Rýchlejšie ako prehliadači!
126 vzťahy: Academia (české vydavateľstvo), Afrika, Alexandr Petrovič Každan, Anastasios I. (Byzantská ríša), Antiochia, Arianizmus, Atény, Avari (Stredná Ázia), Šachinšach, Belisar, Benevento, Bulhari, Byzantská ríša, Byzantské umenie v justiniánskom a hérakleianskom období, Chrám svätých Apoštolov (Konštantínopol), Cisár, Corpus iuris civilis, Déma, Druhý carihradský koncil, Etiópia, Etnikum, Európa, Gelimer, Guadalquivir, Hagia Eiréné, Hagia Sofia, Henotikon, Heréza, Hilderich, Husrav I., Ibas z Edessy, Istanbul, Ján I. (pápež), Judaizmus, Justín I., Justín II., Kartágo, Katolícka cirkev, Kaukaz (geografická oblasť), Kavád I., Kodifikácia, Koiné, Kresťanstvo, Latinčina, Libri, Manicheizmus, Mazdakizmus, Mezopotámia, Monofyzitizmus, Monte Cassino, ..., Neapol, Nestoriánstvo, Novoperzská ríša, Novoplatonizmus, Ostrogóti, Ostrogótske kráľovstvo, Oxford University Press, Palestína (územie), Platónska akadémia, Povstanie Nika, Pravoslávna cirkev (východná Európa), Právny poriadok, Prokopios Cézarejský, Pyrenejský polostrov, Ravenna, Rád svätého Benedikta, Rím, Rímske právo, Rodos (ostrov), Sardínia, Sýria, Sicília (ostrov), Silverius, Skopje, Slovania, Starogréčtina, Starovek, Staroveký Rím, Taliansko, Teodoret z Kýru, Teodorich I., Teodorich Veľký, Theodora (6. storočie), Toskánsko, Trón, Trest, Tribonianus, Vandali, Vigilius, Západ, Zénón (Byzantská ríša), Zoznam vládcov Byzantskej ríše, 1. august, 14. november, 1549, 428, 482, 518, 523, 526, 527, 529, 530, 532, 533, 534, 535, 537, 538, 540, 541, 544, 545, 546, 548, 550, 551, 552, 553, 554, 555, 561, 565, 584, 6. storočie, 751. Rozbaliť index (76 viac) »
Academia (české vydavateľstvo)
Wiehlův dom Academia (názov v rokoch 19551965 Nakladatelství Československé akademie věd; iné názvy pozri v kapitole Názov) je české vydavateľstvo a kníhkupectvo, ktoré v roku 1953 zriadila Československá akadémia vied (ČSAV).
Nový!!: Justinián I. a Academia (české vydavateľstvo) · Pozrieť viac »
Afrika
Afrika je rozlohou tretí najväčší a počtom obyvateľov druhý najľudnatejší svetadiel.
Nový!!: Justinián I. a Afrika · Pozrieť viac »
Alexandr Petrovič Každan
Alexandr Petrovič Každan (* 3. september 1922, Moskva† 29. máj 1997, Washington, D. C.) bol sovietsko/rusko-americký historik a byzantológ židovského pôvodu, zostavovateľ známeho odborného slovníka Oxford Dictionary of Byzantium.
Nový!!: Justinián I. a Alexandr Petrovič Každan · Pozrieť viac »
Anastasios I. (Byzantská ríša)
Minca Anastasia I. Anastasios I. (varianty mena pozri v článku Anastáz I.;* okolo 430, Dyrhachium – † 9./10. júl 518 v Konštantínopoli) bol byzantským cisárom v rokoch 491 – 518.
Nový!!: Justinián I. a Anastasios I. (Byzantská ríša) · Pozrieť viac »
Antiochia
Poloha ''Antiochie'' Opevnenie ''Antiochie'' na hore Silpius, 12. storočie Antiochia (iné názvy: Antiocheia, Antiochea, Antiochia nad Orontom – - Antiocheia hé epi Orontou, lat. Antiochia ad Orontem; Veľká Antiochia – - Antiocheia hé megalé; Sýrska Antiochia; prídavné a obyvateľské meno pozri v článku Antiochia (rozlišovacia stránka)) pri dnešnom tureckom meste Antakya, bolo staroveké mesto v dnešnom Turecku.
Nový!!: Justinián I. a Antiochia · Pozrieť viac »
Arianizmus
Arianizmus alebo ariánstvo je christologické učenie alexandrijského biskupa Areia, ktorý nepriznáva Kristovi rovnocennosť s Bohom.
