71 vzťahy: Ústí nad Labem, Škoda Holding, Železničná spoločnosť Cargo Slovakia, Železničná spoločnosť Slovensko, Železničná trať Bratislava – Žilina, Železničná trať Přerov – Břeclav, Železničný skúšobný okruh Cerhenice, Železnice Slovenskej republiky, Žilina, ČD Cargo, České Budějovice, České dráhy, Česko-slovenské štátne dráhy, Česko-Slovensko, Československá socialistická republika, Čierna nad Tisou, Břeclav, Beroun, Bohumín, Bratislava, Brno, Budapešť, Cheb, Děčín, Elektrický rušeň, Elektrický rušeň 131, Elektrický rušeň 162, Elektrický rušeň 163, Elektrický rušeň 263, Elektrický rušeň 350, Elektrický rušeň 361, Elektrický rušeň 362, Elektrický rušeň 363.5, Elektrický rušeň 372, Elektrodynamická brzda, EuroCity, Františkovy Lázně, Jednosmerný prúd, Jihlava, Juhoslávia, Košice, Kolín, Kraľovany, Nákladná doprava, Nemecká demokratická republika, Olomouc, Ostrava, Pantograf (zberač prúdu), Přerov, Plzeň, ..., Praha, Procesor, Slovensko, Talgo, Trebišov, 1976, 1979, 1980, 1983, 1984, 1990, 1993, 1994, 1996, 2000, 2002, 2008, 2010, 2011, 2012, 2015. Rozbaliť index (21 viac) »
Ústí nad Labem
Ústí nad Labem je štatutárne mesto na severozápade Čiech, centrum Ústeckého kraja a okresu Ústí nad Labem.
Nový!!: Elektrický rušeň 363 a Ústí nad Labem · Pozrieť viac »
Škoda Holding
Škoda Holding a. s. je česká strojárska firma s dlhou tradíciou, sídliaca prevažne v Plzni.
Nový!!: Elektrický rušeň 363 a Škoda Holding · Pozrieť viac »
Železničná spoločnosť Cargo Slovakia
Sídlo na Tomášikovej 28B v Bratislave Železničná spoločnosť Cargo Slovakia, a.s. (skratka: ZSSK CARGO, VKM: ZSSKC) je jednou z dvoch novozaložených nástupníckych spoločností, ktoré vznikli 1.
Nový!!: Elektrický rušeň 363 a Železničná spoločnosť Cargo Slovakia · Pozrieť viac »
Železničná spoločnosť Slovensko
Novej Lesnej Železničná spoločnosť Slovensko, a.s. (skr. ZSSK) je akciová spoločnosť s prívlastkom „Národný dopravca“ prevádzkujúca osobnú železničnú dopravu na Slovensku.
Nový!!: Elektrický rušeň 363 a Železničná spoločnosť Slovensko · Pozrieť viac »
Železničná trať Bratislava – Žilina
| Železničná trať Bratislava – Žilina, naazývaný tiež Považská železnica a v cestovnom poriadku pre verejnosť označená ako železničná trať číslo 120, je elektrifikovaná dvojkoľajná železničná trať na Slovensku, ktorá spája Bratislavu a Žilinu.
Nový!!: Elektrický rušeň 363 a Železničná trať Bratislava – Žilina · Pozrieť viac »
Železničná trať Přerov – Břeclav
| Železničná trať Přerov – Břeclav (v cestovnom poriadku pre cestujúcich označená číslom 330) je dvojkoľajná elektrifikovaná trať, súčasť 2.
Nový!!: Elektrický rušeň 363 a Železničná trať Přerov – Břeclav · Pozrieť viac »
Železničný skúšobný okruh Cerhenice
Mapa okruhov Súprava Alstom AGV na okruhu, v pozadí budovy skúšobného ústavu Železničný skúšobný okruh Cerhenice, ktorý je súčasťou Skúšobného centra Velim, je uzavretou traťou, na ktorej sa skúšajú železničné vozidlá.
