Rýchlejšie ako prehliadači!
88 vzťahy: Achilles (mytológia), Afrodita, Agamemnón, Aleksander Krawczuk, Alexandria, Anchises (mytológia), Apolón, Ares (boh), Argos (mesto na Peloponéze), Artemis (bohyňa), Asklépios, Aténa (mytológia), Atény, Básnik, Byzantská ríša, Chios, Démétér, Delfská veštiareň, Dilos, Diodóros Sicílsky, Dionýzos, Dioskúrovia, Epiteton, Európa, Francúzi, Friedrich Schiller, Gaia (mytológia), Georg Wilhelm Friedrich Hegel, Grécka mytológia, Grécko, Héfaistos, Hélios, Héra (bohyňa), Hérodotos, Heinrich Schliemann, Hektor (Trója), Herakles (mytológia), Hermes (boh), Hestia, Hexameter, Humor, Iliada, Ithaka, Izmir, Johann Wolfgang von Goethe, Kronos (mytológia), Kultúra, Lineárne písmo B, Malá Ázia, Múza, ..., Mykény, Nemci, Novogréčtina, Odysea (Homér), Odyseus, Olympijské hry (starovek), Pan (boh), Patroklos (mytológia), Pénelopé, Peisistratos (aténsky politik), Persefoné, Ploutarchos (spisovateľ), Poseidón (boh), Priamos, Pylos, Rheia (mytológia), Rusi, Seléné, Smyrna, Starovek, Staroveký Rím, Strabón, Thoukydides, Trója, Trójska vojna, Tyrania (Grécko), Vissarion Grigorievič Belinskij, Vojtech Zamarovský, Vydavateľstvo Obzor, Zeus, 12. storočie pred Kr., 1200 pred Kr., 1676, 1780, 1827, 1867, 7. storočie pred Kr., 776 pred Kr.. Rozbaliť index (38 viac) »
Achilles (mytológia)
kylix, cca 500 pred Kr. Achilles (-tvar podľa PSP; iné názvy: Achilleus, zastarano Achill, Achil; Achilleus) bol v gréckej mytológii hlavná postava Homérovej Iliady.
Nový!!: Homér a Achilles (mytológia) · Pozrieť viac »
Afrodita
Afrodita syrakúzska. Mramor, rímska kópia z 2. storočia podľa gréckeho originálu zo 4. storočia pred Kr.; krk, hlava a ľavá ruka sú reštaurácie od Antonia Canovu. Nájdené v Baiae v južnom Taliansku. Národné archeologické múzeum v Aténach. Afrodita (iné názvy: Afrodité, Afrodíté, Afrodíta;, iný prepis Afrodíté – doslova „tá, ktorá povstala z morskej peny (ἀφρός)") je grécka bohyňa krásy.
Nový!!: Homér a Afrodita · Pozrieť viac »
Agamemnón
Takzvaná maska Agamemnóna (''mylne ju tak označil Heinrich Schliemann'') Agamemnón alebo zriedkavo Agamemnon (starogr. Agamemnón, lat. Agamemnon) bol bájny vládca v Mykénach v časoch trójskej vojny.
Nový!!: Homér a Agamemnón · Pozrieť viac »
Aleksander Krawczuk
Aleksander Krawczuk (* 7. jún 1922, Krakov, Poľsko† 27. január 2023) bol poľský historik a esejista, profesor humanitných vied, minister kultúry a poslanec.
Nový!!: Homér a Aleksander Krawczuk · Pozrieť viac »
Alexandria
Alexandria je druhé najväčšie mesto v Egypte a najväčší egyptský prístav.
Nový!!: Homér a Alexandria · Pozrieť viac »
Anchises (mytológia)
Louvre, Paríž Anchises alebo Anchisés alebo Anchísés (starogr. Ἀγχίσης – Anchises/ iný prepis: Anchísés, Anchisés) bol dardanský kráľ, syn kráľa Kapya a jeho manželky Themidy.
Nový!!: Homér a Anchises (mytológia) · Pozrieť viac »
Apolón
mramorová socha Apolón (-podľa PSP) alebo Apollón (starogr. Ἀπόλλων – Apollón) je boh starogréckej aj starorímskej mytológie, syn Dia a Léto a dvojča bohyne Artemis, otec Asklépia a Orfea.
