Rýchlejšie ako prehliadači!
25 vzťahy: Antimón, Ďalekovýchodný ekonomický rajón, Čukotka (autonómny okruh), Cín, Gulag (1930 – 1960), Josif Vissarionovič Stalin, Kolyma (rieka), Magadan, Magadanská oblasť, Meď, Ochotské more, Ortuť, Permafrost, Rašelina, Ropa, Rusko, Severný ľadový oceán, Severný polárny kruh, Striebro, Tundra, Uhlie, Varlam Tichonovič Šalamov, Východosibírske more, Volfrám, Zlato.
Antimón
Antimón (lat. stibium) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Sb a protónové číslo 51.
Nový!!: Kolymský kraj a Antimón · Pozrieť viac »
Ďalekovýchodný ekonomický rajón
Ďalekovýchodný ekonomický rajón na mape Ruska. Ďaleký východ je jeden z dvanástich ekonomických rajónov Ruskej federácie.
Nový!!: Kolymský kraj a Ďalekovýchodný ekonomický rajón · Pozrieť viac »
Čukotka (autonómny okruh)
Čukotská krajina Čukotka, dlhý tvar Čukotský autonómny okruh, na ruskom Ďalekom východe je najvzdialenejší severovýchodný región Ruska.
Nový!!: Kolymský kraj a Čukotka (autonómny okruh) · Pozrieť viac »
Cín
Cín (lat. stannum) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Sn a protónové číslo 50.
Nový!!: Kolymský kraj a Cín · Pozrieť viac »
Gulag (1930 – 1960)
Rozšírenie táborov na území ZSSR. Gulag, presnejšie GULAG, je skratka počiatočných názvov (pozri nižšie) sovietskej organizácie zodpovednej za správu (hlavných) pracovných trestaneckých táborov v ZSSR, ktorá existovala v rokoch 1930 – 1960; zároveň prenesene označenie pre zariadenia (tábory) a systém pod jej správou.
Nový!!: Kolymský kraj a Gulag (1930 – 1960) · Pozrieť viac »
Josif Vissarionovič Stalin
Josif Vissarionovič Stalin (rodným menom; * 18. december (6. december podľa juliánskeho kalendára) 1878, Gori – † 5. marec 1953, Moskva) bol sovietsky diktátor, stranícky a štátny činiteľ gruzínskeho pôvodu, vodca Sovietskeho zväzu v rokoch 1924 až 1953.
Nový!!: Kolymský kraj a Josif Vissarionovič Stalin · Pozrieť viac »
Kolyma (rieka)
Kolyma je rieka v severovýchodnej časti Sibíri.
Nový!!: Kolymský kraj a Kolyma (rieka) · Pozrieť viac »
Magadan
Magadan je mesto v Rusku.
Nový!!: Kolymský kraj a Magadan · Pozrieť viac »
Magadanská oblasť
Magadanská oblasť patrí do najsevernejšieho pásma ruského Ďalekého východu.
Nový!!: Kolymský kraj a Magadanská oblasť · Pozrieť viac »
Meď
Meď (cuprum) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Cu a protónové číslo 29.
Nový!!: Kolymský kraj a Meď · Pozrieť viac »
Ochotské more
Mapa mora (po anglicky) Ochotské more je okrajové more Tichého oceánu pri východnom pobreží Ázie.
Nový!!: Kolymský kraj a Ochotské more · Pozrieť viac »
Ortuť
Ortuť (lat. Hydrargyrum; tvar na -ný/-natý znie ortutný/ortutnatý, nie ortuťný/ortuťnatý) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Hg a protónové číslo 80.
Nový!!: Kolymský kraj a Ortuť · Pozrieť viac »
Permafrost
maximálne sezónne rozšírenie snehu Permafrost (z angl. permafrost, stále zamrznutá pôda, trvalo zamrznutá pôda, trvalo zmrznutá pôda, večne zamrznutá pôda, večne zmrznutá pôda, večne zamrznutá zem, pergelisol, tjaele, tjäle; staršie: večná mrzlota, mrzlota) je geologický termín označujúci dlhodobo zamrznuté povrchové oblasti (s priemernými ročnými teplotami pod, alebo okolo 0° C), kde doba zamrznutia je dva a viac rokov.
