Rýchlejšie ako prehliadači!
37 vzťahy: Cēsis, Estónsko, Križiaci, Kurši, Kurónsko, Latgalci, Litovci, Livónsko, Lotyšsko, Pápež, Prusko (historické územie), Rád mečových bratov, Rád nemeckých rytierov, Rižský záliv, Riga, Selovia, Ugrofíni, Visla, Západná Dvina, Zemgalovia, 1198, 1201, 1202, 1206, 1207, 1208, 1223, 1224, 1231, 1237, 1252, 1260, 1267, 1290, 13. storočie, 19. storočie, 9. storočie.
Cēsis
Cēsis je mesto v Lotyšsku ležiace na rieke Gauja.
Nový!!: Livónci a Cēsis · Pozrieť viac »
Estónsko
Estónsko, 1920 – 1940 Estónsky parlament v Tallinne Estónsko, dlhý tvar Estónska republika, je štát v severovýchodnej Európe, najsevernejšia a najmenšia z pobaltských krajín.
Nový!!: Livónci a Estónsko · Pozrieť viac »
Križiaci
Križiaci môže byť.
Nový!!: Livónci a Križiaci · Pozrieť viac »
Kurši
Kurši žili na pobreží Baltského mora.
Nový!!: Livónci a Kurši · Pozrieť viac »
Kurónsko
Historické regióny dnešneho Lotyšska Kurónsko (zriedkavejšie Kuronsko) alebo Kurland (po lotyšsky Kurzeme, po nemecky Kurland, po poľsky Kurlandia, po rusky Курляндия - Kurľandija) je historické územie v dnešnom Lotyšsku (jeho menšia časť leží aj v dnešnej Litve), západne od Rižského zálivu.
Nový!!: Livónci a Kurónsko · Pozrieť viac »
Latgalci
Latgalci alebo Latgali alebo Letgalovia sú etnografická skupina Lotyšov.
Nový!!: Livónci a Latgalci · Pozrieť viac »
Litovci
Litovci patria k baltským národom, ktoré obývajú východné pobrežie Baltského mora.
Nový!!: Livónci a Litovci · Pozrieť viac »
Livónsko
Livónsko (po lotyšsky: Livonija (Vidzeme), po estónsky: Liivimaa, po litovsky: Livonija, po nemecky: Livland, po poľsky: Inflanty, po rusky: Лифляндия) je historické územie a historický štát na území dnešného Lotyšska a Estónska.
Nový!!: Livónci a Livónsko · Pozrieť viac »
Lotyšsko
Lotyšsko, lotyšsky:, dlhý tvar Lotyšská republika, je štát vo východnej Európe, prostredná z troch pobaltských krajín.
Nový!!: Livónci a Lotyšsko · Pozrieť viac »
Pápež
Pápež (zriedkavo alebo zastarano: papa; najmä pre rímskeho pápeža: od roku 2000 Svätý Otec; v rokoch 1998 – 2000: Svätý otec, v rokoch 1953 – 1998: svätý otec, do roku 1953: svätý Otec) je najvyšší predstaviteľ v niektorých kresťanských cirkvách.
Nový!!: Livónci a Pápež · Pozrieť viac »
Prusko (historické územie)
Rádový hrad Marienburg (poľ. Malbork) Ružovou, zelenou, belasou a žltou je na mape vyznačené (poľské) Kráľovské Prusko a bledosivou Pruské vojvodstvo. Prusko je historické územie pri Baltskom mori v dnešnom Poľsku, Rusku a (malá časť) v Litve, ktoré zodpovedá (zjednodušene povedané) buď len Východnému Prusku, alebo Východnému Prusku a Západnému Prusku.
Nový!!: Livónci a Prusko (historické územie) · Pozrieť viac »
Rád mečových bratov
Rád mečových bratov známy aj pod názvami Rytieri meča, Livónsky rád alebo Livónski rytieri zohral úlohu pri šírení kresťanstva v Livónsku (dnes súčasťou Lotyšska a Estónska).
Nový!!: Livónci a Rád mečových bratov · Pozrieť viac »
Rád nemeckých rytierov
Rád nemeckých rytierov (oficiálny názov Rád bratov nemeckého domu sv. Márie v Jeruzaleme) je nemecký stredoveký rytiersky rád, dnes čisto náboženský rehoľný rád.
Nový!!: Livónci a Rád nemeckých rytierov · Pozrieť viac »
Rižský záliv
Rižský záliv je záliv, na východnom okraji Baltského mora, pri brehoch Lotyšska a Estónska.
Nový!!: Livónci a Rižský záliv · Pozrieť viac »
Riga
Riga (po lotyšsky: Rīga) je hlavné a najväčšie mesto Lotyšska.
Nový!!: Livónci a Riga · Pozrieť viac »
Selovia
Selovia žili na území východne od Zemgalov na ľavom brehu rieky Daugava.
Nový!!: Livónci a Selovia · Pozrieť viac »
Ugrofíni
Ugrofíni sú národy a národnosti, ktorých jazyky patria do ugrofínskej vetvy uralskej jazykovej rodiny: Maďari, Fíni, Kareli, Estónci, Laponci, Mordvania, Marijčania, Udmurti, Komijčania, Chantovia, Vepsovia, Mansovia a Ižorči.
Nový!!: Livónci a Ugrofíni · Pozrieť viac »
Visla
Visla je najväčšia rieka v Poľsku; dĺžka 1047 km, povodie.
Nový!!: Livónci a Visla · Pozrieť viac »
Západná Dvina
Západná Dvina v Bielorusku Povodie Západnej Dviny Západná Dvina je rieka prameniaca vo Valdajskej pahorkatine v západnej časti Ruska.
Nový!!: Livónci a Západná Dvina · Pozrieť viac »
Zemgalovia
Na východe od Kuršov v oblasti Lielupe žili Zemgalovia, na juhu hraničiaci s územím dnešnej Litvy.
Nový!!: Livónci a Zemgalovia · Pozrieť viac »
1198
Žiadny popis.
Nový!!: Livónci a 1198 · Pozrieť viac »
1201
Žiadny popis.
Nový!!: Livónci a 1201 · Pozrieť viac »
1202
Žiadny popis.
Nový!!: Livónci a 1202 · Pozrieť viac »
1206
Žiadny popis.
Nový!!: Livónci a 1206 · Pozrieť viac »
1207
Žiadny popis.
Nový!!: Livónci a 1207 · Pozrieť viac »
1208
Žiadny popis.
Nový!!: Livónci a 1208 · Pozrieť viac »
1223
Žiadny popis.
Nový!!: Livónci a 1223 · Pozrieť viac »
1224
1224.
Nový!!: Livónci a 1224 · Pozrieť viac »
1231
Žiadny popis.
Nový!!: Livónci a 1231 · Pozrieť viac »
1237
Žiadny popis.
Nový!!: Livónci a 1237 · Pozrieť viac »
1252
Žiadny popis.
Nový!!: Livónci a 1252 · Pozrieť viac »
1260
Žiadny popis.
Nový!!: Livónci a 1260 · Pozrieť viac »
1267
Žiadny popis.
Nový!!: Livónci a 1267 · Pozrieť viac »
1290
Žiadny popis.
Nový!!: Livónci a 1290 · Pozrieť viac »
13. storočie
13.
Nový!!: Livónci a 13. storočie · Pozrieť viac »
19. storočie
19.
Nový!!: Livónci a 19. storočie · Pozrieť viac »
9. storočie
9.
Nový!!: Livónci a 9. storočie · Pozrieť viac »