Nový!!: Homér a Apolón · Pozrieť viac »
Ares (boh)
Socha Area, villa Hadriana, Tivoli Ares alebo Arés (kmeň pri skloňovaní Are-; gr. Άρης - Ares/iný prepis:Arés), resp.
Nový!!: Homér a Ares (boh) · Pozrieť viac »
Argos (mesto na Peloponéze)
Argos (gr. Άργος – Argos, tal. Argo) je mesto v Grécku na Peloponézskom polostrove, v kraji Argolida, v blízkosti prístavu Nafplio.
Nový!!: Homér a Argos (mesto na Peloponéze) · Pozrieť viac »
Artemis (bohyňa)
Leóchara) z cca roku 330 pred Kr., Louvre Artemis alebo Artemida (po grécky Ἄρτεμις - Artemis, po latinsky Diana) je starogrécka dcéra bohyne Léto (Latóny) a boha Dia a sestra (dvojička) boha Apolóna (Foiba).
Nový!!: Homér a Artemis (bohyňa) · Pozrieť viac »
Asklépios
Asklepios Asklépios (iné slovenské názvy: Asklepios, Eskulap, Aeskulap, Eskulapius, Esculapius; po grécky Asklépios, po latinsky Aesculapius) bol syn boha Apolóna a jeho milenky Korónidy, slávny lekár a neskôr boh lekárstva.
Nový!!: Homér a Asklépios · Pozrieť viac »
Aténa (mytológia)
Euphranorovi z Korintu. Aténa (iné názvy: Athéné, Athéna, Athena, zastarano Athene, (?) Atena; po aticky Athéna, po iónsky Athéné, po dórsky Atháná, po novogrécky Athina; prímená pozri nižšie) je starogrécka bohyňa múdrosti, odvahy, inšpirácie, práva a spravodlivosti, strategicky vedenej vojny, umenia, remesiel a zručnosti.
Nový!!: Homér a Aténa (mytológia) · Pozrieť viac »
Atény
Chrám Erechteion Atény sú hlavné a najväčšie mesto Grécka a zároveň hlavné mesto gréckeho regiónu Atika (Attikí).
Nový!!: Homér a Atény · Pozrieť viac »
Básnik
Básnik alebo poet alebo poeta je umelec pracujúci so slovom, ktorý tvorí básne.
Nový!!: Homér a Básnik · Pozrieť viac »
Byzantská ríša
Konštantín Veľký s modelom Konštantínopola (detail mozaiky v Hagia Sofia) Byzantská ríša (iné názvy: Byzancia, Byzant, Byzantsko, pre rané obdobie: Východorímska ríša alebo Východorímske cisárstvo; obyvateľ Byz. ríše sa volá Byzantínec), je umelý názov pre východnú, grécko-orientálnu časť Rímskej ríše a pre nadväzujúci stredoveký štát.
Nový!!: Homér a Byzantská ríša · Pozrieť viac »
Chios
Chios je piaty najväčší grécky ostrov nachádzajúci sa v Egejskom mori, 7 km od pobrežia Malej Ázie.
Nový!!: Homér a Chios · Pozrieť viac »
Démétér
Démétér Démétér (iné názvy: Déméter, Demeter, Demetra, Démétra, Déo, Déó; po grécky Δημήτηρ - Démétér, Δήμητρα - Démétra alebo Δηώ - Déó; po lat. Ceres) bola dcéra Titana Krona a jeho manželky Rheie, bohyňa plodnosti, zeme, roľníctva, úrody, obilia, potravín a plodnosti zeme.
Nový!!: Homér a Démétér · Pozrieť viac »
Delfská veštiareň
Pohľad zvrchu na delfský amfiteáter a Apolónov chrám Delfská veštiareň bolo slávne pútnické miesto a veštiareň v Apolónovom chráme pri starogréckych Delfách, na južnom úbočí vrchu Parnas vo výške 533 – , najdôležitejšie kultické stredisko helenistickej doby, považované za stred sveta, nachádzal sa tu aj omfalos – „pupok sveta“.
Nový!!: Homér a Delfská veštiareň · Pozrieť viac »
Dilos
Poloha ostrova Dilos resp.
