Rýchlejšie ako prehliadači!
50 vzťahy: Alexander Veľký, Antigonos Jednooký, Arianizmus, Atény, Štvrtá križiacka výprava, Biskup, Bitýnia, Byzantská ríša, Cassius Dio, Cirkev, Druhý nicejský koncil, Góti, Gréci, Grécke jazyky, Hagia Sofia, Hipparchos z Nikaie, Islam, Istanbul, Justinián I., Konštantín I. (cisár), Koncil, Kresťan, Macedónia (historické územie), Malá Ázia, Nicejské vyznanie viery, Nikajské cisárstvo, Obrazoborectvo, Osmanská ríša, Pitná voda, Prvá križiacka výprava, Prvý nicejský koncil, Rímska ríša, Seldžuci, Tráci, Trácia (historické územie), Turci, Turecko, Východoeurópsky čas, 1080, 1097, 1204, 1259, 1261, 1331, 1453, 155, 240, 325, 6. storočie, 787.
Alexander Veľký
Britskom múzeu. Alexander Veľký alebo Alexander/Alexandros Macedónsky alebo Alexander III. (resp.) (* medzi 20. júlom a 30. júlom 356 pred Kr., Pella – † 10. jún/11. jún 323 pred Kr., Babylon) bol macedónsky kráľ.
Nový!!: İznik a Alexander Veľký · Pozrieť viac »
Antigonos Jednooký
Antigonos Jednooký, (gr. Monofthalmos), alebo aj Kyklop, (* asi 380, † 301 pred Kr.), bol macedónsky vojenský veliteľ a politik v 4.
Nový!!: İznik a Antigonos Jednooký · Pozrieť viac »
Arianizmus
Arianizmus alebo ariánstvo je christologické učenie alexandrijského biskupa Areia, ktorý nepriznáva Kristovi rovnocennosť s Bohom.
Nový!!: İznik a Arianizmus · Pozrieť viac »
Atény
Chrám Erechteion Atény sú hlavné a najväčšie mesto Grécka a zároveň hlavné mesto gréckeho regiónu Atika (Attikí).
Nový!!: İznik a Atény · Pozrieť viac »
Štvrtá križiacka výprava
Štvrtá križiacka výprava (12021204) bola vojenská výprava, ktorej pôvodným cieľom bolo obsadiť Jeruzalem najprv prevzatím kontroly nad Egyptom, ale v roku 1204 skončila dobytím Konštantínopola, hlavného mesta Byzantskej ríše.
Nový!!: İznik a Štvrtá križiacka výprava · Pozrieť viac »
Biskup
Príklad erbu biskupa rímskokatolíckej cirkvi (bez erbového znamenia a hesla) Biskup (z gr. επισκοπος, episkopos - dozorca) je vysvätený člen kresťanského kléru, ktorý má autoritu nad určitým spoločenstvom veriacich.
Nový!!: İznik a Biskup · Pozrieť viac »
Bitýnia
Rímska ríša okolo roku 125, červeno zvýraznená Bitýnia Provincia Bitýnia Bitýnia (starogr. Βιθυνία – Bithynia) je historický kraj na severe Anatólie, východne od Konštantínopolu.
Nový!!: İznik a Bitýnia · Pozrieť viac »
Byzantská ríša
Konštantín Veľký s modelom Konštantínopola (detail mozaiky v Hagia Sofia) Byzantská ríša (iné názvy: Byzancia, Byzant, Byzantsko, pre rané obdobie: Východorímska ríša alebo Východorímske cisárstvo; obyvateľ Byz. ríše sa volá Byzantínec), je umelý názov pre východnú, grécko-orientálnu časť Rímskej ríše a pre nadväzujúci stredoveký štát.
Nový!!: İznik a Byzantská ríša · Pozrieť viac »
Cassius Dio
Lucius Cassius Dio Cocceianus (* cca 155 alebo 163/164 – † po roku 229), známy ako Cassius Dio, Dio Cassius alebo Dio bol staroveký rímsky historik a štátny úradník.
Nový!!: İznik a Cassius Dio · Pozrieť viac »
Cirkev
Cirkev môže byť.
Nový!!: İznik a Cirkev · Pozrieť viac »
Druhý nicejský koncil
Miesto konania koncilu - dnes už bývalý chrám Hagia Sophia v meste İznik (Nikaia) Druhý nicejský koncil bol ekumenický koncil, ktorý sa konal v dňoch 24. septembra až 23. októbra 787 v meste Nikaia (lat. Nicaea; dnes mesto İznik v Turecku).
Nový!!: İznik a Druhý nicejský koncil · Pozrieť viac »
Góti
Góti Góti boli východogermánske kmene sídliace pôvodne v južnom Švédsku (dnes Gotland).
Nový!!: İznik a Góti · Pozrieť viac »
Gréci
Grécka revolúcia, Theodoros Vryzakis Gréci sú národ indoeurópskeho pôvodu.
