanom alebo v ktorom býva, ak ide o osobu bez štátneho občianstva) má opodstatnené obavy z prenasledovania rasových, náboženských alebo národnostných dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, a vzhľadom na tieto obavy sa nechce alebo nemôže vrátiť do tohto štátu.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Azyl

Šiitizmus

Šiitizmus (iné názvy: šíitizmus, šiizmus, šiitstvo, šíitstvo, ší’a, šía, šiitský/šíitsky islam; arab. – šía/iný prepis ší’a; pôvodne z – ší’atu ’Alí – Alího strana, Alího nasledovníci) je jedna z dvoch hlavných vetiev islamu.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Šiitizmus

Štátna Tretiakovská galéria

Štátna Tretiakovská galéria je umelecké múzeum v hlavnom meste Ruska, v Moskve, založené v roku 1856 ruským obchodníkom, mecenášom a zberateľom umenia Pavlom Michajlovičom Tretiakovom.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Štátna Tretiakovská galéria

Štefan IX.

Štefan IX.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Štefan IX.

Štefan V. (pápež)

Štefan V. (VI.) (* ?, Rím, Taliansko - † 14. september 891, Rím) bol 110.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Štefan V. (pápež)

Štvrtá križiacka výprava

Štvrtá križiacka výprava (12021204) bola vojenská výprava, ktorej pôvodným cieľom bolo obsadiť Jeruzalem najprv prevzatím kontroly nad Egyptom, ale v roku 1204 skončila dobytím Konštantínopola, hlavného mesta Byzantskej ríše.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Štvrtá križiacka výprava

İznik

İznik (-po turecky; starší názov bol grécky, a to Νίκαια – prepis podľa starogréčtiny Nikaia, prepis podľa novogréčtiny Nikea; po latinsky Nic(a)ea; slov. príd. meno znie k starogr. nikajský/níkajský/nikájsky/níkájsky, k novogr.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a İznik

Židia

Židia (hebr. יְהוּדִים, Jehudim, sg. יְהוּדִי, Jehudi) sú semitský národ, ktorý pochádza z oblasti Blízkeho východu.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Židia

Židovská vojna

Židovská vojna môže byť.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Židovská vojna

Život Konštantínov

Život Konštantínov (iné názvy: Život Konštantína, Život svätého Konštantína, Život Konštantína-Cyrila, Život (svätého) Cyrila, Legenda o Konštantínovi, Žitije Konstantina, lat. Vita Cyrilli, Vita Constantini-Cyrilli, Vita Constantini) je náboženská biografia o sv.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Život Konštantínov

Čína

Peking Šenčen Mapa Číny Čína (čín. 中国 – pchin-jin: Zhōng guó; doslova: „krajina uprostred“), dlhý tvar Čínska ľudová republika (čín. 中华人民共和国 – pchin-jin: Zhōng huá rén mín gòng hé guó), skratkou ČĽR (medzinárodne ''CN''), je štát ležiaci vo východnej Ázii.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Čína

Čierna smrť

Čierna smrť bola obrovská pandémia, pravdepodobne pľúcneho moru (pôvodcom je baktéria Yersinia pestis), ktorá zasiahla Európu a Áziu v polovici 14. storočia.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Čierna smrť

Balkánsky polostrov

Mapa Balkánskeho polostrova definovaného ako územia južne od Sávy a Dunaja Balkánsky polostrov alebo Balkán je hornatý polostrov v juhovýchodnej Európe, obmývaný Jadranským, Iónskym, Krétskym, Egejským, Marmarským a Čiernym morom.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Balkánsky polostrov

Barbarské kráľovstvo

Barbarské kráľovstvá boli štátne útvary, ktoré vznikali v priebehu 6.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Barbarské kráľovstvo

Bari (Apúlia)

Bari je hlavné mesto provincie Bari a regiónu Apúlia v Taliansku.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Bari (Apúlia)

Barlaam z Kalábrie

Barlaam z Kalábrie (iné mená pozri nižšie; * okolo 1290, Seminara, Kalábria† jún 1348BARLAAM KALÁBRIJSKÝ In:, Avignon? / okolo alebo v 1350, Gerace, KalábriaBARLAAM OF CALABRIA In) bol juhotaliansky byzantský filozof, teológ a matematik, hlavný odporca hésychazmu v 14.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Barlaam z Kalábrie

Basilika

VON LINGENTHAL, Karl Eduard Zachariae. ''Supplementum editionis Basilicorum Heimbachianae''. Leipzig 1846. (dodatok k Heimbachovmu vydaniu Basilika) Basilika (iné názvy pozri nižšie) sú najväčšou a najvýznamnejšou zbierkou byzantského práva vytvorenou za vlády Bazila I.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Basilika

Basiliskos

Basiliskova minca Basiliskos alebo Flavius Basiliscus bol uzurpátor byzantského trónu v rokoch 475 – 476.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Basiliskos

Bazil I.

Basileios, jeho syn Konštantín a jeho druhá žena, Eudokia Ingerina. Bazil I. (iné mená: Basileios I., Basil I., Bazilius I., Vasilios I., Basilios I.), zvaný Macedónsky resp.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Bazil I.

Bazil II.

Bazil II. (iné mená: Basileios II., Basil II., Bazilius II., Vasilios II., Basilios II.), nazývaný Bulharobijca resp.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Bazil II.

Bazil Veľký

Svätý Bazil Veľký, ikona z 18. st., Baziliánsky monastier, Bukova Horka, okr. Stropkov, Slovensko (Svätý) Bazil Veľký (iné názvy: Vasilij Veľký, (svätý) Basil Veľký, (svätý) Basileios Veľký, (svätý) Vasilios Veľký, (svätý) Basilios Veľký; svätý Bazil/Basil/Basileios/Vasilios/Basilios; po grécky Ο Μέγας Βασίλειος - O Megas Basileios/iný prepis: O Megas Vasilios, alebo Ο Αγιός Βασίλειος - O Hagios Basileios/iný prepis: O Ajos Vasilios; * asi 330, Caesarea (dnes Kayseri) - 1.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Bazil Veľký

Bazilejsko-ferrarsko-florentský koncil

Bazilej (''Liber Chronicarum'', 1493) Bazilejsko-ferrarsko-florentský koncil sa konal v rokoch 1431 až 1445 (resp. 1449).

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Bazilejsko-ferrarsko-florentský koncil

Bazilika Svätého hrobu

Hlavný vchod do baziliky Svätého hrobu Bazilika na rytine z roku 1882 Bazilika Svätého hrobu alebo bazilika Božieho hrobu alebo Chrám Božieho hrobu, Vo východnej cirkvi alebo u pravoslávnych kresťanov sa stavba nazýva Chrám vzkriesenia - (grécky: Ναός της Αναστάσεως, Naos tis Anastaseos; arménsky: Surp Haruthjun; gruzínsky: Agdgomis Tadzari) je kresťanský kostol vnútri hradieb Starého mesta v Jeruzaleme.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Bazilika Svätého hrobu

Bóra

Bóra môže byť.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Bóra

Benátska republika

Benátska republika, celým menom Najjasnejšia benátska republika, po taliansky alebo Najjasnejšia republika sv.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Benátska republika

Bessarion

Bessarion (iné mená: Vissarión Trapezuntský, Bessarion Trapezuntský; * 2. január 1403, Trabzon, Turecko – † 18. november 1472, Ravenna,Taliansko) bol byzantský (grécky) filozof, učenec a cirkevný politik, od roku 1437 nicejský arcibiskup, účastník delegácie na koncile vo Ferrare a Florencii (1438-39), od roku 1439 kardinál.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Bessarion

Biblia

Gutenbergova Biblia Zvitky od Mŕtveho mora Biblia (iné názvy: Písmo, Sväté písmo, Písmo sväté, Svätá Biblia, staršie: biblia; z gr. biblia.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Biblia

Biskup

Príklad erbu biskupa rímskokatolíckej cirkvi (bez erbového znamenia a hesla) Biskup (z gr. επισκοπος, episkopos - dozorca) je vysvätený člen kresťanského kléru, ktorý má autoritu nad určitým spoločenstvom veriacich.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Biskup

Biskupská berla

Bulharský pravoslávny patriarcha Maxim s biskupským žezlom v ruke. Ukrajinskej katolíckej cirkvi s biskupským žezlom staršieho (jednoduchšieho) typu. Biskupská berla alebo biskupské žezlo (lat. baculus, virga pastoralis, csl. пáстирскїй жéзлъ) je znakom Áronovej palice, znakom, že biskup je strážca stáda (veriacich).

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Biskupská berla

Bitýnia

Rímska ríša okolo roku 125, červeno zvýraznená Bitýnia Provincia Bitýnia Bitýnia (starogr. Βιθυνία – Bithynia) je historický kraj na severe Anatólie, východne od Konštantínopolu.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Bitýnia

Bitka pri Mantzikerte

Bitka pri Mantzikerte bolo vojenské stretnutie medzi Byzantskou ríšou a Seldžuckou ríšou, ktoré sa uskutočnilo 26. augusta v roku 1071.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Bitka pri Mantzikerte

Bitka pri Mulvijskom moste

Bitka pri Mulvijskom moste (Johannes Lingelbach). Bitka pri Mulvijskom moste alebo Bitka pri Milvijskom moste bola bitka medzi rímskymi cisármi Konštantínom I. a Maxentiom.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Bitka pri Mulvijskom moste

Bitka pri Myriokefalone

Bitka pri Myriokefalone alebo bitka tisícich hláv bola bitka medzi Byzantskou ríšou a Rumským sultanátom, odohrala sa 17. septembra 1176 v maloázijskej Frýgii.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Bitka pri Myriokefalone

Bitka pri rieke Jarmúk

Bitka pri rieke Jarmúk bol jeden z najvýznamnejších vojenských stretov Byzantskej ríše a moslimského Rašídského (arabského) kalifátu.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Bitka pri rieke Jarmúk

Bitka pri Varne

Poloha Varny Bitka pri Varne sa konala 10. novembra 1444 neďaleko Varny vo východnom Bulharsku.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Bitka pri Varne

Bogomilstvo

Bogomilstvo bolo kacírske hnutie v ortodoxnej cirkvi.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Bogomilstvo

Bohemund Tarentský

Tankreda z Hauteville Bohemund Tarentský (* medzi 1052 až 1058, San Marco Argentano - † 1111, Canosa di Puglia) bol taliansko-normandský bojovník a dobrodruh, knieža z Tarentu a jeden z predných účastníkov prvej krížiackej výpravy..

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Bohemund Tarentský

Bonaventúra

Svätý Bonaventúra alebo Bonaventura z Bagnoregia, rod.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Bonaventúra

Boris I.

Boris I. alebo Boris-Michal (bulharsky Борис I (Михаил) - Boris I Michail), známy tiež ako Bogoris († 2. máj 907) bol vládcom Bulharska v rokoch 852–889 a prvý bulharský kresťanský cár.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Boris I.

Byzantológia

Byzantológia alebo zriedkavejšie byzantinistika je náuka, odbor historických a filozofických vied zaoberajúci sa byzantskou históriou a kultúrou.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Byzantológia

Byzantská architektúra

Hagia Sophia, programový chrám zo 6. storočia Byzantská architektúra je súčasť byzantského umenia.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Byzantská architektúra

Byzantská filozofia

Byzantská filozofia je súčasť byzantskej kultúry; profiluje sa v priebehu postupného vzďaľovania byzantskej cirkvi a latinskej cirkvi v dôsledku ikonofilizmu Byzantskej ríše v 6. - 7. storočí.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Byzantská filozofia

Byzantská literatúra

Byzantská literatúra je grécka stredoveká spisba v rokoch 330 (založenie Konštantínopola) – 1453 (pád Konštantínopola) resp.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Byzantská literatúra

Byzantská ríša

Konštantín Veľký s modelom Konštantínopola (detail mozaiky v Hagia Sofia) Byzantská ríša (iné názvy: Byzancia, Byzant, Byzantsko, pre rané obdobie: Východorímska ríša alebo Východorímske cisárstvo; obyvateľ Byz.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Byzantská ríša

Byzantské umenie v exilovom a palaiologovskom období

14. storočia, Macedónske štátne zbierky, Skopje Byzantské umenie v exilovom a palaiologovskom období bola epocha byzantského výtvarného umenia spojená s obdobím existencie Nikajského cisárstva a ostatných nástupníckych štátov Byzantskej ríše a s vládou Palaiologovcov, poslednej vládnucej dynastie v obnovenej Byzantskej ríši, ohraničená rokmi 12041453 (pád Konštantínopola).

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Byzantské umenie v exilovom a palaiologovskom období

Byzantské umenie v justiniánskom a hérakleianskom období

Cisár Justinián I., mozaika, Bazilika San Vitale, Ravenna Justiniána I., mozaika, Bazilika San Vitale, Ravenna Byzantské umenie v justiniánskom a hérakleianskom období (6.7. storočie) bolo prvé obdobie vo vývoji byzantského výtvarného umenia, v ktorom sa naplno prejavovala individualita byzantských, najmä kresťanských prvkov umenia.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Byzantské umenie v justiniánskom a hérakleianskom období

Byzantské výtvarné umenie

Pantokratora, 13. storočie, Hagia Sofia, Istanbul. Vrcholné dielo byzantského umenia, Hagia Sofia (dnes mešita). V chráme sa nachádza početné množstvo byzantských mozaík, väčšina fresiek v chráme sa nezachovala. Byzantské výtvarné umenie je súčasťou stredovekého výtvarného umenia.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Byzantské výtvarné umenie

Byzantský obrad

lode. Byzantský obrad alebo grécky obrad je jeden zo siedmich východných obradov.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Byzantský obrad

Caesarea

Caesarea, po slovensky Cézarea, po grécky Kaisareia (meno na počesť Gaia Iulia Caesara alebo niektorého z rímskych cisárov) môže byť názov týchto starovekých miest.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Caesarea

Cézaropapizmus

Cézaropapizmus alebo štátne cirkevníctvo je vzťah cirkvi a štátu, pri ktorom je panovník súčasne hlavou cirkvi.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Cézaropapizmus

Celestín I.

Svätý Celestín I. (lat. Caelestinus Primus) (* ? Rím - † 27. júl 432, Rím) bol 43.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Celestín I.

Celibát

Celibát alebo bezženstvo znamená sexuálnu zdržanlivosť, zrieknutie sa akéhokoľvek druhu sexuálnej aktivity.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Celibát

Chalcedónsky koncil

''Chalcedónsky koncil'' (Vasilij Ivanovič Surikov, 1876) Chalcedónsky koncil bol štvrtým ekumenickým koncilom v dejinách cirkvi.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Chalcedónsky koncil

Chazari

Chazarská ríša (okolo r. 650, 750, 850) Chazari (iné názvy: Kazari, Kozári, Kozari, Kavari, Kabari, Kovari, staršie Chazarovia, po hebrejsky Kuzarim) boli staroveké kmene altajského pôvodu, pôvodne zrejme z Priuralia, ktoré v rokoch 650965 mali Chazarskú ríšu medzi Dneprom, Krymom, Kaukazom, Kaspickým morom a južným Uralom.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Chazari

Chorvátske kniežatstvo

Chorvátske kniežatstvo (iné názvy: Dalmátske Chorvátsko, Prímorské Chorvátsko) bol stredoveký štátny útvar Chorvátov na Balkáne.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Chorvátske kniežatstvo

Chrám Narodenia Pána

Chrám Narodenia Pána alebo Bazilika narodenia (po grécky: Βασιλική της Γεννήσεως, po arménsky: Սուրբ Ծննդյան տաճար, po hebrejsky: כנסיית המולד‎, po arabsky: كنيسة المهد) je kostol v Betleheme, postavený nad miestom narodenia Ježiša Nazaretského.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Chrám Narodenia Pána

Chrám svätých Apoštolov (Konštantínopol)

Chrám svätých Apoštolov, známy tiež ako Imperial Polyándreion (cisársky cintorín), bol kresťanský (neskôr presnejšie ortodoxný) chrám v hlavnom meste Byzantskej ríše Konštantínopole.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Chrám svätých Apoštolov (Konštantínopol)

Christológia

Premenenie Pána na hore Tábor, Mk9,1-9 Christológia alebo kristológia (z gréckeho χριστός christos pomazaný + λόγος logos slovo, reč, náuka) je jedným z odvetví kresťanskej dogmatickej teológie, ktoré sa zaoberá osobou Ježiša Krista a jej teologickým významom.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Christológia

Cirkev Cypru

Cirkev Cypru je jedna z autokefálnych pravoslávnych cirkví.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Cirkev Cypru

Cirkev Východu

Cirkev Východu (iné názvy: Nestoriánska cirkev, Východosýrska cirkev, Apoštolská cirkev Východu, zriedkavo: Asýrska cirkev, Perzská cirkev) bola jedna z východných cirkví.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Cirkev Východu

Cisár

Cisár je panovnícky titul najvyššieho stupňa v niektorých monarchiách, ako aj nositeľ tohto titulu.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Cisár

Cisterciánsky rád

Cisterciánsky rád (OCist., iné názvy: Cisterciátsky rád, cisterciáni, cisterciti, bernardíni; mužský príslušník sa volá cistercián alebo cistercita alebo bernardín, ženská príslušníčka cisterciánka alebo cistercitka) je mníšsky rád, ktorý má pôvod v reformnom hnutí v benediktínskom ráde na severe Francúzska.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Cisterciánsky rád

Clermontský koncil

Pápež Urban II. na koncile v Clermonte (maľba okolo 1490, Francúzska národná knižnica) Clermontský koncil bol koncil katolíckej cirkvi v novembri roku 1095 vo francúzskom meste Clermont.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Clermontský koncil

Clunyjské hnutie

Kláštor v Cluny Clunyjské hnutie alebo clunyjská reforma je katolícke reformné hnutie v 10.–12. storočí za upevnenie autority cirkvi v duchovnom a kultúrnom živote a pápežskej moci, ktorého iniciátorom bol benediktínsky kláštor v Cluny pod vedením opáta Odona.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Clunyjské hnutie

Constans II.

