Obsah
33 vzťahy: Amoniak, Antičastica, Antineutrón, Antiprotón, Atóm, Atómová bomba, Atómové jadro, Ťažká voda, Chlorovodík, Columbia University in the City of New York, Druhá svetová vojna, Elektrón, Európska organizácia pre jadrový výskum, Harold Urey, Hustota (objemová hmotnosť), Izotop, Jadrová syntéza, Jadrový reaktor, Moderátor (reaktor), Nórsko, Nemecko, Neutrón, Nobelova cena, Plutónium, Pozitrón, Protón, Sodík, Trícium, Urán (chemický prvok), Viskozita, Voda, Vodík, 2005.
Amoniak
Amoniak je binárna zlúčenina dusíka a vodíka so vzorcom NH3.
Pozrieť Deutérium a Amoniak
Antičastica
Antičastica je elementárna, subatomárna alebo fundamentálna častica, ktorá má rovnakú hmotnosť a spin, ale opačný náboj elektromagnetickej, slabej a silnej interakcie ako ekvivalentná „normálna“ častica.
Pozrieť Deutérium a Antičastica
Antineutrón
Antineutrón je antičastica neutrónu.
Pozrieť Deutérium a Antineutrón
Antiprotón
Antiprotón (\bar) je antičastica protónu.
Pozrieť Deutérium a Antiprotón
Atóm
hélia. V jadre sú viditeľné dva protóny a dva neutróny, obiehajú ho dva elektróny. Atóm hélia Model Ernesta Rutherforda Atómy zlata Atóm (grec. άτομον – nedeliteľný) je najmenšia, chemicky ďalej nedeliteľná častica chemického prvku, ktorá je nositeľom jeho vlastností.
Pozrieť Deutérium a Atóm
Atómová bomba
Americká vodíková bomba Mark 17 Atómová bomba alebo jadrová bomba je.
Pozrieť Deutérium a Atómová bomba
Atómové jadro
Atóm hélia: 4He s modelom jadra atómu. Atómové jadro je kladne nabitá vnútorná časť atómu.
Pozrieť Deutérium a Atómové jadro
Ťažká voda
Ťažká voda alebo oxid deutéria je voda v ktorej sú namiesto atómov vodíka atómy deutéria.
Pozrieť Deutérium a Ťažká voda
Chlorovodík
Chlorovodík je plynná látka s charakteristickým zápachom.
Pozrieť Deutérium a Chlorovodík
Columbia University in the City of New York
Hlavná knižnica Columbijskej univerzity Columbia University in the City of New York (skrátene Columbia University; po slovensky: Kolumbijská univerzita alebo staršie aj Columbijská univerzita) patrí medzi najstaršie univerzity USA.
Pozrieť Deutérium a Columbia University in the City of New York
Druhá svetová vojna
Druhá svetová vojna je dodnes najväčší a najrozsiahlejší ozbrojený konflikt v dejinách ľudstva, ktorý stál život asi 45 až 60 miliónov ľudí.
Pozrieť Deutérium a Druhá svetová vojna
Elektrón
Odhad hustoty elektrónov v obale atómu vodíka Elektrón je elementárna častica v obale atómu s jednotkovým záporným nábojom.
Pozrieť Deutérium a Elektrón
Európska organizácia pre jadrový výskum
Členské štáty CERN-u Hlavné sídlo CERN-u Európska organizácia pre jadrový výskum alebo Európska organizácia jadrového výskumu (angl. European Organization for Nuclear Research, fr. Conseil Européenne pour la Recherche Nucléaire) alebo CERN je európska organizácia pre základný a aplikovaný výskum najmä v oblasti časticovej fyziky.
Pozrieť Deutérium a Európska organizácia pre jadrový výskum
Harold Urey
Harold Clayton Urey (* 29. apríl 1893, Walkerton, Indiana, USA – † 5. január 1981, San Diego, Kalifornia) bol americký chemik, ktorý sa zaoberal fyzikálnou chémiou a nositeľom Nobelovej ceny za chémiu za objav deutéria.
Pozrieť Deutérium a Harold Urey
Hustota (objemová hmotnosť)
Hustota alebo objemová hmotnosť alebo staršie merná hmotnosť (symbol: ρ – gréc.: ró) je fyzikálna veličina, ktorá je určená podielom hmotnosti a objemu látky.