Nový!!: Elektrický rušeň 363 a Železničný skúšobný okruh Cerhenice · Pozrieť viac »
Železnice Slovenskej republiky
Klemensovej 8 v Bratislave Železnice Slovenskej republiky (skr. ŽSR) sú štátny podnik spravujúci železničnú infraštruktúru vlastnenú štátom (do roku 2001 aj železničnú dopravu) na Slovensku.
Nový!!: Elektrický rušeň 363 a Železnice Slovenskej republiky · Pozrieť viac »
Žilina
Mestský úrad Žilina (alebo Silein) je krajské a okresné mesto na severnom Slovensku.
Nový!!: Elektrický rušeň 363 a Žilina · Pozrieť viac »
ČD Cargo
ČD Cargo, a.s. (VKM: ČDC) je český železničný dopravca, ktorý sa zaoberá nákladnou dopravou.
Nový!!: Elektrický rušeň 363 a ČD Cargo · Pozrieť viac »
České Budějovice
České Budějovice (či Böhmisch Budweis) sú štatutárne mesto a metropola Juhočeského kraja.
Nový!!: Elektrický rušeň 363 a České Budějovice · Pozrieť viac »
České dráhy
České dráhy, a. s. (skratka ČD) sú dominantným dopravcom (prevádzkovateľom železničnej dopravy) v osobnej doprave v Česku.
Nový!!: Elektrický rušeň 363 a České dráhy · Pozrieť viac »
Česko-slovenské štátne dráhy
Česko-slovenské štátne dráhy (skr. ČSD, súdobé písanie do roku 1990 väčšinou Československé štátne dráhy, po česky Československé státní dráhy) bola spoločnosť založená v deň vzniku Česko-Slovenska 28. októbra 1918.
Nový!!: Elektrický rušeň 363 a Česko-slovenské štátne dráhy · Pozrieť viac »
Česko-Slovensko
Mapa Česko-Slovenska z roku 1919Česko-Slovensko v rokoch 1920--1938 Národnosti v Česko-Slovensku v roku 1930 (po česky) Česko-Slovensko v rokoch 1969--1990 Dobové predmety Kupónová známka z ČSFR Tomáš Garrigue Masaryk Milan Rastislav Štefánik Edvard Beneš Česko-Slovensko (v rokoch 19181938 a 19451990 písané Československo) bol zvrchovaný štát v strednej Európe, ktorý existoval v rokoch 19181992, s výnimkou obdobia druhej svetovej vojny (19391945), keď však mal svoju exilovú vládu v zahraničí. Česko-Slovensko vzniklo 28. októbra 1918 ako jedna z nástupníckych krajín po rozpade Rakúsko-Uhorska. Následné medzivojnové obdobie je označované ako prvá republika, výraznou politickou osobnosťou tejto doby bol prvý československý prezident Tomáš Garrigue Masaryk. Po mníchovskej dohode v roku 1938 sa pohraničné Sudety stali súčasťou Nemecka a krajina prišla aj o ďalšie územie prvou viedenskou arbitrážou v prospech Maďarska a anexiou Tešínska v prospech Poľska. V marci 1939 sa osamostatnilo Slovensko a Podkarpatská Rus bola obsadená Maďarskom. Na zvyšku českých krajín bol vyhlásený Protektorát Čechy a Morava, formálne autonómna časť nacistického Nemecka. Po vypuknutí druhej svetovej vojny zostavil v októbri 1939 bývalý československý prezident Edvard Beneš exilovú vládu, ktorá bola neskôr uznaná spojencami. Po druhej svetovej vojne bolo Česko-Slovensko v roku 1945 obnovené v hraniciach, ktoré malo pred rokom 1938, s výnimkou Podkarpatskej Rusi, ktorá sa stala súčasťou Sovietskeho zväzu. Česko-Slovensko v rokoch 1948 až 1989 bolo súčasťou Východného bloku s príkazovou ekonomikou, vládla tu komunistická strana. Krajina bola od roku 1949 súčasťou hospodárskeho zoskupenia Rada vzájomnej hospodárskej pomoci a od roku 1955 vojenského paktu Varšavskej zmluvy. Politickú liberalizáciu v roku 1968, známu ako Pražská jar, násilne ukončila v auguste 1968 invázia vojsk Varšavskej zmluvy pod vedením Sovietskeho zväzu. Nasledovala doba tzv. normalizácie, ktorá bola ukončená v novembri 1989 Nežnou revolúciou, ktorá sa uskutočnila v období pádu komunizmu v strednej a východnej Európe. Po zosadení vlády komunistickej strany sa Československo stalo demokratickým štátom, na čele s prezidentom Václavom Havlom. Česko-Slovensko zaniklo 31. decembra 1992 rozdelením na dva suverénne štáty, Česko a Slovensko.
