Rýchlejšie ako prehliadači!
86 vzťahy: Alani, Antiochia, Arabi, Arménsko, Athos, Štvrtý carihradský koncil, Bazil I., Bazil II., Bulhari, Byzantská ríša, Byzantské umenie v macedónskom období, Chorváti, Cyprus, Encyklopédia, Fátimovci, Fotios, Halab, Istanbul, Ján I. (Byzantská ríša), Jeruzalem, Justinián I., Konštantín VII., Kréta, Lev VI. (Byzantská ríša), Macedónska dynastia, Malá Ázia, Malta, Mezopotámia, Michal III. (Byzantská ríša), Nikefor II., Nikolaos I. Mystikos, Otto I. (Svätá rímska ríša), Patriarcha (cirkev), Paulikánstvo, Pápež, Pečenehovia, Peloponéz (polostrov), Roman I., Roman II., Rusi, Sýria, Schizma, Sicília, Skopje, Slovania, Srbi, Staroveký Rím, Sviatoslav I., Synoda, Syrakúzy, ..., Uhorsko, Varjagovia, Východofranská ríša, Vladimír I. (Kyjevská Rus), Zóé Karbónopsina, 1014, 1018, 1025, 1186, 842, 867, 869, 870, 872, 877, 894, 896, 902, 904, 905, 906, 907, 913, 920, 921, 927, 941, 944, 961, 962, 963, 968, 971, 975, 976, 985. Rozbaliť index (36 viac) »
Alani
Alani alebo Aláni boli kmeňový zväz iránskeho pôvodu, ktorý významne zasiahol do európskych pomerov v dobe sťahovania národov.
Nový!!: Macedónska renesancia a Alani · Pozrieť viac »
Antiochia
Poloha ''Antiochie'' Opevnenie ''Antiochie'' na hore Silpius, 12. storočie Antiochia (iné názvy: Antiocheia, Antiochea, Antiochia nad Orontom – - Antiocheia hé epi Orontou, lat. Antiochia ad Orontem; Veľká Antiochia – - Antiocheia hé megalé; Sýrska Antiochia; prídavné a obyvateľské meno pozri v článku Antiochia (rozlišovacia stránka)) pri dnešnom tureckom meste Antakya, bolo staroveké mesto v dnešnom Turecku.
Nový!!: Macedónska renesancia a Antiochia · Pozrieť viac »
Arabi
Nomádski Beduíni sú tradičným ideálom arabskej kultúry. Arabi alebo arabské národy môže byť.
Nový!!: Macedónska renesancia a Arabi · Pozrieť viac »
Arménsko
Arménsko (súčasný normovaný názov; staršie (cca do 70. rokov 20. stor.) aj: Arménia, prípadne: Armenia; v niektorých súčasných zdrojoch len pre obdobie staroveku: Arménia), dlhý tvar Arménska republika (Hajastani Hanrapetuthjun), je horská krajina v juhozápadnej Ázii, kde okolo 90 % územia leží vyššie ako 1000 metrov nad morom (m n. m.). Väčšinu územia vypĺňa Arménska vysočina (Aragak), na severe sú pásma Malého Kaukazu, na juhozápade medzihorská Arakská rovina.
Nový!!: Macedónska renesancia a Arménsko · Pozrieť viac »
Athos
Athos alebo Atos alebo po starogrécky Athós je polostrov v Grécku, ako aj vrch a mníšska republika na ňom, pozri Athos (polostrov) Athos môže byť aj.
Nový!!: Macedónska renesancia a Athos · Pozrieť viac »
Štvrtý carihradský koncil
Štvrtý carihradský koncil alebo štvrtý konštantínopolský koncil bol cirkevný snem, ktorý sa konal v rokoch 869–870 (pre rímskokatolícku cirkev) alebo 879-880 (pre pravoslávnu cirkev).
Nový!!: Macedónska renesancia a Štvrtý carihradský koncil · Pozrieť viac »
Bazil I.
Basileios, jeho syn Konštantín a jeho druhá žena, Eudokia Ingerina. Bazil I. (iné mená: Basileios I., Basil I., Bazilius I., Vasilios I., Basilios I.), zvaný Macedónsky resp.
Nový!!: Macedónska renesancia a Bazil I. · Pozrieť viac »
Bazil II.