Pozrieť Deutérium a Hustota (objemová hmotnosť)
Izotop
Izotopy (z gréckej predpony iso- (rovnaké-) a topos (miesto)) istého chemického prvku sú atómy tohto prvku s rovnakými protónovými číslami, ale s rôznymi počtami neutrónov (teda s rôznymi nukleónovými číslami).
Pozrieť Deutérium a Izotop
Jadrová syntéza
Jadrová syntéza alebo jadrová fúzia je reakcia, v ktorej sú dve alebo viac atómových jadier kombinované za vzniku jedného alebo viacerých rôznych atómových jadier a subatomárnych častíc (neutrónov alebo protónov). Rozdiel v hmotnosti medzi reaktantmi a produktmi sa prejavuje buď uvoľňovaním alebo absorpciou energie.
Pozrieť Deutérium a Jadrová syntéza
Jadrový reaktor
Jadro reaktora CROCUS - malého jadrového reaktora používaného na výskum v EPFL vo Švajčiarsku. Základná bloková schéma jadrovej elektrárne Jadrový reaktor je zariadenie, ktoré slúži na spustenie a riadenie jadrovej reťazovej reakcie.
Pozrieť Deutérium a Jadrový reaktor
Moderátor (reaktor)
Moderátor alebo moderátor neutrónov je látka spomaľujúca neutróny.
Pozrieť Deutérium a Moderátor (reaktor)
Nórsko
Nórsko, (dlhý tvar Nórske kráľovstvo, v miestnej jazykovej verzii bokmål celým názvom Kongeriket Norge, vo verzii nynorsk Kongeriket Noreg, v reči národnostnej menšiny Sami Norga) je jedným zo severských štátov na Škandinávskom polostrove v severne Európe.
Pozrieť Deutérium a Nórsko
Nemecko
Nemecko, dlhý tvar Nemecká spolková republika, skr.
Pozrieť Deutérium a Nemecko
Neutrón
Schéma neutrónu Neutrón (n) (z gréčtiny neuter – ani jeden z dvoch) je subatomárna častica v jadre atómu s neutrálnym nábojom, nestabilná, o niečo ťažšia ako protón a približne 1 839-krát ťažšia ako elektrón.
Pozrieť Deutérium a Neutrón
Nobelova cena
Nobelova cena je ocenenie každoročne udeľované za zásadný vedecký výskum, technické objavy či za prínos pre ľudstvo.
Pozrieť Deutérium a Nobelova cena
Plutónium
Plutónium (lat. Plutonium) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Pu a protónové číslo 94.
Pozrieť Deutérium a Plutónium
Pozitrón
hmlovej komory C.D. Andersona, prvého identifikovaného '''pozitrónu'''. 6mm olovená doska oddeľuje hornú a dolnú polovicu komory. Pozitrón musel prísť zdola, keďže horná stopa v magnetickom poli je viac ohnutá, indikujúc nižšiu energiu.
Pozrieť Deutérium a Pozitrón
Protón
Schéma protónu Protón (p+, H+; z gréčtiny protos – prvý) je subatomárna častica v jadre atómu.
Pozrieť Deutérium a Protón
Sodík
Sodík je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má chemickú značku Na a protónové číslo 11.
Pozrieť Deutérium a Sodík
Trícium
Trícium je rádioaktívny izotop vodíka.
Pozrieť Deutérium a Trícium
Urán (chemický prvok)
Urán (lat. uranium) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku U a protónové číslo 92.
Pozrieť Deutérium a Urán (chemický prvok)
Viskozita
Viskozita alebo väzkosť je fyzikálna veličina, miera odporu tekutiny deformovať sa pod vplyvom šmykových (tangenciálnych) napätí.
Pozrieť Deutérium a Viskozita
Voda
Voda alebo aqua (chemický vzorec H2O, podľa tradičného názvu oxid vodný, novší systémový názov oxidán) je chemická zlúčenina vodíka a kyslíka.
Pozrieť Deutérium a Voda
Vodík
Vodík je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku H a protónové číslo 1.
Pozrieť Deutérium a Vodík
2005
Rok 2005 (MMV) bol kalendárny rok, ktorý v súlade s gregoriánskym kalendárom začal v sobotu 1. januára a skončil v sobotu 31. decembra.
Pozrieť Deutérium a 2005
Známy ako Ťažký vodík.