Konštantína Constans II. alebo Konstans II., zvaný Pógónatos (* 7. november 630 – † 15. september 668, Syrakúzy) bol byzantský cisár, ktorý vládol v rokoch 641 – † 668.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Constans II.

Corpus iuris civilis

Litera Florentina zobrazujúca D. 23,1,1--16 (Digesta Iustiniani, fragment ''De sponsalibus'' z dvadsiatej tretej knihy a prvého titulu, s prvými šestnástimi paragrafmi od právnikov Florentina, Ulpiana, Pomponia, Paula, Gaia, Iuliana a Modestina); dnes Biblioteca Medicea Laurenziana, Florencia Corpus iuris civilis (skr.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Corpus iuris civilis

Cyprus

Cyprus, gr. Κύπρος (Kýpros), tr. Kibris, dlhý tvar Cyperská republika (po grécky Κυπριακή Δημοκρατία – Kypriakí Dimokratía), je štát na ostrove Cyprus v Stredozemnom mori, 75 kilometrov južne od Turecka.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Cyprus

Cyprus (ostrov)

Satelitná snímka ostrova Cyprus je ostrov v Stredozemnom mori ležiaci 113 kilometrov južne od Turecka a západne od sýrskeho pobrežia.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Cyprus (ostrov)

Cyril a Metod

Reliéf na bráne na Kapucínskej ulici v Bratislave Maľba v kostole v ruskej obci Kaga Jan Matejko – Svätý Cyril a Metod Ikona zobrazujúca Cyrila a Metoda Zahari Zograf – Cyril a Metod Stanislav Dospavski – Cyril a Metod Cyril a Metod apoštoli Slovanov Tento článok je o spoločných aktivitách svätcov, ktorí sa volali Cyril a Metod (varianty mena pozri nižšie), nazývaných aj solúnski bratia alebo Apoštoli Slovanov alebo slovanskí vierozvestcovia, vrátane Metodovho ďalšieho pôsobenia na Veľkej Morave po Cyrilovej smrti.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Cyril a Metod

Cyril Alexandrijský

Svätý Cyril Alexandrijský alebo Kyrillos z Alexandrie (gr. Κύριλλος Α΄ Αλεξανδρείας; * medzi 370 - 380, Alexandria, Egypt - † 27. jún 444, Alexandria) bol kresťanský teológ, polemik a cirkevný otec.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Cyril Alexandrijský

Danišmendovci

Danišmendovci alebo DánišmendovciSITÁR, A. Emirát Múdreho muža...

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Danišmendovci

Décius

Décius alebo Decius (po latinsky Decius) (* 200/201 – † 251, Abrittus) bol od roku 249 rímsky cisár.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Décius

Déma

Déma (z gréckeho δῆμος (démos) - ľud, plurál demoi (slov. démy)) boli združenia športových priaznivcov v hipodrómoch, v staršej literatúre považované aj za politické strany.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Déma

Dedičské právo

Dedičské právo je súbor právnych predpisov upravujúcich prechod majetkových práv a povinností zo zomretej fyzickej osoby na jej právnych nástupcov.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Dedičské právo

Dejiny

Dejiny alebo história sú/je.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Dejiny

Dejiny islamu

Miestom zrodu islamského náboženstva sa stal Arabský polostrov v prvej polovici 7. storočia n. l. Arabský polostrov, hoci zastáva v súčasnosti geostrategický význam vďaka najväčším náleziskám ropy a zemného plynu, bol na začiatku 7.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Dejiny islamu

Dejiny kresťanstva

Dejiny kresťanstva sú odvetvím histórie, ktoré sa zaoberá historickým vývojom kresťanského sveta a myslenia, dejinami jednotlivých kresťanských cirkví a spoločenstiev od vzniku kresťanstva ako židovskej sekty okolo roku 33 nášho letopočtu po dnešnú dobu.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Dejiny kresťanstva

Diaspóra (Židia)

Židovská diaspóra (galut „exil, zajatie“, alebo Tfuca, „rozptýlenie“) je židovské usídlenie mimo Erec Jisrael v dôsledku vyhnania či emigrácie Židov z ich domoviny.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Diaspóra (Židia)

Dioklecián

Dioklecián alebo Diocletianus, celým menom Gaius Aurelius Valerius Diocletianus, pôvodným menom Diokles (* asi 22. decembra 243 – †  asi 3. decembra 313) bol rímsky cisár od 20. novembra 284 do 1. mája 305.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Dioklecián

Dioskoros I.

Dioskoros I. (v latinizovanej podobe Dioscorus alebo Dioskur; † 4. september 454, Gangra (dnes mesto Çankırı), Turecko) bol v rokoch 444 až 451 alexandrijským patriarchom.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Dioskoros I.

Domicián

Domicián alebo Domitián alebo Domitian(us) alebo Titus Flavius Domitianus (* 24. október 51, Rím – † 18. september 96, Rím) bol rímsky cisár z Flaviovskej dynastie, ktorý vládol v rokoch 81 – 96.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Domicián

Dominát

Dominát je etapa rímskeho cisárstva, ktorá nasledovala po principáte, štátna forma Rímskej ríše od 3. stor. do 5. stor. utvorená Diokleciánovými reformami, ktoré zavŕšil Konštantín I.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Dominát

Donatizmus

Augustín z Hippa a donatisti, maľba z 18. storočia, Charles-André van Loo Oblasť pôsobenia donatizmu Donatizmus bol kresťanský schizmatický a heretický prúd rozvíjajúci sa v 4.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Donatizmus

Druhá bulharská ríša

Bulharská ríša v polovici 13. storočiaCár Ivan Asen II. Druhá bulharská ríša (iné názvy: druhý bulharský štát, druhé bulharské cárstvo, druhé bulharské kráľovstvo, druhé bulharské cisárstvo; po bulharsky napr.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Druhá bulharská ríša

Druhá križiacka výprava

Ľudovít VII. bol jedným z hlavných protagonistov druhej križiackej výpravy Druhá križiacka výprava (1147-1149) bola vojenská výprava vedená francúzskym kráľom Ľudovítom VII. a nemeckým kráľom Konrádom III..

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Druhá križiacka výprava

Druhý carihradský koncil

Druhý carihradský koncil (Vasilij Ivanovič Surikov, 1876) Druhý carihradský koncil alebo druhý konštantínopolský koncil bol piatym ekumenickým koncilom v dejinách cirkvi.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Druhý carihradský koncil

Druhý lyonský koncil

Miesto konania koncilu - katedrála sv. Jána Krstiteľa v Lyone Druhý lyonský koncil, ktorý sa konal v roku 1274 vo francúzskom meste Lyon pod vedením pápeža Gregora X., sa zaoberal v zásade tromi dôležitými otázkami: možnosť ukončenia východnej schizmy uzatvorením únie s východnými cirkvami, križiacka výprava a reforma cirkvi.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Druhý lyonský koncil

Druhý nicejský koncil

Miesto konania koncilu - dnes už bývalý chrám Hagia Sophia v meste İznik (Nikaia) Druhý nicejský koncil bol ekumenický koncil, ktorý sa konal v dňoch 24. septembra až 23. októbra 787 v meste Nikaia (lat. Nicaea; dnes mesto İznik v Turecku).

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Druhý nicejský koncil

Duch Svätý

Ikona Zostúpenia Svätého Ducha na apoštolov z Novgorodu Duch Svätý alebo Svätý Duch (iné slovenské názvy pozri nižšie; gr. τὸ πνεῦμα ἅγιον pneuma hagion hebr. רוח הקדש rúach hakodeš) je teologický pojem, ktorý označuje v kresťanstve tretiu osobu Božej Trojice, odlišnú od Otca a Syna, zároveň však s nimi rovnakej podstaty.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Duch Svätý

Edesské grófstvo

Edesské grófstvo a Blízky východ v roku 1135 Edesské grófstvo alebo (grófstvo) Edessa bolo jeden z križiackych štátov založených počas Prvej križiackej výpravy.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Edesské grófstvo

Efez

Divadlo Efez alebo Efezos (gr. Ἔφεσος - Efesos) bolo staroveké grécke mesto v Malej Ázii na území dnešného juhozápadného Turecka.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Efez

Efezský koncil

Efezský koncil zasadal medzi 22. júnom 431 a 10. júlom 431 v maloázijskom Efeze.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Efezský koncil

Egypt

Egyptská púšť Egypt, dlhý tvar Egyptská arabská republika, je severoafrický arabský štát.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Egypt

Ekloga (právo)

Ekloga (gr. Εκλογή τών νόμων) bol zákonník, ktorý vydali v roku 741 Lev III. a Konštantín V.ECLOGA.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Ekloga (právo)

Ekumenický koncil

Ekumenický koncil (gr. οἰκουμένη - "obývaný svet") alebo všeobecný snem je stretnutie biskupov (koncil) celej cirkvi na celom svete.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Ekumenický koncil

Emfyteuza

Emfyteuza bola dedičná držba pôdy, právo scudziť nehnuteľný majetok.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Emfyteuza

Encyclopaedia Beliana

Encyclopaedia Beliana – prvých 5 zväzkov. Encyclopaedia Beliana (podtitul: slovenská všeobecná encyklopédia (v dvanástich zväzkoch)) je veľká slovenská všeobecná encyklopédia, pomenovaná podľa Mateja Bela, ktorá vychádza vo vydavateľstve Veda od roku 1999.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Encyclopaedia Beliana

Encyclopaedia Judaica

Encyclopaedia Judaica je encyklopédia židovských dejín, kultúry a náboženstva v angličtine.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Encyclopaedia Judaica

Encyclopaedia of Islam

Encyclopaedia of Islam je uznávaná encyklopédia islamistiky.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Encyclopaedia of Islam

Energia (rozlišovacia stránka)

Energia môže byť.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Energia (rozlišovacia stránka)

Enrico Dandolo

Enrico Dandolo (* okolo 1107, Benátky† 1205, Konštantínopol, Latinské cisárstvo)DANDOLO, ENRICO In: bol benátsky patricij, diplomat, neskôr 41.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Enrico Dandolo

Epifanius zo Salamis

Chrám svätej Sofie v Kyjeve, mozaika, 11. storočie Epifanius zo Salamis (iné mená: Epifánius zo Salaminy;; * cca 315 – † 403) bol biskup v cyperskom meste Salamina.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Epifanius zo Salamis

Epirský despotát

Epirský despotát Epirský despotát alebo Epirské kniežatstvo (gréc. Δεσποτάτο της Ηπείρου) (1204 – 1337/1359) bol jeden zo štátov, ktoré vznikli po dočasnom zániku Byzantskej ríše v roku 1204 po štvrtej križiackej výprave.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Epirský despotát

Epitrachélion

Epitrachil. Epitrachélionepitrachélion.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Epitrachélion

Eucharistia

sv. Michala Archaniela v americkom Findlay Eucharistia (gr. Vďakyvzdanie) je jedna zo základných súčastí kresťanského náboženstva.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Eucharistia

Eugen IV.

Eugen IV., vlastným menom Gabriele Condulmer (* 1383, Benátky – † 23. február 1447, Rím), bol 207.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Eugen IV.

Eunuch

Eunuch (gr. „strážca postele“; z ευνέ (euné) - posteľ, ἔχειν (echein) – mať v moci) je kastrát človeka.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Eunuch

Eusebios z Kaisareie

Eusebios z Kaisareie Eusebios z Kaisareie (iné názvy: Eusebius/Eusebios z Caesarey, Eusébius/Euzébius z Cézarey, Eusebios Kaisareiský/Kaisarejský, Eusebius/Eusebios/Eusébius/Euzébius Cézarejský; Eusebios o Kaisareios) * ~275 – † 30.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Eusebios z Kaisareie

Eusebios z Nikomédie

Eusebios z Nikomédie (iné mená: Eusébios z Nikomédie, Eusévios Nikomédsky, pre ďalšie tvary mena pozri: Eusébius; * ?† 341/342EUSEBIOS OF NIKOMEDEIA In) bol kresťanský biskup v Bejrúte, Nikomédii (od cca. 318) a neskôr arcibiskup v Konštantínopole (od 338/9), horlivý prívrženec arianizmu, vodca ariánskej skupiny eusebiánov.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Eusebios z Nikomédie

Eutyches

Eutyches (* okolo roku 378, Konštantínopol (dnes Istanbul)† po roku 454) bol byzantský kňaz a významný zástanca monofyzitizmu.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Eutyches

Exarcha (kresťanstvo)

Exarcha je hodnosť niektorých biskupov na kresťanskom Východe, teda v pravoslávnych cirkvách a východných katolíckych cirkvách.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Exarcha (kresťanstvo)

Exkomunikácia

Exkomunikácia (z lat. ex-communicare, doslova: postaviť mimo spoločenstva, vylúčiť zo spoločenstva) je dočasné (teda do doby, kým nepríde k náprave previnenia) vyobcovanie z náboženského spoločenstva.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Exkomunikácia

Faraón

Faraón bol titul používaný pre vládcu Egypta v hebrejskom a neskôr aj (eventuálne) v gréckom prostredí.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Faraón

Fátimovci

Fátimovci bola arabská dynastia, ktorá vládla v severnej Afrike od roku 909 (z toho v Egypte definitívne až od roku 969) do roku 1171.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Fátimovci

Félix III. (pápež v 5. storočí)

Félix III. alebo Félix II. (* Rím – † 1. marec 492, Rím) bol 48.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Félix III. (pápež v 5. storočí)

Fókas

Fokas zoobrazený na minci Fókas alebo Fokas (podľa starogréckej výslovnosti: Fókas, podľa novogréckej a stredovekej gréckej výslovnosti: Fokas; * po roku 547, Trácia – † 5. október 610, Konštantínopol) bol byzantským cisárom v rokoch 602 až 610.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Fókas

Ferrara

Ferrara je talianske mesto v oblasti Emilia-Romagna, hlavné mesto rovnomennej provincie.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Ferrara

Filioque

Filioque (lat. „i zo Syna“) je spornou súčasťou kresťanského, tzv.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Filioque

Filipovka

Filipovka alebo presnejšie a správnejšie Pôst pred sviatkom Narodenia Pána je pôstne obdobie pred sviatkom Narodenia Pána (Vianocami) v byzantskom obrade (v gréckokatolíckej i pravoslávnej cirkvi).

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Filipovka

Filippikos

Solidus cisára Filippika Filippikos pôvodným menom Bardanes (* † 714) bol byzantský cisár arménskeho pôvodu, ktorý vládol od novembra 711 do júna 713.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Filippikos

Flavián Carihradský

Flavianos z Konštantínopolu (ikona v byzantskom štýle, 19. storočie) Flavián CarihradskýFLAVIÁN CARIHRADSKÝ.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Flavián Carihradský

Florencia

Florencia je mesto v centre Toskánska v strednom Taliansku.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Florencia

Fotios

Fotios (iné názvy: Fótios, Fócios, Fótios Veľký, Focius, Fotius; po grécky Φώτιος – Fótios, lat. Photius; * okolo 820, Konštantinopol – † 6. február 891 v arménskom Bordi) bol byzantský filozof, teológ, polyhistor, najväčší učenec 9.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Fotios

Franská ríša

Franská ríša (regnum Francorum), bola najväčším post-rímskym barbarským kráľovstvom v západnej Európe.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Franská ríša

František Dvorník

František Dvorník (* 14. august 1893, Chomýž, Česko† 4. november 1975, tamže) bol český byzantológ svetového významu.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a František Dvorník

Františkáni

Františkáni Františkáni je súhrnné označenie pre viacero rehoľných spoločenstiev, ktoré sa riadia Regulou sv. Františka z Assisi.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Františkáni

Freska

Kalvárie v Banskej Štiavnici Freska (z) je technika nástennej maľby zhotovovaná na vlhkej omietke.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Freska

Galilea

Galilea Galilea okolo r. 50 Galilea (po hebrejsky הגליל, Ha-Galil, po arabsky الجليل – al-Džalíl) je hornatá oblasť na severe Izraela.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Galilea

Gótčina

Gótčina je vymretý východogermánsky jazyk, v užšom zmysle tzv.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Gótčina

Geórgios Akropolites

Geórgios Akropolites (iné mená pozri nižšie; * 1217, Konštantínopol† 1282, tamtiež) bol byzantský vzdelanec, štátny úradník a vojenský veliteľ, spisovateľ, historik a teológ.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Geórgios Akropolites

Geórgios Pachymeres

Geórgios Pachymeres (iné prepisy: Geórgios Pachymerés; Georgios Pachymeres, Georgios Pachymeris; gr. Γεώργιος Παχυμέρης; * 1242, Nikaia† 1310) bol byzantský učenec, spisovateľ, historik, sudca a filozof.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Geórgios Pachymeres

Genesis

Genesis (lat. genesis.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Genesis

Georgije Ostrogorski

Georgije Ostrogorski (* 19. január 1902, Petrohrad, Ruská ríša – † 24. október 1976, Belehrad, Juhoslávia) bol juhoslovanský historik a byzantológ ruského pôvodu.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Georgije Ostrogorski

Germanos I.

Svätý Germanos I. alebo Germanós Konštantínopolský (* 7. storočieOxford Dictionary of Byzantium uvádza ako varianty dve obdobia: 630 až 650 a 653 až 658. Dějiny Byzance sa priklonilo k prvému intervalu., Konštantínopol† 730/742, Platanion) bol byzantský teológ, klerik a hymnograf, konštantínopolský ekumenický patriarcha v období od 11.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Germanos I.

