Rýchlejšie ako prehliadači!
235 vzťahy: Achajmenovci, Afganistan, Afrika, Ahura Mazdá, Alexander Severus, Amudarja, Anáhitá, Antiochia, Arabi, Arabská ríša, Arabský polostrov, Ardašír I., Ardašír III., Arménsko, Arsakovci, Artabanos IV., Avari, Avesta, Ádhar Narsé, Árijci, Šachinšach, Šahrvaráz, Šápúr I., Šápúr II., Židia, Čína, Babylonia, Balch, Balch (provincia), Báhrám Čóvén, Báhrám I., Báhrám II., Báhrám III., Báhrám V., Blízky východ, Budhizmus, Byzantská ríša, Chalífa, Chorasán (historické územie), Denár (minca), Dioklecián, Edessa, Egypt, Eufrat, Európa, Gallienus, Gordián III., Gruzínsko, Halab, Hatra, ..., Hárem, Hérakleios (Byzantská ríša), Hodvábna cesta, Hormizd I., Hormizd II., Hormizd IV., Husrav I., India, Iovianus, Irán, Isfahán, Islam, Istanbul, Jazdectvo (druh pozemných vojsk), Jazdkart I., Jazdkart II., Jemen, Jeruzalem, Judaizmus, Julián (cisár), Kartír, Kavád I., Kavád II., Konštantín I. (cisár), Kresťanstvo, Ktésifón, Malá Ázia, Manicheizmus, Mazdaizmus, Mazdakizmus, Mání, Médska ríša, Mezopotámia, Minca, Mohamed, Najvyšší móbad, Nakš-e Rostam, Narsé, Náboženstvo, Níšápúr, Nestoriánstvo, Ninive, Nisibis, Omán, Pakistan, Palmýra, Partia, Partská ríša, Pápak, Párs, Péróz I., Perzepolis, Rímska ríša, Relikvia, Satrapia, Sásán, Sásánovci, Súsy, Sýria, Staroperzská ríša, Staroveký Rím, Stredná Ázia, Stredomorie (Stredozemné more), Stredoveké umenie, Transoxania, Triumf, Turci, Turkestan, Turkménsko, Umar ibn al-Chattáb, Valerián (cisár), Valgaš, Vologaises VI., Zámásp, Zoroastrizmus, 224, 228, 230, 231, 238, 239, 240, 241, 243, 244, 252, 253, 256, 260, 262, 271, 272, 276, 283, 286, 287, 293, 296, 297, 298, 3. storočie, 309, 330, 338, 340, 341, 344, 350, 358, 359, 363, 377, 379, 399, 400, 421, 427, 428, 439, 450, 451, 457, 459, 466, 469, 481, 482, 484, 488, 494, 495, 496, 499, 503, 505, 506, 516, 520, 522, 523, 527, 528, 529, 531, 532, 540, 556, 557, 560, 561, 570, 572, 579, 588, 589, 590, 591, 597, 598, 6. storočie, 600, 602, 603, 604, 605, 610, 611, 619, 622, 626, 627, 628, 630, 631, 632, 633, 634, 636, 637, 640, 642, 650, 651, 652, 672. Rozbaliť index (185 viac) »
Achajmenovci
Achajmenovci alebo Achaimenovci bola perzská dynastia, ktorá v dobe najväčšej slávy ovládala veľkú časť Blízkeho východu, Afriky (Egypt) a Európy (Trácia).
Nový!!: Novoperzská ríša a Achajmenovci · Pozrieť viac »
Afganistan
Afganistan (dlhý tvar pôvodne Afganská islamská republika, po páde Kábulu a ovládnutí Talibanom Afganský islamský emirát) je vnútrozemský štát ležiaci v južnej Ázii.
Nový!!: Novoperzská ríša a Afganistan · Pozrieť viac »
Afrika
Afrika je rozlohou tretí najväčší a počtom obyvateľov druhý najľudnatejší svetadiel.
Nový!!: Novoperzská ríša a Afrika · Pozrieť viac »
Ahura Mazdá
Ahura Mazdá (-v avestskom jazyku; iné názvy: alternatívny sporný prepis z avestského jazyka Ahura Mazdáh; po staroperzsky Ahuramazda, po stredoperzsky resp. novoperzsky O(h)rmazd, Hormizd, Ormuzd, Hormoz, Hormazd, v Partskej ríši Aramazd, po asýrsky možno Assara Mazaš, po grécky Oromazes alebo Oromasdes), nepresne uvádzaný aj ako Ahura Mazda, je staroiránsky a staroperzský boh svetla a dobra.
Nový!!: Novoperzská ríša a Ahura Mazdá · Pozrieť viac »
Alexander Severus
Alexander Severus Marcus Aurelius Severus Alexander, pôvodným menom Gessius Alexianus Bassianus, ako cézar Marcus Aurelius Alexander (1. október 208 Arca Caesarea, dnes ʿArká v Libanone – 19. marec 235 Mogontiacum), bol rímsky cisár panujúci v rokoch 222 – 235.
Nový!!: Novoperzská ríša a Alexander Severus · Pozrieť viac »
Amudarja
Amudarja (uzb. Amudaryo, turk. Amyderýa, tadž. Омударё, Omudarjo, v staroveku po grécky nazývaná Oxus) je rieka v Uzbekistane, Turkménsku, Tadžikistane a jej tok tvorí tiež hranicu Afganistanu.
Nový!!: Novoperzská ríša a Amudarja · Pozrieť viac »
Anáhitá
Anáhitá Anáhitá (iné mená: Anáhít, Ardvísúra) bola perzská bohyňa.
Nový!!: Novoperzská ríša a Anáhitá · Pozrieť viac »
Antiochia
Poloha ''Antiochie'' Opevnenie ''Antiochie'' na hore Silpius, 12. storočie Antiochia (iné názvy: Antiocheia, Antiochea, Antiochia nad Orontom – - Antiocheia hé epi Orontou, lat. Antiochia ad Orontem; Veľká Antiochia – - Antiocheia hé megalé; Sýrska Antiochia; prídavné a obyvateľské meno pozri v článku Antiochia (rozlišovacia stránka)) pri dnešnom tureckom meste Antakya, bolo staroveké mesto v dnešnom Turecku.
Nový!!: Novoperzská ríša a Antiochia · Pozrieť viac »
Arabi
Nomádski Beduíni sú tradičným ideálom arabskej kultúry. Arabi alebo arabské národy môže byť.
Nový!!: Novoperzská ríša a Arabi · Pozrieť viac »
Arabská ríša
Arabská ríša alebo Arabský kalifát alebo len Kalifát bol stredoveký islamský štát v rokoch 622 až 945.
