Obsah
24 vzťahy: August, Austrália (svetadiel), Brloh, Chordáty, Cicavce, Druhoústovce, Dvojstranovce, Epitelovce, Hlodavce, Jún, Králik, Mäsožravce (cicavce), Mnohobunkovce, Ovocie, Pes domáci, Placentovce, Pravek, Psovité, Súmrak, Stavovce, Suchozemské, Svorka, Vlk dravý, Vtáky.
- Plemená psov z Austrálie
August
August (''Prebohaté hodinky vojvodu z Berry'') August je ôsmy mesiac roka gregoriánskeho kalendára.
Pozrieť Dingo austrálsky a August
Austrália (svetadiel)
Austrália (z, neznáma južná zem) je najmenší svetadiel, ktorý sa nachádza medzi Tichým oceánom a Indickým oceánom.
Pozrieť Dingo austrálsky a Austrália (svetadiel)
Brloh
Brloh môže byť.
Pozrieť Dingo austrálsky a Brloh
Chordáty
Chordáty (jednotné číslo: chordát; iné názvy: strunovce, zriedkavo: strunatce) sú kmeň mnohobunkových živočíchov, presnejšie druhoústovcov.
Pozrieť Dingo austrálsky a Chordáty
Cicavce
Cicavce (iné názvy: zriedkavo: mamálie; staršie alebo nesprávne: savce; zastarano: savci, ssavce, ssavci, cicavci; ľudovo: zvieratá) sú vývojovo pokročilou triedou stavovcov, ktorá sa v súčasnosti vyskytuje takmer všade na Zemi.
Pozrieť Dingo austrálsky a Cicavce
Druhoústovce
Druhoústovce (iné názvy: druhoúste, druhoúste živočíchy, chrbtonervovce, zriedkavo: deuterostómia; lat. Deuterostomia, Deuterostoma, Deuterostomata, Notoneuralia, Neorenalia), staršie nazývané enterocoelné druhotnodutinovce (lat.
Pozrieť Dingo austrálsky a Druhoústovce
Dvojstranovce
Dvojstranovce (iné názvy: dvojstranne súmerné živočíchy, staršie dvojsúmerníky, neformálne bilaterálie; lat. Bilateralia, Bilateria) alebo trojlistovce (lat. Triblastica, Triploblastica) sú veľký taxón (často hodnotený ako skupina či pododdelenie) epitelovcov.
Pozrieť Dingo austrálsky a Dvojstranovce
Epitelovce
Epitelovce (iné názvy: eumetazoá, eumetazoa, lat. Eumetazoa, Epitheliozoa) sú vývojový stupeň živočíchov.
Pozrieť Dingo austrálsky a Epitelovce
Hlodavce
Hlodavce (iné názvy: myšotvaré, čiastočne prostozubce; lat. Rodentia) sú rad z triedy cicavce.
Pozrieť Dingo austrálsky a Hlodavce
Jún
Jún (''Prebohaté hodinky vojvodu z Berry'') Jún je šiesty mesiac v gregoriánskom kalendári a má 30 dní.
Pozrieť Dingo austrálsky a Jún
Králik
Králik môže byť.
Pozrieť Dingo austrálsky a Králik
Mäsožravce (cicavce)
Mäsožravce (iné názvy: mäsožravé cicavce, šelmotvaré (cicavce), šelmy, zastarano dravce; po lat. Carnivora) je rad cicavcov.
Pozrieť Dingo austrálsky a Mäsožravce (cicavce)
Mnohobunkovce
Mnohobunkovce môžu byť.
Pozrieť Dingo austrálsky a Mnohobunkovce
Ovocie
Ovocie Barcelone Ovocie sú jedlé plody alebo semená viacročných semenných rastlín, najčastejšie drevín.
Pozrieť Dingo austrálsky a Ovocie
Pes domáci
Pes domáci alebo pes (latinské názvy pozri nižšie) je taxón z rodu Canis.
Pozrieť Dingo austrálsky a Pes domáci
Placentovce
Placentovce (lat. Eutheria, Placentalia; iné slovenské a latinské názvy pozri nižšie) sú najväčší monofyletický taxón cicavcov.
Pozrieť Dingo austrálsky a Placentovce
Pravek
Pravek alebo prehistória (predhistória) alebo preddejinná doba je prvá a najdlhšia etapa ľudských dejín.
Pozrieť Dingo austrálsky a Pravek
Psovité
Psovité alebo vlkovité (lat. Canidae) sú čeľaď radu mäsožravce (Carnivora) triedy cicavce (Mammalia).
Pozrieť Dingo austrálsky a Psovité
Súmrak
Súmrak Súmrak Súmrak alebo zriedkavo mrakmrak.
Pozrieť Dingo austrálsky a Súmrak
Stavovce
Stavovce (nesprávne alebo zastarano: obratľovce, obratľovci, obratlovci, obratlovce; zastarano: páternaté zvieratá, páternité zvieratá, kostnaté zvieratáGyőrffy, I. Prírodopis. 1899. S. 6, 31; mimo taxonómie aj: vertrebráta, vertebráty; lat.Vertebrata) sú podkmeň chordátov.
Pozrieť Dingo austrálsky a Stavovce
Suchozemské
Suchozemské (po latinsky Fissipedia) môže byť.
Pozrieť Dingo austrálsky a Suchozemské
Svorka
Svorka môže byť.
Pozrieť Dingo austrálsky a Svorka
Vlk dravý
Vlk dravý (iné názvy pozri nižšie; lat. Canis lupus) je druh cicavca z rodu Canis z čeľade psovité (Canidae).
Pozrieť Dingo austrálsky a Vlk dravý
Vtáky
Jedným z vtákov je aj sýkorka belasá, malý vtáčik, ktorý je na obrázku. Vtáky sú trieda tetrapodných bipedných teplokrvných stavovcov, ktorých povrch je pokrytý perím, predné končatiny majú premenené na krídla, rozmnožujú sa kladením vajec, pričom dnešné druhy sú vybavené bezzubým zobákom.
Pozrieť Dingo austrálsky a Vtáky
Pozri tiež
Plemená psov z Austrálie
- Austrálsky dobytkársky pes
- Austrálsky hodvábny teriér
- Austrálsky teriér
- Dingo austrálsky
Známy ako Canis dingo, Canis lupus dingo, Pes dingo, Vlk dingo.