Bazil II. (iné mená: Basileios II., Basil II., Bazilius II., Vasilios II., Basilios II.), nazývaný Bulharobijca resp.
Nový!!: Macedónska renesancia a Bazil II. · Pozrieť viac »
Bulhari
Známi Bulhari Rozdelenie bulharského (žltá) a tureckého obyvateľstva (biela) na území Bulharska Srbsku Bulhari sú južnoslovanský národ, ktorý žije na území Bulharskej republiky, ale aj v Severnom Macedónsku, Moldavsku a na Ukrajine (tzv. besarabskí Bulhari), menej v Rumunsku (tzv. banátski Bulhari), Grécku, Srbsku, Albánsku, Maďarsku, Turecku, Nemecku, Španielsku, Anglicku, Taliansku, Kanade a USA.
Nový!!: Macedónska renesancia a Bulhari · Pozrieť viac »
Byzantská ríša
Konštantín Veľký s modelom Konštantínopola (detail mozaiky v Hagia Sofia) Byzantská ríša (iné názvy: Byzancia, Byzant, Byzantsko, pre rané obdobie: Východorímska ríša alebo Východorímske cisárstvo; obyvateľ Byz. ríše sa volá Byzantínec), je umelý názov pre východnú, grécko-orientálnu časť Rímskej ríše a pre nadväzujúci stredoveký štát.
Nový!!: Macedónska renesancia a Byzantská ríša · Pozrieť viac »
Byzantské umenie v macedónskom období
Zoe a jej tretí manžel Konštantín IX. Monomachos, mozaika Hagia Sofia Byzantské umenie v macedónskom období alebo byzantské umenie vo vrcholnom období alebo obdobie macedónskej renesancieByzantská architektura, Byzantské umění In: bola etapa byzantského umenia ohraničená rokmi 8431081.
Nový!!: Macedónska renesancia a Byzantské umenie v macedónskom období · Pozrieť viac »
Chorváti
Znak Chorvátov Oton Iveković: Dolazak Hrvata na Jadran Chorváti (chorv. Hrvati) sú južnoslovanský národ žijúci najmä v Chorvátsku a Bosne a Hercegovine.
Nový!!: Macedónska renesancia a Chorváti · Pozrieť viac »
Cyprus
Cyprus, gr. Κύπρος (Kýpros), tr. Kibris, dlhý tvar Cyperská republika (po grécky Κυπριακή Δημοκρατία – Kypriakí Dimokratía), je štát na ostrove Cyprus v Stredozemnom mori, 75 kilometrov južne od Turecka.
Nový!!: Macedónska renesancia a Cyprus · Pozrieť viac »
Encyklopédia
Brockhaus Konversations-Lexikon, 1902 Encyklopédia (iné názvy: encyklopedický slovník, náučný slovník, lexikón, niekedy skrátene slovník) je dielo, ktoré možno definovať nasledovne.
Nový!!: Macedónska renesancia a Encyklopédia · Pozrieť viac »
Fátimovci
Fátimovci bola arabská dynastia, ktorá vládla v severnej Afrike od roku 909 (z toho v Egypte definitívne až od roku 969) do roku 1171.
Nový!!: Macedónska renesancia a Fátimovci · Pozrieť viac »
Fotios
Fotios (iné názvy: Fótios, Fócios, Fótios Veľký, Focius, Fotius; po grécky Φώτιος – Fótios, lat. Photius; * okolo 820, Konštantinopol – † 6. február 891 v arménskom Bordi) bol byzantský filozof, teológ, polyhistor, najväčší učenec 9.
Nový!!: Macedónska renesancia a Fotios · Pozrieť viac »
Halab
Halab (slovenský historický názov Aleppo;,, v staroveku Beroea) je najväčšie mesto v Sýrii a hlavné mesto rovnomennej provincie.
Nový!!: Macedónska renesancia a Halab · Pozrieť viac »
Istanbul
Istanbul (po turecky İstanbul; 324 – 1930 Konštantínopol alebo Carihrad; do 324 Byzantion; podrobnosti o názvoch pozri nižšie) je najväčšie mesto v Turecku.
