Obsah
18 vzťahy: Amfitryón, Artemis (bohyňa), Éós, Déión (syn Aiola), Erechtheus, Gréci, Grécka mytológia, Hermes (boh), Hersé (dcéra Kekropa), Kefalonia, Kekrops I., Nefelé, Peloponéz (polostrov), Prokris (dcéra Erechthea), Publius Ovidius Naso, Starogréčtina, Starovek, Téby (Bojócia).
Amfitryón
Amfitryón (starogr. Ἀμφιτρύων – Amfitryón, latinsky Amphitryon) je v gréckej mytológii syn kráľa Alkaia a jeho nástupcom na tiryntskom trónu.
Pozrieť Kefalos (mytológia) a Amfitryón
Artemis (bohyňa)
Leóchara) z cca roku 330 pred Kr., Louvre Artemis alebo Artemida (po grécky Ἄρτεμις - Artemis, po latinsky Diana) je starogrécka dcéra bohyne Léto (Latóny) a boha Dia a sestra (dvojička) boha Apolóna (Foiba).
Pozrieť Kefalos (mytológia) a Artemis (bohyňa)
Éós
''Éós a Tithónos'', červenofigurálne oinochoé, cca 470 – 460 pred Kr. Éós (iné názvy: Eós, Eos, Zora, Zornička; gr. Ἠώς – Éós alebo Ἕως – Eós; latiniz.
Pozrieť Kefalos (mytológia) a Éós
Déión (syn Aiola)
Déión alebo Déioneus (starogr. Δηίων, Δηιονεύς – Deión, Déioneus) je v gréckej mytológii jeden zo siedmich synov Aiola a jeho manželky Enarety.
Pozrieť Kefalos (mytológia) a Déión (syn Aiola)
Erechtheus
''Erechtheion'' Erechtheus alebo aj Erechtheus II. je v gréckej mytológii syn aténskeho kráľa Pandióna I. a jeho manželky Zeuxippy.
Pozrieť Kefalos (mytológia) a Erechtheus
Gréci
Grécka revolúcia, Theodoros Vryzakis Gréci sú národ indoeurópskeho pôvodu.
Pozrieť Kefalos (mytológia) a Gréci
Grécka mytológia
Grécka mytológia je súbor gréckych mýtov.
Pozrieť Kefalos (mytológia) a Grécka mytológia
Hermes (boh)
''Hermes Ingenui'' Hermes alebo Hermés (po grécky Ἑρμῆς - Hermes/iný prepis Hermés, po latinsky Mercurius, čiže Merkúr), syn Dia a plejády Maie, je v starogréckej mytológii okrídlený posol bohov.
Pozrieť Kefalos (mytológia) a Hermes (boh)
Hersé (dcéra Kekropa)
''Boh Hermes uvidel Hersu'', autor:Jan Boeckhorst (1604–1668) Hersé alebo Hersa dcéra aténskeho kráľa Kekropa I. a jeho manželky Aglaury.
Pozrieť Kefalos (mytológia) a Hersé (dcéra Kekropa)
Kefalonia
Poloha ostrova Ostrov Kefalonia pri pohľade z vesmíru Kefalonia (novogr. Κεφαλονιά – Kefalonia/ľudovo Κεφαλλονιά – Kefallonia, staršie aj Kefallinia alebo Keffalónia, tal.
Pozrieť Kefalos (mytológia) a Kefalonia
Kekrops I.
Kekrops Kekrops (starogr. Κέκροψ – Kekrops, latinsky Cecrops) je v gréckej mytológii zakladateľ Atén a prvý aténsky kráľ.
Pozrieť Kefalos (mytológia) a Kekrops I.
Nefelé
Pompejí Nefelé alebo Nefela alebo zastarano Nefele (starogr. Νεφέλη – Nefelé) bola v gréckej mytológii bohyňa oblakov, stala sa manželkou orchomenského kráľa Athamasa.
Pozrieť Kefalos (mytológia) a Nefelé
Peloponéz (polostrov)
Peloponéz rozdelený na kraje s najvýznamnejšími stredovekými osadami. Príroda v kraji Arkádia Monemvasia Peloponéz (gréckym písmom Πελοπόννησος - starogr. Peloponnésos, novogr.
Pozrieť Kefalos (mytológia) a Peloponéz (polostrov)
Prokris (dcéra Erechthea)
''Prokris a Kefalos'', autor: Jean-Honoré Fragonard (1732–1806) Prokris je v gréckej mytológii dcéra aténskeho kráľa Erechthea a jeho manželky Praxithey.
Pozrieť Kefalos (mytológia) a Prokris (dcéra Erechthea)
Publius Ovidius Naso
Publius Ovidius Naso alebo Ovídius (* 20. marec 43 pred Kr., Sulmo Taliansko – † 17 po Kr. Tomis, dnes Konstanca, Rumunsko) bol rímsky elegický básnik, jeden z najväčších literátov starovekého Ríma.
Pozrieť Kefalos (mytológia) a Publius Ovidius Naso
Starogréčtina
Starogréčtina je prvá etapa vývinu gréčtiny.
Pozrieť Kefalos (mytológia) a Starogréčtina
Starovek
Mykénach Starovek je tradičné označenie obdobia svetových dejín, ktoré sa začína vznikom písomných systémov resp.
Pozrieť Kefalos (mytológia) a Starovek
Téby (Bojócia)
Téby alebo Thébai (alebo), dnes Thiva, bolo mesto v strednom starovekom Grécku.