Germáni

border.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Germáni

Grada Publishing

Grada Publishing, a. s. je najväčšie vydavateľstvo odbornej literatúry, ktoré pôsobí v Česku, v roku 2010 to bolo druhé najväčšie medzi českými vydavateľmi vôbec.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Grada Publishing

Gréčtina

Gréčtina môže byť.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Gréčtina

Gréci

Grécka revolúcia, Theodoros Vryzakis Gréci sú národ indoeurópskeho pôvodu.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Gréci

Grécka kultúra

Grécka kultúra je súčasť európskej kultúry alebo euroamerickej kultúry.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Grécka kultúra

Grécko

Mapa Grécka Grécko (alebo Ελλάς – Ellas), dlhý tvar Grécka republika je štát ležiaci v južnej Európe na juhu Balkánskeho polostrova, na Peloponézskom polostrove, na ostrove Kréta a v Malej Ázii (ostrovy Rodos, Samos, Chios, Psara, Lesbos, Kastelorizo a iné menšie).

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Grécko

Grégorios Palamas

Grégorios Palamas alebo Gregor Palama alebo Gregor Palamas (* 1296, Konštantínopol - † 14. november 1359, Solún) bol grécky (byzantský) mních, solúnsky metropolita, významný svätý a mystik Pravoslávnej cirkvi.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Grégorios Palamas

Gregor II.

Svätý Gregor II. (* 669, Rím – † 11. február, 731, Rím) bol 89.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Gregor II.

Gregor III. (pápež)

Svätý Gregor III. (* ?, Sýria - † 28. november 741, Rím, Taliansko) bol 90.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Gregor III. (pápež)

Gregor Naziánsky

Svätý Gregor Naziánsky (iné mená: Gregor Nazianzský, Gregor Teológ, Gregor Bohoslovec, Gregor z Nazianzu; * 329 – † 389), patrí medzi najvýznamnejších gréckych rano-kresťanských teológov 4. storočia, ktorí sú označovaní ako kapadócki otcovia (ďalej k nim patrí sv.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Gregor Naziánsky

Gregor VII. (pápež)

Svätý Gregor VII., vl.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Gregor VII. (pápež)

Gregor X.

Blahoslavený Gregor X. (rodným menom Teobaldo Visconti, * asi 1210, Piacenza, Taliansko – † 10. január 1276, Arezzo) bol 184.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Gregor X.

Hadrián I.

Hadrián I. (* ?, Rím, Taliansko - † 25. december 795, Rím) bol 95.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Hadrián I.

Hadrián II.

Hadrián II. (* 792 Rím - † medzi 15. novembrom a 13. decembrom 872 na neznámom mieste) bol 106.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Hadrián II.

Hadrián V.

Hadrián V. (* 1205, Janov, Taliansko – † 18. august 1276) bol rímsky pápež od 11. júla do 18. augusta 1276.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Hadrián V.

Hagia Eiréné

Hagia Eiréné (iné názvy pozri nižšie) je stavba v dnešnom Istanbule, v Turecku.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Hagia Eiréné

Hagia Sofia

Hagia Sofia (ďalšie názvy pozri nižšie) je bývalý byzantský kresťanský chrám, neskôr turecká moslimská mešita na Zlatom rohu v Istanbule.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Hagia Sofia

Hérakleia

Hérakleia (Hérakleia) môže byť.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Hérakleia

Hérakleios (Byzantská ríša)

Hérakleios (* 575, Kapadócia, Byzantská ríša† 11. február 641, Konštantínopol) bol byzantský cisár v rokoch 610 až 641.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Hérakleios (Byzantská ríša)

Hésychazmus

Hésychazmus (iné názvy: hesychazmus, zriedkavo isychazmus; z gr. ἡσυχία – hésychia.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Hésychazmus

Helena (matka Konštantína I.)

Svätá HelenaHelena In: (iné mená pozri nižšie;* okolo roku 255, Drepanon, Bitýnia† 18. august 330, Nikomédia (dnes Izmit, Turecko) bola manželka cisára Konstantia Chlora, matka Konštantína Veľkého, patrónka archeológov.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Helena (matka Konštantína I.)

Henotikon

Henotikon (iné názvy: Henótikon, v preklade: Edikt zjednoteniaHenotikon In: alebo Edikt jednoty z gréc. „zjednotenie“; z ἕν hen jedno) bol edikt vyhlásený roku 482 byzantským cisárom Zenónom, ktorého cieľom bolo urovnať teologické spory medzi prívržencami záverov ekumenického Chalcedónského koncilu (451) a monofyzitmi (resp.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Henotikon

Heréza

Galileo Galilei usvedčený z herézy Heréza, kacírstvo alebo blud, či bludárstvo (z gr. αιρεσιςhairesis v preklade svojvoľný výber) označuje v kresťanstve, najmä v katolíckej a ortodoxnej cirkvi, taký teologický názor, ktorý sa natoľko odchyľuje od učenia danej cirkvi, že je nezlučiteľný so všeobecnou vierou danej cirkvi, t. j.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Heréza

Hohenštaufovci

Hohenštaufovci (iné mená: Štaufovci, Hohenstaufovci) bol nemecký panovnícky rod.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Hohenštaufovci

Honorius

Flavius Honorius (* 9. september 384, Konštantínopol, Rímske cisárstvo – † 15. august 423, Ravenna, Západorímska ríša) bol rímsky cisár, prvý cisár Západorímskej ríše.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Honorius

Honorius I.

Honorius I. (* ?, Kampánia, Taliansko - † 12. október 638, Rím) bol 70.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Honorius I.

Hormizd IV.

Hormizd IV. vyobrazený na minci Hormizd IV. (stredoperzsky: Óhrmazd; * asi 540 – † jún 590, Ktésifón) bol perzský veľkokráľ z rodu Sásánovcov vládnuci v rokoch 579590.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Hormizd IV.

Horný a Dolný Egypt

Horný Egypt a Dolný Egypt boli dve kráľovstvá, z ktorých pozostával Staroveký Egypt.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Horný a Dolný Egypt

Hossius z Cordoby

Svätý Hossius z Cordoby (iné mená nižšie; * 256, možno Córdoba† 357/358/359, Córdoba) bol hispánsky biskup v meste Cordóba, poradca rímskeho cisára Konštantína I., jeden z hlavných obhajcov kresťanskej ortodoxie proti donatizmu a arianizmu.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Hossius z Cordoby

Humbert de Silva Candida

Humbert de Silva Candida (* medzi 1010 a 1015 - † 5. máj 1061, Rím) bol francúzsky kardinál.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Humbert de Silva Candida

Husitstvo

Jan Hus Husitská zástava. Dnes nie je s istotou známe, akej farby boli husitské zástavy. V husitskej kronike Vavrinca z Březové sa uvádza, že husiti používali na vlajkách biely a červený kalich. Zmienka o zlatom kalichu na červenom poli (ako na obrázku) pochádza z Jenského kódexu, ten je však mladší z konca 15.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Husitstvo

Husrav I.

Husrav I. alebo Chusrau I. alebo Chosrau I. (* 512 až 514, Ardestan, Novoperzská ríša – † február 579, Ktésifón) bol perzský veľkokráľ z rodu Sásánovcov vládnuci v rokoch 531579.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Husrav I.

Husrav II.

Husrav II. (* asi 570 † február 628), známy ako Husrav Pervez („Víťaz“; po novoperzsky Parvíz پرویز), bol perzský veľkokráľ z dynastie Sásánovcov panujúcej v rokoch 590/591628.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Husrav II.

Ióannes Skylitzes

Ióannes Skylitzes (iné mená: Ján Skylitzes, Ioannes Skylitzes,; * okolo 1040 † 1101) bol vysoký byzantský vojenský hodnostár (kuropalates a droungarios tés viglésSKYLITZES, John. In) a historik gréckeho pôvodu.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Ióannes Skylitzes

Ibas z Edessy

Ibas z EdessyIbas z Edessy In: alebo Ibos z Edessy (* ?† 28. október 457, Edessa)IBAS In: bol sýrsky teológ, prívrženec antiochijskej školy, učiteľ na edesskej teologickej škole a biskup v Edesse.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Ibas z Edessy

Igumen

Igumen alebo (zriedkavo) ihumen (gr. ἡγούμενος) je predstavený monastiera v gréckokatolíckej alebo pravoslávnej cirkvi.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Igumen

Ikona

Ikona presv. Bohorodičky nazývaná Feodorovskaja zo 17. storočia Ikona je sakrálny obraz, najčastejšie namaľovaný (písaný) na dreve, pôvodom z byzantskej kultúry.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Ikona

Imperium Romanum

Imperium Romanum môže byť.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Imperium Romanum

Imunita

Imunita môže byť.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Imunita

Inocent I.

Inocent I.(* ? - † 12. marec 417) bol 40.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Inocent I.

Inocent III.

Inocent III. (lat. Innocentius Tertius), vl.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Inocent III.

Inocent V.

Blahoslavený Inocent V., vlastným menom Pierre z Tarentaise, Petrus z Tarantaise, (* okolo 1224, neďaleko Champagny-en-Vanoise, Francúzsko –  † 22. jún 1276, Rím, Taliansko) bol 185.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Inocent V.

Iovianus

Iovianus Iovianus (iné mená: Jovianus, Jovianos, Iovianos, Iovian, Jovian, Jovián, Flavius Iovianus, Imperator Caesar Flavius Iovianus Augustus; * 331, Singidunum – † 17. február 364, Dadastana, Turecko) bol od roku 363 rímsky cisár.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Iovianus

Irena (Byzantská ríša)

Solidus znázorňujúci Irenu ako „basilissu“ – cisárovnú. Irena (z Atén) (* 752, Atény – † 9. august 803 vo vyhnanstve na ostrove Lesbos) bola cisárovná Byzantskej ríše.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Irena (Byzantská ríša)

Islam

Islam (iné názvy: nespisovne, ale často islám, iné (zriedkavé) názvy: moslimstvo, mohamedánstvo, musulmanstvo, mohamedanizmus) je monoteistické, univerzálne, abrahámovské náboženstvo, založené na učení proroka Mohameda, ktoré vyznáva vyše 1,9 miliardy ľudí.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Islam

Istanbul

Istanbul (po turecky İstanbul; 324 – 1930 Konštantínopol alebo Carihrad; do 324 Byzantion; podrobnosti o názvoch pozri nižšie) je najväčšie mesto v Turecku.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Istanbul

Izák I.

Izák I. Komnenos (* 1005 - † 1061, Konštantínopol) bol byzantským cisárom v rokoch 1057 až 1059 a prvým vládnucim členom pochádzajúcim z dynastie Komnenovcov.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Izák I.

Jakub Baradai

Svätý Jakub Baradai (iné mená pozri nižšie; * asi 490/500, Tella† 30. júl/31. júl 578, Kasion)JACOB BARADAEUS In: JACOB BARADEUS In: bol sýrsky mních, misionár, biskup (metropolita) v Edesse, prívrženec miafyzitizmu (nevhodne, no bežne stotožňovaný s monofyzitizmom).

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Jakub Baradai

Ján Damaský

Ján Damaský (iné názvy: Ján z Damasku, Ján Damašský, Ján Damascénsky, Ján Damascénius, Ióannés Damaskénos, gr. Ἰωάννης ὁ Δαμασκηνός, lat.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Ján Damaský

Ján I. (Byzantská ríša)

Ján I. Tzimiskes (iné mená pozri nižšie; * okolo 925, Chozana, Arménsko† 10. január 976, Konštantínopol) bol byzantský cisár v rokoch 969 až 976.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Ján I. (Byzantská ríša)

Ján II. (Byzantská ríša)

Ján II.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Ján II. (Byzantská ríša)

Ján III. (konštantínopolský patriarcha)

Ján III.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Ján III. (konštantínopolský patriarcha)

Ján IV. (konštantínopolský patriarcha)

Svätý Ján IV.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Ján IV. (konštantínopolský patriarcha)

Ján IV. (Nikajské cisárstvo)

Svätý Ján IV.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Ján IV. (Nikajské cisárstvo)

Ján V. (Byzantská ríša)

Ján V. Palaiologos (* 18. jún 1332, Didymoteichon† 16. február 1391, Konštantínopol) bol byzantský cisár v rokoch 13411376 a 13791390/1391.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Ján V. (Byzantská ríša)

Ján VI. (Byzantská ríša)

Ján VI.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Ján VI. (Byzantská ríša)

Ján VII. (konštantínopolský patriarcha)

Ján VII.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Ján VII. (konštantínopolský patriarcha)

Ján VIII. (Byzantská ríša)

Ján VIII.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Ján VIII. (Byzantská ríša)

Ján VIII. (konštantínopolský patriarcha)

Ján VIII. Xifilinos (iné mená: Ióannes VIII. Xifilinos,; pre iné prepisy pozri: Ján Xifilinos; * okolo 1005/1010 až 101249. J. VIII. Xiphilinos In:, Trebizond† 2. august 1075, Konštantínopol) bol byzantský vzdelanec, právnik, klerik a mních, konštantínopolský patriarcha v rokoch 10641075, autor viacerých diel.JOHN VIII XIPHILINOS In: Ioannes VIII.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Ján VIII. (konštantínopolský patriarcha)

Ján VIII. (pápež)

Ján VIII. (* ? – † 16. december 882, Rím) bol pápežom od 14. decembra 872 až do svojej smrti.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Ján VIII. (pápež)

Ján X. (konštantínopolský patriarcha)

Ján X. Kamatéros (iné mená: Ján Kamatéros,; * ?† apríl/máj 1206, Didymoteichon) bol konštantínopolský ekumenický patriarcha v rokoch 11981206.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Ján X. (konštantínopolský patriarcha)

Ján XI. (konštantínopolský patriarcha)

Ján XI.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Ján XI. (konštantínopolský patriarcha)

Ján XIV. (konštantínopolský patriarcha)

Ján XIV.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Ján XIV. (konštantínopolský patriarcha)

Ján XXI.

Ján XXI. (rodným menom Pedro Julião; * 1215, Lisabon, Portugalsko – † 20. máj 1277, Viterbo, Taliansko) bol 187.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Ján XXI.

Ján Zlatoústy

Ján Zlatoústy Chryzostom. Ikona sa nachádza u baziliánov v Prešove Svätý Ján Zlatoústy (* 344/354 Antiochia, Turecko - † 14. september 407 Komana) bol byzantský cirkevný otec, kazateľ, konštantínopolský patriarcha, prvý biskup Východorímskej ríše a spisovateľ.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Ján Zlatoústy

Július I.

Svätý Július I. (lat. Iulius Primus) (* ?, Rím – † 12. apríl 352, Rím) bol 35.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Július I.

Ježiš Kristus

brazílskom meste Rio de Janeiro Ježiš Kristus, ikona z 18. st., Baziliánsky monastier, Bukova Horka, okr. Stropkov, Slovensko Ježiš Kristus (iné mená pozri v kapitole Meno), narodený približne medzi rokmi 8 – 2 pred Kr., je ústredná postava kresťanstva.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Ježiš Kristus

Jeruzalem

Jeruzalem (hebr. Jerušalajim, arabs. Al-Kuds/iný prepis: al-Quds, starogr. Ἱεροσόλυμα - Hierosolyma) je rozlohou aj počtom obyvateľov najväčšie mesto Izraela.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Jeruzalem

Jeruzalemské kráľovstvo

Jeruzalemské kráľovstvo (v starej fr. Roiaume de Jherusalem, latinsky Regnum Hierosolimitanum) bol križiacky štát založený v Svätej zemi po prvej križiackej výprave v roku 1099.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Jeruzalemské kráľovstvo

Jeruzalemský chrám

Model Jeruzalemského chrámu Jeruzalemský chrám (hebr. בית המקדש - „bejt ha-mikdaš“, dosl. „svätý dom“) je najposvätnejším miestom judaizmu.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Jeruzalemský chrám

Jeruzalemský patriarchát

Jeruzalemský patriarchát je úrad či hodnosť patriarchu tradične držaný jeruzalemským biskupom a územie právomoci daného patriarchu: Môže ísť o.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Jeruzalemský patriarchát

Jordán

Jordán je rieka pretekajúca Východoafrickou priekopovou prepadlinou, ktorá tvorí hranicu medzi Izraelom, Jordánskom a Západným brehom Jordánu.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Jordán

Judaizmus

Judaizmus (iné názvy: židovstvo, mozaizmus, mosaizmus) je najstaršie, počtom veriacich však najmenšie spomedzi troch veľkých svetových monoteistických abrahámovských náboženstiev (judaizmus, kresťanstvo, islam).

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Judaizmus

Julián (cisár)

Julián (Apostata) (iné mená: Julian (Apostata), Julianus (Apostata), Iulianus (Apostata), Flavius Claudius Iulianus; * máj alebo jún 332 – † 26. jún 363) bol rímsky cisár (caesar od novembra 355 do februára 361; augustus od februára 361 do júna 363).

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Julián (cisár)

Julius Caesar

Julius Caesar môže byť.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Julius Caesar

Justín I.

Minca Justína I. Justín I. (iné mená: Justin I., Justinus I., Iustinus I., Justinos I., I(o)ustinos I., Flavius Iustinus Augustus, Imperator Caesar Flavius Iustinus Augustus, zriedkavejšie: Justinius I., Iustinius I.; * 450 blízko Naissu – † 1. august 527 Konštantínopol) bol byzantským cisárom v rokoch 518–527 a súčasne zakladateľom justiniánskej dynastie (518–578 resp.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Justín I.

Justinián I.