Nový!!: Novoperzská ríša a Arabská ríša · Pozrieť viac »
Arabský polostrov
Satelitná snímka Arabského polostrova Arabský polostrov alebo Arábia (arabs. جزيرة العرب, Džazíra al-Arab) je polostrov, ktorý sa nachádza na Blízkom východe, je križovatkou medzi Áziou a Afrikou.
Nový!!: Novoperzská ríša a Arabský polostrov · Pozrieť viac »
Ardašír I.
Ardašír I. (* cca 180 – † 240/241) bol perzský kráľ, ktorý v rokoch 224228 rozložil partskú ríšu Arsakovcov a na jej troskách založil nový štátny útvar – Ríša Sásánovcov čiže Novoperzskú ríšu.
Nový!!: Novoperzská ríša a Ardašír I. · Pozrieť viac »
Ardašír III.
Ardašír III. (* 621 - † 27. apríl 630 Ktésifón) bol perzský veľkokráľ z rodu Sásánovcov panujúci v rokoch 628-630.
Nový!!: Novoperzská ríša a Ardašír III. · Pozrieť viac »
Arménsko
Arménsko (súčasný normovaný názov; staršie (cca do 70. rokov 20. stor.) aj: Arménia, prípadne: Armenia; v niektorých súčasných zdrojoch len pre obdobie staroveku: Arménia), dlhý tvar Arménska republika (Hajastani Hanrapetuthjun), je horská krajina v juhozápadnej Ázii, kde okolo 90 % územia leží vyššie ako 1000 metrov nad morom (m n. m.). Väčšinu územia vypĺňa Arménska vysočina (Aragak), na severe sú pásma Malého Kaukazu, na juhozápade medzihorská Arakská rovina.
Nový!!: Novoperzská ríša a Arménsko · Pozrieť viac »
Arsakovci
Arsakovci alebo Aršakovci vládli v Partskej ríši v rokoch 247 pred Kr. (238 pred Kr.) až 224 po Kr.
Nový!!: Novoperzská ríša a Arsakovci · Pozrieť viac »
Artabanos IV.
Artabanos IV. (po perzsky Ardaván) bol partský veľkokráľ z rodu Arsakovcov, ktorý vládol v rokoch 213 – 224.
Nový!!: Novoperzská ríša a Artabanos IV. · Pozrieť viac »
Avari
Avari môže byť.
Nový!!: Novoperzská ríša a Avari · Pozrieť viac »
Avesta
Avesta je kánon posvätných spisov zoroastrizmu.
Nový!!: Novoperzská ríša a Avesta · Pozrieť viac »
Ádhar Narsé
Ádhar Narsé (v grécko-rímskych prameňoch uvádzaný ako Adarnarses) bol perzský veľkokráľ z rodu Sásánovcov vládnuci krátko v roku 309.
Nový!!: Novoperzská ríša a Ádhar Narsé · Pozrieť viac »
Árijci
Árijci alebo Árjovia (sans.) môžu byť.
Nový!!: Novoperzská ríša a Árijci · Pozrieť viac »
Šachinšach
Šachinšach alebo šáhinšáh alebo šáhanšáh (po staroperzsky chšájathija chšájathijánam, po stredoperzsky a partsky šáhán šáh) bol tradičný titul iránskych vládcov v staroveku s významom kráľ kráľov.
Nový!!: Novoperzská ríša a Šachinšach · Pozrieť viac »
Šahrvaráz
Šahrvaráz (* 6. storočie† 9. jún 630, Ktésifón) bol perzský vojvodca a dvoran, ktorému sa na krátku dobu, od apríla do júna 630, podarilo zmocniť perzského trónu.
Nový!!: Novoperzská ríša a Šahrvaráz · Pozrieť viac »
Šápúr I.
Šápúr I. (* okolo 205 – † 271/272) bol perzský veľkokráľ z rodu Sásánovcov vládnuci v rokoch 240/241271/272.
Nový!!: Novoperzská ríša a Šápúr I. · Pozrieť viac »
Šápúr II.
Šápúr II. na minci Šápúr II. bol perzský veľkokráľ z rodu Sásánovcov vládnuci v rokoch 309379.
Nový!!: Novoperzská ríša a Šápúr II. · Pozrieť viac »
Židia
Židia (hebr. יְהוּדִים, Jehudim, sg. יְהוּדִי, Jehudi) sú semitský národ, ktorý pochádza z oblasti Blízkeho východu.
Nový!!: Novoperzská ríša a Židia · Pozrieť viac »
Čína
Peking Šenčen Mapa Číny Čína (čín. 中国 – pchin-jin: Zhōng guó; doslova: „krajina uprostred“), dlhý tvar Čínska ľudová republika (čín. 中华人民共和国 – pchin-jin: Zhōng huá rén mín gòng hé guó), skratkou ČĽR (medzinárodne ''CN''), je štát ležiaci vo východnej Ázii.
Nový!!: Novoperzská ríša a Čína · Pozrieť viac »
Babylonia
Babylonia (nesprávne resp. zastarano pod vplyvom češtiny Babylónia alebo zastarano Babylonsko) môže byť.
Nový!!: Novoperzská ríša a Babylonia · Pozrieť viac »
Balch
Balch (staršie Baktra; po perzsky بلخ) je mesto v rovnomennej provincii v severnom Afganistane, predmestie najväčšieho severoafgánskeho mesta Mazár-e Šaríf.
Nový!!: Novoperzská ríša a Balch · Pozrieť viac »
Balch (provincia)
Balch (po perzsky: بلخ) je jedna z provincií v Afganistane.
Nový!!: Novoperzská ríša a Balch (provincia) · Pozrieť viac »
Báhrám Čóvén
Báhrám Čóvén († 592) bol významný perzský vojvodca a dvoran, ktorému sa na krátku dobu (590591) podarilo získať vládu v Perzskej ríši.
Nový!!: Novoperzská ríša a Báhrám Čóvén · Pozrieť viac »
Báhrám I.
Minca Báhráma I. Báhrám I., perzský veľkokráľ v rokoch 273276, bol najstarším synom Šápúra I. a bratom Hormizda I. Pred svojim nástupom na trón pôsobil ako kráľ v Gíláne, provincii tiahnucej sa pozdĺž južných brehov Kaspického mora, severozápadne od dnešného Teheránu.
Nový!!: Novoperzská ríša a Báhrám I. · Pozrieť viac »
Báhrám II.
Báhrám II. bol perzský veľkokráľ z rodu Sásánovcov vládnuci v rokoch 276293.
Nový!!: Novoperzská ríša a Báhrám II. · Pozrieť viac »
Báhrám III.
Báhrám III. bol perzský veľkokráľ z rodu Sásánovcov vládnuci štyri mesiace v roku 293.