Nový!!: Justinián I. a Arianizmus · Pozrieť viac »
Atény
Chrám Erechteion Atény sú hlavné a najväčšie mesto Grécka a zároveň hlavné mesto gréckeho regiónu Atika (Attikí).
Nový!!: Justinián I. a Atény · Pozrieť viac »
Avari (Stredná Ázia)
Birituálne pohrebiská stredného a neskorého obdobia kaganátu na južnom Slovensku a hranice neskoroavarského kaganátu Avari (iné názvy: starí Avari, tureckí/turkickí Avari) boli nomádske etnikum ázijského pôvodu, ktoré tvorili kmene War a Chun usadené v 5. storočí v západnej Sibíri.
Nový!!: Justinián I. a Avari (Stredná Ázia) · Pozrieť viac »
Šachinšach
Šachinšach alebo šáhinšáh alebo šáhanšáh (po staroperzsky chšájathija chšájathijánam, po stredoperzsky a partsky šáhán šáh) bol tradičný titul iránskych vládcov v staroveku s významom kráľ kráľov.
Nový!!: Justinián I. a Šachinšach · Pozrieť viac »
Belisar
Jacquesa-Louisa Davida (1781) Belisar alebo Belisarios (vlastným menom po latinsky Flavius Belisarius; * cca 505, † 13. marec 565) bol byzantský vojvodca za vlády cisára Justiniána I. V rokoch 533 – 534 zničil ríšu Vandalov v Afrike, roku 540 dobyl Ravennu, roku 548 ho odvolali, roku 562 uväznili, o rok neskôr rehabilitovali.
Nový!!: Justinián I. a Belisar · Pozrieť viac »
Benevento
Benevento je talianske mesto v regióne Kampánia, hlavné mesto rovnomennej provincie.
Nový!!: Justinián I. a Benevento · Pozrieť viac »
Bulhari
Známi Bulhari Rozdelenie bulharského (žltá) a tureckého obyvateľstva (biela) na území Bulharska Srbsku Bulhari sú južnoslovanský národ, ktorý žije na území Bulharskej republiky, ale aj v Severnom Macedónsku, Moldavsku a na Ukrajine (tzv. besarabskí Bulhari), menej v Rumunsku (tzv. banátski Bulhari), Grécku, Srbsku, Albánsku, Maďarsku, Turecku, Nemecku, Španielsku, Anglicku, Taliansku, Kanade a USA.
Nový!!: Justinián I. a Bulhari · Pozrieť viac »
Byzantská ríša
Konštantín Veľký s modelom Konštantínopola (detail mozaiky v Hagia Sofia) Byzantská ríša (iné názvy: Byzancia, Byzant, Byzantsko, pre rané obdobie: Východorímska ríša alebo Východorímske cisárstvo; obyvateľ Byz. ríše sa volá Byzantínec), je umelý názov pre východnú, grécko-orientálnu časť Rímskej ríše a pre nadväzujúci stredoveký štát.
Nový!!: Justinián I. a Byzantská ríša · Pozrieť viac »
Byzantské umenie v justiniánskom a hérakleianskom období
Cisár Justinián I., mozaika, Bazilika San Vitale, Ravenna Justiniána I., mozaika, Bazilika San Vitale, Ravenna Byzantské umenie v justiniánskom a hérakleianskom období (6.7. storočie) bolo prvé obdobie vo vývoji byzantského výtvarného umenia, v ktorom sa naplno prejavovala individualita byzantských, najmä kresťanských prvkov umenia.
Nový!!: Justinián I. a Byzantské umenie v justiniánskom a hérakleianskom období · Pozrieť viac »
Chrám svätých Apoštolov (Konštantínopol)
Chrám svätých Apoštolov, známy tiež ako Imperial Polyándreion (cisársky cintorín), bol kresťanský (neskôr presnejšie ortodoxný) chrám v hlavnom meste Byzantskej ríše Konštantínopole.
Nový!!: Justinián I. a Chrám svätých Apoštolov (Konštantínopol) · Pozrieť viac »
Cisár
Cisár je panovnícky titul najvyššieho stupňa v niektorých monarchiách, ako aj nositeľ tohto titulu.