Nový!!: Elektrický rušeň 363 a Česko-Slovensko · Pozrieť viac »
Československá socialistická republika
Československá socialistická republika (skratka: ČSSR) bol oficiálny názov Česko-Slovenska od 11. júla 1960 do 29. marca 1990.
Nový!!: Elektrický rušeň 363 a Československá socialistická republika · Pozrieť viac »
Čierna nad Tisou
Čierna nad Tisou je mesto na Slovensku v Košickom kraji v okrese Trebišov.
Nový!!: Elektrický rušeň 363 a Čierna nad Tisou · Pozrieť viac »
Břeclav
Břeclav je mesto v okrese Břeclav v Česku.
Nový!!: Elektrický rušeň 363 a Břeclav · Pozrieť viac »
Beroun
Beroun je okresné mesto v Stredočeskom kraji.
Nový!!: Elektrický rušeň 363 a Beroun · Pozrieť viac »
Bohumín
Bohumín je sliezske mesto v českom okrese Karviná v Moravskosliezskom kraji.
Nový!!: Elektrický rušeň 363 a Bohumín · Pozrieť viac »
Bratislava
Bratislava (do roku 1919 Prešporok / Prešporek iné názvy pozri nižšie) je hlavné a rozlohou aj počtom obyvateľov najväčšie mesto Slovenska.
Nový!!: Elektrický rušeň 363 a Bratislava · Pozrieť viac »
Brno
Brno (slovenské prídavné meno znie brniansky; nem. Brünn) je počtom obyvateľov najväčšie mesto Moravy a druhé najväčšie mesto Česka.
Nový!!: Elektrický rušeň 363 a Brno · Pozrieť viac »
Budapešť
náhľad Reťazový most cez Dunaj na pozadí Baziliky sv.Štefana Budapešť (po maď. Budapest, v staršej slovenčine aj Pešťbudín) je hlavné a najväčšie mesto Maďarska, hospodárske, dopravné a kultúrne centrum krajiny.
Nový!!: Elektrický rušeň 363 a Budapešť · Pozrieť viac »
Cheb
Cheb je okresné mesto na západe Česko v Karlovarskom kraji a centrum niekdajšieho Chebska.
Nový!!: Elektrický rušeň 363 a Cheb · Pozrieť viac »
Děčín
Děčín je štatutárne mesto v severných Čechách na sútoku riek Labe a Ploučnice, od 1. júla 2006 je štatutárnym mestom.
Nový!!: Elektrický rušeň 363 a Děčín · Pozrieť viac »
Elektrický rušeň
Dvojdielny elektrický rušeň 131.089+090 slovenského železničného dopravcu ZSCS Elektrický rušeň 183-030 Elektrický rušeň ZSSK radu 240 radu 350 patriaci spoločnosti ZSSK ČD Najrýchlejší rušeň sveta: 1216 050-5 ÖBB Elektrický rušeň AVE RENFE radu 252 Elektrický rušeň je rušeň s elektrickým pohonom.
Nový!!: Elektrický rušeň 363 a Elektrický rušeň · Pozrieť viac »
Elektrický rušeň 131
Elektrický rušeň 131 (predtým E 479.1, továrenské označenie Škoda 58E) je dvojdielny rušeň pre jednosmernú napájaciu sústavu 3 kV určený pre ťažké nákladné vlaky na tratiach s náročným sklonom medzi Ostravskom a východným Slovenskom.
Nový!!: Elektrický rušeň 363 a Elektrický rušeň 131 · Pozrieť viac »
Elektrický rušeň 162
Elektrický rušeň 162 (predtým E 499.3, továrenské označenie Škoda 98E1) je rýchlikový rušeň na jednosmernú napájaciu sústavu 3 kV z produkcie Škody Plzeň.