Justinián I. Veľký, iné mená: Justinian I., Justinianos I./Justiniános I./Jústiniános I., I(o)ustinianos I./I(o)ustiniános I./Iústiniános I., Justianianus I., Iustinianus I. po latinsky Flavius Petrus Sabbatius Iustinianus, po starogrécky Ιουστινιανός Φλάβιος Πέτρος Σαββάτιος - Ioustinianos Flabios Petros Sabbatios; *482, Tauresium pri Skopje†14.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Justinián I.

Kalábria

Kalábria (taliansky Calabria, kalábrijský dialekt Calàbbria, griko Calavrìa, grécky Καλαβρία-Kalavria), je jeden z administratívnych regiónov a historických krajov Talianska.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Kalábria

Kalif

Kalif alebo chalífa (arab.), doslova následník Proroka, je titul, ktorý používali moslimskí vládcovia.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Kalif

Kalojan

Kalojan alebo Ivan I. alebo Ján I. (prezývaný Joanica) bol v rokoch 1196/1197 až 1207 cár Bulharov.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Kalojan

Kapadócia

Rímske provincie Kapadócia a Pontus okolo roku 125 Kapadócia (iné názvy: Kapadókia, Kappadokia; gr. Καππαδοκία - Kappadokia, lat. Cappadocia, tur. Kapadokya) je historické územie vo východnej Anatólii.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Kapadócia

Karaiti

Karaiti alebo karaimovia (z hebr. קְרָאִים – kra'im, t. j. „predčítači“) alebo bnej mikra (synovia písma) je najväčšia sekta v judaizme, ktorá vznikla roku 765 na území dnešného Iraku po smrti exilarchu v Bagdade.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Karaiti

Karantánia

KarantániaKarantánia In: (iné názvy: Karantánske kniežatstvo, Karantánske vojvodstvo, Korutánske kniežatstvo) bol stredoveký slovanský štátny útvar na území dnešného Rakúska existujúci od 7.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Karantánia

Karlova univerzita

Historické jadro Karolina s Veľkou aulou Karlova univerzita (skratka UK) je najstaršia univerzita v strednej Európe a popredná česká vysoká škola.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Karlova univerzita

Karol I. (Neapolsko)

Karol I. (* 21. marec 1226 – † 7. január 1285, Foggia, Neapolské kráľovstvo) bol sicílsky, jeruzalemský a neapolský kráľ z rodu Kapetovcov, mladší brat francúzskeho kráľa Ľudovíta IX. Zúčastnil sa na dvoch križiackych výpravách a stal sa zakladateľom staršej línie kapetovsko-anjouovskej dynastie.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Karol I. (Neapolsko)

Katolícka univerzita v Ružomberku

Katolícka univerzita v Ružomberku so sídlom v Ružomberku je „verejná vysoká škola s konfesijným charakterom“.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Katolícka univerzita v Ružomberku

Kayseri

Kayseri (iné mená pozri nižšie) je mesto v strednom Turecku, administratívne centrum rovnomennej provincie.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Kayseri

Kánon

Kánon môže byť.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Kánon

Kélia

Rekonštrukcia kélie vo Ferapotontovom monastieri. Kélia (gr. κελλίον, κέλλά, κέλληKELLION. In) je mníšska cela, izba mnícha v gréckokatolíckej a pravoslávnej tradícii.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Kélia

Klement IV.

Klement IV. (lat. Clemens Quartus), vl.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Klement IV.

Komnénovci

Komnénovci (iné prepisy: Komnenovci alebo Komninovci)mužský atribút: Komnénos/Komnenos/Komninos, ženský atribút: Komnéna/Komnena/Komnina bola vládnuca dynastia v Byzantskej ríši v rokoch 10811185, v Epire a Trapezuntskom cisárstve.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Komnénovci

Konštantín Filozof

Ostatky Cyrila Konštantína Filozofa v Bazilike sv. Klimenta v Ríme, foto z r. 1989 Konštantín Filozof (* 827, Solún, Grécko – † 14. február 869, Rím), tesne pred smrťou prijal mníšske meno Cyril resp.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Konštantín Filozof

Konštantín I. (cisár)

Hlava Konštantínovej kolosálnej sochy v Kapitolských múzeách v Ríme Konštantín (I.) (iné mená: Konstantinus (I.), Constantinus (I.), Konstantinos (I.), Kónstantinos (I.), Kónstantínos (I.), Flavius Valerius Constantinus), zvaný Veľký, (* 27.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Konštantín I. (cisár)

Konštantín IV. (Byzantská ríša)

Minca Konštantína IV. Konštantín IV. (varianty mena pozri v článku Konštantín IV.; gr. Κωνσταντίνος Δ' ο Πωγώνατος; *asi 652 – † 10.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Konštantín IV. (Byzantská ríša)

Konštantín IX.

Konštantín IX.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Konštantín IX.

Konštantín Manasses

Konštantín Manasses alebo Konštantín Manassés (gr.: Κωνσταντῖνος Μανασσῆς -Kónstantinos Manassés, iné prepisy: Kónstantínos Manassés, Konstantinos Manasses, Konstantinos Manassis; * 1130, Konštantínopol† 1187, Nafpaktos) bol byzantský spisovateľ, historik a diplomat.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Konštantín Manasses

Konštantín V. (Byzantská ríša)

Levom III. Konštantín V. (varianty mena pozri v článku Konštantín V.;* 718 – † 14. september 775) bol byzantským cisárom v rokoch 741 až 775.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Konštantín V. (Byzantská ríša)

Konštantín VI. (Byzantská ríša)

Lev IV. Konštantín VI. (varianty mena pozri v článku Konštantín VI.;* 771† 797) nastúpil ako deväťročný na byzantský trón po svojom otcovi Levovi IV. Zo začiatku za neho vykonávala vládu ako regentka jeho matka Irena, neskôr vládol sám.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Konštantín VI. (Byzantská ríša)

Konštantín VII.

Kristus žehnajúci Konštantínovi VII., rezba z roku 945 Konštantín VII.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Konštantín VII.

Konštantín VIII.

Konštantín VIII.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Konštantín VIII.

Konštantín XI. (Palaiologos)

Konštantín XI. z rodu Palaiologos alebo Palaeologus (po grécky Κωνσταντίνος Δραγάσης Παλαιολόγος - Kónstantinos Dragases Palaiologos; * 8.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Konštantín XI. (Palaiologos)

Konštantínopolský ekumenický patriarchát

Konštantínopolský ekumenický patriarchát je jedna z autokefálnych pravoslávnych cirkví.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Konštantínopolský ekumenický patriarchát

Koncil

Koncil (z lat. concilium) je zhromaždenie hodnostárov cirkvi katolíckej cirkvi.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Koncil

Konkláve

Pohľad na Sixtínsku kaplnku, miesto konania konkláve, z Baziliky sv. Petra Konkláve (z, uzamknuteľná miestnosť) je v užšom zmysle označenie (prísne uzavretých) priestorov pre voľbu pápeža, v širšom zmysle celého postupu pápežskej voľby ako aj zhromaždenia kardinálov oprávnených na túto voľbu.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Konkláve

Kopti

Kopti alebo zriedkavejšie Koptovia sú potomkovia starovekých Egypťanov, ktorí po 7. storočí postupne do veľkej miery etnicky splynuli s Arabmi.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Kopti

Korán

Korán (al-kurʾán – recitácia, prednes) je svätá kniha islamu.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Korán

Kresťanstvo

Rozšírenie kresťanstva vo svete Kríž, najznámejší symbol kresťanstva Biblia Kresťanstvo alebo historicky aj christianizmus je najväčšie zo svetových monoteistických abrahámovských náboženstiev.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Kresťanstvo

Križiacka výprava

Modliaci sa križiacky rytier na dobovej miniatúre Križiacka výprava alebo krížová výprava, zriedkavo kruciáta bola stredoveká vojenská výprava západoeurópskych šľachticov vyhlasovaná rímskokatolíckou cirkvou v súčinnosti so svetskou mocou proti (z pohľadu cirkvi) neveriacim a kacírom.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Križiacka výprava

Križiacky štát

Križiacke štáty okolo roku 1100 Križiacke štáty boli štáty, ktoré boli založené v priebehu križiackych výprav.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Križiacky štát

Kupola

Baziliky svätého Petra, Vatikán. Kupola je klenba pologuľového tvaru alebo tvaru inej rotačnej plochy, prípadne tvaru viacbokej kláštornej klenby alebo tzv.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Kupola

Kyjevská Rus

Mapa Kyjevskej Rusi v 11. storočí Kyjevská Rus (iné názvy: Staroruský štát, Kyjevský štát, zastarano: Kijevská Rus, Kijevský štát; starorus. Рѹсь, Рѹсьскаѧ землѧ; ukr. Київська Русь; rus.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Kyjevská Rus

Laskarovci

Laskarovci (iné mená: Laskaridovci, singulár Laskaris, ženský rod Laskarina, podľa Geórgia Pachyméra aj Tzamantourovci bol byzantský aristokratický rod vystupujúci v dejinách od 11. storočia. Mali neurodzené korene. Názov rodu napravdepodobnejše pochádza z perzského slova označujúceho bojovníka (laškarí).

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Laskarovci

Latinčina

Viaczväzkový latinský slovník na univerzite v Grazi Latinčina (lat. lingua latina.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Latinčina

Latinská cirkev

Chrám svätého Petra v Ríme Latinská cirkev (iné názvy: rímskokatolícka cirkev, (rímsko)katolícka cirkev latinského obradu/rítu, západná cirkev) je kresťanská cirkev pod jurisdikciou rímskeho pápeža používajúca rímsky (latinský) obrad.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Latinská cirkev

Latinské cisárstvo

Epirský despotát Latinské cisárstvo (1204 – 1261) bol jeden zo štátov, ktoré vznikli po dočasnom zániku Byzantskej ríše (1204).

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Latinské cisárstvo

Lavra

Lavra je veľký a mimoriadne významný monastier (kláštor), ktorý spravidla podlieha priamo patriarchovi (a nie miestnemu biskupovi).

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Lavra

Lev I. (Byzantská ríša)

Solidus Leva I. Lev I. (* 400 – † 474), bol v rokoch 457 až 474 cisárom Byzantskej ríše.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Lev I. (Byzantská ríša)

Lev I. (pápež)

Svätý Lev I. (* asi 400, Toskánsko† 10. november 461, Rím) bol taliansky duchovný a 45.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Lev I. (pápež)

Lev II. (Byzantská ríša)

Lev II. na byzantskej minci Lev II. vlastným menom Flavius Leo Augustus (* 467 – † 17. november 474) bol niekoľko mesiacov v roku 474 cisárom Byzantskej ríše.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Lev II. (Byzantská ríša)

Lev III. (Byzantská ríša)

Konštantína V. Lev III.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Lev III. (Byzantská ríša)

Lev IV. (Byzantská ríša)

Konštantínom VI.. Lev IV. zvaný Chazar (* okolo. 750 – † 780) bol byzantským cisárom, ktorý panoval v rokoch 775–780.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Lev IV. (Byzantská ríša)

Lev IX.

Svätý Lev IX. vl.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Lev IX.

Lev Matematik

Lev Matematik (iné mená: Leon Filozof, Leon Matematik; * asi 790 – † po 869) bol byzantský filozof, vynálezca, logik; synovec alebo bratranec posledného patriarchu obdobia ikonoklazmu Jána VII.LEO THE MATHEMATICIAN.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Lev Matematik

Lev Ochridský

Lev Ochridský (* ?, Paflagónia† 1056) bol byzantský polemik, chartofylax Chrámu Hagia Sofia, autokefálny arcibiskup ochridský v rokoch 10371056 a blízky spolupracovník konštantínopolského patriarchu Michaela I. Kerularia, patriarchov zástupca v náboženských polemikách so Západom.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Lev Ochridský

Lev V. (Byzantská ríša)

Minca Leva V. Lev V. zvaný Arménsky (* † 25. december 820, Konštantínopol) bol byzantským cisárom v rokoch 813–820.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Lev V. (Byzantská ríša)

Lev VI. (Byzantská ríša)

Lev VI. (* 19. september 866, Konštantínopol, Turecko – † 11. máj 912 tamtiež), zvaný Múdry, alebo aj Filozof, bol byzantský cisár od roku 886.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Lev VI. (Byzantská ríša)

Libri

LIBRI, spol.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Libri

Licinius

Licinius, celým menom: Valerius Licinianus Licinius (* okolo 265, Dácia/Horná Mézia† 325, Solún) bol rímsky cisár vládnuci v rokoch 308324 v období tetrarchie na Východe.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Licinius

Liturgia

Liturgia (z cirkevnej lat. liturgia – liturgia.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Liturgia

Liturgia vopredposvätených darov

Liturgia vopredposvätených darov alebo liturgia vopred posvätených darov alebo svätá služba vopredposvätených darov (gr. Η Θεία Λειτουργία τῶν Προηγιασμένων (Δώρων), csl.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Liturgia vopredposvätených darov

Logos

gréckom písme Logos je slovo, reč, myšlienka, pojem, rozum, zmysel, myšlienkový obsah/náplň.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Logos

Longobardi (kmeň)

Longobardi alebo Langobardi boli západogermánsky kmeň, ktorý si v 2.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Longobardi (kmeň)

Macedónska dynastia

Skylitzovej kronike Macedónska dynastia bola vládnuca dynastia Byzantskej ríše v rokoch 8671056.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Macedónska dynastia

Malatya

Malatya (v minulosti aj: Melitene, v Osmanskej ríši: Malatija/iné prepisy: Malatja/Malatia/Malatía/Melatja/Melatia, starogr. Meliténé/iný prepis: Melitene, lat. Melitene alebo Melitena alebo Melita alebo Melite, v stredoveku aj: Malatia, arab. Malatíja, staršie po slovensky: Meliténa alebo Melitény; ďalšie mená a zdroje k nim pozri v článkoch Malatya (súčasné mesto), Battalgazi (mesto) a Melid) môže byť.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Malatya

Malá Ázia

Malá Ázia alebo (ako región) Anatólia (tur. Anadolu, gr. Μικρά Ασία - Mikra Asia alebo Ανατολία - Anatolia, lat. Asia Minor) je polostrov na hranici Európy a Ázie, na ktorom sa dnes nachádza ázijská časť Turecka.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Malá Ázia

Manželstvo

Indii Manželstvo (iné názvy pozri nižšie) je spoločenský a/alebo právny inštitút, ktorého obsahom je spoločnosťou akceptovaný viac-menej trvalý zväzok (najmä sexuálny vzťah) medzi dvoma (v niektorých štátoch aj viacerými) osobami rôzneho (v niektorých štátoch aj rovnakého) pohlavia, ktorý sa obyčajne uzatvára sobášom a je obyčajne myslený ako základ pre rodinu, ale ktorého konkrétna podoba, funkcia a súvisiace práva a povinnosti sa líšia v závislosti od príslušnej kultúry a/alebo právneho systému.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Manželstvo

Manicheizmus

Manicheizmus (iné názvy: manichaizmus, manichejstvo; v modernej perzštine آیین مانی) bolo synkretické náboženské učenie založené prorokom Máním v Novoperzskej ríši.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Manicheizmus

Manuel I. (Byzantská ríša)

Manuel I. Komnénos (prezývaný aj Porfyrogennétos narodený v purpure; * 28. november 1118, Konštantínopol† 24. september 1180, Konštantínopol) bol byzantský cisár v rokoch 11431180.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Manuel I. (Byzantská ríša)

Marek (evanjelista)

Svätý Marek (* 1. storočie, Jeruzalem – † asi 74, Alexandria) bol kresťanský biskup, mučeník, autor druhého (podľa novovekej hypotézy časovo prvého) evanjelia.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Marek (evanjelista)

Markian

Markianove mince na oslavu jeho víťazstva. Markian (iné mená: Markián, Markianos, Marcianus, Flavius Marcianus, Imperator Caesar Flavius Marcianus Augustus; * okolo 390 – † január 457) bol v rokoch 450 až 457 cisárom Byzantskej ríše.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Markian

Martin I. (pápež)

Svätý Martin I. († 16. september 655, Chersonézos, Ukrajina, vtedy Byzantská ríša) bol 74.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Martin I. (pápež)

Martin IV.

Martin IV. (* medzi 1210 – 1220, Andrezel, Francúzsko – † 28. marec 1285, Perugia, Taliansko), vlastným menom Simon de Brion, bol 189.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Martin IV.

Maurikios I.

Maurikiov solidus Maurikios I. (* 539, † 602) bol v rokoch 582 až 602 cisárom byzantskej ríše a jedným z najdôležitejších ranobyzantských panovníkov vôbec.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Maurikios I.

Maxim Vyznávač

Prepodobný Maxim Vyznávač, mozaika, 11. stor., monastier Nea Moni na Chiose Maxim Vyznávač (iné mená: Maximus Confessor, Maximos Homologétés; gr. Μάξιμος ὁ Ὁμολογητής, csl.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Maxim Vyznávač

Maximinus Thrax

Gaius Iulius Verus Maximinus, známy ako Maximinus Thrax (* 172 alebo 173, Trácia - † apríl 238, Aquileia), bol rímsky cisár panujúci od marca 235 do apríla 238, posledných niekoľko mesiacov len v časti rímskej ríše.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Maximinus Thrax

Mária (matka Ježiša)

Mária (po hebrejsky Miriam, po aramejsky מרים – Marjám; po starogrécky Μαριαμ – Mariam, Μαρια – Maria; po arabsky مريم– Marjam), v latinskom katolicizme Panna Mária alebo Madona, vo východných cirkvách presvätá Bohorodička (Mária), manželka tesára Jozefa z Nazaretu, je matkou Ježiša Krista, druhej božskej osoby a syna Boha Otca.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Mária (matka Ježiša)

Ménas (konštantínopolský patriarcha)

Svätý Ménas (iné tvary mena pozri pod Ménas; * okolo 500, Alexandria† 24. august 552, Konštantínopol) bol konštantínopolský patriarcha v rokoch 536 až 552.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Ménas (konštantínopolský patriarcha)

Mŕtve more

Východ slnka nad Mŕtvym morom, pohľad z vrcholku pevnosti Masada Voda s vysokým obsahom soli umožňuje aj takéto pohodlné čítanie Vysychanie Mŕtveho mora v rokoch 1989-2001 Mŕtve more je slané bezodtokové jazero, ktoré leží na hraniciach Jordánska a Izraela.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Mŕtve more

Mehmed II.