Nový!!: Homér a Dilos · Pozrieť viac »
Diodóros Sicílsky
Diodóros Sicílsky alebo Diodoros Sicílsky, po latinsky Diodorus Siculus (* 90 pred Kr., Agyrium, Sicília – † 30 pred Kr.) bol starogrécky historik.
Nový!!: Homér a Diodóros Sicílsky · Pozrieť viac »
Dionýzos
kardinála Richelieu, Louvre) Dionýzos (iné názvy: Dionysos, Dionýsos, Dionýz, Bakchos, Bakchus; po grécky Dionysos/iný prepis Dionýsos alebo Bakchos, po lat. Dionysus alebo Bacchus) bol starogrécky a starorímsky boh vína, vinohradníctva, úrody, plodnosti, zábavy, náboženskej extázy a divadla.
Nový!!: Homér a Dionýzos · Pozrieť viac »
Dioskúrovia
Dioskúrovia (iné názvy: Dioskurovia, Blíženci, Gemini, zriedkavo Dioskuri; - Dioskouroi/iný prepis: Dioskúroi; latinsky Dioscuri alebo Gemini) sú v gréckej mytológii bratia Kastor (alebo Kastór, gr. Kastór, lat. Castor) a Polydeukes (alebo Polydeukés, gr. Polydeukes/iný prepis Polydeukés, lat. Pollux alebo Polydeuces).
Nový!!: Homér a Dioskúrovia · Pozrieť viac »
Epiteton
Epiteton je tróp, básnický prívlastok.
Nový!!: Homér a Epiteton · Pozrieť viac »
Európa
Európa z vesmíru Politická mapa Európy Všeobecnogeografická mapa Európy Európa je svetadiel, ktorý sa nachádza na severnej pologuli a vo východnej hemisfére.
Nový!!: Homér a Európa · Pozrieť viac »
Francúzi
Francúzi (po francúzsky Français) sú potomkovia keltských a ligurských kmeňov, ktoré osídlili územie medzi Rýnom a prielivom La Manche už v priebehu 2. – 1.
Nový!!: Homér a Francúzi · Pozrieť viac »
Friedrich Schiller
Friedrich Schiller, celým menom Johann Christoph Friedrich von Schiller (* 10. november 1759, Marbach am Neckar, Nemecko – † 9. máj 1805, Weimar) bol nemecký dramatik, spisovateľ, básnik, estetik a historik.
Nový!!: Homér a Friedrich Schiller · Pozrieť viac »
Gaia (mytológia)
Gaia (iné názvy: Gé, Ge, ojedinele Gáia či Gaja, zastarano Gaea/Gæa, Gea; po grécky Γαῖα - Gaia - Zem alebo Γῆ - Gé - Zem; lat. Gaea/Gæa, Tellus, Terra) je v gréckej mytológii personifikácia Matky Zeme, je to bohyňa Matka, ktorá vstala z Chaosu a porodila najskôr Ourana a v spojení s ním sa potom stala matkou Titanov.
Nový!!: Homér a Gaia (mytológia) · Pozrieť viac »
Georg Wilhelm Friedrich Hegel
Georg Wilhelm Friedrich Hegel (* 27. august 1770, Stuttgart – † 14. november 1831, Berlín) bol nemecký filozof, predstaviteľ nemeckej klasickej filozofie, autor systematickej teórie dialektiky (Dialektika).
Nový!!: Homér a Georg Wilhelm Friedrich Hegel · Pozrieť viac »
Grécka mytológia
Grécka mytológia je súbor gréckych mýtov.
Nový!!: Homér a Grécka mytológia · Pozrieť viac »
Grécko
Mapa Grécka Grécko (alebo Ελλάς – Ellas), dlhý tvar Grécka republika je štát ležiaci v južnej Európe na juhu Balkánskeho polostrova, na Peloponézskom polostrove, na ostrove Kréta a v Malej Ázii (ostrovy Rodos, Samos, Chios, Psara, Lesbos, Kastelorizo a iné menšie).
Nový!!: Homér a Grécko · Pozrieť viac »
Héfaistos
Héfaistos Héfaistos alebo Hefaistos je starogrécky boh kováčskeho remesla, ohňa, remeselníkov, tesárov, metalurgie, spracovania kovov, sochárstva a sopiek.