Nový!!: Elektrický rušeň 363 a Elektrický rušeň 162 · Pozrieť viac »
Elektrický rušeň 163
Elektrický rušeň 163 (predtým E 499.3, v Taliansku E 630, továrenské označenie Škoda 71E (1984 – 1986) a Škoda 99E (1991 – 1992)) je rušeň na jednosmernú napájaciu sústavu 3 kV z produkcie Škody Plzeň a ČKD polovodiče. Ako rada 163 sú označené aj rušne, ktoré vznikli z radu 162 po výmene podvozku s radom 363, uskutočnenej v rokoch 1993 – 2008. Tieto rušne sa používajú v Česku, na Slovensku a predtým tiež v Taliansku k vozbe osobných i nákladných vlakov. Rušeň má pulznú reguláciu výkonu. Regulácia výkonu je plynulá, bezkontaktná, závislá na pomernom otvorení pulzných meničov. Pulzné meniče sú zložené z tyristorov a ďalších prvkov a sú riadené elektronickým analógovým počítačom.
Nový!!: Elektrický rušeň 363 a Elektrický rušeň 163 · Pozrieť viac »
Elektrický rušeň 263
Rušeň 263.001 v železničnej stanici Brno hlavní nádraží Elektrický rušeň 263 (predtým S 499.2, továrenské označenie Škoda 70 E) je univerzálny rušeň na striedavú napájaciu sústavu 25 kV 50 Hz, ktorý bol vyrábaný vo Škode Plzeň v rokoch 1984 a 1988.
Nový!!: Elektrický rušeň 363 a Elektrický rušeň 263 · Pozrieť viac »
Elektrický rušeň 350
Elektrický rušeň 350 (podľa starého označenia ČSD ES 499.0) je dvojsystémový elektrický rušeň prezývaný Gorila alebo Krysa, niekedy tiež Potkan.
Nový!!: Elektrický rušeň 363 a Elektrický rušeň 350 · Pozrieť viac »
Elektrický rušeň 361
Elektrický rušeň 361 je dvojsystémový rušeň vyrábaný pre Železničnú spoločnosť Slovensko.
Nový!!: Elektrický rušeň 363 a Elektrický rušeň 361 · Pozrieť viac »
Elektrický rušeň 362
Elektrický rušeň 362 je dvojsystémový elektrický rušeň, prezývaný "Eso", alebo "Rýchle Eso", vyrábaný podnikom Škoda Plzeň v roku 1990.
Nový!!: Elektrický rušeň 363 a Elektrický rušeň 362 · Pozrieť viac »
Elektrický rušeň 363.5
Viacsystémový elektrický rušeň radu 363.5 vznikol rekonštrukciou jednosmerných rušňov radu 163.
Nový!!: Elektrický rušeň 363 a Elektrický rušeň 363.5 · Pozrieť viac »
Elektrický rušeň 372
Elektrický rušeň 372 (podľa starého označenia ČSD ES 499.2) je dvojsystémový elektrický rušeň.
Nový!!: Elektrický rušeň 363 a Elektrický rušeň 372 · Pozrieť viac »
Elektrodynamická brzda
Elektrodynamická brzda je zariadenie, ktoré mení mechanickú energiu na elektrický prúd a tým brzdí.
Nový!!: Elektrický rušeň 363 a Elektrodynamická brzda · Pozrieť viac »
EuroCity
200px DB) EC 101 EuroCity (EC) je druh vlakového spoja v rámci európskej železničnej siete.
Nový!!: Elektrický rušeň 363 a EuroCity · Pozrieť viac »
Františkovy Lázně
Františkovy Lázně sú kúpeľné mesto v Česku v okrese Cheb v Karlovarskom kraji.
Nový!!: Elektrický rušeň 363 a Františkovy Lázně · Pozrieť viac »
Jednosmerný prúd
Jednosmerný prúd je elektrický prúd, ktorý má stále rovnaký smer prúdenia elektricky nabitých častíc (elektrónov alebo iónov) v elektricky vodivom materiáli (na rozdiel od striedavého prúdu).