Mehmed II. (osm. tur. محمد ثانى, Meḥmed-i sānī, mod. tur. II. Mehmet;* 30. marec 1432, Edirne, Osmanský sultanát – † 3. máj 1481, Hünkârçayırı, Osmanská ríša), známy ako Mehmed Dobyvateľ (turecky: Fatih Sultan Mehmet), bol sultán Osmanskej ríše v rokoch 1444 - 1446 a 1451 - 1481.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Mehmed II.

Melchiti

Melchiti je označenie pre príslušníkov chalcedónskeho vyznania v Sýrii a Egypte (väčšina obyvateľstva týchto území bola monofyziti).

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Melchiti

Mesalianizmus

Mesalianizmus (iné názvy: messalianizmus, massalianizmus, vyznávači: mesaliáni, messaliáni, massaliáni, messalianci, euchiti, euchyti, euthymisti, entuziasti, choreuti, horeuti, eufemiti, adelphiáni alebo adelfiáni, lampetiáni, negatívne aj sataniániV preklade muži modlitby, či modlitebníci.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Mesalianizmus

Meteora

Meteora sú monastiere na vrcholkoch bizarných skál v oblasti Tesálie v Grécku, neďaleko mesta Kalambaka.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Meteora

Metochion

dátum prístupu.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Metochion

Metod I.

Svätý Metod I. alebo Methodios I. (gr. Μεθόδιος), (* 788/800† 14. jún 847) bol konštatinopolský ekumenický patriarcha v období od 4. marca 843 do 14. júna 847.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Metod I.

Metropolita

Metropolita alebo metropolitný biskup (z gr. μητροπολίτης) je dnes.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Metropolita

Mezopotámia

Mezopotámia (z) je názov.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Mezopotámia

Michaél I. (konštantínopolský patriarcha)

Michael Kerullarios Michaél I. alebo Micha(e)l I. alebo Michail I., zvaný Kér(o)ularios/Kér(o)ullarios/Kirul(l)arios (lat. Michael Cerularius; * 1000 – † 1059) bol jedným z najvýznamnejších konštantínopolských patriarchov (1043–1058), ktorý sa stal hlavným byzantským protagonistom vypuknutia cirkevnej schizmy medzi východom a západom v roku 1054.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Michaél I. (konštantínopolský patriarcha)

Michal I. (Byzantská ríša)

Minca cisára Michala I. Michal I. zvaný R(h)angabe (* ? † 11. január 844) bol byzantský cisár, ktorý vládol v rokoch 811813.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Michal I. (Byzantská ríša)

Michal II. (Byzantská ríša)

Michal II. Amorijský (* 770, Amorion vo Frýgii – † 2. október 829), bol byzantským cisárom od roku 820 do smrti.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Michal II. (Byzantská ríša)

Michal III. (Byzantská ríša)

Michal ako dieťa Michal III.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Michal III. (Byzantská ríša)

Michal IV. (Byzantská ríša)

Michal IV. na byzantskej minci Michal IV. Paflagónsky (*okolo 1010, Paflagónia† 10. december 1041, Konštantínopol) bol byzantský cisár v rokoch 10341041.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Michal IV. (Byzantská ríša)

Michal V.

Michael V. Kalafates (* okolo 1015, Paflagónia† 24. august 1042, Chios) bol byzantský cisár v rokoch 10411042.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Michal V.

Mikuláš I. (pápež)

Svätý Mikuláš I. (* cca 820, Rím – † 13. november 867) bol 106.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Mikuláš I. (pápež)

Mikuláš II. (pápež)

Mikuláš II. (rodným menom Gérard de Bourgogne, * medzi 990 - 995, Mercury, Francúzsko - † 27. júl 1061, Florencia, Taliansko) bol 155.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Mikuláš II. (pápež)

Mikuláš III.

Mikuláš III. (rodným menom Giovanni Gaetano Orsini, * 1210/1220, Rím, Taliansko - † 22. august 1280, Viterbo) bol 188.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Mikuláš III.

Mikuláš z Myry

Mikuláš z Myry alebo svätý Mikuláš (* asi 15. marec 270 – † 6. december 345/352) bol kresťanský biskup.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Mikuláš z Myry

Milánsky edikt

Milánsky edikt bola deklarácia cisárov Constantina I. a Licinia, uzavretá počas ich stretnutia v Miláne vo februári 313, ktorá zaručovala slobodu vyznania pre všetky náboženstvá v Rímskej ríši.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Milánsky edikt

Mitra

latinského obradu Vývoj mitier latinského obradu (z ''Catholic Encyclopedia'' - 1913) božskej liturgie s mitrou. Mitra je ceremoniálna či kultická pokrývka hlavy užívaná prevažne biskupmi.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Mitra

Mních

benediktíni) Mních (lat. monachus, gr. monachos - osamotený), je nositeľ mníšstva, teda spôsobu života zameraného na (nábožensky chápané) zdokonaľovanie človeka, ovplyvneného náboženskými normami, spojeného s askézou a rôznymi záväzkami, a stavu dobrovoľne odriekavého spôsobu života a druhu služby Bohu.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Mních

Mohamed

MohamedMuhammad.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Mohamed

Monastier

Sergeja Michajloviča Prokudina-Gorského z roku 1910 Monastier je označenie pre miesto, kde žijú mnísi, v pravoslávnej aj gréckokatolíckej cirkvi a aj v iných východných cirkvách.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Monastier

Monastier Studios

Monastier Studios (iné názvy pozri nižšie) bol jedným z najvýznamnejších byzantských kláštorov (monastierov) v Konštantínopole (dnešný Istanbul).

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Monastier Studios

Monoenergizmus

Monoenergizmus alebo monoenergetizmusMonoenergetismus.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Monoenergizmus

Monofyzitizmus

Eutyches Monofyzitizmus (z gréckeho μόνος monos jeden + φύσις fysis prirodzenosť) je kristologický názor, že Ježiš Kristus mal iba jednu, a to celkom božskú a nie ľudskú prirodzenosť.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Monofyzitizmus

Monotheletizmus

Monotheletizmus alebo monoteletizmus bol kresťanský teologický, christologický smer neskôr odsúdený ako heretický.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Monotheletizmus

Murad I.

Murad I. alebo Murat I. (arab. Murád I. osm. tur. مراد اول, mod. tur. I. Murad), prezývaný po turecky Hügavendigâr - Vladár (* 29. jún 1326, Bursa†15. jún 1389 v bitke pri Kosovom Poli) bol sultán Osmanskej ríše v rokoch 13591389.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Murad I.

Mysticizmus

Mysticizmus je záľuba v mystickom, sklon k blúznivému, neostrému mysleniu.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Mysticizmus

Najsvätejšia Trojica

Ikona Najsvätejšej Trojica, autor Andrej Rubľov Najsvätejšia Trojica alebo skrátene Trojica alebo Svätá Trojica alebo Presvätá Trojica je v kresťanstve spoločné pomenovanie pre tri Božské osoby – Otca, Syna a Svätého Ducha.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Najsvätejšia Trojica

Náblus

Centrum mesta Náblus alebo Nábulus alebo Náblis (prepis podľa miestnej výslovnosti Náblis) je mesto v Palestíne v oblasti známej ako Západný breh Jordánu.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Náblus

Náboženstvo

Náboženstvo alebo zriedkavo relígia je vzťah človeka k posvätnému, prostredníctvom ktorého človek transcenduje svoju skúsenosť s vonkajšou realitou.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Náboženstvo

Neapolské kráľovstvo

Neapolské kráľovstvo alebo Neapolsko bol historický štátny útvar na juhu Apeninského polostrova, ktorý existoval v rokoch 1285 – 1816.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Neapolské kráľovstvo

Nedeľa

Nedeľa je jeden zo siedmich dní týždňa.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Nedeľa

Nedeľa ortodoxie

Nedeľa ortodoxie alebo Nedeľa pravoslávia alebo Nedeľa o úcte svätých ikon je prvá nedeľa Veľkého pôstu v gréckokatolíckej a pravoslávnej cirkvi.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Nedeľa ortodoxie

Nero

Claudius Caesar Nero alebo len Nero (* 15. december 37 – † 9. jún 68, pri Ríme) bol v rokoch 54 až 68 cisárom Rímskej ríše, piatym a posledným z júliovsko-klaudiovskej dynastie.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Nero

Nestoriánstvo

Nestoriánsky arcibiskup v Perzii Nestoriánstvo alebo nestorianizmus je christologická náuka šírená od r. 428 a pomenovaná podľa konštantínopolského patriarchu Nestoria, († asi 451) ktorá bola odsúdená na Efezskom koncile v roku 431.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Nestoriánstvo

Nestorius

Nestorius alebo Nestorios (gr. Νεστόριος, lat. Nestorios) (po 381 Germanicia – asi 451 Horný Egypt) bol konštantínopolský patriarcha v rokoch 428 až 431.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Nestorius

Nicejské vyznanie viery

Nicejské vyznanie viery (iné názvy: nikejské/nikajské/nikájske/níkajské vyznanie viery, nikejské/nikajské/nikájske/níkajské krédo) je kresťanské vyznanie viery prijaté na prvom všeobecnom cirkevnom sneme v Nicei v roku 325.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Nicejské vyznanie viery

Nicejsko-carihradské vyznanie viery

Konštantín I. v sprievode biskupov držia Nicejsko-carihradské vyznanie Nicejsko-carihradské vyznanie viery (iné názvy: nikejsko/nikajsko/nikájsko/níkajsko-carihradské vyznanie viery; nicejsko/nikejsko/nikajsko/nikájsko/níkajsko-konštantínopolské vyznanie viery, namiesto výrazu „vyznanie viery“ môže byť výraz krédo) je vyznanie viery, ktoré bolo formulované na všeobecnom ekumenickom koncile v Nicei roku 325 a v Carihrade (Konštantínopole) roku 381.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Nicejsko-carihradské vyznanie viery

Nikajské cisárstvo

Epirský despotát Nikajské cisárstvo (iné názvy: Nikájske cisárstvo, Níkajské cisárstvo, Níkájske cisárstvo; Nicejské cisárstvo; Nikejské cisárstvo; 1204 – 1261) bol jeden zo štátov, ktoré vznikli po dočasnom zániku Byzantskej ríše (1204).

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Nikajské cisárstvo

Nikefor II. (Byzantská ríša)

Nikefor II.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Nikefor II. (Byzantská ríša)

Nikolaos I. Mystikos

Svätý Nikolaos I. Mystikos (iné mená: Nikolaos Mystikos, Mikuláš Mystikos, Mikuláš I. Mystikos,; * 852, Itália † 15. máj 925Nikolaos, Patriarchen v. Konstantinopel. N. I. Mystikos In:, Konštantínopol) bol konštantínopolský patriarcha v rokoch 901907 a 912925.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Nikolaos I. Mystikos

Nikolaos Kabasilas

Svätý Nikolaos Kabasilas (iné mená pozri nižšie; *medzi 1319 až 1323, Solún† po 1391, Konštantínopol?) bol byzantský pravoslávny mystik, „jeden z najväčších stredovekých teológov“, všestranný učenec.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Nikolaos Kabasilas

Nisibis

Ruiny kostola sv. Jakuba Nisibis (moderný názov Nusaybin) je staroveké mesto na území dnešného Turecka (blízko sýrskej hranice), stredisko nestoriánov, dôležité z hľadiska štúdia sýrskej filozofie.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Nisibis

Normani (Normandia)

červeno vyznačené územia dobyté Normanmi Normani sú potomkovia časti Vikingov, ktorí v 9. storočí obsadili severné Francúzsko.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Normani (Normandia)

Noviciát

Noviciát (z lat. novitiatum) je obdobie, po ktorom čakatelia na vstup do katolíckeho rehoľného spoločenstva (novic, resp. novicka) žijú spoločne s rehoľníkmi.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Noviciát

Novoperzská ríša

Rozsah ríše Novoperzská ríša alebo Ríša Sasánovcov, nazývaná jej obyvateľmi Ērānshahr, bola neskoroantickým predislamským štátnym útvarom s centrom v dnešnom Iráne.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Novoperzská ríša

Očistec

Očistec'', ''Canto 24''. Očistec alebo purgatórium je podľa učenia niektorých kresťanských cirkví, najmä katolíckej, miesto, kde si duše zomrelých odpykávajú tresty za hriechy, aby očistení mohli vstúpiť do neba.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Očistec

Oľga (Kyjevská Rus)

Pamätník kňažny Oľgy v Kyjeve Kňažná Oľga († 11. júl 969, Kyjev) bola manželka kniežaťa Kyjevskej Rusi Igora Rurikoviča a matka kniežaťa Svjatoslava.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Oľga (Kyjevská Rus)

Obliehanie Edessy

Edesská citadela Obliehanie Edessy bol významný vojenský stret v dejinách križiackych štátov.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Obliehanie Edessy

Obrad

Obrad alebo rítus môže byť.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Obrad

Obrazoborectvo

Obrazoborectvo alebo ikonoborectvo či ikonoklazmus (z gréckeho εἰκῶν eikón obraz + κλάστειν klastein lámať) označuje pôvodne hnutie, snažiace sa v náboženstve (predovšetkým v kresťanstve) odstrániť náboženské obrazy – (ikony).

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Obrazoborectvo

Ochrid

Ochrid (po macedónsky Охрид) je mesto v juhozápadnej časti Severného Macedónska so 42 033 obyvateľmi.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Ochrid

Olympijské hry (starovek)

amfore, cca 550 pred Kr. Olympijské hry boli celogrécke súťaže pravidelne usporadúvané v starovekom Grécku raz za štyri roky v auguste a septembri (v mesiaci metageitnión) ako pocta Diovi v Olympii na Peloponéze medzi rokmi (najneskôr) 776 pred Kr.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Olympijské hry (starovek)

Olympos

Olympos môže byť.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Olympos

Omofor

Ukrajinskej katolíckej cirkvi. Malý omofor. (Vladyka Anatolij, Ukrajinská autokefálna pravoslávna cirkev v diaspore. Omofor je asi 3,5 metrov dlhý pruh látky, zväčša bielej farby, s vyšívanými krížmi.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Omofor

Ondrej (apoštol)

Svätý Ondrej (Andrej) (gr. Ἀνδρέας, Andreas, t.j. mužný) bol jedným z apoštolov Ježiša Krista a bratom apoštola Petra.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Ondrej (apoštol)

Ortodoxia

Ortodoxia môže byť.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Ortodoxia

Ortodoxnosť

Ortodoxnosť (z gréc. ortho - správny, pravý a doxa - myšlienka, učenie, slávenie) alebo ortodoxia je vlastnosť pevne sa pridržiavať určitého (spravidla pôvodného/staršieho/hlavného) myšlienkového smeru (napr. v ekonómii), učenia, presvedčenia či viery (v poslednom prípade teda vlastnosť prísne veriť a/alebo pravovernosť).

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Ortodoxnosť

Osmanská ríša

Osmanská ríša (o názvoch pozri nižšie) bola jedna z najväčších ríš v priestore pri Stredozemnom mori.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Osmanská ríša

Ostrogótske kráľovstvo

Ostrogótske kráľovstvo (iné názvy: Ostrogótska ríša, ríša Ostrogótov, kráľovstvo Ostrogótov) bolo kráľovstvo založené Ostrogótmi v dnešnom Taliansku a susedných oblastiach.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Ostrogótske kráľovstvo

Otto I. (Svätá rímska ríša)

Otto I. Veľký (* 23. november 912, pravdepodobne Wallhausen, Východofranská ríša – † 7. máj 973, Memleben, Rímsko-nemecká ríša) bol syn Henricha I. Vtáčnika a Matildy z Ringelheimu, bol saský vojvoda, východofranský kráľ a prvý cisár Rímskonemeckej ríše (korunovaný za cisára v roku 962).