Nový!!: Justinián I. a Cisár · Pozrieť viac »
Corpus iuris civilis
Litera Florentina zobrazujúca D. 23,1,1--16 (Digesta Iustiniani, fragment ''De sponsalibus'' z dvadsiatej tretej knihy a prvého titulu, s prvými šestnástimi paragrafmi od právnikov Florentina, Ulpiana, Pomponia, Paula, Gaia, Iuliana a Modestina); dnes Biblioteca Medicea Laurenziana, Florencia Corpus iuris civilis (skr. CIC) je od raného novoveku používané súhrnné označenie pre právne kodifikačné dielo, zbierku prameňov rímskeho (prevažne súkromného) práva, vydanú z poverenia byzantského cisára Justiniána I. Obsahuje časti kodifikované v 529534: Justiniánsky kódex (Codex Iustinianus), Justiniánske Digesta (Digesta Iustiniani), Justiniánske Inštitúcie (Institutiones Iustiniani), ku ktorým bola neskôr pripojená zbierka noviel (Novellae) vydaných Justiniánom do roku 565.
Nový!!: Justinián I. a Corpus iuris civilis · Pozrieť viac »
Déma
Déma (z gréckeho δῆμος (démos) - ľud, plurál demoi (slov. démy)) boli združenia športových priaznivcov v hipodrómoch, v staršej literatúre považované aj za politické strany.
Nový!!: Justinián I. a Déma · Pozrieť viac »
Druhý carihradský koncil
Druhý carihradský koncil (Vasilij Ivanovič Surikov, 1876) Druhý carihradský koncil alebo druhý konštantínopolský koncil bol piatym ekumenickým koncilom v dejinách cirkvi.
Nový!!: Justinián I. a Druhý carihradský koncil · Pozrieť viac »
Etiópia
Etiópia (po amharsky ኢትዮጵያ, Itjopja; historické názvy pozri nižšie), dlhý tvar Etiópska federatívna demokratická republika (po amharsky የኢትዮጵያ ፈደራላዊ ዲሞክራሲያዊ ሪፐብሊክ, Je Itjopja federešn dimokrasiawi ripublik), je vnútrozemský štát nachádzajúci sa v Africkom rohu vo východnej Afrike.
Nový!!: Justinián I. a Etiópia · Pozrieť viac »
Etnikum
Etnikum je zoskupenie príslušníkov určitej skupiny, ktoré má formu: Nositeľom etnika je etnická skupina.
Nový!!: Justinián I. a Etnikum · Pozrieť viac »
Európa
Európa z vesmíru Politická mapa Európy Všeobecnogeografická mapa Európy Európa je svetadiel, ktorý sa nachádza na severnej pologuli a vo východnej hemisfére.
Nový!!: Justinián I. a Európa · Pozrieť viac »
Gelimer
Gelimer (* 480 – † 553), kráľ Vandalov a Alanov, bol posledný panovník severoafrického kráľovstva Vandalov.
Nový!!: Justinián I. a Gelimer · Pozrieť viac »
Guadalquivir
Rieka v Seville Povodie rieky Guadalquivir je rieka na Pyrenejskom polostrove, ktorá preteká juhom Španielska.
Nový!!: Justinián I. a Guadalquivir · Pozrieť viac »
Hagia Eiréné
Hagia Eiréné (iné názvy pozri nižšie) je stavba v dnešnom Istanbule, v Turecku.
Nový!!: Justinián I. a Hagia Eiréné · Pozrieť viac »
Hagia Sofia
Hagia Sofia (ďalšie názvy pozri nižšie) je bývalý byzantský kresťanský chrám, neskôr turecká moslimská mešita na Zlatom rohu v Istanbule.
Nový!!: Justinián I. a Hagia Sofia · Pozrieť viac »
Henotikon
Henotikon (iné názvy: Henótikon, v preklade: Edikt zjednoteniaHenotikon In: alebo Edikt jednoty z gréc. „zjednotenie“; z ἕν hen jedno) bol edikt vyhlásený roku 482 byzantským cisárom Zenónom, ktorého cieľom bolo urovnať teologické spory medzi prívržencami záverov ekumenického Chalcedónského koncilu (451) a monofyzitmi (resp. miafyzitmi), ktorí sa nachádzali najmä vo východných provinciách ríše.
Nový!!: Justinián I. a Henotikon · Pozrieť viac »
Heréza
Galileo Galilei usvedčený z herézy Heréza, kacírstvo alebo blud, či bludárstvo (z gr. αιρεσιςhairesis v preklade svojvoľný výber) označuje v kresťanstve, najmä v katolíckej a ortodoxnej cirkvi, taký teologický názor, ktorý sa natoľko odchyľuje od učenia danej cirkvi, že je nezlučiteľný so všeobecnou vierou danej cirkvi, t. j.