Nový!!: Elektrický rušeň 363 a Jednosmerný prúd · Pozrieť viac »
Jihlava
Jihlava môže byť.
Nový!!: Elektrický rušeň 363 a Jihlava · Pozrieť viac »
Juhoslávia
Juhoslávia (v juhoslovanských jazykoch Jugoslavija - doslova "Juhoslávia") je termín používaný pre tri rôzne politické útvary, ktoré existovali počas väčšiny 20. storočia.
Nový!!: Elektrický rušeň 363 a Juhoslávia · Pozrieť viac »
Košice
Košice (iné názvy pozri kapitolu Názov) sú metropolou východného Slovenska a s takmer 230 000 obyvateľmi druhým najľudnatejším mestom na Slovensku.
Nový!!: Elektrický rušeň 363 a Košice · Pozrieť viac »
Kolín
Kolín je mesto v Česku na rieke Labe.
Nový!!: Elektrický rušeň 363 a Kolín · Pozrieť viac »
Kraľovany
Kraľovany sú obec na Slovensku v okrese Dolný Kubín.
Nový!!: Elektrický rušeň 363 a Kraľovany · Pozrieť viac »
Nákladná doprava
Nákladná doprava je súhrn úkonov, ktorými sa uskutočňuje preprava nákladu.
Nový!!: Elektrický rušeň 363 a Nákladná doprava · Pozrieť viac »
Nemecká demokratická republika
Nemecká demokratická republika (NDR, hovorovo „Východné Nemecko“, po nemecky Deutsche Demokratische Republik, skr. DDR) bol socialistický (resp. do roku 1968 ľudovodemokratický) štát na území časti dnešného Nemecka, ktorý existoval v rokoch 1949 až 1990.
Nový!!: Elektrický rušeň 363 a Nemecká demokratická republika · Pozrieť viac »
Olomouc
Olomouc (hanácky Holomóc alebo Olomóc, Olmütz, Ołomuniec, Alamóc, Olomucium) je štatutárne mesto v Česku rozkladajúce sa na strednej Morave, hlavné mesto Olomouckého kraja a univerzitné mesto.
Nový!!: Elektrický rušeň 363 a Olomouc · Pozrieť viac »
Ostrava
Ostrava je tretie najväčšie mesto v Česku na hraniciach Moravy a Sliezska, pri hraniciach s Poľskom, v Ostravskej panve na sútoku Odry, Opavy a Ostravice.
Nový!!: Elektrický rušeň 363 a Ostrava · Pozrieť viac »
Pantograf (zberač prúdu)
Pantograf električky Pantograf je druh zberača používaného pre elektrické pripojenie ťažného dopravného zariadenia v elektrickej trakcii ku nadzemnému trolejovému vedeniu.
Nový!!: Elektrický rušeň 363 a Pantograf (zberač prúdu) · Pozrieť viac »
Přerov
Přerov je štatutárne mesto na strednej Morave v Olomouckom kraji, v rovnomennom okrese Přerov.
Nový!!: Elektrický rušeň 363 a Přerov · Pozrieť viac »
Plzeň
Plzeň (slovenské prídavné meno znie plzenský, nie plzeňský) je štatutárne mesto na západe Čiech a metropola Plzenského kraja, ležiace na sútoku riek Radbuza, Mže, Úslava a Úhlava.
Nový!!: Elektrický rušeň 363 a Plzeň · Pozrieť viac »
Praha
Praha je hlavné a najväčšie mesto Česka.
Nový!!: Elektrický rušeň 363 a Praha · Pozrieť viac »
Procesor
Intel 80486DX2 náhľad Procesor v informatike označuje dve veci: A) Pôvodne je to časť systému (označovaná tiež ako procesorový subsystém), určená na postupné spracúvanie určitých vstupov na výstupy (odtiaľ aj slovo „procesor“, ktoré v latinčine znamená „spracovateľ / ten, kto spôsobuje, že niečo postupne postupuje vpred“). Presnejšia definícia znie, že je to subsystém systému spracovania dát, ktorý prijíma informácie zakódované predtým vstupným subsystémom, a ktorý údaje potom spracováva a odosiela na výstupný subsystém, kde sa opäť dekódujú na informáciu. Rozlišujeme procesory.
