Obsah
20 vzťahy: Arabčina, Balkánsky polostrov, Byzantská gréčtina, Cakončina, Cyprus, Dóri, Dimotiki, Gréci, Grécke písmo, Grécko, Helenistické koiné, Indoeurópske jazyky, Kapadóčtina, Mykénska kultúra, Novogréčtina, Pontčina, Starogréčtina, Stredoveká gréčtina, Turečtina, VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied.
- Gréčtina
- Jazyky na Ukrajine
- Jazyky v Albánsku
- Jazyky v Arménsku
- Jazyky v Grécku
- Jazyky v Gruzínsku
- Jazyky v Maďarsku
- Jazyky v Rumunsku
- Jazyky v Turecku
Arabčina
Arabčina je semitský jazyk.
Pozrieť Grécke jazyky a Arabčina
Balkánsky polostrov
Mapa Balkánskeho polostrova definovaného ako územia južne od Sávy a Dunaja Balkánsky polostrov alebo Balkán je hornatý polostrov v juhovýchodnej Európe, obmývaný Jadranským, Iónskym, Krétskym, Egejským, Marmarským a Čiernym morom.
Pozrieť Grécke jazyky a Balkánsky polostrov
Byzantská gréčtina
Byzantská gréčtina môže byť.
Pozrieť Grécke jazyky a Byzantská gréčtina
Cakončina
Cakončina alebo tsakončina (Η γλώσσα τσακόνικη - I glossa tsakoniki) je grécky jazyk patriaci medzi dórske jazyky, často je považovaný len za nárečie novogréčtiny.
Pozrieť Grécke jazyky a Cakončina
Cyprus
Cyprus, gr. Κύπρος (Kýpros), tr. Kibris, dlhý tvar Cyperská republika (po grécky Κυπριακή Δημοκρατία – Kypriakí Dimokratía), je štát na ostrove Cyprus v Stredozemnom mori, 75 kilometrov južne od Turecka.
Pozrieť Grécke jazyky a Cyprus
Dóri
Sparťan, 5. storočie pred Kr. Dóri alebo Dórovia (gr. Δωριείς - Dórieis) boli jeden zo starogréckych kmeňov.
Pozrieť Grécke jazyky a Dóri
Dimotiki
Dimotiki (doslova "ľudový jazyk") alebo romaiki je v širšom zmysle ľudový jazyk Grékov používaný od stredoveku, v užšom zmysle forma novogréčtiny, ktorá od roku 1976 (vydanie "Malej gramatiky ľudového jazyka" a vydanie príslušného vládneho nariadenia) slúži ako grécky spisovný a úradný jazyk.
Pozrieť Grécke jazyky a Dimotiki
Gréci
Grécka revolúcia, Theodoros Vryzakis Gréci sú národ indoeurópskeho pôvodu.
Pozrieť Grécke jazyky a Gréci
Grécke písmo
Grécke písmo (iné názvy: grécka abeceda, alfabeta; po novogrécky ελληνικό αλφάβητο - elliniko alfavito) je najstaršie dodnes používané písmo v Európe.
Pozrieť Grécke jazyky a Grécke písmo
Grécko
Mapa Grécka Grécko (alebo Ελλάς – Ellas), dlhý tvar Grécka republika je štát ležiaci v južnej Európe na juhu Balkánskeho polostrova, na Peloponézskom polostrove, na ostrove Kréta a v Malej Ázii (ostrovy Rodos, Samos, Chios, Psara, Lesbos, Kastelorizo a iné menšie).
Pozrieť Grécke jazyky a Grécko
Helenistické koiné
Helenistické koiné (iné názvy: koiné, helenistická gréčtina, novozákonná gréčtina, novozmluvná gréčtina, biblická gréčtina, alexandrijská gréčtina) bol spoločný (spisovný) jazyk starých Grékov, ktorého jadro používania spadá do obdobia asi 350 pred Kr. – 300 / 565 po Kr.
Pozrieť Grécke jazyky a Helenistické koiné
Indoeurópske jazyky
menšinové bez oficiálneho statusu Strom indoeurópskej jazykovej rodiny. Indoeurópske jazyky (zastarano indogermánske jazyky) tvoria najrozšírenejšiu jazykovú rodinu na svete, ako materinskou rečou hovoria niektorým z nich asi 2,5 miliardy ľudí.