Nový!!: İznik a Gréci · Pozrieť viac »
Grécke jazyky
Grécke jazyky alebo nepresne gréčtina je súhrnné označenie pre jazyky starovekého, stredovekého a súčasného Grécka.
Nový!!: İznik a Grécke jazyky · Pozrieť viac »
Hagia Sofia
Hagia Sofia (ďalšie názvy pozri nižšie) je bývalý byzantský kresťanský chrám, neskôr turecká moslimská mešita na Zlatom rohu v Istanbule.
Nový!!: İznik a Hagia Sofia · Pozrieť viac »
Hipparchos z Nikaie
Hipparchus Hipparchos z Nikaie (* 190 pred Kr. – † 120 pred Kr.) je najväčší starogrécky astronóm, zakladateľ vedeckej astronómie založenej na pozorovaní, predchodca Ptolemaiov.
Nový!!: İznik a Hipparchos z Nikaie · Pozrieť viac »
Islam
Islam (iné názvy: nespisovne, ale často islám, iné (zriedkavé) názvy: moslimstvo, mohamedánstvo, musulmanstvo, mohamedanizmus) je monoteistické, univerzálne, abrahámovské náboženstvo, založené na učení proroka Mohameda, ktoré vyznáva vyše 1,9 miliardy ľudí.
Nový!!: İznik a Islam · Pozrieť viac »
Istanbul
Istanbul (po turecky İstanbul; 324 – 1930 Konštantínopol alebo Carihrad; do 324 Byzantion; podrobnosti o názvoch pozri nižšie) je najväčšie mesto v Turecku.
Nový!!: İznik a Istanbul · Pozrieť viac »
Justinián I.
Justinián I. Veľký, iné mená: Justinian I., Justinianos I./Justiniános I./Jústiniános I., I(o)ustinianos I./I(o)ustiniános I./Iústiniános I., Justianianus I., Iustinianus I. po latinsky Flavius Petrus Sabbatius Iustinianus, po starogrécky Ιουστινιανός Φλάβιος Πέτρος Σαββάτιος - Ioustinianos Flabios Petros Sabbatios; *482, Tauresium pri Skopje†14. november 565, Konštantínopol) bol byzantský cisár, jeden z najvýznamnejších vladárov neskorého staroveku a najpozoruhodnejších byzantských (východorímskych) cisárov vôbec. Významné boli jeho reformy rímskeho práva a dielo dnes známe ako (Corpus iuris civilis), ako i rozsiahla stavebná činnosť a rozsiahla vojenská expanzia, ktorej cieľom bolo získať naspäť územie bývalej Rímskej ríše v západnej Európe (severná Afrika, dnešné Taliansko, juh Pyrenejského polostrova). V jej dôsledku sa Byzantská ríša rozšírila do celého Stredomoria. Pravoslávna cirkev ho považuje za svätého. Jeho pamiatku si pripomínajú 14. novembra.Justinián I. Veliký. In: JUSTINIAN I In.
Nový!!: İznik a Justinián I. · Pozrieť viac »
Konštantín I. (cisár)
Hlava Konštantínovej kolosálnej sochy v Kapitolských múzeách v Ríme Konštantín (I.) (iné mená: Konstantinus (I.), Constantinus (I.), Konstantinos (I.), Kónstantinos (I.), Kónstantínos (I.), Flavius Valerius Constantinus), zvaný Veľký, (* 27. február 272 alebo 273 – † 22. máj 337) bol od roku 306 rímsky cisár, od roku 324 jediný rímsky cisár.
Nový!!: İznik a Konštantín I. (cisár) · Pozrieť viac »
Koncil
Koncil (z lat. concilium) je zhromaždenie hodnostárov cirkvi katolíckej cirkvi.
Nový!!: İznik a Koncil · Pozrieť viac »
Kresťan
Slávni kresťania Slovo kresťan je odvodené od slova Kristus (gr. christianos - „kristovec“).
Nový!!: İznik a Kresťan · Pozrieť viac »
Macedónia (historické územie)
Verginske slnko, symbol Macedónie Macedónia (staršie - pred vznikom dnešného štátu Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko - alebo vo vzťahu k balkánskym vojnám aj Macedónsko; zastarano Makedónia; veľmi zastarano - ale pre rímsku provinciu aj dnes po latinsky - Macedonia; gr. Μακεδονία - Makedonía) je historické územie starovekého Grécka.
Nový!!: İznik a Macedónia (historické územie) · Pozrieť viac »
Malá Ázia
Malá Ázia alebo (ako región) Anatólia (tur. Anadolu, gr. Μικρά Ασία - Mikra Asia alebo Ανατολία - Anatolia, lat. Asia Minor) je polostrov na hranici Európy a Ázie, na ktorom sa dnes nachádza ázijská časť Turecka.