Nový!!: Homér a Héfaistos · Pozrieť viac »
Hélios
Hélios Hélios alebo Helios (- Hélios, latiniz. Helius) v starogréckej mytológii syn Titana Hyperiona a jeho manželky Theie, boh a zosobnenie Slnka.
Nový!!: Homér a Hélios · Pozrieť viac »
Héra (bohyňa)
2. storočia. Louvre, Paríž Héra (iné názvy: Héré, zastarano Hera či Here; po grécky Ἥρα - Héra alebo Ἥρη - Héré) je v starogréckej mytológii hlavná bohyňa manželstva, žien a rodiny, ochraňuje rodiace ženy a deti.
Nový!!: Homér a Héra (bohyňa) · Pozrieť viac »
Hérodotos
Socha Herodota pred Viedenským parlamentom Hérodotos (iné názvy: Herodotos, Hérodot, Herodot; * okolo 484 pred Kr., Halikarnassos (Malá Ázia) – † 430 pred Kr., Thúrioi (južná Itália) alebo Atény), gr.
Nový!!: Homér a Hérodotos · Pozrieť viac »
Heinrich Schliemann
Johan Ludvik Heinrich Julius Schliemann (* 6. január 1822, Neubukow, Nemecko – † 26. december 1890, Neapol, Taliansko) bol nemecký archeológ.
Nový!!: Homér a Heinrich Schliemann · Pozrieť viac »
Hektor (Trója)
''Jedna z najdojímavejších scén Homérovej Iliady – Hektor sa lúči s manželkou Andromachou a so svojim synom'', autor: Sergej Petrovič Postnikov, 1863 Hektor alebo Hektór (starogr. Ἕκτωρ – Hektor, latinsky Hector) je v gréckej mytológii najstarší syn trójskeho kráľa Priama a jeho manželky Hekabé.
Nový!!: Homér a Hektor (Trója) · Pozrieť viac »
Herakles (mytológia)
Herakles, bronzová socha, rímska kópia gréckeho originálu z 2. stor. pred Kr. ''Voľba Herakla'', autor: Annibale Carracci (1560 – 1609) Herakles (iné názvy: Hérakles, Héraklés; Hérakles/iný prepis Héraklés) je v gréckej mytológii syn boha Dia a Alkmény, dcéry mykénskeho kráľa Elektryóna.
Nový!!: Homér a Herakles (mytológia) · Pozrieť viac »
Hermes (boh)
''Hermes Ingenui'' Hermes alebo Hermés (po grécky Ἑρμῆς - Hermes/iný prepis Hermés, po latinsky Mercurius, čiže Merkúr), syn Dia a plejády Maie, je v starogréckej mytológii okrídlený posol bohov.
Nový!!: Homér a Hermes (boh) · Pozrieť viac »
Hestia
Hestia Hestia bola grécka panenská bohyňa a ochrankyňa domáceho kozuba.
Nový!!: Homér a Hestia · Pozrieť viac »
Hexameter
Hexameter (gr. hexa.
Nový!!: Homér a Hexameter · Pozrieť viac »
Humor
right Humor je jedna z foriem komična, ktorých doménou je úsmevné a chápajúce hodnotenie smiešnej situácie alebo objektu, oproti adresnej a výsmešnej satire.
Nový!!: Homér a Humor · Pozrieť viac »
Iliada
Iliada alebo Ilias alebo Ílias (koreň pri skloňovaní je v slovenčine vždy Iliad- resp. Íliad-; starogr. Ἰλιάς - Ilias/iný prepis Ílias, Ilion - Trója) je prvá z dvoch veľkých epických básni (eposov), ktorých autorstvo sa pripisuje Homérovi.
Nový!!: Homér a Iliada · Pozrieť viac »
Ithaka
Ithaka Poloha ostrova v Grécku Ithaka je ostrov v Iónskom mori s rozlohou 96 km² a 5 000 obyvateľmi.
Nový!!: Homér a Ithaka · Pozrieť viac »
Izmir
Izmir Izmir (gr. Σμύρνη (Smyrni)), historický názov Smyrna, je mesto v západnom Turecku, v histoickom kraji Iónia.