Nový!!: Justinián I. a Heréza · Pozrieť viac »
Hilderich
Hilderich (* 457 - † 533) bol kráľ Vandalov a Alanov v rokoch 523530 v severnej Afrike.
Nový!!: Justinián I. a Hilderich · Pozrieť viac »
Husrav I.
Husrav I. alebo Chusrau I. alebo Chosrau I. (* 512 až 514, Ardestan, Novoperzská ríša – † február 579, Ktésifón) bol perzský veľkokráľ z rodu Sásánovcov vládnuci v rokoch 531579.
Nový!!: Justinián I. a Husrav I. · Pozrieť viac »
Ibas z Edessy
Ibas z EdessyIbas z Edessy In: alebo Ibos z Edessy (* ?† 28. október 457, Edessa)IBAS In: bol sýrsky teológ, prívrženec antiochijskej školy, učiteľ na edesskej teologickej škole a biskup v Edesse.
Nový!!: Justinián I. a Ibas z Edessy · Pozrieť viac »
Istanbul
Istanbul (po turecky İstanbul; 324 – 1930 Konštantínopol alebo Carihrad; do 324 Byzantion; podrobnosti o názvoch pozri nižšie) je najväčšie mesto v Turecku.
Nový!!: Justinián I. a Istanbul · Pozrieť viac »
Ján I. (pápež)
Ján I. (* ?, Siena - † 18. máj 526, Ravenna) bol 53.
Nový!!: Justinián I. a Ján I. (pápež) · Pozrieť viac »
Judaizmus
Judaizmus (iné názvy: židovstvo, mozaizmus, mosaizmus) je najstaršie, počtom veriacich však najmenšie spomedzi troch veľkých svetových monoteistických abrahámovských náboženstiev (judaizmus, kresťanstvo, islam).
Nový!!: Justinián I. a Judaizmus · Pozrieť viac »
Justín I.
Minca Justína I. Justín I. (iné mená: Justin I., Justinus I., Iustinus I., Justinos I., I(o)ustinos I., Flavius Iustinus Augustus, Imperator Caesar Flavius Iustinus Augustus, zriedkavejšie: Justinius I., Iustinius I.; * 450 blízko Naissu – † 1. august 527 Konštantínopol) bol byzantským cisárom v rokoch 518–527 a súčasne zakladateľom justiniánskej dynastie (518–578 resp. 602).
Nový!!: Justinián I. a Justín I. · Pozrieť viac »
Justín II.
Solidus Justinia II. Justín II. (iné mená: Justin II., Justinus II., Iustinus II., Justinos II., I(o)ustinos II., zriedkavejšie: Justinius II., Iustinius II.; * 520 – † 5. október 578) bol byzantský cisár od 14. novembra 565 až do smrti.
Nový!!: Justinián I. a Justín II. · Pozrieť viac »
Kartágo
Kartágo bolo staroveké mesto v Severnej Afrike na pobreží Stredozemného mora v dnešnom Tunisku.
Nový!!: Justinián I. a Kartágo · Pozrieť viac »
Katolícka cirkev
Katolícka cirkev môže byť.
Nový!!: Justinián I. a Katolícka cirkev · Pozrieť viac »
Kaukaz (geografická oblasť)
Entnolingvistická mapa dnešného Kaukazu - mapa CIA (po český) Kaukaz je označenie pre hornaté územie medzi Čiernym morom a Kaspickým morom v Rusku, Gruzínsku, Arménsku a Azerbajdžane spolu s priľahlými nížinami (440 tis. km2).
Nový!!: Justinián I. a Kaukaz (geografická oblasť) · Pozrieť viac »
Kavád I.
Kavád I. (stredoperzsky: 𐭪𐭥𐭠𐭲 Kawād; * 473 – † 13. september 531) bol perzský veľkokráľ z rodu Sásánovcov, ktorý vládol v rokoch 488496 a 499531.
Nový!!: Justinián I. a Kavád I. · Pozrieť viac »
Kodifikácia
Kodifikácia alebo (len vo významoch vyjadrujúcich činnosť) kodifikovanie môže byť.
Nový!!: Justinián I. a Kodifikácia · Pozrieť viac »
Koiné
Koiné môže byť.
