15 vzťahy: Cakončina, Góti, Gréčtina, Gréci, Grécke písmo, Itália, Justinián I., Kalábria, Latinčina, Novogréčtina, Sicília, Slovenčina, Staroveký Rím, Taliančina, Taliansko.
Cakončina
Cakončina alebo tsakončina (Η γλώσσα τσακόνικη - I glossa tsakoniki) je grécky jazyk patriaci medzi dórske jazyky, často je považovaný len za nárečie novogréčtiny.
Nový!!: Griko a Cakončina · Pozrieť viac »
Góti
Góti Góti boli východogermánske kmene sídliace pôvodne v južnom Švédsku (dnes Gotland).
Nový!!: Griko a Góti · Pozrieť viac »
Gréčtina
Gréčtina môže byť.
Nový!!: Griko a Gréčtina · Pozrieť viac »
Gréci
Grécka revolúcia, Theodoros Vryzakis Gréci sú národ indoeurópskeho pôvodu.
Nový!!: Griko a Gréci · Pozrieť viac »
Grécke písmo
Grécke písmo (iné názvy: grécka abeceda, alfabeta; po novogrécky ελληνικό αλφάβητο - elliniko alfavito) je najstaršie dodnes používané písmo v Európe.
Nový!!: Griko a Grécke písmo · Pozrieť viac »
Itália
Itália môže byť.
Nový!!: Griko a Itália · Pozrieť viac »
Justinián I.
Justinián I. Veľký, iné mená: Justinian I., Justinianos I./Justiniános I./Jústiniános I., I(o)ustinianos I./I(o)ustiniános I./Iústiniános I., Justianianus I., Iustinianus I. po latinsky Flavius Petrus Sabbatius Iustinianus, po starogrécky Ιουστινιανός Φλάβιος Πέτρος Σαββάτιος - Ioustinianos Flabios Petros Sabbatios; *482, Tauresium pri Skopje†14. november 565, Konštantínopol) bol byzantský cisár, jeden z najvýznamnejších vladárov neskorého staroveku a najpozoruhodnejších byzantských (východorímskych) cisárov vôbec. Významné boli jeho reformy rímskeho práva a dielo dnes známe ako (Corpus iuris civilis), ako i rozsiahla stavebná činnosť a rozsiahla vojenská expanzia, ktorej cieľom bolo získať naspäť územie bývalej Rímskej ríše v západnej Európe (severná Afrika, dnešné Taliansko, juh Pyrenejského polostrova). V jej dôsledku sa Byzantská ríša rozšírila do celého Stredomoria. Pravoslávna cirkev ho považuje za svätého. Jeho pamiatku si pripomínajú 14. novembra.Justinián I. Veliký. In: JUSTINIAN I In.
Nový!!: Griko a Justinián I. · Pozrieť viac »
Kalábria
Kalábria (taliansky Calabria, kalábrijský dialekt Calàbbria, griko Calavrìa, grécky Καλαβρία-Kalavria), je jeden z administratívnych regiónov a historických krajov Talianska.
Nový!!: Griko a Kalábria · Pozrieť viac »
Latinčina
Viaczväzkový latinský slovník na univerzite v Grazi Latinčina (lat. lingua latina.
Nový!!: Griko a Latinčina · Pozrieť viac »
Novogréčtina
Rozšírenie novogréčtiny Novogréčtina alebo nová gréčtina (po grécky Νέα Ελληνικά Nea Ellinika alebo Νεοελληνική γλώσσα Neoeliniki glóssa) je jazyk patriaci medzi grécke jazyky, jazyk v súčasnosti (v užšom zmysle pojmu novogréčtina) používaný Grékmi z Grécka, západnej Anatólie, Istanbulu a Cypru.
Nový!!: Griko a Novogréčtina · Pozrieť viac »
Sicília
Sicília môže byť.
Nový!!: Griko a Sicília · Pozrieť viac »
Slovenčina
Antona Bernoláka v Trnave Slovenčina patrí do skupiny západoslovanských jazykov (spolu s češtinou, poľštinou, hornou a dolnou lužickou srbčinou a kašubčinou).
Nový!!: Griko a Slovenčina · Pozrieť viac »
Staroveký Rím
Staroveký Rím je tradičné slovenské označenie štátneho útvaru, ktorý vznikol v 8. storočí pred Kr. na Apeninskom polostrove v dnešnom Ríme ako mestský štát, postupne ovládol celé Stredomorie a v roku 395 po Kr.
Nový!!: Griko a Staroveký Rím · Pozrieť viac »
Taliančina
Taliančina je románsky jazyk, hovorí ním asi 70 miliónov ľudí, z ktorých väčšina žije v Taliansku.
Nový!!: Griko a Taliančina · Pozrieť viac »
Taliansko
Taliansko (nesprávne alebo zastarano: Itália), dlhý tvar Talianska republika, je štát v južnej Európe na Apeninskom polostrove.
Nový!!: Griko a Taliansko · Pozrieť viac »