Nový!!: Homér a Izmir · Pozrieť viac »
Johann Wolfgang von Goethe
Johann Wolfgang Goethe (* 28. august 1749, Frankfurt nad Mohanom – † 22. marec 1832, Weimar) bol nemecký básnik, dramatik, humanista, vedec, politik a mysliteľ.
Nový!!: Homér a Johann Wolfgang von Goethe · Pozrieť viac »
Kronos (mytológia)
Kronos Kronos bol grécky titán, otec Dia.
Nový!!: Homér a Kronos (mytológia) · Pozrieť viac »
Kultúra
Kultúra môže byť.
Nový!!: Homér a Kultúra · Pozrieť viac »
Lineárne písmo B
Hlinená tabuľka s nápisom lineárneho písma B, objavil ju britský archeológ Arthur Evans na Kréte v lokalite Knóssos, cca 1450–1375 pred Kr. Lineárne písmo B alebo krétske lineárne písmo B alebo krétsko-mykénske lineárne písmo B bolo písmo, ktoré sa používalo na zápis mykénskeho jazyka, ranej formy gréčtiny.
Nový!!: Homér a Lineárne písmo B · Pozrieť viac »
Malá Ázia
Malá Ázia alebo (ako región) Anatólia (tur. Anadolu, gr. Μικρά Ασία - Mikra Asia alebo Ανατολία - Anatolia, lat. Asia Minor) je polostrov na hranici Európy a Ázie, na ktorom sa dnes nachádza ázijská časť Turecka.
Nový!!: Homér a Malá Ázia · Pozrieť viac »
Múza
Múzy (gr. Μουσαι - Músai) sú v gréckej mytológii ochrankyne umení a vied, dcéry Dia a bohyne pamäti Mnémosyny.
Nový!!: Homér a Múza · Pozrieť viac »
Mykény
Mykény (IPA,, novogr.: Μυκήνες) je bývalé starogrécke mesto, dnes archeologické nálezisko v Grécku, asi juhozápadne od Atén, na severovýchodnom Peloponéze.
Nový!!: Homér a Mykény · Pozrieť viac »
Nemci
Nemci sú národ žijúci primárne v Nemecku.
Nový!!: Homér a Nemci · Pozrieť viac »
Novogréčtina
Rozšírenie novogréčtiny Novogréčtina alebo nová gréčtina (po grécky Νέα Ελληνικά Nea Ellinika alebo Νεοελληνική γλώσσα Neoeliniki glóssa) je jazyk patriaci medzi grécke jazyky, jazyk v súčasnosti (v užšom zmysle pojmu novogréčtina) používaný Grékmi z Grécka, západnej Anatólie, Istanbulu a Cypru.
Nový!!: Homér a Novogréčtina · Pozrieť viac »
Odysea (Homér)
Fragment papyrusu s veršami z Homérovej Odysei z cca 285–250 pred Kr. Odysea alebo Odysseia alebo Odyssea (po starogrécky Ὀδυσσεία – Odysseia, po latinsky Odyssea) je starogrécky epos, ktorý patrí spolu s eposom Iliada, na ktorý nadväzuje, medzi najstaršie pamiatky gréckej literatúry.
Nový!!: Homér a Odysea (Homér) · Pozrieť viac »
Odyseus
''Odyseus a Kirké'', autor: Bartholomeus Spranger, (1546–1611) Odyseus alebo zastarano Odysseus (starogr. Ὀδυσσεὺς - Odysseus, po lat. Ulixes alebo Ulysses, po etrusky Uthuce) je hrdina starogréckej mytológie, vládca na helénskom ostrove Ithaka, a účastník Trójskej vojny, autor nápadu trójskeho koňa (na základe výpovede mučeného trójskeho veštca Helena).
Nový!!: Homér a Odyseus · Pozrieť viac »
Olympijské hry (starovek)
amfore, cca 550 pred Kr. Olympijské hry boli celogrécke súťaže pravidelne usporadúvané v starovekom Grécku raz za štyri roky v auguste a septembri (v mesiaci metageitnión) ako pocta Diovi v Olympii na Peloponéze medzi rokmi (najneskôr) 776 pred Kr. a (najskôr) 394 (po Kr.). Prvá známa olympiáda sa konala v roku 776 pred Kr. a je zároveň prvou datovanou udalosťou gréckych dejín a počiatkom gréckeho kalendára.