Nový!!: Justinián I. a Koiné · Pozrieť viac »
Kresťanstvo
Rozšírenie kresťanstva vo svete Kríž, najznámejší symbol kresťanstva Biblia Kresťanstvo alebo historicky aj christianizmus je najväčšie zo svetových monoteistických abrahámovských náboženstiev.
Nový!!: Justinián I. a Kresťanstvo · Pozrieť viac »
Latinčina
Viaczväzkový latinský slovník na univerzite v Grazi Latinčina (lat. lingua latina.
Nový!!: Justinián I. a Latinčina · Pozrieť viac »
Libri
LIBRI, spol.
Nový!!: Justinián I. a Libri · Pozrieť viac »
Manicheizmus
Manicheizmus (iné názvy: manichaizmus, manichejstvo; v modernej perzštine آیین مانی) bolo synkretické náboženské učenie založené prorokom Máním v Novoperzskej ríši.
Nový!!: Justinián I. a Manicheizmus · Pozrieť viac »
Mazdakizmus
Mazdak pri svojej poprave Mazdakizmus bolo dualistické náboženské a sociálne hnutie šíriace sa prevažne v 5.
Nový!!: Justinián I. a Mazdakizmus · Pozrieť viac »
Mezopotámia
Mezopotámia (z) je názov.
Nový!!: Justinián I. a Mezopotámia · Pozrieť viac »
Monofyzitizmus
Eutyches Monofyzitizmus (z gréckeho μόνος monos jeden + φύσις fysis prirodzenosť) je kristologický názor, že Ježiš Kristus mal iba jednu, a to celkom božskú a nie ľudskú prirodzenosť.
Nový!!: Justinián I. a Monofyzitizmus · Pozrieť viac »
Monte Cassino
Obnovené opátstvo na Monte Cassino. Monte Cassino je vrch v Kampánii (výška), nachádzajúci sa asi južne od Ríma, na ktorom v roku 529 založil Benedikt z Nursie prvé benediktínske Opátstvo Montecassino.
Nový!!: Justinián I. a Monte Cassino · Pozrieť viac »
Neapol
Neapol je prístavné mesto v južnom Taliansku na pobreží Tyrrhenského mora, hlavné mesto regiónu Kampánia, hlavné hospodárske centrum juhu Talianska.
Nový!!: Justinián I. a Neapol · Pozrieť viac »
Nestoriánstvo
Nestoriánsky arcibiskup v Perzii Nestoriánstvo alebo nestorianizmus je christologická náuka šírená od r. 428 a pomenovaná podľa konštantínopolského patriarchu Nestoria, († asi 451) ktorá bola odsúdená na Efezskom koncile v roku 431.
Nový!!: Justinián I. a Nestoriánstvo · Pozrieť viac »
Novoperzská ríša
Rozsah ríše Novoperzská ríša alebo Ríša Sasánovcov, nazývaná jej obyvateľmi Ērānshahr, bola neskoroantickým predislamským štátnym útvarom s centrom v dnešnom Iráne.
Nový!!: Justinián I. a Novoperzská ríša · Pozrieť viac »
Novoplatonizmus
Novoplatonizmus alebo neoplatonizmus je neskorá forma starogréckej filozofie, ktorá nasledovala po strednom platonizme, a v ktorej sa miešali antické prvky myslenia s náboženstvom a s orientálnou filozofiou; v tomto smere začal Plotinos v 3.
Nový!!: Justinián I. a Novoplatonizmus · Pozrieť viac »
Ostrogóti
Itálii Ostrogóti alebo Východní Góti bola časť germánskeho kmeňa Gótov, v 2.3. storočí vytvorili v Čiernomorí vrátane Krymu ríšu, ktorá podľahla 375 Hunom, časť Ostrogótov odišla 488489 na západ.
Nový!!: Justinián I. a Ostrogóti · Pozrieť viac »
Ostrogótske kráľovstvo
Ostrogótske kráľovstvo (iné názvy: Ostrogótska ríša, ríša Ostrogótov, kráľovstvo Ostrogótov) bolo kráľovstvo založené Ostrogótmi v dnešnom Taliansku a susedných oblastiach.
Nový!!: Justinián I. a Ostrogótske kráľovstvo · Pozrieť viac »
Oxford University Press
Logo Oxford University Press v roku 1890. Budova vydavateľstva v Oxforde Oxford University Press je najväčšie univerzitné vydavateľstvo na svete.
