31 vzťahy: Arvaniti, Aténa, Atény, Atika, Avari, Benátky, Dóri, Epidauros, Góti, Glyptotéka (Mníchov), Gréčtina, Gréci, Grécke ostrovy, Grécke povstanie, Grécko, Grécky folklór, Heladská kultúra, Huni, Kréta, Macedónci, Mykénska kultúra, Nafplio, Pelasgovia, Peloponéz, Peloponézske vojny, Peržania, Salamina, Slovania, Sparta, Staroveký Rím, Turci.
Arvaniti
Arvaniti (arvan. Αρbε̰ρεσ̈ε̰ – Arbereše) sú po albánsky hovoriace obyvateľstvo južného Grécka.
Nový!!: Ejina (ostrov) a Arvaniti · Pozrieť viac »
Aténa
Aténa (iné názvy: Athéna, Athéné, Athena, Athene) môže byť.
Nový!!: Ejina (ostrov) a Aténa · Pozrieť viac »
Atény
Chrám Erechteion Atény sú hlavné a najväčšie mesto Grécka a zároveň hlavné mesto gréckeho regiónu Atika (Attikí).
Nový!!: Ejina (ostrov) a Atény · Pozrieť viac »
Atika
Atika alebo Attiki (po novogrécky)/Attiké (po starogrécky) je.
Nový!!: Ejina (ostrov) a Atika · Pozrieť viac »
Avari
Avari môže byť.
Nový!!: Ejina (ostrov) a Avari · Pozrieť viac »
Benátky
Benátky (v benátskom nárečí Venezsia) sú hlavné mesto severotalianskeho regiónu Benátsko, ležiace v močaristej Benátskej lagúne, v severnej časti Jadranského mora.
Nový!!: Ejina (ostrov) a Benátky · Pozrieť viac »
Dóri
Sparťan, 5. storočie pred Kr. Dóri alebo Dórovia (gr. Δωριείς - Dórieis) boli jeden zo starogréckych kmeňov.
Nový!!: Ejina (ostrov) a Dóri · Pozrieť viac »
Epidauros
Epidauros bolo mesto v starovekom Grécku.
Nový!!: Ejina (ostrov) a Epidauros · Pozrieť viac »
Góti
Góti Góti boli východogermánske kmene sídliace pôvodne v južnom Švédsku (dnes Gotland).
Nový!!: Ejina (ostrov) a Góti · Pozrieť viac »
Glyptotéka (Mníchov)
Priečelie Glyptotéky Interiér v roku 1900 Glyptotéka v Mníchove je múzeum, ktoré vzniklo poverením bavorského kráľa Ľudovíta I. Spravuje zbierku gréckych a rímskych sochárskych diel (odtiaľ γλυπτο- glypto-„socha“, z gréckeho slova γλύφειν glyphein „vytesať“).
Nový!!: Ejina (ostrov) a Glyptotéka (Mníchov) · Pozrieť viac »
Gréčtina
Gréčtina môže byť.
Nový!!: Ejina (ostrov) a Gréčtina · Pozrieť viac »
Gréci
Grécka revolúcia, Theodoros Vryzakis Gréci sú národ indoeurópskeho pôvodu.
Nový!!: Ejina (ostrov) a Gréci · Pozrieť viac »
Grécke ostrovy
Grécke ostrovy môže byť.
Nový!!: Ejina (ostrov) a Grécke ostrovy · Pozrieť viac »
Grécke povstanie
Grécka vojna za nezávislosť alebo grécka revolúcia alebo grécke povstanie (gr. Η Ελληνική επανάσταση-I Elliniki epanastasi) bolo povstanie proti osmanskej (tureckej) nadvláde v Grécku v rokoch 18211829/1831 (s dozvukmi až do roku 1923).
Nový!!: Ejina (ostrov) a Grécke povstanie · Pozrieť viac »
Grécko
Mapa Grécka Grécko (alebo Ελλάς – Ellas), dlhý tvar Grécka republika je štát ležiaci v južnej Európe na juhu Balkánskeho polostrova, na Peloponézskom polostrove, na ostrove Kréta a v Malej Ázii (ostrovy Rodos, Samos, Chios, Psara, Lesbos, Kastelorizo a iné menšie).
Nový!!: Ejina (ostrov) a Grécko · Pozrieť viac »
Grécky folklór
Kréťania Grécky folklór je pomenovanie pre ľudové zvyky a hudbu moderných Grékov.