Nový!!: Novoperzská ríša a Báhrám III. · Pozrieť viac »
Báhrám V.
Sásánovský kráľ Báhrám Gór – maľba na keramike z obdobia okolo roku 1200 Báhrám V., zvaný Gór (Onager), bol perzský veľkokráľ z rodu Sásánovcov vládnuci v rokoch 421439.
Nový!!: Novoperzská ríša a Báhrám V. · Pozrieť viac »
Blízky východ
Najbežnejšia definícia Blízkeho východu Blízky východ (mimo politiky, najmä v kultúrnom či archeologickom kontexte, aj: Predný východ či menej často Predný Orient; po anglicky Near East, po nemecky Naher Osten/Nahost/Vorderer Orient) je nejasne vymedzený geografický termín.
Nový!!: Novoperzská ríša a Blízky východ · Pozrieť viac »
Budhizmus
Budha Modlitebné mlynčeky Dharma-čakry Budhizmus (-kodifikovaný tvar podľa PSP a KSSJ; nekodifikovaný tvar: buddhizmus) je náboženstvo a filozofický systém, ktoré sa zakladá na učení Siddhárthu Gautamau, úctivo zvaného Buddha („Prebudený“), ktorý pôsobil v 6.
Nový!!: Novoperzská ríša a Budhizmus · Pozrieť viac »
Byzantská ríša
Konštantín Veľký s modelom Konštantínopola (detail mozaiky v Hagia Sofia) Byzantská ríša (iné názvy: Byzancia, Byzant, Byzantsko, pre rané obdobie: Východorímska ríša alebo Východorímske cisárstvo; obyvateľ Byz. ríše sa volá Byzantínec), je umelý názov pre východnú, grécko-orientálnu časť Rímskej ríše a pre nadväzujúci stredoveký štát.
Nový!!: Novoperzská ríša a Byzantská ríša · Pozrieť viac »
Chalífa
Chalífa môže byť.
Nový!!: Novoperzská ríša a Chalífa · Pozrieť viac »
Chorasán (historické územie)
Chorasán (iné názvy: Chorásán, Churásán, Chorasan, Veľký Chorasán/Chorásán/Churásán/Chorasan, Zem/Krajina vychádzajúceho slnka, Zem/Krajina slnka, Zem/Krajina východu; perz. - Chorásán/podľa dávnej výslovnosti:Churásán) je historické územie v strednej Ázii s rozlohou 268 000 km², ktoré dnes leží na území Iránu, Afganistanu, Tadžikistanu, Uzbekistanu a Turkménska.
Nový!!: Novoperzská ríša a Chorasán (historické územie) · Pozrieť viac »
Denár (minca)
Denár Vratislava II. Denár je pôvodne názov hlavnej striebornej mince rímskej republiky, rímskeho cisárstva, neskôr mnohých mincí v stredoveku a novoveku.
Nový!!: Novoperzská ríša a Denár (minca) · Pozrieť viac »
Dioklecián
Dioklecián alebo Diocletianus, celým menom Gaius Aurelius Valerius Diocletianus, pôvodným menom Diokles (* asi 22. decembra 243 – † asi 3. decembra 313) bol rímsky cisár od 20. novembra 284 do 1. mája 305.
Nový!!: Novoperzská ríša a Dioklecián · Pozrieť viac »
Edessa
Edessa môže byť.
Nový!!: Novoperzská ríša a Edessa · Pozrieť viac »
Egypt
Egyptská púšť Egypt, dlhý tvar Egyptská arabská republika, je severoafrický arabský štát.
Nový!!: Novoperzská ríša a Egypt · Pozrieť viac »
Eufrat
Eufrat je najväčšia rieka Blízkeho východu.
Nový!!: Novoperzská ríša a Eufrat · Pozrieť viac »
Európa
Európa z vesmíru Politická mapa Európy Všeobecnogeografická mapa Európy Európa je svetadiel, ktorý sa nachádza na severnej pologuli a vo východnej hemisfére.
Nový!!: Novoperzská ríša a Európa · Pozrieť viac »
Gallienus
Rímsky cisár Gallienus (Musée du Cinquantenaire, Brusel) Gallienus alebo Publius Licinius Egnatius Gallienus (* 218 – † 268) bol rímsky cisár, ktorý vládol v rokoch 253 – 268.
Nový!!: Novoperzská ríša a Gallienus · Pozrieť viac »
Gordián III.
Gordián III. Gordián III. alebo Gordian(us) III. (* 20. január 225 – † 11. február 244, Mezopotámia) bol rímsky cisár, synovec Gordiana II. a vnuk Gordiana I. Bojoval proti Gótom a Peržanom.
Nový!!: Novoperzská ríša a Gordián III. · Pozrieť viac »
Gruzínsko
Gruzínsko (v slovenčine do roku 2000 dlhý tvar Gruzínska republika; po gruzínsky: საქართველო – transliterácia: Sakartvelo) je štát na rozhraní juhovýchodnej Európy a juhozápadnej Ázie.
Nový!!: Novoperzská ríša a Gruzínsko · Pozrieť viac »
Halab
Halab (slovenský historický názov Aleppo;,, v staroveku Beroea) je najväčšie mesto v Sýrii a hlavné mesto rovnomennej provincie.
Nový!!: Novoperzská ríša a Halab · Pozrieť viac »
Hatra
Hatra bolo staroveké mesto ležiace medzi riekami Eufrat a Tigris na severe Iraku.
Nový!!: Novoperzská ríša a Hatra · Pozrieť viac »
Hárem
Hárem môže byť.
Nový!!: Novoperzská ríša a Hárem · Pozrieť viac »
Hérakleios (Byzantská ríša)
Hérakleios (* 575, Kapadócia, Byzantská ríša† 11. február 641, Konštantínopol) bol byzantský cisár v rokoch 610 až 641.
Nový!!: Novoperzská ríša a Hérakleios (Byzantská ríša) · Pozrieť viac »
Hodvábna cesta
Hodvábna cesta bola významná staroveká a stredoveká obchodná cesta cez Strednú Áziu, ktorá spájala Čínu s Rímskou ríšou a Byzantskou ríšou; od 2. storočia pred Kr. sa jej prostredníctvom dostalo do Európy mnoho čínskych technických vynálezov: papier, hodváb, porcelán.
Nový!!: Novoperzská ríša a Hodvábna cesta · Pozrieť viac »
Hormizd I.
Minca Hormizda I. Hormizd I. (po stredoperzsky Óhrmazd) bol tretí perzský veľkokráľ z rodu Sásánovcov, vládnuci v rokoch 271/272273.
Nový!!: Novoperzská ríša a Hormizd I. · Pozrieť viac »
Hormizd II.