Nový!!: Justinián I. a Oxford University Press · Pozrieť viac »
Palestína (územie)
Mapa z roku 1759 Mapa z roku 1890 Satelitná snímka z roku 2003 Palestína je historické územie v Prednej Ázii medzi Stredozemným morom, Mŕtvym morom a Červeným morom.
Nový!!: Justinián I. a Palestína (územie) · Pozrieť viac »
Platónska akadémia
Atén Platónska akadémia alebo Platónova akadémia bola filozofická škola založená Platónom približne v roku 387 pred Kr. Meno „akadémia“ dostala podľa veľkého posvätného hája ohraničeného múrom v Aténach, zasväteného bohyni Aténe a ochrancom ktorého bol héros Akadémos.
Nový!!: Justinián I. a Platónska akadémia · Pozrieť viac »
Povstanie Nika
Povstanie NikaNika!.
Nový!!: Justinián I. a Povstanie Nika · Pozrieť viac »
Pravoslávna cirkev (východná Európa)
Pravoslávny osemkonečný kríž Rozšírenie pravoslávneho kresťanstva Pravoslávna cirkev (alebo aj východná pravoslávna cirkev, ortodoxná cirkev, iné názvy pozri nižšie) je najpočetnejšia východná kresťanská cirkev.
Nový!!: Justinián I. a Pravoslávna cirkev (východná Európa) · Pozrieť viac »
Právny poriadok
Právny poriadok je súbor právnych noriem platných v konkrétnej spoločnosti (najmä v určitom štáte).
Nový!!: Justinián I. a Právny poriadok · Pozrieť viac »
Prokopios Cézarejský
Prokopios Cézarejský (iné názvy: Prokopios z Caesarey, Prokopios z Cézarey, Prokopios z Kaisareie; * koniec 5. stor., Kaisareia v Palestíne† ?) bol byzantský historik.
Nový!!: Justinián I. a Prokopios Cézarejský · Pozrieť viac »
Pyrenejský polostrov
Pohľad zo satelitu na Pyrenejský polostrov Pyrenejský polostrov alebo menej vhodne Iberský polostrov je polostrov medzi Pyrenejami a Gibraltárskym prielivom, teda na juhozápade Európy.
Nový!!: Justinián I. a Pyrenejský polostrov · Pozrieť viac »
Ravenna
Ravenna je mesto v regióne Emilia-Romagna v Taliansku.
Nový!!: Justinián I. a Ravenna · Pozrieť viac »
Rád svätého Benedikta
Fra Angelica v chráme sv. Marka, Florencia Rád svätého Benedikta alebo benediktíni alebo staršie Rehoľa svätého Benedikta (lat. Ordo Sancti Benedicti) sú najstarší (začiatok VI. storočia) dodnes existujúci katolícky mníšsky rád.
Nový!!: Justinián I. a Rád svätého Benedikta · Pozrieť viac »
Rím
Rím je hlavné mesto Talianska a regiónu Lazio.
Nový!!: Justinián I. a Rím · Pozrieť viac »
Rímske právo
Corpus iuris civilis. 1583 Rímske právo je právny systém starovekého Ríma, východisko moderných právnych systémov.
Nový!!: Justinián I. a Rímske právo · Pozrieť viac »
Rodos (ostrov)
Poloha ostrova Ostrov Rodos Rodos (skupina -os- sa podľa PSP pri ohýbaní zachováva; novogr. Ρόδος - Rodos; starogr. Ῥόδος - Rhodos; po taliansky.: Rodi; Ladino.: Rodi alebo Rodes; po turecky.: Rodos) je grécky ostrov v Egejskom mori, najväčší z Južných Sporád (Dodekanéz).
Nový!!: Justinián I. a Rodos (ostrov) · Pozrieť viac »
Sardínia
Sardínia (tal.: Sardegna, sard. Sardigna, Sardinna alebo Sardinnia) je autonómny administratívny región Talianska ležiaci na rovnomennom ostrove a okolitých menších ostrovoch v Stredozemnom mori.
Nový!!: Justinián I. a Sardínia · Pozrieť viac »
Sýria
Sýria, dlhý tvar Sýrska arabská republika, je štát na Blízkom východe (v západnej Ázii).
Nový!!: Justinián I. a Sýria · Pozrieť viac »
Sicília (ostrov)
Topografická mapa Sicílie Sicília je najväčší ostrov v Stredozemnom mori nachádzajúci sa na juhu Talianska.
