Pracujeme na obnove aplikácie Unionpedia v Google Play Store
VychádzajúcePrichádzajúce
🌟Zjednodušili sme náš dizajn pre lepšiu navigáciu!
Instagram Facebook X LinkedIn

Lakónia

Index Lakónia

Mystras Lakónia (gr. Λακωνία - novogr. Lakonia, starogr. Lakónia) je historický región a krajská jednotka v Grécku, na Peloponéze.

Otvoriť v Google Maps

Obsah

  1. 34 vzťahy: Achájci, Arvaniti, Atény, Benátky, Byzantská ríša, Dóri, Góti, Gréčtina, Gréci, Grécke povstanie, Grécko, Grécky folklór, Huni, Ióni, Karyes (Lakónia), Mani, Menelaos, Mykénska kultúra, Mystras, Oliva, Organizácia Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru, Pelasgovia, Peloponéz, Petros Mauromichalis, Pomaranč, Pyrgos, Sicília, Slovania, Sparta, Sparta (starovek), Sparti, Staroveký Rím, Toponymum, Vinič.

  2. Okresy v Grécku

Achájci

Achájci (gr. Αχαιοί - Achaioi) alebo zastarano aj Achájovia bol jeden z hlavných starogréckych kmeňov.

Pozrieť Lakónia a Achájci

Arvaniti

Arvaniti (arvan. Αρbε̰ρεσ̈ε̰ – Arbereše) sú po albánsky hovoriace obyvateľstvo južného Grécka.

Pozrieť Lakónia a Arvaniti

Atény

Chrám Erechteion Atény sú hlavné a najväčšie mesto Grécka a zároveň hlavné mesto gréckeho regiónu Atika (Attikí).

Pozrieť Lakónia a Atény

Benátky

Benátky (v benátskom nárečí Venezsia) sú hlavné mesto severotalianskeho regiónu Benátsko, ležiace v močaristej Benátskej lagúne, v severnej časti Jadranského mora.

Pozrieť Lakónia a Benátky

Byzantská ríša

Konštantín Veľký s modelom Konštantínopola (detail mozaiky v Hagia Sofia) Byzantská ríša (iné názvy: Byzancia, Byzant, Byzantsko, pre rané obdobie: Východorímska ríša alebo Východorímske cisárstvo; obyvateľ Byz.

Pozrieť Lakónia a Byzantská ríša

Dóri

Sparťan, 5. storočie pred Kr. Dóri alebo Dórovia (gr. Δωριείς - Dórieis) boli jeden zo starogréckych kmeňov.

Pozrieť Lakónia a Dóri

Góti

Góti Góti boli východogermánske kmene sídliace pôvodne v južnom Švédsku (dnes Gotland).

Pozrieť Lakónia a Góti

Gréčtina

Gréčtina môže byť.

Pozrieť Lakónia a Gréčtina

Gréci

Grécka revolúcia, Theodoros Vryzakis Gréci sú národ indoeurópskeho pôvodu.

Pozrieť Lakónia a Gréci

Grécke povstanie

Grécka vojna za nezávislosť alebo grécka revolúcia alebo grécke povstanie (gr. Η Ελληνική επανάσταση-I Elliniki epanastasi) bolo povstanie proti osmanskej (tureckej) nadvláde v Grécku v rokoch 18211829/1831 (s dozvukmi až do roku 1923).

Pozrieť Lakónia a Grécke povstanie

Grécko

Mapa Grécka Grécko (alebo Ελλάς – Ellas), dlhý tvar Grécka republika je štát ležiaci v južnej Európe na juhu Balkánskeho polostrova, na Peloponézskom polostrove, na ostrove Kréta a v Malej Ázii (ostrovy Rodos, Samos, Chios, Psara, Lesbos, Kastelorizo a iné menšie).

Pozrieť Lakónia a Grécko

Grécky folklór

Kréťania Grécky folklór je pomenovanie pre ľudové zvyky a hudbu moderných Grékov.

Pozrieť Lakónia a Grécky folklór

Huni

Hunská ríša Huni boli zväz nomádskych kmeňov mongolsko-tureckého pôvodu, ktorý vyvolal sťahovanie národov.

Pozrieť Lakónia a Huni

Ióni

Ióni alebo Iónovia gr. Ίωνες (Íones), boli podľa tradície jeden zo štyroch hlavných starogréckych kmeňov (Achájci, Aiolovia, Dóri).