Nový!!: Homér a Olympijské hry (starovek) · Pozrieť viac »
Pan (boh)
''Pan'', Mikhail Vrubel 1900. Pan alebo Pán (po grécky Pan/iný prepis Pán, po latinsky Faun) bol starogrécky boh lesov, lovcov a pastierov; syn nymfy Dryopy a boha Herma, podľa iných názorov syn najvyššieho boha Dia a matky Kallisto, Penelopa alebo Oineis.
Nový!!: Homér a Pan (boh) · Pozrieť viac »
Patroklos (mytológia)
''Achilles oplakáva Patrokla'', autor:Nikolaj Nikolajevič Ge, 19.storočie Patroklos (starogr. Πάτροκλος – Patroklos, doslova "sláva (κλέος) otec (πατήρ)", latinsky Patroclus) je v gréckej mytológii jeden z najväčších hrdinov trójskej vojny, jeho milencom bol slávny Achilles.
Nový!!: Homér a Patroklos (mytológia) · Pozrieť viac »
Pénelopé
''Odyseus a Pénelopé'', autor:Johann Heinrich Wilhelm Tischbein (1751–1829) Pénelopé (iné názvy: Penelopa, Pénelopa, Pénelopeia, zastarano Penelope, nevhodne Penelopé; po grécky Πηνελόπεια - Pénelopeia alebo Πηνελόπη - Pénelopé; lat. Penelopa) bola v starogréckej mytológii spartská princezná, Odyseova žena a matka Télemacha.
Nový!!: Homér a Pénelopé · Pozrieť viac »
Peisistratos (aténsky politik)
''Fontána Enneakrounos'', čiernofigurálna hydria, fontánu dal postaviť Peisistratos, cca 530 pred Kr. Peisistratos (Peisistratos); * okolo 600 pred Kr.
Nový!!: Homér a Peisistratos (aténsky politik) · Pozrieť viac »
Persefoné
Persefoné Persefoné (iné názvy: Persefona, Perzefóna, zastarano Persefone; gr. Persefoné, lat. Proserpina) bola v gréckej mytológii dcéra najvyššieho boha Dia a bohyne Demeter.
Nový!!: Homér a Persefoné · Pozrieť viac »
Ploutarchos (spisovateľ)
Plutarchos Ploutarchos (iné prepisy: Plútarchos, Plutarchos;; starší názov: Plutarch; * asi 45, Cheronia – † asi 125, tamtiež) bol významný grécky spisovateľ – historik, filozof, autor moralistických diel.
Nový!!: Homér a Ploutarchos (spisovateľ) · Pozrieť viac »
Poseidón (boh)
Poseidón milský, 2. storočie pred Kr., Národné archeologické múzeum Atény Poseidón alebo Poseidon (starogr. Ποσειδῶν - Poseidón,, čiže Neptún) je starogrécky boh, jeden z dvanástich bohov Olympu, jedno z najstarších božstiev Grécka, ktorého meno sa objavuje už na tabuľkách z minojského paláca v Knosse.
Nový!!: Homér a Poseidón (boh) · Pozrieť viac »
Priamos
Priamos alebo zastarano Priamus (gr. Priamos, lat. Priamus) bol starý a posledný trójsky kráľ počas Homérom opisovanej Trójskej vojny.
Nový!!: Homér a Priamos · Pozrieť viac »
Pylos
Pylos Pylos, gr. Πύλος, alebo do 19.
Nový!!: Homér a Pylos · Pozrieť viac »
Rheia (mytológia)
Rheia (iné názvy: Reia, Rhea, Rea; gr. Rheia, lat. Rhea alebo Ops) bola v starogréckej mytológii dcéra Urána a Gaie.
Nový!!: Homér a Rheia (mytológia) · Pozrieť viac »
Rusi
Rusi (staršie: Rusovia, Veľkorusi; po rusky: русские, великоруссы) sú východoslovanský národ žijúci najmä na území Ruska dorozumievajúci sa ruským jazykom a píšuci azbukou.
Nový!!: Homér a Rusi · Pozrieť viac »
Seléné
Seléné (iné názvy: Seléna, Selena, Selene; gr. Σελήνη - Seléné - mesiac) bola v gréckej mytológii bohyňa Mesiaca, zosobnenie Mesiaca.