Hormizd II. na minciach z čias jeho vládnutia Hormizd II. bol perzský veľkokráľ z rodu Sásánovcov vládnuci v rokoch 302309.
Nový!!: Novoperzská ríša a Hormizd II. · Pozrieť viac »
Hormizd IV.
Hormizd IV. vyobrazený na minci Hormizd IV. (stredoperzsky: Óhrmazd; * asi 540 – † jún 590, Ktésifón) bol perzský veľkokráľ z rodu Sásánovcov vládnuci v rokoch 579590.
Nový!!: Novoperzská ríša a Hormizd IV. · Pozrieť viac »
Husrav I.
Husrav I. alebo Chusrau I. alebo Chosrau I. (* 512 až 514, Ardestan, Novoperzská ríša – † február 579, Ktésifón) bol perzský veľkokráľ z rodu Sásánovcov vládnuci v rokoch 531579.
Nový!!: Novoperzská ríša a Husrav I. · Pozrieť viac »
India
India, oficiálny názov Indická republika, je najľudnatejšia krajina na svete (podľa odhadov OSN z roku 2023).
Nový!!: Novoperzská ríša a India · Pozrieť viac »
Iovianus
Iovianus Iovianus (iné mená: Jovianus, Jovianos, Iovianos, Iovian, Jovian, Jovián, Flavius Iovianus, Imperator Caesar Flavius Iovianus Augustus; * 331, Singidunum – † 17. február 364, Dadastana, Turecko) bol od roku 363 rímsky cisár.
Nový!!: Novoperzská ríša a Iovianus · Pozrieť viac »
Irán
Irán (do roku 1935 Perzia), dlhý tvar Iránska islamská republika (Džomhúri-je eslámí-je Írán), je štát v juhozápadnej Ázii.
Nový!!: Novoperzská ríša a Irán · Pozrieť viac »
Isfahán
Isfahán (-slovenský normovaný názov) alebo Esfahán (po perzsky اصفهان ) je tretie najväčšie mesto Iránu.
Nový!!: Novoperzská ríša a Isfahán · Pozrieť viac »
Islam
Islam (iné názvy: nespisovne, ale často islám, iné (zriedkavé) názvy: moslimstvo, mohamedánstvo, musulmanstvo, mohamedanizmus) je monoteistické, univerzálne, abrahámovské náboženstvo, založené na učení proroka Mohameda, ktoré vyznáva vyše 1,9 miliardy ľudí.
Nový!!: Novoperzská ríša a Islam · Pozrieť viac »
Istanbul
Istanbul (po turecky İstanbul; 324 – 1930 Konštantínopol alebo Carihrad; do 324 Byzantion; podrobnosti o názvoch pozri nižšie) je najväčšie mesto v Turecku.
Nový!!: Novoperzská ríša a Istanbul · Pozrieť viac »
Jazdectvo (druh pozemných vojsk)
Jazdectvo alebo (vojenská) jazda alebo kavaléria (z fr. slova cavalerie) je druh pozemných vojsk, ktorý používa kone pri pohybe po zemi, alebo priamo k boju.
Nový!!: Novoperzská ríša a Jazdectvo (druh pozemných vojsk) · Pozrieť viac »
Jazdkart I.
Jazdkart I., v iránskej tradícii známy s prímenom Bazakar (Hriešnik), bol perzský veľkokráľ z rodu Sásánovcov vládnuci v rokoch 399421.
Nový!!: Novoperzská ríša a Jazdkart I. · Pozrieť viac »
Jazdkart II.
Mince Jazdkarta II. Jazdkart II. bol perzský veľkokráľ z rodu Sásánovcov vládnuci v rokoch 439457.
Nový!!: Novoperzská ríša a Jazdkart II. · Pozrieť viac »
Jemen
Jemen, dlhý tvar Jemenská republika, je štát ležiaci na Arabskom polostrove v juhozápadnej Ázii.
Nový!!: Novoperzská ríša a Jemen · Pozrieť viac »
Jeruzalem
Jeruzalem (hebr. Jerušalajim, arabs. Al-Kuds/iný prepis: al-Quds, starogr. Ἱεροσόλυμα - Hierosolyma) je rozlohou aj počtom obyvateľov najväčšie mesto Izraela.
Nový!!: Novoperzská ríša a Jeruzalem · Pozrieť viac »
Judaizmus
Judaizmus (iné názvy: židovstvo, mozaizmus, mosaizmus) je najstaršie, počtom veriacich však najmenšie spomedzi troch veľkých svetových monoteistických abrahámovských náboženstiev (judaizmus, kresťanstvo, islam).
Nový!!: Novoperzská ríša a Judaizmus · Pozrieť viac »
Julián (cisár)
Julián (Apostata) (iné mená: Julian (Apostata), Julianus (Apostata), Iulianus (Apostata), Flavius Claudius Iulianus; * máj alebo jún 332 – † 26. jún 363) bol rímsky cisár (caesar od novembra 355 do februára 361; augustus od februára 361 do júna 363).
Nový!!: Novoperzská ríša a Julián (cisár) · Pozrieť viac »
Kartír
Kartír na reliéfe v Nakš-i Radžábu Kartír (žil v 3. storočí po Kr.) bol veľkňaz zarathuštrovskej cirkvi v sásánovskej Perzii.
Nový!!: Novoperzská ríša a Kartír · Pozrieť viac »
Kavád I.
Kavád I. (stredoperzsky: 𐭪𐭥𐭠𐭲 Kawād; * 473 – † 13. september 531) bol perzský veľkokráľ z rodu Sásánovcov, ktorý vládol v rokoch 488496 a 499531.
Nový!!: Novoperzská ríša a Kavád I. · Pozrieť viac »
Kavád II.
Kavád II. (* 590 † 6. september 628), zvaný Šéróé (v pahlavskom písme:30x30bod; perzsky قباد), bol perzský veľkokráľ z rodu Sásánovcov panujúci krátko roku 628, pravdepodobne šesť až sedem mesiacov, od februára do septembra.
Nový!!: Novoperzská ríša a Kavád II. · Pozrieť viac »
Konštantín I. (cisár)
Hlava Konštantínovej kolosálnej sochy v Kapitolských múzeách v Ríme Konštantín (I.) (iné mená: Konstantinus (I.), Constantinus (I.), Konstantinos (I.), Kónstantinos (I.), Kónstantínos (I.), Flavius Valerius Constantinus), zvaný Veľký, (* 27. február 272 alebo 273 – † 22. máj 337) bol od roku 306 rímsky cisár, od roku 324 jediný rímsky cisár.
Nový!!: Novoperzská ríša a Konštantín I. (cisár) · Pozrieť viac »
Kresťanstvo
Rozšírenie kresťanstva vo svete Kríž, najznámejší symbol kresťanstva Biblia Kresťanstvo alebo historicky aj christianizmus je najväčšie zo svetových monoteistických abrahámovských náboženstiev.