Nový!!: Elektrický rušeň 363 a Procesor · Pozrieť viac »
Slovensko
Slovensko, dlhý tvar Slovenská republika, je vnútrozemský štát v strednej Európe.
Nový!!: Elektrický rušeň 363 a Slovensko · Pozrieť viac »
Talgo
Talgo 350/AVE S-102 Talgo 250/S-130 Súprava Talgo 200 ako EuroNight 11273 "Salvador-Dalí" Milano Centrale - Barcelona-Sants v žst. Milano Centrale Talgo je rad vlakových súprav s pasívnym naklápaním vyrábaných španielskou spoločnosťou.
Nový!!: Elektrický rušeň 363 a Talgo · Pozrieť viac »
Trebišov
Trebišov je mesto na Slovensku ležiace v Košickom kraji.
Nový!!: Elektrický rušeň 363 a Trebišov · Pozrieť viac »
1976
Žiadny popis.
Nový!!: Elektrický rušeň 363 a 1976 · Pozrieť viac »
1979
Žiadny popis.
Nový!!: Elektrický rušeň 363 a 1979 · Pozrieť viac »
1980
Žiadny popis.
Nový!!: Elektrický rušeň 363 a 1980 · Pozrieť viac »
1983
Žiadny popis.
Nový!!: Elektrický rušeň 363 a 1983 · Pozrieť viac »
1984
Žiadny popis.
Nový!!: Elektrický rušeň 363 a 1984 · Pozrieť viac »
1990
Žiadny popis.
Nový!!: Elektrický rušeň 363 a 1990 · Pozrieť viac »
1993
Inaugurácia Billa Clintona.
Nový!!: Elektrický rušeň 363 a 1993 · Pozrieť viac »
1994
Žiadny popis.
Nový!!: Elektrický rušeň 363 a 1994 · Pozrieť viac »
1996
Žiadny popis.
Nový!!: Elektrický rušeň 363 a 1996 · Pozrieť viac »
2000
Rok 2000 (MM) bol priestupný kalendárny rok, ktorý v súlade s gregoriánskym kalendárom začal v sobotu 1. januára a skončil v nedeľu 31. decembra.
Nový!!: Elektrický rušeň 363 a 2000 · Pozrieť viac »
2002
Rok 2002 (MMII) bol kalendárny rok, ktorý v súlade s gregoriánskym kalendárom začal v utorok 1. januára a skončil v utorok 31. decembra.
Nový!!: Elektrický rušeň 363 a 2002 · Pozrieť viac »
2008
Rok 2008 (MMVIII) bol priestupný kalendárny rok, ktorý v súlade s gregoriánskym kalendárom začal v utorok 1. januára a skončil v stredu 31. decembra.
Nový!!: Elektrický rušeň 363 a 2008 · Pozrieť viac »
2010
Rok 2010 (MMX) bol kalendárny rok, ktorý v súlade s gregoriánskym kalendárom začal v piatok 1. januára a skončil v piatok 31. decembra.
Nový!!: Elektrický rušeň 363 a 2010 · Pozrieť viac »
2011
Rok 2011 (MMXI) bol kalendárny rok, ktorý v súlade s gregoriánskym kalendárom začal v sobotu 1. januára a skončil v sobotu 31. decembra.
Nový!!: Elektrický rušeň 363 a 2011 · Pozrieť viac »
2012
Rok 2012 (MMXII) bol priestupný kalendárny rok, ktorý v súlade s gregoriánskym kalendárom začal v nedeľu 1. januára a skončil v pondelok 31. decembra.
Nový!!: Elektrický rušeň 363 a 2012 · Pozrieť viac »
2015
Rok 2015 (MMXV) bol kalendárny rok, ktorý v súlade s gregoriánskym kalendárom začal vo štvrtok 1. januára a skončil vo štvrtok 31. decembra.
Nový!!: Elektrický rušeň 363 a 2015 · Pozrieť viac »