Nový!!: Macedónska renesancia a Istanbul · Pozrieť viac »
Ján I. (Byzantská ríša)
Ján I. Tzimiskes (iné mená pozri nižšie; * okolo 925, Chozana, Arménsko† 10. január 976, Konštantínopol) bol byzantský cisár v rokoch 969 až 976.
Nový!!: Macedónska renesancia a Ján I. (Byzantská ríša) · Pozrieť viac »
Jeruzalem
Jeruzalem (hebr. Jerušalajim, arabs. Al-Kuds/iný prepis: al-Quds, starogr. Ἱεροσόλυμα - Hierosolyma) je rozlohou aj počtom obyvateľov najväčšie mesto Izraela.
Nový!!: Macedónska renesancia a Jeruzalem · Pozrieť viac »
Justinián I.
Justinián I. Veľký, iné mená: Justinian I., Justinianos I./Justiniános I./Jústiniános I., I(o)ustinianos I./I(o)ustiniános I./Iústiniános I., Justianianus I., Iustinianus I. po latinsky Flavius Petrus Sabbatius Iustinianus, po starogrécky Ιουστινιανός Φλάβιος Πέτρος Σαββάτιος - Ioustinianos Flabios Petros Sabbatios; *482, Tauresium pri Skopje†14. november 565, Konštantínopol) bol byzantský cisár, jeden z najvýznamnejších vladárov neskorého staroveku a najpozoruhodnejších byzantských (východorímskych) cisárov vôbec. Významné boli jeho reformy rímskeho práva a dielo dnes známe ako (Corpus iuris civilis), ako i rozsiahla stavebná činnosť a rozsiahla vojenská expanzia, ktorej cieľom bolo získať naspäť územie bývalej Rímskej ríše v západnej Európe (severná Afrika, dnešné Taliansko, juh Pyrenejského polostrova). V jej dôsledku sa Byzantská ríša rozšírila do celého Stredomoria. Pravoslávna cirkev ho považuje za svätého. Jeho pamiatku si pripomínajú 14. novembra.Justinián I. Veliký. In: JUSTINIAN I In.
Nový!!: Macedónska renesancia a Justinián I. · Pozrieť viac »
Konštantín VII.
Kristus žehnajúci Konštantínovi VII., rezba z roku 945 Konštantín VII.
Nový!!: Macedónska renesancia a Konštantín VII. · Pozrieť viac »
Kréta
Kréta (alebo Candia) je najväčší grécky ostrov a súčasne piaty najväčší ostrov v Stredozemnom mori; administratívne je to kraj (perifereia), decentralizovaná správa a oficiálny geografický región v Grécku.
Nový!!: Macedónska renesancia a Kréta · Pozrieť viac »
Lev VI. (Byzantská ríša)
Lev VI. (* 19. september 866, Konštantínopol, Turecko – † 11. máj 912 tamtiež), zvaný Múdry, alebo aj Filozof, bol byzantský cisár od roku 886.
Nový!!: Macedónska renesancia a Lev VI. (Byzantská ríša) · Pozrieť viac »
Macedónska dynastia
Skylitzovej kronike Macedónska dynastia bola vládnuca dynastia Byzantskej ríše v rokoch 8671056.
Nový!!: Macedónska renesancia a Macedónska dynastia · Pozrieť viac »
Malá Ázia
Malá Ázia alebo (ako región) Anatólia (tur. Anadolu, gr. Μικρά Ασία - Mikra Asia alebo Ανατολία - Anatolia, lat. Asia Minor) je polostrov na hranici Európy a Ázie, na ktorom sa dnes nachádza ázijská časť Turecka.
Nový!!: Macedónska renesancia a Malá Ázia · Pozrieť viac »
Malta
Malta, dlhý tvar Maltská republika (po maltsky Repubblika ta’ Malta), je malý ostrovný štát v Stredozemnom mori medzi Sicíliou a severnou Afrikou.
Nový!!: Macedónska renesancia a Malta · Pozrieť viac »
Mezopotámia
Mezopotámia (z) je názov.
Nový!!: Macedónska renesancia a Mezopotámia · Pozrieť viac »
Michal III. (Byzantská ríša)
Michal ako dieťa Michal III.
Nový!!: Macedónska renesancia a Michal III. (Byzantská ríša) · Pozrieť viac »
Nikefor II.