Nový!!: Novoperzská ríša a Kresťanstvo · Pozrieť viac »
Ktésifón
Ktésifón alebo po slovensky aj Ktésifon (po arabsky Ták-i Kisrá) je názov starovekého mesta na ľavom brehu Tigridu, asi 32 km juhovýchodne od dnešného Bagdadu.
Nový!!: Novoperzská ríša a Ktésifón · Pozrieť viac »
Malá Ázia
Malá Ázia alebo (ako región) Anatólia (tur. Anadolu, gr. Μικρά Ασία - Mikra Asia alebo Ανατολία - Anatolia, lat. Asia Minor) je polostrov na hranici Európy a Ázie, na ktorom sa dnes nachádza ázijská časť Turecka.
Nový!!: Novoperzská ríša a Malá Ázia · Pozrieť viac »
Manicheizmus
Manicheizmus (iné názvy: manichaizmus, manichejstvo; v modernej perzštine آیین مانی) bolo synkretické náboženské učenie založené prorokom Máním v Novoperzskej ríši.
Nový!!: Novoperzská ríša a Manicheizmus · Pozrieť viac »
Mazdaizmus
Mazdaizmus alebo mazdizmus alebo mazdeizmus bolo náboženstvo (náboženstvo mágov) starého Iránu, ktoré existovalo asi od 2.
Nový!!: Novoperzská ríša a Mazdaizmus · Pozrieť viac »
Mazdakizmus
Mazdak pri svojej poprave Mazdakizmus bolo dualistické náboženské a sociálne hnutie šíriace sa prevažne v 5.
Nový!!: Novoperzská ríša a Mazdakizmus · Pozrieť viac »
Mání
Mání (iné názvy: nepresne Mani; podľa niektorých názorov pôvodne Máné; v zoroastrijskom sanskrite Mánéjasja; po starogrécky Manes alebo Man(n)ichaios; po latinsky Manes alebo Manichaeus alebo Mannicheus;* 14. apríl 216, neďaleko Ktésifónu – † 26. február 277) bol perzský/iránsky prorok, zakladateľ manicheizmu.
Nový!!: Novoperzská ríša a Mání · Pozrieť viac »
Médska ríša
Médska ríša okolo r. 600 pred Kr. Médska ríša alebo Média bola staroveká ríša Médov na území severozápadného Iránu založená v 8. storočí pred Kr. a začlenená do Perzskej ríše okolo roku 553 pred Kr. Médov prvýkrát spomínajú pramene v roku 836 pred Kr. Po zrážkach s Asýrčanmi a Urartejcami sa médske kmene spojili.
Nový!!: Novoperzská ríša a Médska ríša · Pozrieť viac »
Mezopotámia
Mezopotámia (z) je názov.
Nový!!: Novoperzská ríša a Mezopotámia · Pozrieť viac »
Minca
Mince rôznych mien Termín minca má viacero podobných, ale odlišných definícií.
Nový!!: Novoperzská ríša a Minca · Pozrieť viac »
Mohamed
MohamedMuhammad.
Nový!!: Novoperzská ríša a Mohamed · Pozrieť viac »
Najvyšší móbad
Najvyšší móbad bol titul veľkňaza zoroastrickej cirkvi v sásánovskej Perzii.
Nový!!: Novoperzská ríša a Najvyšší móbad · Pozrieť viac »
Nakš-e Rostam
Achajmenovské skalné hrobky v Nakš-i Rustame severovýchodne od Šírázu Nakš-e Rostam (iné prepisy: Nakše Rostam, Naqš-e/Naqše Rostam, Nakš-e/Nakše Rustam, Naqš-e/Naqše Rustam, Nakš-i/Nakši Rustam, Naqš-i/Naqši Rustam; doslova: Rustamov obraz) je skalná stena neďaleko Stachru v Iráne, do ktorej sú vytesané hrobky achajmenovských kráľov a reliéfy z dôb prvých Sasánovcov.
Nový!!: Novoperzská ríša a Nakš-e Rostam · Pozrieť viac »
Narsé
Narsé (prepis podľa modernej perzštiny: Narsí; v grécko-rímskych prameňoch: Narses alebo Narseus) bol perzský veľkokráľ z rodu Sásánovcov vládnuci medzi rokmi 293 a 302.
Nový!!: Novoperzská ríša a Narsé · Pozrieť viac »
Náboženstvo
Náboženstvo alebo zriedkavo relígia je vzťah človeka k posvätnému, prostredníctvom ktorého človek transcenduje svoju skúsenosť s vonkajšou realitou.
Nový!!: Novoperzská ríša a Náboženstvo · Pozrieť viac »
Níšápúr
Níšápúr (iné mená pozri nižšie) je mesto na severovýchode Iránu.
Nový!!: Novoperzská ríša a Níšápúr · Pozrieť viac »
Nestoriánstvo
Nestoriánsky arcibiskup v Perzii Nestoriánstvo alebo nestorianizmus je christologická náuka šírená od r. 428 a pomenovaná podľa konštantínopolského patriarchu Nestoria, († asi 451) ktorá bola odsúdená na Efezskom koncile v roku 431.
Nový!!: Novoperzská ríša a Nestoriánstvo · Pozrieť viac »
Ninive
Mestská brána Ninive bolo významné mesto v starovekej Asýrii.
Nový!!: Novoperzská ríša a Ninive · Pozrieť viac »
Nisibis
Ruiny kostola sv. Jakuba Nisibis (moderný názov Nusaybin) je staroveké mesto na území dnešného Turecka (blízko sýrskej hranice), stredisko nestoriánov, dôležité z hľadiska štúdia sýrskej filozofie.
Nový!!: Novoperzská ríša a Nisibis · Pozrieť viac »
Omán
Omán, dlhý tvar Ománsky sultanát je arabský štát v juhozápadnej Ázii, presnejšie v juhovýchodnej časti Arabského polostrova, ležiaci na pobreží pri Arabskom mori a Ománskom zálive.
Nový!!: Novoperzská ríša a Omán · Pozrieť viac »
Pakistan
Pakistan, dlhý tvar Pakistanská islamská republika, je štát v južnej Ázii.
Nový!!: Novoperzská ríša a Pakistan · Pozrieť viac »
Palmýra
Palmýra (biblický Tadmor alebo Tamar) bolo v antike významné mesto Sýrie nachádzajúce sa v okolí oázy 215 km severovýchodne od Damasku.
Nový!!: Novoperzská ríša a Palmýra · Pozrieť viac »
Partia
Partia alebo parta môže byť.