Nový!!: Homér a Seléné · Pozrieť viac »
Smyrna
Smyrna môže byť.
Nový!!: Homér a Smyrna · Pozrieť viac »
Starovek
Mykénach Starovek je tradičné označenie obdobia svetových dejín, ktoré sa začína vznikom písomných systémov resp.
Nový!!: Homér a Starovek · Pozrieť viac »
Staroveký Rím
Staroveký Rím je tradičné slovenské označenie štátneho útvaru, ktorý vznikol v 8. storočí pred Kr. na Apeninskom polostrove v dnešnom Ríme ako mestský štát, postupne ovládol celé Stredomorie a v roku 395 po Kr.
Nový!!: Homér a Staroveký Rím · Pozrieť viac »
Strabón
Strabón na rytine zo 16. storočia Strabón (Strabón); (* 64 pred Kr./63 pred Kr. – † cca 24) bol starogrécky historik, geograf a filozof.
Nový!!: Homér a Strabón · Pozrieť viac »
Thoukydides
Thukydides Thoukydides (iné názvy: Thúkýdidés, Thúkydides, Thukydides, Tukydides, Túkydides; * asi 460 pred Kr., Atény – † asi 396 pred Kr.) bol grécky historik, po matke potomok tráckych kráľov.
Nový!!: Homér a Thoukydides · Pozrieť viac »
Trója
Trója (u Homéra Ílios alebo Ílion, v rímskej dobe Ilium, dnes pahorok Hissarlik pri Canakkale) v Turecku v západnej Malej Ázii je významné archeologické nálezisko a historické osídlenie od roku 3000 pred Kr.
Nový!!: Homér a Trója · Pozrieť viac »
Trójska vojna
Trójska vojna alebo zastarano trojánska vojna je v gréckej mytológii najslávnejší vojnový konflikt medzi maloázijským mestom Trója a Achájcami (nazývanými aj Danajci alebo mykénski Gréci).
Nový!!: Homér a Trójska vojna · Pozrieť viac »
Tyrania (Grécko)
Tyrania (od tyrannos) bola forma samovlády v starovekom Grécku.
Nový!!: Homér a Tyrania (Grécko) · Pozrieť viac »
Vissarion Grigorievič Belinskij
Vissarion Grigorievič Belinskij (* 13. jún 1811, Sveaborg, Fínsko – † 7. jún 1848, Petrohrad) bol ruský literárny kritik, estetik, revolučný demokrat.
Nový!!: Homér a Vissarion Grigorievič Belinskij · Pozrieť viac »
Vojtech Zamarovský
Rodový erb JUDr.
Nový!!: Homér a Vojtech Zamarovský · Pozrieť viac »
Vydavateľstvo Obzor
Vydavateľstvo Obzor, národný podnik (názov od roku 1968; v rokoch 1965 až 1968 názov znel Obzor, vydavateľstvo kníh a časopisov, n. p.) bolo významné slovenské vydavateľstvo kníh, časopisov, novín a propagačných materiálov v Bratislave v rokoch 1965 až 2005.
Nový!!: Homér a Vydavateľstvo Obzor · Pozrieť viac »
Zeus
Zeus z Artemísia (okolo 470 pred Kr.) Zeus (genitív Dia, gr. Ζεύς) je najvyšší zo starogréckych bohov.
Nový!!: Homér a Zeus · Pozrieť viac »
12. storočie pred Kr.
12.
Nový!!: Homér a 12. storočie pred Kr. · Pozrieť viac »
1200 pred Kr.
Žiadny popis.
Nový!!: Homér a 1200 pred Kr. · Pozrieť viac »
1676
Žiadny popis.
Nový!!: Homér a 1676 · Pozrieť viac »
1780
Žiadny popis.
Nový!!: Homér a 1780 · Pozrieť viac »
1827
Žiadny popis.
Nový!!: Homér a 1827 · Pozrieť viac »
1867
Žiadny popis.
Nový!!: Homér a 1867 · Pozrieť viac »
7. storočie pred Kr.
7.
Nový!!: Homér a 7. storočie pred Kr. · Pozrieť viac »
776 pred Kr.
Žiadny popis.
Nový!!: Homér a 776 pred Kr. · Pozrieť viac »