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Otto I. (Svätá rímska ríša)

Oxford University Press

Logo Oxford University Press v roku 1890. Budova vydavateľstva v Oxforde Oxford University Press je najväčšie univerzitné vydavateľstvo na svete.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Oxford University Press

Pachomios Veľký

Svätý Pachomios Veľký (* 292, Téby, Egypt – † 348) bol kresťanský mních a svätec.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Pachomios Veľký

Palaiologovci

Palaiologovci (gr. Παλαιολόγοι), ako atribút po starogrécky Palaiologos, po novogrécky Paleologos, po latinsky Palaeologus, bola posledná dynastia byzantských cisárov.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Palaiologovci

Palestína (územie)

Mapa z roku 1759 Mapa z roku 1890 Satelitná snímka z roku 2003 Palestína je historické územie v Prednej Ázii medzi Stredozemným morom, Mŕtvym morom a Červeným morom.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Palestína (územie)

Pantokrator

Katedrály premenenia Pána, 1130, Cefalù, Taliansko PantokratorKRISTUS VŠEMOHÚCI/PANTOKRATOR In: alebo Kristus Pantokrator (iné názvy pozri nižšie) je v kresťanskej ikonografii najčastejšie zobrazenie Ježiša Krista z christologického cyklu.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Pantokrator

Partikularizmus

Partikularizmus (lat.) môže byť.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Partikularizmus

Patmos

Patmos je malý grécky ostrov v Egejskom mori.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Patmos

Patriarcha (cirkev)

Patriarcha (z lat. patriarcha Porov., a, ktoré však právne nemajú zvláštnu učiteľskú alebo právnu autoritu a ani ich štruktúra sa nepodobá štruktúre piatich historických patriarchátov. Viaceré z nich vznikli v snahe o podrobenie si východných kresťanov na dobytých či kolonizovaných územiach.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Patriarcha (cirkev)

Patriarchát

Patriarchát môže byť.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Patriarchát

Patristika

Patristika je spoločný názov pre pôsobenie tzv.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Patristika

Paulikánstvo

Theofila v roku 842 Paulikánstvopauliciánstvo, paulikánstvo In: (iné názvy: pauliciánstvo, paulikiánstvo či pavlikiánstvo, gr. Παυλικιανοί – Paulikianoi, arm. Պաւղիկեաններ) bol kresťanský heretický, pravdepodobne dualistický prúd, ktorý vznikol v 7.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Paulikánstvo

Pavol (pustovník)

Sv.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Pavol (pustovník)

Pád Konštantínopola

Pád Konštantínopola alebo dobytie Konštantínopola osmanskými Turkami bol vojenský stret prebiehajúci od 2. apríla do 29. mája 1453.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Pád Konštantínopola

Pápež

Pápež (zriedkavo alebo zastarano: papa; najmä pre rímskeho pápeža: od roku 2000 Svätý Otec; v rokoch 1998 – 2000: Svätý otec, v rokoch 1953 – 1998: svätý otec, do roku 1953: svätý Otec) je najvyšší predstaviteľ v niektorých kresťanských cirkvách.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Pápež

Pápežský štát

Pápežský štát alebo cirkevný štát (po latinsky Status Ecclesiasticus, Status Pontificius, Dicio Pontificia alebo Patrimonium Sancti Petri; po taliansky Lo Stato Ecclesiastico, Lo Stato della Chiesa, Gli Stati della Chiesa alebo Gli Stati Pontificii) bol historický štátny útvar na Apeninskom polostrove v rokoch 756 – 1870.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Pápežský štát

Pôst

Pôst je dobrovoľné úplné alebo čiastočné odrieknutie jedla alebo iných pôžitkov.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Pôst

Peloponéz (polostrov)

Peloponéz rozdelený na kraje s najvýznamnejšími stredovekými osadami. Príroda v kraji Arkádia Monemvasia Peloponéz (gréckym písmom Πελοπόννησος - starogr. Peloponnésos, novogr.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Peloponéz (polostrov)

Perzia

Perzia (zastarano Persia, zriedkavo zastarano Persko) bol do roku 1934 názov dnešného Iránu; historicky pojem označuje „územie Peržanov“ rôzneho rozsahu, konkrétne.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Perzia

Peter (apoštol)

Svätý Peter, apoštol (* ?, Betsaida, † 64/67, Rím), pôvodným menom Šimon, známy aj ako Kéfas ("skala"), bol jeden z dvanástich učeníkov Ježiša Krista.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Peter (apoštol)

Peter III. (alexandrijský patriarcha)

Peter III.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Peter III. (alexandrijský patriarcha)

Petro-pavlovský pôst

Petro-pavlovský pôst alebo Apoštolský pôst (ľudovo tiež Petrovka) je jedným z pôstnych období kresťanských cirkví byzantského obradu.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Petro-pavlovský pôst

Platónska akadémia

Atén Platónska akadémia alebo Platónova akadémia bola filozofická škola založená Platónom približne v roku 387 pred Kr. Meno „akadémia“ dostala podľa veľkého posvätného hája ohraničeného múrom v Aténach, zasväteného bohyni Aténe a ochrancom ktorého bol héros Akadémos.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Platónska akadémia

Platonizmus

Platonizmus alebo platónovstvo je učenie Platóna a jeho ďalší vývoj, utváranie, obmeny a renesancie od staršej akadémie cez novoplatonizmus, stredoveký platonizmus, platónsku akadémiu vo Florencii až po cambridgeskú školu platonizmu.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Platonizmus

Poľské kráľovstvo (1385 – 1569)

Poľské kráľovstvo bol poľský štát, ktorý bol vytvorený krewskou úniou.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Poľské kráľovstvo (1385 – 1569)

Pohanstvo

Pohanstvo alebo paganizmus (z lat. paganus - vidiečan) je označenie, ktoré používajú vyznavači abrahámovskych monoteistických náboženstiev pre západné predkresťanské, prírodné alebo polyteistické náboženstvá.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Pohanstvo

Polygamia

Polygamia je stav, kedy má muž alebo žena uzavretých viacero manželských zväzkov súčasne.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Polygamia

Polyteizmus

Polyteizmus alebo mnohobožstvo je súčasné uznávanie a uctievanie viacerých bohov, ktoré stoja voči sebe navzájom v hierarchickom pomere.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Polyteizmus

Povstanie Nika

Povstanie NikaNika!.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Povstanie Nika

Pravý Kríž

G. Doré: nájdenie svätého Kríža Pravý krížPravý kříž, jeho historie.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Pravý Kríž

Pravoslávna cirkev (východná Európa)

Pravoslávny osemkonečný kríž Rozšírenie pravoslávneho kresťanstva Pravoslávna cirkev (alebo aj východná pravoslávna cirkev, ortodoxná cirkev, iné názvy pozri nižšie) je najpočetnejšia východná kresťanská cirkev.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Pravoslávna cirkev (východná Európa)

Právna obyčaj

Právna obyčaj, zvykové právo alebo obyčajové právo je všeobecne akceptované a štátom (verejnou mocou) uznané pravidlo správania sa, ktoré sa vžilo do vedomia spoločnosti v dôsledku jeho logického, racionálneho základu, dlhodobého používania a opakovania úkonov, a ktoré je vymáhateľné štátom (verejnou mocou), ak sa porušuje.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Právna obyčaj

Právnická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave

Právnická fakulta Univerzity Komenského (skrátene PraF UK) je jedna z trinástich fakúlt Univerzity Komenského v Bratislave ako verejnoprávnej a samosprávnej inštitúcie.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Právnická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave

Proklos (filozof)

Proklos (gr. Πρόκλος, Proklos, lat. Proclus; * 8. február 412, Konštantínopol† 17. apríl 487, Atény) bol grécky filozof, vedúci Akadémie v Aténach.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Proklos (filozof)

Proselytizmus

Proselytizmus je cielené získavanie nových veriacich pre nejakú náboženskú spoločnosť zmenou ich pôvodného náboženského presvedčenia.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Proselytizmus

Prvá bulharská ríša

Prvá bulharská ríšaRychlík, str.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Prvá bulharská ríša

Prvá križiacka výprava

Prvá križiacka výprava alebo prvá krížová výprava bola prvou zo série križiackych výprav, ozbrojených ťažení kresťanských bojovníkov do Svätej zeme.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Prvá križiacka výprava

Prvý carihradský koncil

Prvý carihradský koncil alebo prvý konštantínopolský koncil sa konal v roku 381 v Konštantínopole.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Prvý carihradský koncil

Prvý nicejský koncil

Prvý nicejský koncil sa konal v dňoch 20. mája až 25. júla 325 v meste Nikaia (lat. Nicaea; dnes mesto İznik v Turecku).

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Prvý nicejský koncil

Purizmus

Purizmus môže byť.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Purizmus

Pustovník

Pustovník Onufrius na byzantskej ikone zo 4. storočia Pustovník (iné názvy: anachorét(a), eremita; prvé z lat. anachoreta.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Pustovník

Putovanie

Putovanie alebo púť môže byť.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Putovanie

Rastislav (Veľká Morava)

Stredná Európa v roku 870. Východofranská ríša je modrou farbou, Bulharsko oranžovou, Veľká Morava za vlády Rastislava zelenou. Zelená línia naznačuje hranice Veľkomoravskej ríše po teritoriálnej expanzii Svätopluka I.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Rastislav (Veľká Morava)

Ravenna

Ravenna je mesto v regióne Emilia-Romagna v Taliansku.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Ravenna

Rím

Rím je hlavné mesto Talianska a regiónu Lazio.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Rím

Rímska kúria

Rímska kúria alebo pápežská kúria je ústredný administratívny a súdny orgán Svätej stolice, ktorý slúži pápežovi na správu vecí katolíckej cirkvi.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Rímska kúria

Rehoľa kazateľov

svätého Dominika v Bazilike svätého Dominika, Bologna Rehoľa (bratov) kazateľov (lat. Ordo Praedicatorum, skratka OP), hovorovo rehoľa dominikánov alebo dominikáni, je katolícky žobravý rehoľný rád, ktorý založil v 13. storočí svätý Dominik Guzmán a jeho vznik potvrdil v roku 1216 pápež Honorius III.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Rehoľa kazateľov

Reliéf (sochárske dielo)

Napoleon Basreliéf z Angkor Wat Reliéf je sochárske dielo, určené na frontálny pohľad, tým sa líši od sochy, ktorá je určená pre viacero pohľadov.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Reliéf (sochárske dielo)

Relikviár

Relikviár je schránka na uchovávanie relikvií.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Relikviár

Roman I.

Roman I. na byzantskej minci Roman I. Lakapenos (* 870 - † 15. jún 948) (pôvodom vojvodca) oženil Konštantína so svojou dcérou, dal sa vyhlásiť za spoluvládcu a od roku 921 aj oficiálne za cisára, bojoval so Simeonom a roku 920 na synode ukončil spor o tetragamiu.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Roman I.

Roman III.

Cisárovná Zoe Porfyrogenéta, manželka Romana III. (mozaika Hagia Sofia) Roman III.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Roman III.

Rumský sultanát

Rumská expanzia Malá Ázia po rozpade Rumského sultanátu Rumský sultanát (iné názvy: Rúmsky sultanát, Rímsky sultanát, Rum, Rúm, Sultanát Rum/Rúm, Sultanát Ikonion, Ikonijský sultanát, Ikonský sultanát, Konijský sultanát, Konyjský sultanátKonyjský sultanát.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Rumský sultanát

Ruská pravoslávna cirkev

Chrám Krista Spasiteľa, Moskva Kyjevsko-pečerská lavra Ruská pravoslávna cirkev je jedna z autokefálnych pravoslávnych cirkví.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Ruská pravoslávna cirkev

Saladin (sultán)

kódexu z 12. storočia. Saladin (iné názvy: Saladín, Saláhaddín, Saláhuddín, Saláh ad-Dín, Saláhu 'd-Dín; po kurdsky: Selahadînê Eyûbî;; * 1138, Tikrít – † 1193, Damask) bol sultán kurdského pôvodu, sunnitský moslim a vojenský veliteľ, ktorý žil v 12.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Saladin (sultán)

Súra

Súra (súra, pl. suwar) je arabské slovo, ktoré sa používa na označenie kapitoly Koránu.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Súra

Sýrčania

Sýrčania (-kodifikovaný tvar; zriedkavo Sýrania) môžu byť.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Sýrčania

Sýria

Sýria, dlhý tvar Sýrska arabská republika, je štát na Blízkom východe (v západnej Ázii).

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Sýria

Sýrska dynastia

Byzantská ríša v roku 717 (nástup sýrskej dynastie) Byzantská ríša v roku 802 (koniec vlády sýrskej dynastie) Sýrska dynastiasýrska dynastia In: (iné, historicky nesprávne, no zaužívané názvy: isaurijská dynastia, isaurská dynastia, Isaurovci) bola byzantská cisárska dynastia vládnuca v rokoch 717802 Prvým cisárom sýrskej dynastie bol Lev III., stratég thémy Anatolikon.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Sýrska dynastia

Sýrska ortodoxná cirkev

Sýrska antiochijská ortodoxná cirkev (iné názvy: Sýrska antiochijská pravoslávna cirkev, Sýrska pravoslávna cirkev, Sýrsko-pravoslávna cirkev) je jedna z autokefálnych orientálnych pravoslávnych cirkví.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Sýrska ortodoxná cirkev

Schizma

Schizma (gr.) je cirkevný rozkol, rozdelenie cirkvi podľa rituálnych rozdielov.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Schizma

Scholastika (filozofia)

14. storočí Scholastika bola stredoveký filozofický smer pestovaný na školách Západu a v Byzancii v období od 9. storočia do 15. storočia.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Scholastika (filozofia)

Sedmopočetníci

Svätí sedmopočetníci. Stenopis z chrámu Monastiera svätých archanjelov (známeho aj ako Sveti Naum) na brehu Ochridského jazera. Svätí sedmopočetníci. Stenopis z roku 1612 zo Slivničkého monastiera na brehu Prespanského jazera.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Sedmopočetníci

Seldžucká ríša

Seldžucká ríša (iné názvy: Veľká seldžucká ríša sultanát Veľkých Seldžukov, per. دولت سلجوقیان, Dawlat Seldžúkiján, tur. Büyük Selçuklu Devleti) bola stredoveká moslimská sunnitská monarchia, založená skupinou,Seldžukové.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Seldžucká ríša

Septimius Severus

Septimius Severus (* 11. apríl 145 – † 4. február 211) bol rímskym cisárom, zakladateľom dynastie Severovcov.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Septimius Severus

Sergius III.

Sergius III. (* ?, Rím – 14. apríl 911, Rím) bol 119.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Sergius III.

Severná Afrika

geografické vymedzenie Severná Afrika je jedným z piatich regiónov afrického kontinentu.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Severná Afrika

Severos z Antiochie

Svätý Severos z Antiochie (iné mená pozri nižšie,* okolo 465, Sozopolis† 8. február 538, Xois) bol byzantský monofyzitský (resp. z hľadiska orientálnych cirkví skôr miafyzitský) mních, teológ a právnik, antiochijský patriarcha v rokoch 512 až 518.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Severos z Antiochie

Sicílske nešpory

Francesca Hayeza ''I Vespri siciliani'' (1846) Sicílske nešpory alebo Sicílske vešpery (tal.: Vespri siciliani) je názov povstania, ktoré vypuklo v Palerme 30. marca 1282 a bolo namierené proti francúzskemu kráľovi Karolovi I.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Sicílske nešpory

Silverius

Silverius (* asi 480, Ceccano, Taliansko – † 5. december 537, Ponza), bol 58.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Silverius

Simeon I. (Bulharsko)

Simeon I., zvaný Veľký (iné mená: Symeon, po bulharsky: Симеон I. Велики; * 864/865/866† 27. máj 927) bol bulharský knieža, neskôr v rokoch 893927 prvý bulharský cár, jeden z najvýznamnejších panovníkov Prvej bulharskej ríše, za ktorého vlády dosiahol bulharský štát najväčší rozmach a politický význam; dokončil poslovančovanie Bulharov.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Simeon I. (Bulharsko)

Sinaj (vrch v Biblii)

Mojžiš s desatorom Sinaj (Mojžišov vrch) Sinaj (v starohebrejčine Sínaj alebo nepresným prepisom Sínai; hebr. písmom סיני) je podľa Biblie vrch, na ktorom dal Boh Jahve Mojžišovi Desať prikázaní.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Sinaj (vrch v Biblii)

Sinajský polostrov

Sinajský polostrov Sinajský polostrov alebo hovorovo Sinaj je trojuholníkový polostrov ležiaci medzi Stredozemným morom a Červeným morom v Egypte s rozlohou okolo 60 000 km².