Nový!!: Novoperzská ríša a Partia · Pozrieť viac »
Partská ríša
Partská ríša okolo roku 60 pred Kr. Partská ríša alebo Partské kráľovstvo bol štát, ktorý sa nachádzal na území dnešného Iránu a okolitých štátov medzi 2.
Nový!!: Novoperzská ríša a Partská ríša · Pozrieť viac »
Pápak
Pápak (zomrel okolo 213 po Kr.) bol veľkňaz Anáhitina chrámu v meste Istachr (Irán) a zhruba od roku 205/206 jeden z lokálnych kráľov v Partskej ríši.
Nový!!: Novoperzská ríša a Pápak · Pozrieť viac »
Párs
Perská ríša v roku 500 pred n. l., Párs je ohraničený červeno Párs alebo Parsa alebo Pársa (- po perzsky; po grécky Persis (skloňované Persid-); neskôr Farsistán, dnes Fárs) je historické územie pri Perzskom zálive zhruba medzi Mezopotámiou a mestom Perzepolis.
Nový!!: Novoperzská ríša a Párs · Pozrieť viac »
Péróz I.
Mince Péróza I. Péróz I. bol perzský veľkokráľ z rodu Sásánovcov vládnuci v rokoch 459484.
Nový!!: Novoperzská ríša a Péróz I. · Pozrieť viac »
Perzepolis
Perzepolis alebo Persepolis (po perzsky Pársa; v slovenčine sa skupina -is- pri skloňovaní zachováva) bolo významné staroveké mesto, sídlo perzských kráľov z rodu Achajmenovcov, v dnešnom juhozápadnom Iráne asi od Šírázu.
Nový!!: Novoperzská ríša a Perzepolis · Pozrieť viac »
Rímska ríša
Rímska ríša (začiatočné R je veľké písmeno) môže byť.
Nový!!: Novoperzská ríša a Rímska ríša · Pozrieť viac »
Relikvia
Relikvia sv. Letície Relikvia je časť tela posvätnej či uctievanej osoby, alebo náboženský objekt ktorý slúži ako predmet uctievania.
Nový!!: Novoperzská ríša a Relikvia · Pozrieť viac »
Satrapia
Satrapia je názov základnej administratívnej jednotky v perzskej ríši Achajmenovcov (550 – 330 pred Kr.), v ríši Alexandra Veľkého a ríši Seleukovcov (312 – cca 140, resp. 64 pred Kr.). Na ich čele stál satrapa, staroperzský chšaçapávan (ochranca krajiny), zodpovedný za správu a finančníctvo v danom obvode.
Nový!!: Novoperzská ríša a Satrapia · Pozrieť viac »
Sásán
Sásán alebo Sasán († okolo 200 po Kr.) bol veľkňaz chrámu bohyne Anáhity v meste Stachr v iránskej provincii Fárs (po grécky Persis) a zároveň zakladateľ rodu, ktorý začínajúc Ardašírom I. (224240/241) vládol viac ako štyristo rokov Iránu a Mezopotámii (odtiaľ Sasánovci).
Nový!!: Novoperzská ríša a Sásán · Pozrieť viac »
Sásánovci
Sásánovci alebo Sasánovci bola perzská dynastia, ktorá vládla v Novoperzskej ríši v rokoch 224 až 651.
Nový!!: Novoperzská ríša a Sásánovci · Pozrieť viac »
Súsy
Súsy alebo Súzy (vo viacerých jazykoch Susa; po elamsky Šušan; po grécky Σοῦσα; dnes Šuš v provincii Chúzistán/Chuzestan na úpätí pohoria Zagros) bolo staroveké mesto v dnešnom Iráne, hlavné mesto kráľov Elamu, neskôr hlavné mesto perzskej provincie Súziana (Súsiana.
Nový!!: Novoperzská ríša a Súsy · Pozrieť viac »
Sýria
Sýria, dlhý tvar Sýrska arabská republika, je štát na Blízkom východe (v západnej Ázii).
Nový!!: Novoperzská ríša a Sýria · Pozrieť viac »
Staroperzská ríša
Mapa ríše Staroperzská ríša (iné názvy: Perzská ríša, Perzská veľríša, Ríša Achajmenovcov) bol štátny útvar s jadrom v dnešnom Iráne v rokoch 550 pred Kr. až 330 pred Kr. Vládli v ňom Achajmenovci.
Nový!!: Novoperzská ríša a Staroperzská ríša · Pozrieť viac »
Staroveký Rím
Staroveký Rím je tradičné slovenské označenie štátneho útvaru, ktorý vznikol v 8. storočí pred Kr. na Apeninskom polostrove v dnešnom Ríme ako mestský štát, postupne ovládol celé Stredomorie a v roku 395 po Kr.
Nový!!: Novoperzská ríša a Staroveký Rím · Pozrieť viac »
Stredná Ázia
Stredná Ázia Stredná Ázia alebo čiastočné synonymum (pozri nižšie) Centrálna Ázia je rozsiahla vnútrozemská oblasť Ázie.
Nový!!: Novoperzská ríša a Stredná Ázia · Pozrieť viac »
Stredomorie (Stredozemné more)
Stredomorie pri pohľade z vesmíru Stredomorie alebo Stredozemie je oblasť Stredozemného mora, teda predovšetkým štáty Egypt, Izrael, Libanon, Sýria, Turecko, Grécko, Albánsko, Čierna Hora, Chorvátsko, Slovinsko, Taliansko, Francúzsko, Španielsko, Maroko, Alžírsko, Tunisko, Líbya a stredomorské ostrovy Cyprus, Kréta, Malta atď.
Nový!!: Novoperzská ríša a Stredomorie (Stredozemné more) · Pozrieť viac »
Stredoveké umenie
Stredoveké umenie (5. stor. - 15. stor.) je epocha vo vývoji európskeho umenia, ktorá je spojená so vznikom kresťanstva a existenciou feudálnej spoločnosti.
Nový!!: Novoperzská ríša a Stredoveké umenie · Pozrieť viac »
Transoxania
Modrou farbou sú vyznačené rieky Amudarja a Syrdarja, ktoré približne vymedzujú Transoxaniu Transoxania, tiež Transoxánia, je staroveký názov pre časť strednej Ázie približne zodpovedajúcej dnešnému Uzbekistanu, Tadžikistanu a juhozápadnému Kazachstanu.
Nový!!: Novoperzská ríša a Transoxania · Pozrieť viac »
Triumf
Triumf môže byť.
Nový!!: Novoperzská ríša a Triumf · Pozrieť viac »
Turci
Turci (alebo nesprávne Turkovia) môže byť.