Nikefor II. (iné mená: Nikéforos II., Níkéforos II., Nikeforos II., Nikiforos II.) môže byť.
Nový!!: Macedónska renesancia a Nikefor II. · Pozrieť viac »
Nikolaos I. Mystikos
Svätý Nikolaos I. Mystikos (iné mená: Nikolaos Mystikos, Mikuláš Mystikos, Mikuláš I. Mystikos,; * 852, Itália † 15. máj 925Nikolaos, Patriarchen v. Konstantinopel. N. I. Mystikos In:, Konštantínopol) bol konštantínopolský patriarcha v rokoch 901907 a 912925. Známy je roznietením sporu o tetragamiu a vedením byzantskej regentskej rady v období neplnoletosti Konštantína VII. Korunoval prvého bulharského cára Simeona. Pravoslávnou cirkvou je považovaný za svätéhoNicholas I In: a jeho sviatok pripadá na 16. mája.
Nový!!: Macedónska renesancia a Nikolaos I. Mystikos · Pozrieť viac »
Otto I. (Svätá rímska ríša)
Otto I. Veľký (* 23. november 912, pravdepodobne Wallhausen, Východofranská ríša – † 7. máj 973, Memleben, Rímsko-nemecká ríša) bol syn Henricha I. Vtáčnika a Matildy z Ringelheimu, bol saský vojvoda, východofranský kráľ a prvý cisár Rímskonemeckej ríše (korunovaný za cisára v roku 962).
Nový!!: Macedónska renesancia a Otto I. (Svätá rímska ríša) · Pozrieť viac »
Patriarcha (cirkev)
Patriarcha (z lat. patriarcha Porov., a, ktoré však právne nemajú zvláštnu učiteľskú alebo právnu autoritu a ani ich štruktúra sa nepodobá štruktúre piatich historických patriarchátov. Viaceré z nich vznikli v snahe o podrobenie si východných kresťanov na dobytých či kolonizovaných územiach.
Nový!!: Macedónska renesancia a Patriarcha (cirkev) · Pozrieť viac »
Paulikánstvo
Theofila v roku 842 Paulikánstvopauliciánstvo, paulikánstvo In: (iné názvy: pauliciánstvo, paulikiánstvo či pavlikiánstvo, gr. Παυλικιανοί – Paulikianoi, arm. Պաւղիկեաններ) bol kresťanský heretický, pravdepodobne dualistický prúd, ktorý vznikol v 7.
Nový!!: Macedónska renesancia a Paulikánstvo · Pozrieť viac »
Pápež
Pápež (zriedkavo alebo zastarano: papa; najmä pre rímskeho pápeža: od roku 2000 Svätý Otec; v rokoch 1998 – 2000: Svätý otec, v rokoch 1953 – 1998: svätý otec, do roku 1953: svätý Otec) je najvyšší predstaviteľ v niektorých kresťanských cirkvách.
Nový!!: Macedónska renesancia a Pápež · Pozrieť viac »
Pečenehovia
Pečenehovia (príd. meno znie pečenežský, nie pečenehský) alebo (skôr nesprávne, ale často) Pečenegovia bol kmeňový zväz turkických, sarmatských a ugrofínskych kočovníkov.
Nový!!: Macedónska renesancia a Pečenehovia · Pozrieť viac »
Peloponéz (polostrov)
Peloponéz rozdelený na kraje s najvýznamnejšími stredovekými osadami. Príroda v kraji Arkádia Monemvasia Peloponéz (gréckym písmom Πελοπόννησος - starogr. Peloponnésos, novogr. Peloponnisos, doslova: Pelopov ostrov) alebo Morea (novogr. Μωρίας - Morias alebo Μωρέας - Moreas) je polostrov tvoriaci južnú časť Grécka.
Nový!!: Macedónska renesancia a Peloponéz (polostrov) · Pozrieť viac »
Roman I.
Roman I. na byzantskej minci Roman I. Lakapenos (* 870 - † 15. jún 948) (pôvodom vojvodca) oženil Konštantína so svojou dcérou, dal sa vyhlásiť za spoluvládcu a od roku 921 aj oficiálne za cisára, bojoval so Simeonom a roku 920 na synode ukončil spor o tetragamiu.
Nový!!: Macedónska renesancia a Roman I. · Pozrieť viac »
Roman II.