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Sinajský polostrov

Slovenská akadémia vied

Vchod do areálu Slovenskej akadémie vied na Dúbravskej ceste v Bratislave. Pamätná tabuľa Slovenskej akadémie vied a umení, ktorá pôsobila v rokoch 1943-1953 v priestoroch dnešnej budovy UK v Bratislave; pamätná tabuľa Laca Novomeského, ktorý v budove pôsobil v rokoch 1950-51.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Slovenská akadémia vied

Solún

Solún (gr. Θεσσαλονίκη – novogr. Thessaloniki/starogr. Thessaloniké, ľudovo Σαλονίκη – Saloniki) je druhé najväčšie prístavné mesto v Grécku; leží pri Solúnskom zálive, hlavné mesto gréckej Makedonie.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Solún

Soteriológia

Soteriológia (z gr. soteria.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Soteriológia

Split

Split je mesto v Chorvátsku, v oblasti Dalmácia.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Split

Spor o filioque

Spor o Filioque je spor o oprávnení vložiť výraz Filioque (lat. a Syna) do nikajskocarihradského vyznania viery, ktorý sa rozhorel súčasne a zároveň v spojení s napätím medzi Karolom Veľkým a byzantským dvorom v 9.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Spor o filioque

Starý zákon

Adam a Eva Starý zákon alebo Stará zmluva alebo hebrejská Biblia (skratka SZ) je prvá časť kresťanskej Biblie a zbierka kníh vzniknutých v priebehu 1.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Starý zákon

Starovek

Mykénach Starovek je tradičné označenie obdobia svetových dejín, ktoré sa začína vznikom písomných systémov resp.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Starovek

Staroveký Rím

Staroveký Rím je tradičné slovenské označenie štátneho útvaru, ktorý vznikol v 8. storočí pred Kr. na Apeninskom polostrove v dnešnom Ríme ako mestský štát, postupne ovládol celé Stredomorie a v roku 395 po Kr.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Staroveký Rím

Stredovek

Stredovek (z ) alebo knižne a odborne medieval je v tradičnej periodizácii všeobecných dejín epocha historického vývoja Európy medzi starovekom (resp. antikou) a novovekom, pôvodne ohraničená obrátením rímskeho cisára Konštantína I.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Stredovek

Studiti

Studiti sú východní (konkrétne gréckokatolícki) mnísi žijúci podľa pravidiel prepodobného Teodora Studitu.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Studiti

Svätá zem

Mapa z roku 1759 zobrazujúca antické severné (Izraelské) a južné (Judské) kráľovstvo a územie dvanástich kmeňov Jeruzalem – centrum Svätej zeme - mesto posvätné judaizmu, kresťanstvu i islamu Svätá zem je jeden z expresívnych názvov Izraela ako krajiny, do ktorej vstúpili Židia po štyridsaťročnom putovaní púšťou.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Svätá zem

Svätokupectvo

Svätokupectvo alebo simónia je predaj, kúpa alebo vymieňanie cirkevných milostí, svätostí, sakramentálií, hodností, jurisdikčných aktov a pod.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Svätokupectvo

Sviatosť birmovania

Birmovanie v rímskokatolíckej cirkvi Sviatosť birmovania alebo sväté tajomstvo myropomazania alebo sviatosť Zoslania Ducha Svätého (z lat. firmatio posilenie), ľudovo nazývaná birmovka, je sviatosť, počas ktorej podľa náuky katolíckej cirkvi zostupuje na adeptov prijatia Duch Svätý.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Sviatosť birmovania

Sviatosť krstu

Krst Ježiša v rieke Jordán. Krst (číta sa baptisma alebo vaptizma) čo v preklade znamená ponorenie do vody.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Sviatosť krstu

Sviatosť pomazania chorých

Pomazanie chorých (po latinsky: unctio infirmorum) je jedna zo siedmich sviatostí katolíckej cirkvi, pravoslávnej cirkvi, anglikánskej cirkvi a starokatolíckej cirkvi, ktorá sa udeľuje tým veriacim, ktorí vážne ochoreli.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Sviatosť pomazania chorých

Sviatosť zmierenia

Sviatosť zmierenia (sa volá aj Svätá spoveď, Sviatosť pokánia, Sväté tajomstvo spovede, Sviatosť svätej spovede, Sviatosť odpustenia, Sviatosť obrátenia, lat. confessio) je sviatosť, počas ktorej sa penitent (kajúcnik) vyznáva zo svojich ľahkých a ťažkých hriechov kňazovi alebo biskupovi prostredníctvom tzv.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Sviatosť zmierenia

Symmachus

Symmachus môže byť.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Symmachus

Synagóga

Plzni je treťou najväčšou na svete. Európe. Jarmulka a menora Budapešti Prešove je na svete známa ako sídlo Barkányho zbierky. Synagóga (z gréckeho synagogé - zhromaždenie) je objekt určený na konanie židovských náboženských zhromaždení a náboženského vyučovania.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Synagóga

Synoda

Synoda (gr.) je cirkevný snem.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Synoda

Syntéza

Syntéza je spájanie, spojenie jednotlivých častí, zložiek do celku; zlučovanie, zlúčenie; jedna zo základných metód a myšlienkových operácií, spočívajúca v spájaní častí do celku.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Syntéza

Tŕňová koruna

The National Gallery, Londýn Maarten van Heemskerck, ''Kristus tŕním korunovaný'', olej na dreve (prenesený na plátno), cca. 1550, Frans Hals Museum, Haarlem Tŕňová koruna (iné názvy: Tŕňová koruna Spasiteľa, Božia tŕňová koruna) je biblický termín a kresťanský symbol, ktorý pripomína umučenie Ježiša Krista; v bežnom jazyku symbol utrpenia.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Tŕňová koruna

Teodor Studita

Svätý Teodor Studita (iné mená: Teódoros Studitský, Theodóros Studités; * okolo 759, Carihrad - † 826) bol kresťanský svätec a významný byzantský hymnograf.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Teodor Studita

Teodoret z Kýru

Teodoret z Kýru (* 393, Antiochia† cca 460) bol významný predstaviteľ Antiochijskej teologickej školy, cirkevný historik a od roku 423 až do svojej smrti biskup v sýrskom meste Kyrrhos.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Teodoret z Kýru

Teofil (Byzantská ríša)

Teofilov solidus Jana Skylitza Teofil alebo Teofilos alebo Theofilos (* okolo 804 – † 842) bol byzantský cisár v rokoch 829 až 842.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Teofil (Byzantská ríša)

Theodóros Abú Kurra

Theodóros Abú Kurra (iné mená pozri nižšie; * pred/asi 750, Edessa† 820 až 825) bol arabský kresťanský mních, teológ a spisovateľ zo Sýrie, melchitský biskup v Harráne.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Theodóros Abú Kurra

Theodora (11. storočie)

Theodora Porfyrogennéta (* 980† 31. august 1056) bola posledná byzantská cisárovná z Macedónskej dynastie.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Theodora (11. storočie)

Theodora (6. storočie)

Theodora alebo Teodora (* okolo 497/500† 28. jún 548) bola byzantská (východorímska) cisárovná (augusta), manželka cisára Justiniána I. Spolu s jej manželom je východnými pravoslávnymi cirkvami považovaná za svätú a to i napriek jej sympatiám k monofyzitizmuTheodora.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Theodora (6. storočie)

Theodora (9. storočie)

Theodora (gr. Θεοδώρα; * asi 815, Ebissa, Paflagónia† 11. február 867, Konštantínopol) bola byzantská cisárovná ako manželka cisára Theofila a regentka.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Theodora (9. storočie)

Theodosios III.

Theodosios III. alebo Theodosius III. (* † 754) bol byzantský cisár, ktorý vládol v rokoch 715–717.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Theodosios III.

Theodosius I. (Byzantská ríša)

Theodosius I. plným meno Flavius Theodosius Flaccus, známy aj ako Theodosius Veľký (* 11. január 347 – † 17. január 395) bol v rokoch 379 až 394 cisárom východu Rímskej ríše a od roku 394 posledným cisárom jednotnej Rímskej ríše, ktorá sa po jeho smrti v roku 395 rozdelila na dve časti, východnú a západnú.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Theodosius I. (Byzantská ríša)

Theodosius II. (Byzantská ríša)

Louvri Theodosius II. alebo Theodosios II. (plným menom Flavius Theodosius; apríl 401 – 28. júl 450) bol východorímsky cisár v rokoch 408–450.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Theodosius II. (Byzantská ríša)

Theotokos

Bogorodica Vladimirskaja, 12. storočie Theotokos je kresťanský teologický pojem, titul Márie, matky Ježiša Krista.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Theotokos

Tomáš Akvinský

Svätý Tomáš Akvinský (* 1224 alebo 1225, zámok Roccasecca pri Akvine (Neapol) – † 7. marec 1274, kláštor Fossanova pri Ríme) bol taliansky filozof a teológ, prvý zo scholastických cirkevných učiteľov, princeps philosophorum (knieža filozofov), najväčší predstaviteľ katolíckej filozofie, žiak Alberta Veľkého.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Tomáš Akvinský

Tomáš Slovan

Tomáš Slovan (* okolo 760, Gaziura† október 823, Arkadiopolis) bol byzantský uzurpátor (vzdorocisár) v rokoch 821823.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Tomáš Slovan

Tommaso Morosini

Tommaso Morosini (iné mená: Thomasso Morosini, Thomas Morosini,Thomas Morosini In: Tomáš Morosini; * pred 1175† jún/júl 1211THOMAS MOROSINI In) bol prvý latinský konštantínopolský patriarcha v rokoch 12041211.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Tommaso Morosini

Tomus ad Flavianum

Tomus ad Flavianum (iné názvy: Epistola ad Flavianum, Epistola dogmatica ad Flavianum, Tomus Leonis alebo podľa prvých slov Lectis dilectionis tuae) je oficiálny list pápeža Leva I. Veľkého konštantínopolskému arcibiskupovi Flavianovi z roku 449.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Tomus ad Flavianum

Trabzon

Trabzon (novogr./pontgr. Τραπεζούντα – Trapezunda) resp.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Trabzon

Traján

Trajánov stĺp Marcus Ulpius Nerva Traianus alebo po slovensky Traján (* 18. september 53 – † asi 11. august 117) rímsky cisár vládnuci v rokoch 98117, druhý zo skupiny tzv.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Traján

Trapezuntské cisárstvo

Epirský despotát Trapezuntské cisárstvo (1204  – 1461) bol jeden zo štátov, ktoré vznikli po dočasnom zániku Byzantskej ríše (1204).

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Trapezuntské cisárstvo

Tretí carihradský koncil

''Tretí carihradský koncil'' (miniatúra; Manassesova kronika, 14. storočie) Tretí carihradský koncil tiež tretí konštantínopolský koncil sa konal v Konštantínopole v dňoch 7. novembra 680 až 16. septembra 681.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Tretí carihradský koncil

Tretia križiacka výprava

Sultán Saladin Tretia križiacka výprava (1189 - 1192) bola vojenská výprava vyhlásená pápežom Gregorom VIII., ktorej cieľom bolo získať opätovnú kontrolu nad Jeruzalemom.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Tretia križiacka výprava

Tri kapitoly

Tri kapitoly je označenie pre spor a sporné diela troch kresťanských teológov antiochijskej školy: Theodora z Mopsueste (v tomto prípade bola problematická aj osoba daného teológa), Theodoreta z Kýru (niektoré jeho spisy) a Iba z Edessy (jeho/jemu pripisovaný list biskupovi Marimu).

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Tri kapitoly

Trier

Trier (historický slovenský názov Trevír) je významné západonemecké mesto v spolkovej krajine Porýnie-Falcko v krajinskom okrese Landkreis Trier-Saarburg.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Trier

Tripoliské grófstvo

Tripoliské grófstvo alebo (grófstvo) Tripolis bol najmladší križiacky štát prvej križiackej výpravy na území Levantu (dnešného Libanonu a Sýrie) existujúci v rokoch 1102 až 1289.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Tripoliské grófstvo

Trnavská univerzita v Trnave

Trnavská univerzita v Trnave (spočiatku Trnavská univerzita so sídlom v Trnave) je slovenská verejná vysoká škola univerzitného typu v Trnave.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Trnavská univerzita v Trnave

Trojsvätá pieseň

Trojsvätá pieseň alebo Trojsvätý hymnus alebo Trisagion je modlitba, ktorá sa používa pri mnohých bohoslužbách v byzantskom obrade.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Trojsvätá pieseň

Trulánsky koncil

Trulánsky koncil (ďalšie názvy pozri nižšie) bol cirkevný koncil uskutočnený v rokoch 691/692 v Konštantínopole.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Trulánsky koncil

Turecko

Turecko (tur. Türkiye), dlhý tvar Turecká republika (tur. Türkiye Cumhuriyeti), je euroázijská krajina nachádzajúca sa hlavne na Anatólskom polostrove v západnej Ázii, s menšou časťou na Balkánskom polostrove v juhovýchodnej Európe.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Turecko

Tyché

Eutychidovej sochy z 3. stor. pred Kr., Vatikánske múzeá, Vatikán Tyché alebo Tycha alebo zastarano Tyche (starogr. Τύχη – Tyché, lat. Fortuna) bola podľa starogréckej mytológie dcéra Titana Ókeana a jeho manželky Tethye, bohyňa šťastnej náhody, jedna z, podľa mena známejších, Ókeanovien.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Tyché

Typikon

Typikon je kniha, ktorá obsahuje bohoslužobné predpisy v cirkvách byzantského obradu.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Typikon

Uhorsko

Uhorsko (a) alebo uhorský štát bol multietnický štátny útvar v Karpatskej kotline od roku 895/896 do roku 1918.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Uhorsko

Ukrižovanie

Umelecké zobrazenie ukrižovania sv. Petra dole hlavou (Caravaggio) Diego Velázquez) Ukrižovanie je historický spôsob popravy.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Ukrižovanie

Urban II.

Blahoslavený Urban II. (lat. Urbanus Secundus), vl.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Urban II.

Urban IV.

Urban IV. (rodným menom Jacques Pantaléon, * asi 1195, Troyes, Francúzsko – † 2. október 1264, Perugia, Taliansko) bol 182.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Urban IV.

Uspenský pôst

Uspenský pôst alebo Spasivka (ľudovo) alebo Pôst pred Zosnutím Bohorodičky alebo aj Pôst Bohorodičky je jedným z pôstnych období kresťanských cirkví byzantského obradu.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Uspenský pôst

Valentinián I.

Valentinián alebo Valentinian(us) I. alebo Flavius Valentinianus (* 321 – 17. november 375) bol cisárom rímskej ríše v rokoch 364 až 375.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Valentinián I.

Valerián (cisár)

Aureus rímskeho cisára Valeriana Publius Licinius Valerianus alebo Valerián alebo Valerian(us) (pred 200 – po 260) bol rímsky cisár, ktorý vládol v rokoch 253 – 260.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Valerián (cisár)

Vandali

Sťahovanie Vandalov v rokoch 100 – 500 Vandali boli východogermánsky kmeň.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Vandali

Východná schizma

Východná schizma alebo veľká schizma označuje cirkevný rozkol medzi kresťanským Východom a Západom, ktorý rozdelil cirkvi, ktoré prijali Chalcedónsky koncil.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Východná schizma

Veľká Morava

Veľká Morava (pre obdobie po roku 874 nazývaná aj Veľkomoravská ríša alebo Svätoplukova ríša, VeľkomoravskoMOJMÍR II. In) bol západoslovanský štát existujúci medzi rokmi 833 a začiatkom 10. stor.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Veľká Morava

Veľká noc

Fra Angelico: Ženy a prázdny hrob Ikona Vzkriesenia Pascha ‒ okrúhly sladký koláč u gréckokatolíkov a pravoslávnych Pascha a jedlá určené na posvätenie, Kamienka, okr. Stará Ľubovňa, foto z r. 1996 Veľká noc alebo veľkonočné sviatky alebo Pascha (z) je najvýznamnejší kresťanský sviatok, ktorý pripadá na marec alebo apríl (pozri Výpočet dátumu Veľkej noci).

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Veľká noc

Veľký pôst

Veľký pôst alebo Svätá Štyridsiatnica je v byzantskom obrade pomenovanie pre najdôležitejšie kresťanské pôstne obdobie.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Veľký pôst

VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied

VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied (v rokoch 1943 – 1953 Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied a umení, v rokoch 1953 – 1973 Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied) je účelové vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, ktoré „publikuje najvýznamnejšie výsledky vedeckovýskumnej činnosti vo vedách o neživej a živej prírode i v oblasti spoločenských vied.“.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied

Vigilius

Vigilius (* okolo 500– † 7. jún 555) bol 59.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Vigilius

Viterbo (mesto)

Radnica Viterbo je talianske mesto v oblasti Lazio, hlavné mesto rovnomennej provincie.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Viterbo (mesto)

Vladimír I. (Kyjevská Rus)

Vladimír I. Sviatoslavič Veľký (starorusky: Володимръ Святославичь, po rusky: Владимир I Святославич) (* 960, Budutino - † 15. júl 1015, Berestovo) knieža Kyjevskej Rusi od roku 978 (podľa iných zdrojov od roku 980), iniciátor pokrstenia Staroruského štátu a v rokoch 978 - 986 tiež knieža Polackého kniežatstva, ktoré bolo v tom období pod správou Kyjevskej Rusi.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Vladimír I. (Kyjevská Rus)

Vladimír Vavřínek

PhDr. Vladimír Vavřínek CSc., Dr. h. c.  (* 5. august 1930, Hradec Králové) je český historik, byzantológ a slavista, odborník na byzantsko-slovanské vzťahy a cyrilo-metodskú misiu.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Vladimír Vavřínek

Vlastizrada

ľudácky politik r. 1937 odsúdený za vlastizradu a špionáž v prospech Maďarska, v rozhlase na Nový rok v roku 1939. Vlastizrada je v širšom zmysle zločin proti základom štátu, a/alebo jeho suverenite, ústavnému zriadeniu, samostatnosti, zvrchovanosti a územnej celistvosti.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Vlastizrada

Vyšehrad (nakladateľstvo)

Vyšehrad je najstaršie doteraz pôsobiace české vydateľstvo, ktoré založil v roku 1934 kanonik pražskej vyšehradskej kapituly Bohumil Stašek.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Vyšehrad (nakladateľstvo)

Wulfila

Wulfila (meno je zdrobneninou gótskeho slova wulf (vlk))(* asi 311 na dolnom Dunaji – † 383 Carihrad) bol biskup východorímskej cirkvi, misionár u germánskych Gótov.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Wulfila

Zadar

Zadar je mesto v Chorvátsku pri Jadranskom mori.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Zadar

Západorímska ríša

Imperium Romanum Occidentale – západorímska ríša Západorímska ríša je moderné označenie pre západnú časť rímskeho impéria od roku 395 (rozdelenie Rímskej ríše) do roku 476 / 486, vo vnímaní súčasníkov existovala len jedna ríša na čele s dvoma cisármi.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Západorímska ríša

Zénón (Byzantská ríša)

Minca znázorňujúca Zenóna ako víťaza Zénón (iné mená: Zenón, Zeno, Zinon, Zeno Tarasius, Flavius Zeno Augustus; lat. Zeno, gr. Zénón) bol byzantský cisár od 9. februára 474 do 9. apríla 491 (s dvadsaťmesačným prerušením v rokoch 475–476).

