17 vzťahy: Arkadia (krajská jednotka), Arkádia (historické územie), Byzantská ríša, Góti, Grécko, Heilóti, Huni, Kleomenes III., Macedónia, Novogréčtina, Peloponéz (polostrov), Slovania, Sparta, Starogréčtina, Starovek, Staroveký Rím, Stredovek.
Arkadia (krajská jednotka)
Arkadia alebo Arkádia je krajská jednotka v Grécku.
Nový!!: Megalopoli a Arkadia (krajská jednotka) · Pozrieť viac »
Arkádia (historické územie)
Dimitsana – tradičná arkádska dedina Arkádia (gr. Αρκαδία – Arkadia) je historické územie na Peloponéze v Grécku.
Nový!!: Megalopoli a Arkádia (historické územie) · Pozrieť viac »
Byzantská ríša
Konštantín Veľký s modelom Konštantínopola (detail mozaiky v Hagia Sofia) Byzantská ríša (iné názvy: Byzancia, Byzant, Byzantsko, pre rané obdobie: Východorímska ríša alebo Východorímske cisárstvo; obyvateľ Byz. ríše sa volá Byzantínec), je umelý názov pre východnú, grécko-orientálnu časť Rímskej ríše a pre nadväzujúci stredoveký štát.
Nový!!: Megalopoli a Byzantská ríša · Pozrieť viac »
Góti
Góti Góti boli východogermánske kmene sídliace pôvodne v južnom Švédsku (dnes Gotland).
Nový!!: Megalopoli a Góti · Pozrieť viac »
Grécko
Mapa Grécka Grécko (alebo Ελλάς – Ellas), dlhý tvar Grécka republika je štát ležiaci v južnej Európe na juhu Balkánskeho polostrova, na Peloponézskom polostrove, na ostrove Kréta a v Malej Ázii (ostrovy Rodos, Samos, Chios, Psara, Lesbos, Kastelorizo a iné menšie).
Nový!!: Megalopoli a Grécko · Pozrieť viac »
Heilóti
Heilóti alebo Helóti (heilótes) boli podrobená a zotročená vrstva obyvateľstva starovekej Sparty.
Nový!!: Megalopoli a Heilóti · Pozrieť viac »
Huni
Hunská ríša Huni boli zväz nomádskych kmeňov mongolsko-tureckého pôvodu, ktorý vyvolal sťahovanie národov.
Nový!!: Megalopoli a Huni · Pozrieť viac »
Kleomenes III.
Kleomenes III. (iný prepis: Kleomenés III.) bol kráľ Sparty z kráľovskej línie rodu Agiovcov.
Nový!!: Megalopoli a Kleomenes III. · Pozrieť viac »
Macedónia
Macedónia (staršie – pred vznikom dnešného štátu Macedónsko – alebo vo vzťahu k balkánskym vojnám aj Macedónsko; zastarano Makedónia; veľmi zastarano – ale pre rímsku provinciu aj dnes po latinsky – Macedonia; veľmi zastarano Makedonia) je historické (pôvodne staroveké) územie na Balkánskom polostrove do zač.
Nový!!: Megalopoli a Macedónia · Pozrieť viac »
Novogréčtina
Rozšírenie novogréčtiny Novogréčtina alebo nová gréčtina (po grécky Νέα Ελληνικά Nea Ellinika alebo Νεοελληνική γλώσσα Neoeliniki glóssa) je jazyk patriaci medzi grécke jazyky, jazyk v súčasnosti (v užšom zmysle pojmu novogréčtina) používaný Grékmi z Grécka, západnej Anatólie, Istanbulu a Cypru.
Nový!!: Megalopoli a Novogréčtina · Pozrieť viac »
Peloponéz (polostrov)
Peloponéz rozdelený na kraje s najvýznamnejšími stredovekými osadami. Príroda v kraji Arkádia Monemvasia Peloponéz (gréckym písmom Πελοπόννησος - starogr. Peloponnésos, novogr. Peloponnisos, doslova: Pelopov ostrov) alebo Morea (novogr. Μωρίας - Morias alebo Μωρέας - Moreas) je polostrov tvoriaci južnú časť Grécka.
Nový!!: Megalopoli a Peloponéz (polostrov) · Pozrieť viac »
Slovania
Významná (10%+) menšinova populácia Slovania (zastarano: Slovani, Slaviani, Slávi, historicky pravdepodobne: Slov(i)eni/Sloväni) sú najpočetnejšia etnická a jazyková skupina v Európe.
Nový!!: Megalopoli a Slovania · Pozrieť viac »
Sparta
Sparta je názov.
Nový!!: Megalopoli a Sparta · Pozrieť viac »
Starogréčtina
Starogréčtina je prvá etapa vývinu gréčtiny.
Nový!!: Megalopoli a Starogréčtina · Pozrieť viac »
Starovek
Mykénach Starovek je tradičné označenie obdobia svetových dejín, ktoré sa začína vznikom písomných systémov resp.
Nový!!: Megalopoli a Starovek · Pozrieť viac »
Staroveký Rím
Staroveký Rím je tradičné slovenské označenie štátneho útvaru, ktorý vznikol v 8. storočí pred Kr. na Apeninskom polostrove v dnešnom Ríme ako mestský štát, postupne ovládol celé Stredomorie a v roku 395 po Kr.
Nový!!: Megalopoli a Staroveký Rím · Pozrieť viac »
Stredovek
Stredovek (z ) alebo knižne a odborne medieval je v tradičnej periodizácii všeobecných dejín epocha historického vývoja Európy medzi starovekom (resp. antikou) a novovekom, pôvodne ohraničená obrátením rímskeho cisára Konštantína I. na kresťanstvo (pozri milánsky edikt) alebo zánikom Západorímskej ríše (476) na jednej strane a dobytím Konštantínopola (1453), objavením Ameriky (1492) alebo začiatkom reformácie (1515) na strane druhej.
Nový!!: Megalopoli a Stredovek · Pozrieť viac »