Nový!!: Ejina (ostrov) a Grécky folklór · Pozrieť viac »
Heladská kultúra
Heladská kultúra alebo heladské obdobie bola egejská kultúra na gréckej pevnine južne od Macedónie v rokoch 2800 až 1100 pred Kr., teda zhruba počas medenej a bronzovej doby.
Nový!!: Ejina (ostrov) a Heladská kultúra · Pozrieť viac »
Huni
Hunská ríša Huni boli zväz nomádskych kmeňov mongolsko-tureckého pôvodu, ktorý vyvolal sťahovanie národov.
Nový!!: Ejina (ostrov) a Huni · Pozrieť viac »
Kréta
Kréta (alebo Candia) je najväčší grécky ostrov a súčasne piaty najväčší ostrov v Stredozemnom mori; administratívne je to kraj (perifereia), decentralizovaná správa a oficiálny geografický región v Grécku.
Nový!!: Ejina (ostrov) a Kréta · Pozrieť viac »
Macedónci
Macedónci (alebo zastarano Makedónci) môžu byť.
Nový!!: Ejina (ostrov) a Macedónci · Pozrieť viac »
Mykénska kultúra
Mykénska kultúra (alebo Mykénska civilizácia) bola poslednou fázou doby bronzovej v starovekom Grécku, ktorá trvala približne od roku 1750 do roku 1050 pred Kr.
Nový!!: Ejina (ostrov) a Mykénska kultúra · Pozrieť viac »
Nafplio
Hlavné námestie ''Platia Syntagmatos'' Pevnosť Palamidi Pevnosť Burtzi Nafplio, novogr. Ναύπλιο, alebo aj Anaplia, novogr.
Nový!!: Ejina (ostrov) a Nafplio · Pozrieť viac »
Pelasgovia
Mapa oblastí, ktoré Pelasgovia pravdepodobne osídlili Pelasgovia boli obyvatelia Grécka pred príchodom Grékov.
Nový!!: Ejina (ostrov) a Pelasgovia · Pozrieť viac »
Peloponéz
Peloponéz môže byť.
Nový!!: Ejina (ostrov) a Peloponéz · Pozrieť viac »
Peloponézske vojny
Mapa zobrazujúca boje počas Peloponézkej vojny Peloponézske vojny (431 pred Kr. – 404 pred Kr.) boli starogrécke vojny medzi Délskou ligou vedenou Aténami proti Peloponézskemu spolku vedenému Spartou.
Nový!!: Ejina (ostrov) a Peloponézske vojny · Pozrieť viac »
Peržania
Peržania boli jeden z najvýznamnejších starovekých národov, ktorí ako poľnohospodárske etnikum patril k pôvodným obyvateľom Iránu, najmä jeho juhozápadnej časti zvanej Perzia.
Nový!!: Ejina (ostrov) a Peržania · Pozrieť viac »
Salamina
Poloha ostrova Pláž Kaki Vigla Salamina, v staroveku Salamis (starogr. Σαλαμίς – Salamis), (arvanitika Κȣλλȣρι (Kulluri)), v slovenčine v historických kontextoch aj Salamína, je grécky ostrov, uzatvárajúci ústie Eleusínskej zátoky, v severnej časti Aiginského zálivu (Sarónskeho zálivu) Egejského mora, zhruba západne od Atén, na dohľad od prístavu Pireus.
Nový!!: Ejina (ostrov) a Salamina · Pozrieť viac »
Slovania
Významná (10%+) menšinova populácia Slovania (zastarano: Slovani, Slaviani, Slávi, historicky pravdepodobne: Slov(i)eni/Sloväni) sú najpočetnejšia etnická a jazyková skupina v Európe.
Nový!!: Ejina (ostrov) a Slovania · Pozrieť viac »
Sparta
Sparta je názov.
Nový!!: Ejina (ostrov) a Sparta · Pozrieť viac »
Staroveký Rím
Staroveký Rím je tradičné slovenské označenie štátneho útvaru, ktorý vznikol v 8. storočí pred Kr. na Apeninskom polostrove v dnešnom Ríme ako mestský štát, postupne ovládol celé Stredomorie a v roku 395 po Kr.
Nový!!: Ejina (ostrov) a Staroveký Rím · Pozrieť viac »
Turci
Turci (alebo nesprávne Turkovia) môže byť.
Nový!!: Ejina (ostrov) a Turci · Pozrieť viac »