Nový!!: Novoperzská ríša a Turci · Pozrieť viac »
Turkestan
Turkestan (zastarano zriedkavo: Turkestán, Turkistan; po perzsky ترکستان - v iránskej perzštine: Torkestán/v ranej novoperzštine: Turkistán; v turkických jazykoch Türkistan; doslova: Krajina Turkov) je oblasť v Strednej Ázii, ktorá sa rozprestiera od východného pobrežia Kaspického mora až k vrcholom Hindúkuša, Pamíru a Ťanšanu.
Nový!!: Novoperzská ríša a Turkestan · Pozrieť viac »
Turkménsko
Turkménsko (–normovaný názov; staršie, t. j. najmä pred vznikom dnešného štátu: Turkménia alebo Turkmenistan) je štát v Strednej Ázii.
Nový!!: Novoperzská ríša a Turkménsko · Pozrieť viac »
Umar ibn al-Chattáb
Umar ibn al-Chattáb (iné názvy: al-Farúk, Umar Farúk, Umar, Omar; * okolo 586-89 – † 7. november 644) bol druhý kalif islamského Rášidského kalifátu (634-644), jeden zo štyroch Chulfa ar-rašídún (Správne vedených chalífov) podľa sunnitskej tradície.
Nový!!: Novoperzská ríša a Umar ibn al-Chattáb · Pozrieť viac »
Valerián (cisár)
Aureus rímskeho cisára Valeriana Publius Licinius Valerianus alebo Valerián alebo Valerian(us) (pred 200 – po 260) bol rímsky cisár, ktorý vládol v rokoch 253 – 260.
Nový!!: Novoperzská ríša a Valerián (cisár) · Pozrieť viac »
Valgaš
Valgaš bol perzský veľkokráľ z rodu Sásánovcov vládnuci v rokoch 484488.
Nový!!: Novoperzská ríša a Valgaš · Pozrieť viac »
Vologaises VI.
Minca znázorňujúca Vologaisesa VI. Vologaises VI. (po stredoperzsky Valgaš) bol partský veľkokráľ z rodu Arsakovcov, ktorý vládol v rokoch 207/208 – 227/228.
Nový!!: Novoperzská ríša a Vologaises VI. · Pozrieť viac »
Zámásp
Zámásp alebo Džámásp bol perzský veľkokráľ z rodu Sásánovcov, ktorý vládol v rokoch 496499.
Nový!!: Novoperzská ríša a Zámásp · Pozrieť viac »
Zoroastrizmus
Zoroastrizmus (iné názvy: zarathuštrizmus, zaratuštrizmus, zarathustrizmus, zaratustrizmus, pre územie Indie aj parsizmus či pársizmus; pozri aj mazdaizmus) je monoteistická a dualistická náboženská sústava, ktorej zakladateľom bol prorok Zarathuštra (Zarat(h)ustra, Zoroaster).
Nový!!: Novoperzská ríša a Zoroastrizmus · Pozrieť viac »
224
0224.
Nový!!: Novoperzská ríša a 224 · Pozrieť viac »
228
Žiadny popis.
Nový!!: Novoperzská ríša a 228 · Pozrieť viac »
230
Žiadny popis.
Nový!!: Novoperzská ríša a 230 · Pozrieť viac »
231
0231.
Nový!!: Novoperzská ríša a 231 · Pozrieť viac »
238
0238.
Nový!!: Novoperzská ríša a 238 · Pozrieť viac »
239
0239.
Nový!!: Novoperzská ríša a 239 · Pozrieť viac »
240
0240.
Nový!!: Novoperzská ríša a 240 · Pozrieť viac »
241
0241.
Nový!!: Novoperzská ríša a 241 · Pozrieť viac »
243
Žiadny popis.
Nový!!: Novoperzská ríša a 243 · Pozrieť viac »
244
0244.
Nový!!: Novoperzská ríša a 244 · Pozrieť viac »
252
0252.
Nový!!: Novoperzská ríša a 252 · Pozrieť viac »
253
0253.
Nový!!: Novoperzská ríša a 253 · Pozrieť viac »
256
0256.
Nový!!: Novoperzská ríša a 256 · Pozrieť viac »
260
0260.
Nový!!: Novoperzská ríša a 260 · Pozrieť viac »
262
0262.
Nový!!: Novoperzská ríša a 262 · Pozrieť viac »
271
Žiadny popis.
Nový!!: Novoperzská ríša a 271 · Pozrieť viac »
272
Žiadny popis.
Nový!!: Novoperzská ríša a 272 · Pozrieť viac »
276
0276.
Nový!!: Novoperzská ríša a 276 · Pozrieť viac »
283
Žiadny popis.
Nový!!: Novoperzská ríša a 283 · Pozrieť viac »
286
0286.
Nový!!: Novoperzská ríša a 286 · Pozrieť viac »
287
0287.
Nový!!: Novoperzská ríša a 287 · Pozrieť viac »
293
Počas menovej reformy za Diokleciána (284 – 305) boli znehodnotené antoninány stiahnuté z obehu a nahradené follisami.
Nový!!: Novoperzská ríša a 293 · Pozrieť viac »
296
Žiadny popis.
Nový!!: Novoperzská ríša a 296 · Pozrieť viac »
297
0297.
Nový!!: Novoperzská ríša a 297 · Pozrieť viac »
298
0298.
Nový!!: Novoperzská ríša a 298 · Pozrieť viac »
3. storočie
3.
Nový!!: Novoperzská ríša a 3. storočie · Pozrieť viac »
309
Žiadny popis.
Nový!!: Novoperzská ríša a 309 · Pozrieť viac »
330
Žiadny popis.
Nový!!: Novoperzská ríša a 330 · Pozrieť viac »
338
0338.
Nový!!: Novoperzská ríša a 338 · Pozrieť viac »
340
0340.
Nový!!: Novoperzská ríša a 340 · Pozrieť viac »
341
0341.
Nový!!: Novoperzská ríša a 341 · Pozrieť viac »
344
0344.
Nový!!: Novoperzská ríša a 344 · Pozrieť viac »
350
0350.
Nový!!: Novoperzská ríša a 350 · Pozrieť viac »
358
0358.
Nový!!: Novoperzská ríša a 358 · Pozrieť viac »
359
0359.
Nový!!: Novoperzská ríša a 359 · Pozrieť viac »
363
0363.
Nový!!: Novoperzská ríša a 363 · Pozrieť viac »
377
0377.
Nový!!: Novoperzská ríša a 377 · Pozrieť viac »
379
Žiadny popis.
Nový!!: Novoperzská ríša a 379 · Pozrieť viac »
399
Žiadny popis.
Nový!!: Novoperzská ríša a 399 · Pozrieť viac »
400
Žiadny popis.
Nový!!: Novoperzská ríša a 400 · Pozrieť viac »
421
Žiadny popis.