Nový!!: İznik a Malá Ázia · Pozrieť viac »
Nicejské vyznanie viery
Nicejské vyznanie viery (iné názvy: nikejské/nikajské/nikájske/níkajské vyznanie viery, nikejské/nikajské/nikájske/níkajské krédo) je kresťanské vyznanie viery prijaté na prvom všeobecnom cirkevnom sneme v Nicei v roku 325.
Nový!!: İznik a Nicejské vyznanie viery · Pozrieť viac »
Nikajské cisárstvo
Epirský despotát Nikajské cisárstvo (iné názvy: Nikájske cisárstvo, Níkajské cisárstvo, Níkájske cisárstvo; Nicejské cisárstvo; Nikejské cisárstvo; 1204 – 1261) bol jeden zo štátov, ktoré vznikli po dočasnom zániku Byzantskej ríše (1204).
Nový!!: İznik a Nikajské cisárstvo · Pozrieť viac »
Obrazoborectvo
Obrazoborectvo alebo ikonoborectvo či ikonoklazmus (z gréckeho εἰκῶν eikón obraz + κλάστειν klastein lámať) označuje pôvodne hnutie, snažiace sa v náboženstve (predovšetkým v kresťanstve) odstrániť náboženské obrazy – (ikony).
Nový!!: İznik a Obrazoborectvo · Pozrieť viac »
Osmanská ríša
Osmanská ríša (o názvoch pozri nižšie) bola jedna z najväčších ríš v priestore pri Stredozemnom mori.
Nový!!: İznik a Osmanská ríša · Pozrieť viac »
Pitná voda
Minerálna voda Pitná voda je sladká voda, nevyhnutná zložka ľudskej potravy.
Nový!!: İznik a Pitná voda · Pozrieť viac »
Prvá križiacka výprava
Prvá križiacka výprava alebo prvá krížová výprava bola prvou zo série križiackych výprav, ozbrojených ťažení kresťanských bojovníkov do Svätej zeme.
Nový!!: İznik a Prvá križiacka výprava · Pozrieť viac »
Prvý nicejský koncil
Prvý nicejský koncil sa konal v dňoch 20. mája až 25. júla 325 v meste Nikaia (lat. Nicaea; dnes mesto İznik v Turecku).
Nový!!: İznik a Prvý nicejský koncil · Pozrieť viac »
Rímska ríša
Rímska ríša (začiatočné R je veľké písmeno) môže byť.
Nový!!: İznik a Rímska ríša · Pozrieť viac »
Seldžuci
Seldžuci alebo Seldžukovia môžu byť.
Nový!!: İznik a Seldžuci · Pozrieť viac »
Tráci
Trácky bojovník z 5. až 4. storočia pred Kr. Tráci alebo staršie Trákovia boli indoeurópske kmene v Trácii; obývali dnešné Rumunsko a Bulharsko, východné Srbsko, grécku a tureckú Tráciu a severozápadnú Malú Áziu.
Nový!!: İznik a Tráci · Pozrieť viac »
Trácia (historické územie)
Stará mapa Trácie Trácia je historické územie na juhovýchodnom Balkáne medzi Egejským, Marmarským a Čiernym morom.
Nový!!: İznik a Trácia (historické územie) · Pozrieť viac »
Turci
Turci (alebo nesprávne Turkovia) môže byť.
Nový!!: İznik a Turci · Pozrieť viac »
Turecko
Turecko (tur. Türkiye), dlhý tvar Turecká republika (tur. Türkiye Cumhuriyeti), je euroázijská krajina nachádzajúca sa hlavne na Anatólskom polostrove v západnej Ázii, s menšou časťou na Balkánskom polostrove v juhovýchodnej Európe.
Nový!!: İznik a Turecko · Pozrieť viac »
Východoeurópsky čas
UTC náhľad Východoeurópsky čas (VEČ), angl. Eastern European Time (EET), je jedným z časových pásiem patriacich do pásma UTC+2, ktoré je 2 hodiny napred voči koordinovanému svetovému času.
Nový!!: İznik a Východoeurópsky čas · Pozrieť viac »
1080
Žiadny popis.
Nový!!: İznik a 1080 · Pozrieť viac »
1097
Žiadny popis.
Nový!!: İznik a 1097 · Pozrieť viac »
1204
Žiadny popis.
Nový!!: İznik a 1204 · Pozrieť viac »
1259
Žiadny popis.
Nový!!: İznik a 1259 · Pozrieť viac »
1261
Žiadny popis.
Nový!!: İznik a 1261 · Pozrieť viac »
1331
Žiadny popis.
Nový!!: İznik a 1331 · Pozrieť viac »
1453
Žiadny popis.
Nový!!: İznik a 1453 · Pozrieť viac »
155
0155.
Nový!!: İznik a 155 · Pozrieť viac »
240
0240.
Nový!!: İznik a 240 · Pozrieť viac »
325
0325.
Nový!!: İznik a 325 · Pozrieť viac »
6. storočie
6.
Nový!!: İznik a 6. storočie · Pozrieť viac »
787
Žiadny popis.
Nový!!: İznik a 787 · Pozrieť viac »