Pozrieť Lakónia a Ióni

Karyes (Lakónia)

Artemis Karyes, gr. Καρυές, starogr. Karyai, Καρυαί, do r. 1930 Arachova, Αράχωβα, je obec v Grécku, na Peloponéze v kraji Lakónia, neďaleko Sparti.

Pozrieť Lakónia a Karyes (Lakónia)

Mani

Mani môže byť.

Pozrieť Lakónia a Mani

Menelaos

Menelaos môže byť.

Pozrieť Lakónia a Menelaos

Mykénska kultúra

Mykénska kultúra (alebo Mykénska civilizácia) bola poslednou fázou doby bronzovej v starovekom Grécku, ktorá trvala približne od roku 1750 do roku 1050 pred Kr.

Pozrieť Lakónia a Mykénska kultúra

Mystras

Mystras je grécke mesto v regióne Peloponéz.

Pozrieť Lakónia a Mystras

Oliva

Oliva môže byť.

Pozrieť Lakónia a Oliva

Organizácia Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru

Organizácia Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru alebo Organizácia OSN pre vzdelávanie, vedu a kultúru (skratka UNESCO) je medzinárodná organizácia systému OSN, ktorá má mandát na rozvoj vzdelávacieho, vedeckého a kultúrneho potenciálu svetového spoločenstva.

Pozrieť Lakónia a Organizácia Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru

Pelasgovia

Mapa oblastí, ktoré Pelasgovia pravdepodobne osídlili Pelasgovia boli obyvatelia Grécka pred príchodom Grékov.

Pozrieť Lakónia a Pelasgovia

Peloponéz

Peloponéz môže byť.

Pozrieť Lakónia a Peloponéz

Petros Mauromichalis

Petos Mauromichalis, známy hlavne pod menom Petrobey Mauromichalis (* 1765 – † 1848, Atény), bol bohatý peloponézsky grécky kočabaši a jeden z najvýznamnejších generálov v Gréckej vojne za nezávislosť.

Pozrieť Lakónia a Petros Mauromichalis

Pomaranč

Pomaranče Pomaranče a pomarančový džús Pomaranč je plod citrónovníka pomarančového (citrus sinensis).

Pozrieť Lakónia a Pomaranč

Pyrgos

*Pre starogrécku kolóniu v dnešnom Bulharsku s rovnakým menom pozri: Burgas Pyrgos, gr. Πύργος (veža) je mesto v Grécku v peloponézskom kraji Ilia, 19 km od Olympie.

Pozrieť Lakónia a Pyrgos

Sicília

Sicília môže byť.

Pozrieť Lakónia a Sicília

Slovania

Významná (10%+) menšinova populácia Slovania (zastarano: Slovani, Slaviani, Slávi, historicky pravdepodobne: Slov(i)eni/Sloväni) sú najpočetnejšia etnická a jazyková skupina v Európe.

Pozrieť Lakónia a Slovania

Sparta

Sparta je názov.

Pozrieť Lakónia a Sparta

Sparta (starovek)

Sparta alebo Lakedaimón (– Sparté) bol prominentný mestský štát v starovekom Grécku.

Pozrieť Lakónia a Sparta (starovek)

Sparti

Centrum Sparty Sparti (gr., Σπάρτη - Sparti) je mesto v kraji Lakónia na Peloponéze.

Pozrieť Lakónia a Sparti

Staroveký Rím

Staroveký Rím je tradičné slovenské označenie štátneho útvaru, ktorý vznikol v 8. storočí pred Kr. na Apeninskom polostrove v dnešnom Ríme ako mestský štát, postupne ovládol celé Stredomorie a v roku 395 po Kr.

Pozrieť Lakónia a Staroveký Rím

Toponymum

Toponymum (iné názvy:geografický názov, zemepisný názov, zemepisné vlastné meno, geonymum, miestny názov, miestne meno) je vlastné meno topografického objektu, teda vlastné podstatné meno neživého objektu alebo javu pevne fixovaného v krajine, napr.

Pozrieť Lakónia a Toponymum

Vinič

Vinič alebo zastarano réva (lat. Vitis) je rod popínavých rastlín čeľade viničovitých (lat. Vitaceae), ktorý zahrnuje približne 70 druhov.

Pozrieť Lakónia a Vinič

Pozri tiež

Okresy v Grécku