Roman II. (nazývaný aj: Porfyrogennétos alebo Porfyrogenet; * 939, Konštantínopol† 15. marec 963, Konštantínopol) bol byzantský cisár v rokoch 959963.
Nový!!: Macedónska renesancia a Roman II. · Pozrieť viac »
Rusi
Rusi (staršie: Rusovia, Veľkorusi; po rusky: русские, великоруссы) sú východoslovanský národ žijúci najmä na území Ruska dorozumievajúci sa ruským jazykom a píšuci azbukou.
Nový!!: Macedónska renesancia a Rusi · Pozrieť viac »
Sýria
Sýria, dlhý tvar Sýrska arabská republika, je štát na Blízkom východe (v západnej Ázii).
Nový!!: Macedónska renesancia a Sýria · Pozrieť viac »
Schizma
Schizma (gr.) je cirkevný rozkol, rozdelenie cirkvi podľa rituálnych rozdielov.
Nový!!: Macedónska renesancia a Schizma · Pozrieť viac »
Sicília
Sicília môže byť.
Nový!!: Macedónska renesancia a Sicília · Pozrieť viac »
Skopje
Skopje (macedon. Скопје) je hlavné a najväčšie mesto Severného Macedónska.
Nový!!: Macedónska renesancia a Skopje · Pozrieť viac »
Slovania
Významná (10%+) menšinova populácia Slovania (zastarano: Slovani, Slaviani, Slávi, historicky pravdepodobne: Slov(i)eni/Sloväni) sú najpočetnejšia etnická a jazyková skupina v Európe.
Nový!!: Macedónska renesancia a Slovania · Pozrieť viac »
Srbi
Srbi sú južnoslovanský národ v Srbsku, Čiernej Hore, Bosne a Hercegovine a Chorvátsku, ako aj v iných rozmanitých častiach sveta, spolu asi 12 000 000 – 13 000 000 ľudí.
Nový!!: Macedónska renesancia a Srbi · Pozrieť viac »
Staroveký Rím
Staroveký Rím je tradičné slovenské označenie štátneho útvaru, ktorý vznikol v 8. storočí pred Kr. na Apeninskom polostrove v dnešnom Ríme ako mestský štát, postupne ovládol celé Stredomorie a v roku 395 po Kr.
Nový!!: Macedónska renesancia a Staroveký Rím · Pozrieť viac »
Sviatoslav I.
Sviatoslav I. Igorevič (* 942, Kyjev, Ukrajina – † 972, pri Dnepri, Ukrajina) bol kniežaťom Kyjevskej Rusi v rokoch (945/962 – 972).
Nový!!: Macedónska renesancia a Sviatoslav I. · Pozrieť viac »
Synoda
Synoda (gr.) je cirkevný snem.
Nový!!: Macedónska renesancia a Synoda · Pozrieť viac »
Syrakúzy
Syrakúzy (tal. Siracusa, lat. Syracusae) sú mesto v provincii Syrakúzy, v autonómnom regióne na ostrove Sicília v Taliansku.
Nový!!: Macedónska renesancia a Syrakúzy · Pozrieť viac »
Uhorsko
Uhorsko (a) alebo uhorský štát bol multietnický štátny útvar v Karpatskej kotline od roku 895/896 do roku 1918.
Nový!!: Macedónska renesancia a Uhorsko · Pozrieť viac »
Varjagovia
Varjagovia alebo Variagovia boli švédski Vikingovia, ktorí podnikali obchodno-koristnícke výpravy do východnej Európy.
Nový!!: Macedónska renesancia a Varjagovia · Pozrieť viac »
Východofranská ríša
thumb Východofranská ríša (lat. Regnum Francorum orientalium – doslova "Kráľovstvo východných Frankov") je v historiografii označenie pre štát, ktorý vznikol rozdelením Franskej ríše v roku 843 (a ďalšími zmluvami v roku 870 a 880), a ktorého koniec sa spravidla symbolicky udáva k roku 911 (koniec vlády Karolovcov) či 919 (nástup Saskej dynastie), odkedy už hovoríme o Nemeckom kráľovstve.