Nový!!: Justinián I. a Sicília (ostrov) · Pozrieť viac »
Silverius
Silverius (* asi 480, Ceccano, Taliansko – † 5. december 537, Ponza), bol 58.
Nový!!: Justinián I. a Silverius · Pozrieť viac »
Skopje
Skopje (macedon. Скопје) je hlavné a najväčšie mesto Severného Macedónska.
Nový!!: Justinián I. a Skopje · Pozrieť viac »
Slovania
Významná (10%+) menšinova populácia Slovania (zastarano: Slovani, Slaviani, Slávi, historicky pravdepodobne: Slov(i)eni/Sloväni) sú najpočetnejšia etnická a jazyková skupina v Európe.
Nový!!: Justinián I. a Slovania · Pozrieť viac »
Starogréčtina
Starogréčtina je prvá etapa vývinu gréčtiny.
Nový!!: Justinián I. a Starogréčtina · Pozrieť viac »
Starovek
Mykénach Starovek je tradičné označenie obdobia svetových dejín, ktoré sa začína vznikom písomných systémov resp.
Nový!!: Justinián I. a Starovek · Pozrieť viac »
Staroveký Rím
Staroveký Rím je tradičné slovenské označenie štátneho útvaru, ktorý vznikol v 8. storočí pred Kr. na Apeninskom polostrove v dnešnom Ríme ako mestský štát, postupne ovládol celé Stredomorie a v roku 395 po Kr.
Nový!!: Justinián I. a Staroveký Rím · Pozrieť viac »
Taliansko
Taliansko (nesprávne alebo zastarano: Itália), dlhý tvar Talianska republika, je štát v južnej Európe na Apeninskom polostrove.
Nový!!: Justinián I. a Taliansko · Pozrieť viac »
Teodoret z Kýru
Teodoret z Kýru (* 393, Antiochia† cca 460) bol významný predstaviteľ Antiochijskej teologickej školy, cirkevný historik a od roku 423 až do svojej smrti biskup v sýrskom meste Kyrrhos.
Nový!!: Justinián I. a Teodoret z Kýru · Pozrieť viac »
Teodorich I.
Teodorich I. (* † 451) bol v rokoch 419451 kráľom Vizigótov.
Nový!!: Justinián I. a Teodorich I. · Pozrieť viac »
Teodorich Veľký
Teodorich Veľký Teodorich Veľký (písané aj Theodorich; po nemecky aj Theoderich, po španielsky Teodorico; * 453, neďaleko Carnuntum, Západorímska ríša – † 30. august 526, Ravenna, Ostrogótske kráľovstvo) z rodu Amalovcov bol od roku 474 kráľom Ostrogótov.
Nový!!: Justinián I. a Teodorich Veľký · Pozrieť viac »
Theodora (6. storočie)
Theodora alebo Teodora (* okolo 497/500† 28. jún 548) bola byzantská (východorímska) cisárovná (augusta), manželka cisára Justiniána I. Spolu s jej manželom je východnými pravoslávnymi cirkvami považovaná za svätú a to i napriek jej sympatiám k monofyzitizmuTheodora.
Nový!!: Justinián I. a Theodora (6. storočie) · Pozrieť viac »
Toskánsko
Toskánsko je región v strede Talianska, hraničiaci s Laziom na juhu, Umbriou na východe, Emiliou-Romagnou a Ligúriou na severe a Tyrrhenským morom na západe.
Nový!!: Justinián I. a Toskánsko · Pozrieť viac »
Trón
Ivana IV., Rusko Trón (gr.) je slávnostné kreslo panovníka reprezentujúce jeho moc, vladársky prestol, panovnícka moc, vláda a vladárstvo.
Nový!!: Justinián I. a Trón · Pozrieť viac »
Trest
Trest je následné opatrenie po predchádzajúcom previnení.
Nový!!: Justinián I. a Trest · Pozrieť viac »
Tribonianus
Tribonianus alebo Tribonián (* pred 500, Pamfýlia?† možno 542/545Tribonian In) bol byzantský právnik, predseda komisie zodpovednej za zostavenie justiniánskych Digest (Corpus iuris civilis).
Nový!!: Justinián I. a Tribonianus · Pozrieť viac »
Vandali
Sťahovanie Vandalov v rokoch 100 – 500 Vandali boli východogermánsky kmeň.
Nový!!: Justinián I. a Vandali · Pozrieť viac »
Vigilius
Vigilius (* okolo 500– † 7. jún 555) bol 59.