Nový!!: Novoperzská ríša a 421 · Pozrieť viac »
427
0427.
Nový!!: Novoperzská ríša a 427 · Pozrieť viac »
428
0428.
Nový!!: Novoperzská ríša a 428 · Pozrieť viac »
439
Žiadny popis.
Nový!!: Novoperzská ríša a 439 · Pozrieť viac »
450
Žiadny popis.
Nový!!: Novoperzská ríša a 450 · Pozrieť viac »
451
Žiadny popis.
Nový!!: Novoperzská ríša a 451 · Pozrieť viac »
457
Žiadny popis.
Nový!!: Novoperzská ríša a 457 · Pozrieť viac »
459
Žiadny popis.
Nový!!: Novoperzská ríša a 459 · Pozrieť viac »
466
Žiadny popis.
Nový!!: Novoperzská ríša a 466 · Pozrieť viac »
469
0469.
Nový!!: Novoperzská ríša a 469 · Pozrieť viac »
481
0481.
Nový!!: Novoperzská ríša a 481 · Pozrieť viac »
482
Žiadny popis.
Nový!!: Novoperzská ríša a 482 · Pozrieť viac »
484
Žiadny popis.
Nový!!: Novoperzská ríša a 484 · Pozrieť viac »
488
0488.
Nový!!: Novoperzská ríša a 488 · Pozrieť viac »
494
0494.
Nový!!: Novoperzská ríša a 494 · Pozrieť viac »
495
0495.
Nový!!: Novoperzská ríša a 495 · Pozrieť viac »
496
Žiadny popis.
Nový!!: Novoperzská ríša a 496 · Pozrieť viac »
499
0499.
Nový!!: Novoperzská ríša a 499 · Pozrieť viac »
503
0503.
Nový!!: Novoperzská ríša a 503 · Pozrieť viac »
505
0505.
Nový!!: Novoperzská ríša a 505 · Pozrieť viac »
506
0506.
Nový!!: Novoperzská ríša a 506 · Pozrieť viac »
516
0516.
Nový!!: Novoperzská ríša a 516 · Pozrieť viac »
520
Žiadny popis.
Nový!!: Novoperzská ríša a 520 · Pozrieť viac »
522
0522.
Nový!!: Novoperzská ríša a 522 · Pozrieť viac »
523
0523.
Nový!!: Novoperzská ríša a 523 · Pozrieť viac »
527
Žiadny popis.
Nový!!: Novoperzská ríša a 527 · Pozrieť viac »
528
0528.
Nový!!: Novoperzská ríša a 528 · Pozrieť viac »
529
Žiadny popis.
Nový!!: Novoperzská ríša a 529 · Pozrieť viac »
531
Žiadny popis.
Nový!!: Novoperzská ríša a 531 · Pozrieť viac »
532
0532.
Nový!!: Novoperzská ríša a 532 · Pozrieť viac »
540
0540.
Nový!!: Novoperzská ríša a 540 · Pozrieť viac »
556
0556.
Nový!!: Novoperzská ríša a 556 · Pozrieť viac »
557
0557.
Nový!!: Novoperzská ríša a 557 · Pozrieť viac »
560
0560.
Nový!!: Novoperzská ríša a 560 · Pozrieť viac »
561
0561.
Nový!!: Novoperzská ríša a 561 · Pozrieť viac »
570
Žiadny popis.
Nový!!: Novoperzská ríša a 570 · Pozrieť viac »
572
0572.
Nový!!: Novoperzská ríša a 572 · Pozrieť viac »
579
Žiadny popis.
Nový!!: Novoperzská ríša a 579 · Pozrieť viac »
588
Byzantská ríša.
Nový!!: Novoperzská ríša a 588 · Pozrieť viac »
589
0589.
Nový!!: Novoperzská ríša a 589 · Pozrieť viac »
590
Žiadny popis.
Nový!!: Novoperzská ríša a 590 · Pozrieť viac »
591
0591.
Nový!!: Novoperzská ríša a 591 · Pozrieť viac »
597
0597.
Nový!!: Novoperzská ríša a 597 · Pozrieť viac »
598
0598.
Nový!!: Novoperzská ríša a 598 · Pozrieť viac »
6. storočie
6.
Nový!!: Novoperzská ríša a 6. storočie · Pozrieť viac »
600
0600.
Nový!!: Novoperzská ríša a 600 · Pozrieť viac »
602
Žiadny popis.
Nový!!: Novoperzská ríša a 602 · Pozrieť viac »
603
Žiadny popis.
Nový!!: Novoperzská ríša a 603 · Pozrieť viac »
604
Žiadny popis.
Nový!!: Novoperzská ríša a 604 · Pozrieť viac »
605
0605.
Nový!!: Novoperzská ríša a 605 · Pozrieť viac »
610
Žiadny popis.
Nový!!: Novoperzská ríša a 610 · Pozrieť viac »
611
0611.
Nový!!: Novoperzská ríša a 611 · Pozrieť viac »
619
0619.
Nový!!: Novoperzská ríša a 619 · Pozrieť viac »
622
Žiadny popis.
Nový!!: Novoperzská ríša a 622 · Pozrieť viac »
626
Žiadny popis.
Nový!!: Novoperzská ríša a 626 · Pozrieť viac »
627
0627.
Nový!!: Novoperzská ríša a 627 · Pozrieť viac »
628
Žiadny popis.
Nový!!: Novoperzská ríša a 628 · Pozrieť viac »
630
Žiadny popis.
Nový!!: Novoperzská ríša a 630 · Pozrieť viac »
631
0631.
Nový!!: Novoperzská ríša a 631 · Pozrieť viac »
632
Žiadny popis.
Nový!!: Novoperzská ríša a 632 · Pozrieť viac »
633
0633.
Nový!!: Novoperzská ríša a 633 · Pozrieť viac »
634
Žiadny popis.
Nový!!: Novoperzská ríša a 634 · Pozrieť viac »
636
Žiadny popis.
Nový!!: Novoperzská ríša a 636 · Pozrieť viac »
637
0637.
Nový!!: Novoperzská ríša a 637 · Pozrieť viac »
640
Žiadny popis.
Nový!!: Novoperzská ríša a 640 · Pozrieť viac »
642
0642.
Nový!!: Novoperzská ríša a 642 · Pozrieť viac »
650
0650.
Nový!!: Novoperzská ríša a 650 · Pozrieť viac »
651
0651.
Nový!!: Novoperzská ríša a 651 · Pozrieť viac »
652
Žiadny popis.
Nový!!: Novoperzská ríša a 652 · Pozrieť viac »
672
0672.
Nový!!: Novoperzská ríša a 672 · Pozrieť viac »
Presmerovanie tu:
Ríša Sasánovcov, Ríša Sásánovcov.