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Zénón (Byzantská ríša)

Zóé (Byzantská ríša)

Zóé Porfyrogennéta (iné mená: Zoé Porfyrogennetka;, iné prepisy mena pozri pod Zoe; * okolo 978, Konštantínopol† 11. jún 1050, Konštantínopol) bola byzantská cisárovná od 11. novembra 1028 do jej smrti v roku 1050, manželka troch byzantských cisárov - Romana III.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Zóé (Byzantská ríša)

Zóé Karbónopsina

Zóé Karbónopsina (iné prepisy: Zoe, Zoi, Zoé, Karbonopsina; v preklade: Čiernooká Zóé; gr. Ζωή Καρβωνοψίνα; * 9. stor.† po 920) bola byzantská cisárovná, štvrtá manželka cisára Leva VI., matka byzantského cisára Konštantína VII.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Zóé Karbónopsina

Zóé Zaoutzaina

Zóé Zaoutzaina (Prepis podľa PSP: Zóé, iné prepisy: Zóé, Zoi, Zoé, iný prepis rodového mena: Zaoutzina; † december 899 / január 900) bola byzantská cisárovná, druhá manželka cisára Leva VI.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Zóé Zaoutzaina

Zósimos (historik)

Zósimos (* okolo 460† okolo 520), bol byzantský historik.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Zósimos (historik)

Zjavenie Pána

Ikona Krstu Pána Svätenie vody v potoku na Bohozjavenie u gréckokatolíkov, Litmanová, Slovakia r. 1996 Zjavenie Pána alebo Bohozjavenie alebo Epifánia (gr. Θεοφάνια, príp. Επιφάνια; csl.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Zjavenie Pána

Zlatá horda

Zlatá horda (1389) Zlatá horda (mong. Алтан Орд Altan Ord; tat. Altın Urda) alebo Kypčacký chanát/Chanát Kypčak alebo Ulus Džuči bol moslimský štát v južnej európskej časti dnešného Ruska a okolí a na západnej Sibíri.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Zlatá horda

Zoznam rímskych cisárov

Toto je zoznam rímskych cisárov (pozri aj Rímske cisárstvo) spolu s dátumami, kedy vládli Rímskej ríši.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Zoznam rímskych cisárov

1027

26. marec - pápež Ján XIX. korunoval Konráda II. za cisára Svätej ríše rímskej 1027.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a 1027

1052

1052.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a 1052

1275

1275.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a 1275

13. apríl

* Medzinárodný deň boja proti hluku.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a 13. apríl

1310

Začal vládnuť Ján Luxemburský.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a 1310

1341

1341.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a 1341

1450

1450.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a 1450

20. máj

* Svetový deň včiel.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a 20. máj

25. júl

Louisa Blériota cez Lamanšský prieliv.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a 25. júl

29. máj

* Medzinárodný deň mierových jednotiek OSN.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a 29. máj

306

0306.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a 306

311

0311.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a 311

315

Bol postavený Konštantínov víťazný oblúk v Ríme ktorý oslavuje jeho víťazstvo nad spoluvládcom Maxentiusom v roku 312.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a 315

320

0320.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a 320

321

0321.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a 321

324

0324.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a 324

325

0325.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a 325

340

0340.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a 340

343

0343.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a 343

355

0355.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a 355

360

0360.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a 360

362

0362.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a 362

363

0363.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a 363

364

0364.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a 364

375

0375.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a 375

378

0378.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a 378

380

0380.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a 380

381

0381.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a 381

404

0404.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a 404

406

0406.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a 406

407

0407.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a 407

42 mučeníkov z Amoria

42 mučeníkov z Amoria (gr: οἰ ἅγιοι μβ′ μάρτυρες τοῦ Ἀμορίου) bola skupina byzantských úradníkov, ktorí boli v roku 838 zajatí pri abbásovskom dobytí horno-frýgijskeho mesta Amorion.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a 42 mučeníkov z Amoria

428

0428.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a 428

532

0532.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a 532

543

0543.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a 543

544

0544.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a 544

548

0548.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a 548

553

0553.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a 553

588

Byzantská ríša.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a 588

6. júl

* Deň bozku.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a 6. júl

618

0618.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a 618

619

0619.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a 619

642

0642.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a 642

648

0648.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a 648

649

0649.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a 649

681

0681.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a 681

692

0692.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a 692

726

0726.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a 726

730

0730.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a 730

813

0813.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a 813

815

0815.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a 815

858

0858.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a 858

875

0875.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a 875

920

0920.

Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a 920

, Asketika, Atanáz Alexandrijský, Atény, Ateizmus, Athos (polostrov), Avari (Stredná Ázia), Avignon, Şanlıurfa, Azyl, Šiitizmus, Štátna Tretiakovská galéria, Štefan IX., Štefan V. (pápež), Štvrtá križiacka výprava, İznik, Židia, Židovská vojna, Život Konštantínov, Čína, Čierna smrť, Balkánsky polostrov, Barbarské kráľovstvo, Bari (Apúlia), Barlaam z Kalábrie, Basilika, Basiliskos, Bazil I., Bazil II., Bazil Veľký, Bazilejsko-ferrarsko-florentský koncil, Bazilika Svätého hrobu, Bóra, Benátska republika, Bessarion, Biblia, Biskup, Biskupská berla, Bitýnia, Bitka pri Mantzikerte, Bitka pri Mulvijskom moste, Bitka pri Myriokefalone, Bitka pri rieke Jarmúk, Bitka pri Varne, Bogomilstvo, Bohemund Tarentský, Bonaventúra, Boris I., Byzantológia, Byzantská architektúra, Byzantská filozofia, Byzantská literatúra, Byzantská ríša, Byzantské umenie v exilovom a palaiologovskom období, Byzantské umenie v justiniánskom a hérakleianskom období, Byzantské výtvarné umenie, Byzantský obrad, Caesarea, Cézaropapizmus, Celestín I., Celibát, Chalcedónsky koncil, Chazari, Chorvátske kniežatstvo, Chrám Narodenia Pána, Chrám svätých Apoštolov (Konštantínopol), Christológia, Cirkev Cypru, Cirkev Východu, Cisár, Cisterciánsky rád, Clermontský koncil, Clunyjské hnutie, Constans II., Corpus iuris civilis, Cyprus, Cyprus (ostrov), Cyril a Metod, Cyril Alexandrijský, Danišmendovci, Décius, Déma, Dedičské právo, Dejiny, Dejiny islamu, Dejiny kresťanstva, Diaspóra (Židia), Dioklecián, Dioskoros I., Domicián, Dominát, Donatizmus, Druhá bulharská ríša, Druhá križiacka výprava, Druhý carihradský koncil, Druhý lyonský koncil, Druhý nicejský koncil, Duch Svätý, Edesské grófstvo, Efez, Efezský koncil, Egypt, Ekloga (právo), Ekumenický koncil, Emfyteuza, Encyclopaedia Beliana, Encyclopaedia Judaica, Encyclopaedia of Islam, Energia (rozlišovacia stránka), Enrico Dandolo, Epifanius zo Salamis, Epirský despotát, Epitrachélion, Eucharistia, Eugen IV., Eunuch, Eusebios z Kaisareie, Eusebios z Nikomédie, Eutyches, Exarcha (kresťanstvo), Exkomunikácia, Faraón, Fátimovci, Félix III. (pápež v 5. storočí), Fókas, Ferrara, Filioque, Filipovka, Filippikos, Flavián Carihradský, Florencia, Fotios, Franská ríša, František Dvorník, Františkáni, Freska, Galilea, Gótčina, Geórgios Akropolites, Geórgios Pachymeres, Genesis, Georgije Ostrogorski, Germanos I., Germáni, Grada Publishing, Gréčtina, Gréci, Grécka kultúra, Grécko, Grégorios Palamas, Gregor II., Gregor III. (pápež), Gregor Naziánsky, Gregor VII. (pápež), Gregor X., Hadrián I., Hadrián II., Hadrián V., Hagia Eiréné, Hagia Sofia, Hérakleia, Hérakleios (Byzantská ríša), Hésychazmus, Helena (matka Konštantína I.), Henotikon, Heréza, Hohenštaufovci, Honorius, Honorius I., Hormizd IV., Horný a Dolný Egypt, Hossius z Cordoby, Humbert de Silva Candida, Husitstvo, Husrav I., Husrav II., Ióannes Skylitzes, Ibas z Edessy, Igumen, Ikona, Imperium Romanum, Imunita, Inocent I., Inocent III., Inocent V., Iovianus, Irena (Byzantská ríša), Islam, Istanbul, Izák I., Jakub Baradai, Ján Damaský, Ján I. (Byzantská ríša), Ján II. (Byzantská ríša), Ján III. (konštantínopolský patriarcha), Ján IV. (konštantínopolský patriarcha), Ján IV. (Nikajské cisárstvo), Ján V. (Byzantská ríša), Ján VI. (Byzantská ríša), Ján VII. (konštantínopolský patriarcha), Ján VIII. (Byzantská ríša), Ján VIII. (konštantínopolský patriarcha), Ján VIII. (pápež), Ján X. (konštantínopolský patriarcha), Ján XI. (konštantínopolský patriarcha), Ján XIV. (konštantínopolský patriarcha), Ján XXI., Ján Zlatoústy, Július I., Ježiš Kristus, Jeruzalem, Jeruzalemské kráľovstvo, Jeruzalemský chrám, Jeruzalemský patriarchát, Jordán, Judaizmus, Julián (cisár), Julius Caesar, Justín I., Justinián I., Kalábria, Kalif, Kalojan, Kapadócia, Karaiti, Karantánia, Karlova univerzita, Karol I. (Neapolsko), Katolícka univerzita v Ružomberku, Kayseri, Kánon, Kélia, Klement IV., Komnénovci, Konštantín Filozof, Konštantín I. (cisár), Konštantín IV. (Byzantská ríša), Konštantín IX., Konštantín Manasses, Konštantín V. (Byzantská ríša), Konštantín VI. (Byzantská ríša), Konštantín VII., Konštantín VIII., Konštantín XI. (Palaiologos), Konštantínopolský ekumenický patriarchát, Koncil, Konkláve, Kopti, Korán, Kresťanstvo, Križiacka výprava, Križiacky štát, Kupola, Kyjevská Rus, Laskarovci, Latinčina, Latinská cirkev, Latinské cisárstvo, Lavra, Lev I. (Byzantská ríša), Lev I. (pápež), Lev II. (Byzantská ríša), Lev III. (Byzantská ríša), Lev IV. (Byzantská ríša), Lev IX., Lev Matematik, Lev Ochridský, Lev V. (Byzantská ríša), Lev VI. (Byzantská ríša), Libri, Licinius, Liturgia, Liturgia vopredposvätených darov, Logos, Longobardi (kmeň), Macedónska dynastia, Malatya, Malá Ázia, Manželstvo, Manicheizmus, Manuel I. (Byzantská ríša), Marek (evanjelista), Markian, Martin I. (pápež), Martin IV., Maurikios I., Maxim Vyznávač, Maximinus Thrax, Mária (matka Ježiša), Ménas (konštantínopolský patriarcha), Mŕtve more, Mehmed II., Melchiti, Mesalianizmus, Meteora, Metochion, Metod I., Metropolita, Mezopotámia, Michaél I. (konštantínopolský patriarcha), Michal I. (Byzantská ríša), Michal II. (Byzantská ríša), Michal III. (Byzantská ríša), Michal IV. (Byzantská ríša), Michal V., Mikuláš I. (pápež), Mikuláš II. (pápež), Mikuláš III., Mikuláš z Myry, Milánsky edikt, Mitra, Mních, Mohamed, Monastier, Monastier Studios, Monoenergizmus, Monofyzitizmus, Monotheletizmus, Murad I., Mysticizmus, Najsvätejšia Trojica, Náblus, Náboženstvo, Neapolské kráľovstvo, Nedeľa, Nedeľa ortodoxie, Nero, Nestoriánstvo, Nestorius, Nicejské vyznanie viery, Nicejsko-carihradské vyznanie viery, Nikajské cisárstvo, Nikefor II. (Byzantská ríša), Nikolaos I. Mystikos, Nikolaos Kabasilas, Nisibis, Normani (Normandia), Noviciát, Novoperzská ríša, Očistec, Oľga (Kyjevská Rus), Obliehanie Edessy, Obrad, Obrazoborectvo, Ochrid, Olympijské hry (starovek), Olympos, Omofor, Ondrej (apoštol), Ortodoxia, Ortodoxnosť, Osmanská ríša, Ostrogótske kráľovstvo, Otto I. (Svätá rímska ríša), Oxford University Press, Pachomios Veľký, Palaiologovci, Palestína (územie), Pantokrator, Partikularizmus, Patmos, Patriarcha (cirkev), Patriarchát, Patristika, Paulikánstvo, Pavol (pustovník), Pád Konštantínopola, Pápež, Pápežský štát, Pôst, Peloponéz (polostrov), Perzia, Peter (apoštol), Peter III. (alexandrijský patriarcha), Petro-pavlovský pôst, Platónska akadémia, Platonizmus, Poľské kráľovstvo (1385 – 1569), Pohanstvo, Polygamia, Polyteizmus, Povstanie Nika, Pravý Kríž, Pravoslávna cirkev (východná Európa), Právna obyčaj, Právnická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave, Proklos (filozof), Proselytizmus, Prvá bulharská ríša, Prvá križiacka výprava, Prvý carihradský koncil, Prvý nicejský koncil, Purizmus, Pustovník, Putovanie, Rastislav (Veľká Morava), Ravenna, Rím, Rímska kúria, Rehoľa kazateľov, Reliéf (sochárske dielo), Relikviár, Roman I., Roman III., Rumský sultanát, Ruská pravoslávna cirkev, Saladin (sultán), Súra, Sýrčania, Sýria, Sýrska dynastia, Sýrska ortodoxná cirkev, Schizma, Scholastika (filozofia), Sedmopočetníci, Seldžucká ríša, Septimius Severus, Sergius III., Severná Afrika, Severos z Antiochie, Sicílske nešpory, Silverius, Simeon I. (Bulharsko), Sinaj (vrch v Biblii), Sinajský polostrov, Slovenská akadémia vied, Solún, Soteriológia, Split, Spor o filioque, Starý zákon, Starovek, Staroveký Rím, Stredovek, Studiti, Svätá zem, Svätokupectvo, Sviatosť birmovania, Sviatosť krstu, Sviatosť pomazania chorých, Sviatosť zmierenia, Symmachus, Synagóga, Synoda, Syntéza, Tŕňová koruna, Teodor Studita, Teodoret z Kýru, Teofil (Byzantská ríša), Theodóros Abú Kurra, Theodora (11. storočie), Theodora (6. storočie), Theodora (9. storočie), Theodosios III., Theodosius I. (Byzantská ríša), Theodosius II. (Byzantská ríša), Theotokos, Tomáš Akvinský, Tomáš Slovan, Tommaso Morosini, Tomus ad Flavianum, Trabzon, Traján, Trapezuntské cisárstvo, Tretí carihradský koncil, Tretia križiacka výprava, Tri kapitoly, Trier, Tripoliské grófstvo, Trnavská univerzita v Trnave, Trojsvätá pieseň, Trulánsky koncil, Turecko, Tyché, Typikon, Uhorsko, Ukrižovanie, Urban II., Urban IV., Uspenský pôst, Valentinián I., Valerián (cisár), Vandali, Východná schizma, Veľká Morava, Veľká noc, Veľký pôst, VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, Vigilius, Viterbo (mesto), Vladimír I. (Kyjevská Rus), Vladimír Vavřínek, Vlastizrada, Vyšehrad (nakladateľstvo), Wulfila, Zadar, Západorímska ríša, Zénón (Byzantská ríša), Zóé (Byzantská ríša), Zóé Karbónopsina, Zóé Zaoutzaina, Zósimos (historik), Zjavenie Pána, Zlatá horda, Zoznam rímskych cisárov, 1027, 1052, 1275, 13. apríl, 1310, 1341, 1450, 20. máj, 25. júl, 29. máj, 306, 311, 315, 320, 321, 324, 325, 340, 343, 355, 360, 362, 363, 364, 375, 378, 380, 381, 404, 406, 407, 42 mučeníkov z Amoria, 428, 532, 543, 544, 548, 553, 588, 6. júl, 618, 619, 642, 648, 649, 681, 692, 726, 730, 813, 815, 858, 875, 920.

Úniapédia je koncepčné mapy alebo sémantickej siete, organizované ako encyklopédia - Slovník. Dáva stručnú definíciu každého konceptu a jej vzťahov.

To je veľká internetová mentálna mapa, ktorá slúži ako základ pre koncepčných diagramov. Je to zadarmo na použitie a každý článok alebo dokument možno stiahnuť. Je to nástroj, zdroj alebo odkaz na štúdium, výskum, vzdelávanie, učenie alebo učenie, ktoré môžu byť použité podľa učiteľa, pedagógov, žiakov alebo študentov; pre akademický svet: pre školské, základným, stredným, vysoké školy, stredné, technický stupeň, vysoké školy, univerzity, vysokoškolák, magisterských a doktorandských titulov; for Papers, správy, projekty, nápady, dokumentácia, prieskumy, súhrny, alebo práce. Tu je definícia, vysvetlenie, popis, alebo význam každá významná, na ktorom by ste potrebovali nejakú informáciu, a zoznam ich pridružené pojmy ako slovníčku. K dispozícii v Slovenský, Angličtina, Španielsky, Portugalčina, Japonský, Čínsky, Francúzsky, Nemec, Talian, Polsky, Dutch, Rusky, Arabčina, Hindčina, Švédska, Ukrajinská, Maďarský, Katalánsky, Český, Hebrejčina, Dánsky, Fínsky, Indonézsky, Norwegian, Rumunský, Turkish, Vietnamci, Korean, Thai, Greek, Bulharská, Chorvátsky, Lithuanian, Filipínsky, Latvian, Estónsky a Slovinsky Ďalšie jazyky čoskoro.

Informácie sú založené na článkoch z Wikipédie a iných projektov Wikimedie a sú dostupné na základe licencie Creative Commons Attribution-ShareAlike.

Úniapédia nie je podporovaná ani pridružená k nadácii Wikimedia Foundation.

Google Play, Android a logo Google Play sú ochrannými známkami spoločnosti Google Inc.

Zásady ochrany osobných údajov