Nový!!: Justinián I. a Vigilius · Pozrieť viac »
Západ
Západ môže byť.
Nový!!: Justinián I. a Západ · Pozrieť viac »
Zénón (Byzantská ríša)
Minca znázorňujúca Zenóna ako víťaza Zénón (iné mená: Zenón, Zeno, Zinon, Zeno Tarasius, Flavius Zeno Augustus; lat. Zeno, gr. Zénón) bol byzantský cisár od 9. februára 474 do 9. apríla 491 (s dvadsaťmesačným prerušením v rokoch 475–476).
Nový!!: Justinián I. a Zénón (Byzantská ríša) · Pozrieť viac »
Zoznam vládcov Byzantskej ríše
Toto je zoznam vládcov Byzantskej ríše Poznámka: Začiatok Byzantskej ríše je sporný, pretože sama seba považovala za pokračovateľku Rímskej ríše (pozri Vznik Byzantskej ríše).
Nový!!: Justinián I. a Zoznam vládcov Byzantskej ríše · Pozrieť viac »
1. august
*Začiatok Uspenského pôstu v byzantskom obrade.
Nový!!: Justinián I. a 1. august · Pozrieť viac »
14. november
Žiadny popis.
Nový!!: Justinián I. a 14. november · Pozrieť viac »
1549
Žiadny popis.
Nový!!: Justinián I. a 1549 · Pozrieť viac »
428
0428.
Nový!!: Justinián I. a 428 · Pozrieť viac »
482
Žiadny popis.
Nový!!: Justinián I. a 482 · Pozrieť viac »
518
Žiadny popis.
Nový!!: Justinián I. a 518 · Pozrieť viac »
523
0523.
Nový!!: Justinián I. a 523 · Pozrieť viac »
526
0526.
Nový!!: Justinián I. a 526 · Pozrieť viac »
527
Žiadny popis.
Nový!!: Justinián I. a 527 · Pozrieť viac »
529
Žiadny popis.
Nový!!: Justinián I. a 529 · Pozrieť viac »
530
0530.
Nový!!: Justinián I. a 530 · Pozrieť viac »
532
0532.
Nový!!: Justinián I. a 532 · Pozrieť viac »
533
Žiadny popis.
Nový!!: Justinián I. a 533 · Pozrieť viac »
534
Žiadny popis.
Nový!!: Justinián I. a 534 · Pozrieť viac »
535
0535.
Nový!!: Justinián I. a 535 · Pozrieť viac »
537
0537.
Nový!!: Justinián I. a 537 · Pozrieť viac »
538
0538.
Nový!!: Justinián I. a 538 · Pozrieť viac »
540
0540.
Nový!!: Justinián I. a 540 · Pozrieť viac »
541
0541.
Nový!!: Justinián I. a 541 · Pozrieť viac »
544
0544.
Nový!!: Justinián I. a 544 · Pozrieť viac »
545
0545.
Nový!!: Justinián I. a 545 · Pozrieť viac »
546
0546.
Nový!!: Justinián I. a 546 · Pozrieť viac »
548
0548.
Nový!!: Justinián I. a 548 · Pozrieť viac »
550
0550.
Nový!!: Justinián I. a 550 · Pozrieť viac »
551
0551.
Nový!!: Justinián I. a 551 · Pozrieť viac »
552
0552.
Nový!!: Justinián I. a 552 · Pozrieť viac »
553
0553.
Nový!!: Justinián I. a 553 · Pozrieť viac »
554
0554.
Nový!!: Justinián I. a 554 · Pozrieť viac »
555
Žiadny popis.
Nový!!: Justinián I. a 555 · Pozrieť viac »
561
0561.
Nový!!: Justinián I. a 561 · Pozrieť viac »
565
0565.
Nový!!: Justinián I. a 565 · Pozrieť viac »
584
0584.
Nový!!: Justinián I. a 584 · Pozrieť viac »
6. storočie
6.
Nový!!: Justinián I. a 6. storočie · Pozrieť viac »
751
Žiadny popis.
Nový!!: Justinián I. a 751 · Pozrieť viac »
Presmerovanie tu:
Flavius Petrus Sabbatius Iustinianus, Ioustinianos Flavios Petros Sabbatios, Ioustinianos I., Iustinianos I., Iustinianus I., Iustiniános I., Iústiniános I., Justianianus I., Justinian I., Justinianos I., Justiniános I., Jústiniános I..