Pozrieť Grécke jazyky a Indoeurópske jazyky
Kapadóčtina
Kapadóčtina je grécky jazyk patriaci medzi atické jazyky, často je považovaný len za nárečie novogréčtiny.
Pozrieť Grécke jazyky a Kapadóčtina
Mykénska kultúra
Mykénska kultúra (alebo Mykénska civilizácia) bola poslednou fázou doby bronzovej v starovekom Grécku, ktorá trvala približne od roku 1750 do roku 1050 pred Kr.
Pozrieť Grécke jazyky a Mykénska kultúra
Novogréčtina
Rozšírenie novogréčtiny Novogréčtina alebo nová gréčtina (po grécky Νέα Ελληνικά Nea Ellinika alebo Νεοελληνική γλώσσα Neoeliniki glóssa) je jazyk patriaci medzi grécke jazyky, jazyk v súčasnosti (v užšom zmysle pojmu novogréčtina) používaný Grékmi z Grécka, západnej Anatólie, Istanbulu a Cypru.
Pozrieť Grécke jazyky a Novogréčtina
Pontčina
Pontčina alebo pontská (novo)gréčtina je novogrécke nárečie, niekedy považované aj za samostatný grécky jazyk.
Pozrieť Grécke jazyky a Pontčina
Starogréčtina
Starogréčtina je prvá etapa vývinu gréčtiny.
Pozrieť Grécke jazyky a Starogréčtina
Stredoveká gréčtina
Stredoveká gréčtina alebo byzantská gréčtina je jazyk Grékov z Byzantskej ríše v období od 4./6.
Pozrieť Grécke jazyky a Stredoveká gréčtina
Turečtina
Rozšírenie turečtiny Turečtina alebo turecký jazyk patrí do juhozápadnej čiže oghuzskej (turkménskej) skupiny turkickej vetvy altajskej jazykovej rodiny.
Pozrieť Grécke jazyky a Turečtina
VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied
VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied (v rokoch 1943 – 1953 Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied a umení, v rokoch 1953 – 1973 Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied) je účelové vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, ktoré „publikuje najvýznamnejšie výsledky vedeckovýskumnej činnosti vo vedách o neživej a živej prírode i v oblasti spoločenských vied.“.
Pozrieť Grécke jazyky a VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied
Pozri tiež
Gréčtina
- Byzantská literatúra
- Efendi
- Grécke jazyky
- Ostrakón
Jazyky na Ukrajine
- Bulharčina
- Gótčina
- Grécke jazyky
- Jidiš
- Krymská tatárčina
- Maďarčina
- Pontčina
- Poľština
- Rómčina
- Rumunčina
- Rusínčina
- Severocentrálna rómčina
- Tatárčina
- Ukrajinčina
Jazyky v Albánsku
- Albánčina
- Arumunčina
- Bosniačtina
- Grécke jazyky
- Macedónčina
- Rómčina
Jazyky v Arménsku
Jazyky v Grécku
- Albánčina
- Arumunčina
- Bulharčina
- Cakončina
- Dimotiki
- Grécke jazyky
- Kapadóčtina
- Ladino
- Macedónčina
- Pontčina
- Rómčina
Jazyky v Gruzínsku
- Abcházština
- Arménčina
- Azerbajdžančina
- Grécke jazyky
- Gruzínčina
- Jidiš
- Kabardo-čerkeština
- Osetčina
- Pontčina
- Svančina
Jazyky v Maďarsku
- Chorvátčina
- Grécke jazyky
- Maďarčina
- Rómčina
- Rumunčina
- Severocentrálna rómčina
- Slovenčina
- Slovinčina
- Srbčina
- Ugrofínske jazyky
- Uralské jazyky
Jazyky v Rumunsku
- Albánčina
- Arumunčina
- Bulharčina
- Gótčina
- Grécke jazyky
- Krymská tatárčina
- Latinčina
- Maďarčina
- Rómčina
- Rumunčina
- Severocentrálna rómčina
- Srbčina