Nový!!: Kolymský kraj a Permafrost · Pozrieť viac »
Rašelina
Rašelina je tmavohnedé až čierne rezíduum, ktoré vzniká pri rozklade a rozpade machov, trávnatých rastlín a stromov vo vlhkom a močiarnom prostredí, tzv.
Nový!!: Kolymský kraj a Rašelina · Pozrieť viac »
Ropa
Ropa Ropa je horľavá kvapalina tvorená zmesou uhľovodíkov, najmä alkánov, nafténov a aj arénov a polárnych zlúčenín (živice, asfaltény a iné)Lintnerová, O. 2009: Univerzita Komenského, Bratislava, 118 s..
Nový!!: Kolymský kraj a Ropa · Pozrieť viac »
Rusko
Rusko, dlhý tvar Ruská federácia (RF), je transkontinentálna krajina rozprestierajúca sa na území východnej Európy a severnej Ázie.
Nový!!: Kolymský kraj a Rusko · Pozrieť viac »
Severný ľadový oceán
Severný ľadový oceán Severný ľadový oceán (zastarano Severné ľadové more/Severné Ľadové more), ktorého väčšina sa nachádza za severným polárnym kruhom, je najmenším aj najplytším z piatich oceánov Zeme.
Nový!!: Kolymský kraj a Severný ľadový oceán · Pozrieť viac »
Severný polárny kruh
Poloha severnej polárnej kružnice Severný polárny kruh (správnejšie severná polárna kružnica) je myslená kružnica, ktorá pretína všetky najjužnejšie miesta na severnej pologuli, z ktorých je možné vidieť počas 24 hodín Slnko za letného slnovratu, teda kde Slnko, za letného slnovratu nezapadne za obzor, a na ktorých Slnko za zimného slnovratu nevyjde nad obzor.
Nový!!: Kolymský kraj a Severný polárny kruh · Pozrieť viac »
Striebro
Striebro, chemická značka Ag (lat. Argentum) je ušľachtilý kov bielej farby, používaný človekom už od staroveku.
Nový!!: Kolymský kraj a Striebro · Pozrieť viac »
Tundra
Mapa arktickej tundry Aljaške Tundra (z fín. tunturi - bezlesná, holá krajina) je vegetačný typ polárneho a subpolárneho pásma.
Nový!!: Kolymský kraj a Tundra · Pozrieť viac »
Uhlie
Uhlie je čierna alebo hnedočierna horľavá hornina z radu kaustobiolitov, ktorá vznikla v uhoľných panvách procesmi preuhoľňovania z odumretých rastlinných tiel účinkom tlaku a teplotyVladár, J. a kolektív, Encyklopédia Slovenska VI.
Nový!!: Kolymský kraj a Uhlie · Pozrieť viac »
Varlam Tichonovič Šalamov
Varlam Tichonovič Šalamov (* 18. jún 1907, Vologda, Rusko – 17. január 1982 Moskva, tamtiež) bol významný ruský prozaik a básnik.
Nový!!: Kolymský kraj a Varlam Tichonovič Šalamov · Pozrieť viac »
Východosibírske more
Východosibírske more Východosibírske more je more zodpovedajúce pobrežnej šelfovej časti Severného ľadového oceána pri severovýchodnom pobreží Ruska.
Nový!!: Kolymský kraj a Východosibírske more · Pozrieť viac »
Volfrám
Volfrám (zastarano wolfram, nesprávne wolfrám) je chemický prvok s chemickou značkou W a protónovým číslom 74.
Nový!!: Kolymský kraj a Volfrám · Pozrieť viac »
Zlato
Zlato (lat. aurum) je chemický prvok v periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Au a protónové číslo 79.
Nový!!: Kolymský kraj a Zlato · Pozrieť viac »