Nový!!: Macedónska renesancia a Východofranská ríša · Pozrieť viac »
Vladimír I. (Kyjevská Rus)
Vladimír I. Sviatoslavič Veľký (starorusky: Володимръ Святославичь, po rusky: Владимир I Святославич) (* 960, Budutino - † 15. júl 1015, Berestovo) knieža Kyjevskej Rusi od roku 978 (podľa iných zdrojov od roku 980), iniciátor pokrstenia Staroruského štátu a v rokoch 978 - 986 tiež knieža Polackého kniežatstva, ktoré bolo v tom období pod správou Kyjevskej Rusi.
Nový!!: Macedónska renesancia a Vladimír I. (Kyjevská Rus) · Pozrieť viac »
Zóé Karbónopsina
Zóé Karbónopsina (iné prepisy: Zoe, Zoi, Zoé, Karbonopsina; v preklade: Čiernooká Zóé; gr. Ζωή Καρβωνοψίνα; * 9. stor.† po 920) bola byzantská cisárovná, štvrtá manželka cisára Leva VI., matka byzantského cisára Konštantína VII. a regentka v rokoch 914919.
Nový!!: Macedónska renesancia a Zóé Karbónopsina · Pozrieť viac »
1014
1014.
Nový!!: Macedónska renesancia a 1014 · Pozrieť viac »
1018
Žiadny popis.
Nový!!: Macedónska renesancia a 1018 · Pozrieť viac »
1025
Žiadny popis.
Nový!!: Macedónska renesancia a 1025 · Pozrieť viac »
1186
1186.
Nový!!: Macedónska renesancia a 1186 · Pozrieť viac »
842
Žiadny popis.
Nový!!: Macedónska renesancia a 842 · Pozrieť viac »
867
Žiadny popis.
Nový!!: Macedónska renesancia a 867 · Pozrieť viac »
869
Žiadny popis.
Nový!!: Macedónska renesancia a 869 · Pozrieť viac »
870
Žiadny popis.
Nový!!: Macedónska renesancia a 870 · Pozrieť viac »
872
Žiadny popis.
Nový!!: Macedónska renesancia a 872 · Pozrieť viac »
877
Žiadny popis.
Nový!!: Macedónska renesancia a 877 · Pozrieť viac »
894
Žiadny popis.
Nový!!: Macedónska renesancia a 894 · Pozrieť viac »
896
Žiadny popis.
Nový!!: Macedónska renesancia a 896 · Pozrieť viac »
902
Žiadny popis.
Nový!!: Macedónska renesancia a 902 · Pozrieť viac »
904
0904.
Nový!!: Macedónska renesancia a 904 · Pozrieť viac »
905
Žiadny popis.
Nový!!: Macedónska renesancia a 905 · Pozrieť viac »
906
Žiadny popis.
Nový!!: Macedónska renesancia a 906 · Pozrieť viac »
907
Žiadny popis.
Nový!!: Macedónska renesancia a 907 · Pozrieť viac »
913
Žiadny popis.
Nový!!: Macedónska renesancia a 913 · Pozrieť viac »
920
0920.
Nový!!: Macedónska renesancia a 920 · Pozrieť viac »
921
Žiadny popis.
Nový!!: Macedónska renesancia a 921 · Pozrieť viac »
927
Žiadny popis.
Nový!!: Macedónska renesancia a 927 · Pozrieť viac »
941
0941.
Nový!!: Macedónska renesancia a 941 · Pozrieť viac »
944
Žiadny popis.
Nový!!: Macedónska renesancia a 944 · Pozrieť viac »
961
Žiadny popis.
Nový!!: Macedónska renesancia a 961 · Pozrieť viac »
962
Žiadny popis.
Nový!!: Macedónska renesancia a 962 · Pozrieť viac »
963
0963.
Nový!!: Macedónska renesancia a 963 · Pozrieť viac »
968
Žiadny popis.
Nový!!: Macedónska renesancia a 968 · Pozrieť viac »
971
Žiadny popis.
Nový!!: Macedónska renesancia a 971 · Pozrieť viac »
975
• 8. júl - Edgar, anglosaský kráľ 0975.
Nový!!: Macedónska renesancia a 975 · Pozrieť viac »
976
Žiadny popis.
Nový!!: Macedónska renesancia a 976 · Pozrieť viac »
985
0985.
Nový!!: Macedónska renesancia a 985 · Pozrieť viac »
